Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-5-2014.pdf
PDF · 103.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. G., nar. XX.XX.XXXX a maloletú I. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolízny opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, detašované pracovisko Svidník, deti rodičov O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX/X, XXX XX Z., zast. JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom AK, ul. Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov a M. G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 798 841, v mene ktorej koná Mgr. L. G., vedúci kancelárie Centra právnej pomoci vo Svidníku, so sídlom Centrum právnej pomoci, kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4P/28/2013-58 zo dňa 18.12.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 24.03.2009 sp. zn. 4C/25/2009-28 v časti, ktorou bola schválená dohoda rodičov o výživnom tak, že otec je povinný prispievať od 01.07.2013 na výživu maloletého V. G., nar. XX.XX.XXXX zníženým výživným zo sumy 80 Eur na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a na maloletú I. G., nar. XX.XX.XXXX, zníženým výživným zo sumy 60 Eur na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa vopred k rukám matky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu otca maloletých detí, ktorý žiadal zmeniť určené výživné rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 24.03.2009 sp. zn. 4C/25/2009-28 v časti výživného tak, že je povinný prispievať na maloleté deti na každé po sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne. Uviedol, že zníženým výživným žiada prispievať od 01.07.2013. Na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože mu podstatným spôsobom poklesli príjmy.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Svidník z 24.03.2009 sp. zn. 4C/25/2009. Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou. Otec maloletých detí je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie od 13.02.2013, poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke podľa zákona od 01.03.2013 v sume 62,50 Eur naďalej. Matka maloletých detí je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.12.2005 a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 01.05.2011 v sume 87,50 Eur, v ďalšie mesiace tak, že od mája 2013 táto dávka sa znížila na 72,50 Eur.
Otec maloletých detí okrem dávky v hmotnej núdzi má príjem z dohôd o pracovnej činnosti, ktorú dohodu má uzatvorenú na dobu určitú od 16.05.2013 do 31.12.2013, kde jeho príjem predstavuje 3 Eur/1 hodinu. Za máj 2013 to bolo vyplatených 25,98 Eur, v júni 2013 to bolo 51,96 Eur, v júli 2013 v sume 36,38 Eur, v auguste 2013 suma 41,57 Eur, v septembri 2013 suma 109,12 Eur, v októbri 2013 suma 36,38 Eur. Iný príjem na strane otca zistený nebol. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec maloletých detí bol uznaný vinným pre prečin sprenevery,za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, pričom do výkonu trestu nastupuje dňa 27.12.2013.
Prvostupňový súd vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ďalej podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Aplikoval aj ust. § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.
Prvostupňový súd návrhu otca vyhovel a znížil výživné od 01.07.2013 na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na každé z detí, pretože otec maloletých detí je nezamestnaný, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho zdroj príjmu tvorí dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke 62,50 Eur mesačne. Má príjem aj z pracovnej činnosti na základe dohody o vykonaní práce. Na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov znížením jeho zárobkových pomerov. Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti svojich rodičov, je v stave hmotnej núdze.
Prvostupňový súd pri znížení výživného prihliadal na zárobkové a majetkové pomery na strane rodičov, doterajšiu starostlivosť o maloleté deti, náklady spojené s ich výchovou, skutočnosť, že matka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.12.2005 a zdroj jej príjmu tvorí dávka v hmotnej núdzi vo výške 72,50 Eur. Výživné zo strany otca stanovil v minimálnom rozsahu, pričom potreby maloletých detí sú vyššie ako to bolo určené, tak, aby otec bol schopný toto plniť, pretože obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť a deti sú odkázané na pomoc zo strany oboch rodičov. Matka týmto zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Prvostupňový súd bez povšimnutia nenechal skutočnosť, že otec maloletých dňa 27.12.2013 má určený nástup výkonu trestu odňatia slobody v rozsahu 16 mesiacov, čo taktiež nepriaznivo vplýva na jeho vyživovaciu povinnosť a zárobkové pomery. Za životné minimum fyzickej osoby sa podľa prvostupňového súdu pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa považuje suma 90,42 Eur.
Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Skonštatoval, že toto konanie je od súdnych poplatkov vecne oslobodené.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh otca zamietne, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. Otec maloletých detí nejaví záujem o deti, nestretáva sa s nimi a prispieva výživným spolu sumou 40 Eur, čo je menej ako zákonom stanovené minimálne výživné. Všetky potreby maloletých detí zabezpečuje matka. Otec maloletých detí pri hospodárení s finančnými prostriedkami neberie ohľad na maloleté deti a nespráva sa zodpovedne, k hľadaniu práce je pasívny. Otec maloletých detí dlhodobo vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pracoval v H., kde v odbore maliar, murár sa mu darilo. V H. však nebol zodpovedný a ukončil tam podnikanie. Matka maloletých detí na potreby maloletých potrebuje značnú čiastku finančných prostriedkov, pretože nejde len o sumu potrebnú na výživu, ale aj na stravu, šatstvo, obuv hygienické potreby, školské potreby, pomôcky, potreby v súvislosti so záujmami, záľubami, prípravou na budúce povolanie, na uspokojovanie kultúrnych, športových a rekreačných potrieb. Miera potrieb u každého dieťaťa je individuálna. Otec v odbore murár, maliar nevykonáva prácu, je zdravý,
avšak nič mu nebráni, aby si našiel prácu. Jeho postoj je potrebné vyhodnotiť ako pasívny. Vyživujú ho jeho rodičia, čo mu zjavne vyhovuje. Prvostupňový súd neskúmal v potrebnom rozsahu príjmy matky, výdavky potrebné na maloleté deti a odôvodnené potreby maloletých detí.
K odvolaniu matky maloletých detí sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol ako vecne správny potvrdený. Otec maloletých detí od marca 2013 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Počas pôsobenia v zahraničí zarábal nadštandardne, všetky peniaze približne 3.000 Eur až 4.000 Eur zasielal matke, ktorá s nimi disponovala a vytvárala si aj finančné rezervy, ktoré jej po rozvode manželstva zostali k dispozícii. Matka maloletých detí nikdy nepracovala, je nezamestnaná a zamestnala sa až v decembri 2013. V súčasnej dobe je otec vo výkone trestu odňatia slobody.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého je potrebné zmeniť.
Pred prvým pojednávaním odvolací súd podľa § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, pretože odvolací súd je toho názoru, že sa uvedené zákonné ustanovenia na vec vzťahujú a neboli prvostupňovým súdom pri rozhodovaní použité.
Otec maloletých detí v svojom písomnom vyjadrení uviedol, že prvostupňový súd ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine aplikoval, aj keď ich priamo vo svojom odôvodnení neuvádza.
Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení oznámila, že v súvislosti s aplikáciou § 78 ods. 1 Zákona o rodine došlo k zmene pomerov od rozvodového rozsudku na strane maloletých detí, ako aj na strane oprávnených osôb, s ktorou skutočnosťou sa prvostupňový súd nevysporiadal. Na podanom odvolaní trvala.
Kolízna opatrovníčka maloletých detí sa k možnej aplikácii ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine písomne nevyjadrila.
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa dospel na základe dokazovania k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam, preto dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval sám a doplnil dokazovanie o ďalšie dôkazy za podmienok uvedených v ust. § 205a ods. 2 O. s. p. podľa ust. § 213 ods. 5, 6 O. s. p.
Odvolací súd zistil, že posledná úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bola vykonaná v rozvodovom rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C/25/2009-28 zo dňa 24.03.2009, ktorý rozsudok sa stal právoplatným dňa 24.04.2009. Týmto rozsudkom bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky M. G., ktorá bola poverená aj zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku. Prvostupňový súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej otec O. G. sa zaviazal prispievať na výživu maloletého V. G. výživným v sume 80 Eur mesačne a na maloletú I. G. výživným v sume 60 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rodičia sa dohodli aj na styku otca s maloletými deťmi. Z obsahu rozvodového rozsudku vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov a ich zástupcov, účastníci konania sa vzdali odvolania, a preto prvostupňový súd v rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol, čo je v súlade s ust. § 157 ods. 3 O. s.p.
Odvolací súd z pripojeného rozvodového spisu účastníkov konania Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/25/2009 nezistil príjmy oboch účastníkov konania v čase rozvodového konania, a teda nemal zistené
podmienky za akých prvostupňový súd schválil rodičovskú dohodu v rozvodovom rozsudku. Zistil len, že v roku 2008 matka maloletých detí poberala rodičovský príspevok, ktorý od marca do decembra 2008 predstavoval spolu 46.480 Sk, teda 1.542,85 Eur. Od 21.12.2005 bola evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V tom čase otec maloletých detí nebol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný a pracoval v H.. Maloletá I. G. v čase rozvodového rozsudku mala 1 rok aj 1 mesiac, maloletý V. G. mal 7 rokov a 5 mesiacov.
Z výsluchu matky maloletých detí pred odvolacím súdom bolo zistené, že v čase, keď v minulosti otec maloletých detí pracoval v zahraničí v H., dostávala od neho veľké finančné čiastky, z ktorých veľká časť išla na uhrádzanie otcových dlhov na území Z.. Aj zástupca otca maloletých detí pred odvolacím súdom potvrdil, že otec zarábal v H. „nenormálne peniaze“. Výšku otcových príjmov nevedel uviesť. Výšku, v akej poberal otec maloletých detí v zahraničí príjem tvrdený matkou, nerozporoval. Taktiež nerozporoval ani okolnosť, že finančné prostriedky boli vynakladané najmä na úhradu otcových dlhov.
Ďalej odvolací súd zistil, že matka maloletých detí poberá od 01.05.2011 dávku v hmotnej núdzi tak, ako ju uviedol prvostupňový súd, kde za obdobie od mája 2013 do novembra 2013 predstavovala sumu po 72,50 Eur. Matka maloletých detí sa zamestnala od novembra 2013 v Nemocnici s poliklinikou vo Z. ako dokumentaristka, kde jej príjem podľa potvrdení, ktoré predložila odvolaciemu súdu predstavuje v marci 2014 sumu 396,97 Eur, vo februári 2014 sumu 451,06 Eur, v januári 2014 sumu 398,33 Eur a v decembri 2013 sumu 396,59 Eur. V novembri 2013 jej príjem predstavoval 396,59 Eur. Okrem toho matka iný príjem nemá. Zo svojho príjmu tak, ako to uviedla pred odvolacím súdom, uhrádza všetky potreby maloletých detí, náklady na bývanie, ktoré predstavujú v 4. mesiaci 2014 podľa informatívneho dokladu SIPO sumu 169,93 Eur. Uhrádza aj daň z nehnuteľností, ktorá predstavovala sumu 12,07 Eur, raz za štvrťrok uhrádza poplatky za odvoz odpadu vo výške 14 Eur. Na svoju osobnú potrebu minie približne 3 Eur na lieky, svoje výdavky sa snaží minimalizovať, uskromňuje sa. Zdravotné problémy so žalúdkom sa snaží eliminovať úpravou stravy a diétou. V súvislosti so stravovaním v zamestnaní má výdavky mesačne 22 Eur.
Ďalej odvolací súd zistil, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti, tieto značne povyrástli. Maloletý V. navštevuje 6. ročník základnej školy. Maloletá I. je v poslednom ročníku predškolskej výchovy, od septembra 2014 nastupuje do 1. triedy základnej školy. Matka má v súvislosti s deťmi zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, pretože deti trpia alergiami. Okrem toho im hradí zubné ošetrenia, v sezóne im musí zakúpiť nové oblečenie, keďže deti rýchlo rastú. Maloletý V. absolvuje ročne kúpeľnú liečbu v U., kde spolu s cestovným a nákladmi na ošatenie, návštevy a ďalšie výdavky matku tento pobyt stojí približne 200 Eur. Maloletý V. má široké záujmy, nielenže športuje, kde mu matka musí zabezpečovať športové oblečenie v dvoch športových tímoch, ale mu uhrádza aj cestovné a vreckové na športové súťaže. Uhrádza mu 5 Eur na športový volejbalový krúžok. Dieťa, okrem toho hrá na akordeón, v tejto súvislosti mu matka zabezpečila nový nástroj za 250 Eur, uhrádza náklady v súvislosti s návštevou hudobnej školy a účasťou na výučbe.
Maloletá I. sa postupne pripravuje do školy a matka jej postupne zabezpečuje všetky potrebné učebné pomôcky, vrátane oblečenia.
Odvolací súd ďalej zistil, že matke maloletých detí výrazne pomáha jej rodina, najmä sestra v zahraničí, a to nielen finančne, ale najmä materiálne.
Otec maloletých detí je od marca 2013 evidovaný ako nezamestnaný, kde dostáva dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur. Na základe dohody o vykonaní práce, pracoval pre spoločnosť Eurotherm s.r.o. so sídlom v N., kde jeho príjem predstavoval 3 Eur/1hod. Dohoda o vykonaní práce bola od 16.05.2013 do 31.12.2013. V tejto spoločnosti mal príjem v máji 2013 - 25,98 Eur, v júni 2013 - 51,96 Eur, v júli 2013 - 36,38 Eur, v auguste 2013 - 41,57 Eur, v septembri 2013 sumu 109,12 Eur a v októbri 2013 sumu 36,38 Eur. Podľa informácií, ktoré získal odvolací súd, otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v ústave na výkon trestu odňatia slobody v A.. Podľa informácie právneho zástupcu do výkonu trestu nastúpil 27.12.2013. V uvedenom zariadení vykonáva
trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 1T/17/2013-74 zo dňa 02.05.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 12.09.2013. Týmto rozsudkom bol uznaný vinným za prečin sprenevery, pretože v mesiaci jún 2012 a november 2012 ako zamestnanec spoločnosti GS Eurotherm s.r.o. so sídlom v N.. XXX prevzal od klientov za vykonané montážne práce hotovostné platby vo výške 3.696 Eur a 8.610 Eur a zamestnávateľovi odovzdal iba sumu 3.683 Eur, čím spoločnosti GS Eurotherm s.r.o. N. spôsobil škodu vo výške 8.623 Eur, ktoré použil pre vlastnú potrebu. Z tejto čiastky splatil sumu 2.031,51 Eur. V tomto rozsudku mu bola uložená povinnosť poškodenej spoločnosti nahradiť škodu vo výške 6.591,49 Eur a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do Ústavu na výkon trestu, odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
V priebehu odvolacieho konania zástupca otca maloletých detí tvrdil, že na strane otca maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov dňa 01.07.2013, pretože od marca 2013 bol evidovaný ako nezamestnaný.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a na majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd s poukazom na zistený skutkový stav a na citované zákonné ustanovenia skúmal, či na strane účastníkov konania, teda najmä na strane otca maloletých detí došlo k takej zmene pomerov, ktorá má podstatný charakter a odôvodňuje zníženie výživného oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom. Na strane otca maloletých detí odvolací súd skúmal, či došlo k subjektívnej alebo objektívnej skutočnosti spôsobujúcej zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov otca maloletých detí. Odvolací súd však skúmal aj všetky ďalšie okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného a ktoré pomery by sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania. Porovnal pomery v čase vydania rozvodového rozsudku, kedy naposledy o výživnom na maloleté deti bolo rozhodované, so súčasným stavom a zistil, že na strane matky maloletých detí došlo k zmene pomerov tým, že sa zamestnala v novembri 2013, kde má príjem z pracovného pomeru namiesto dávky v hmotnej núdzi. Matka maloletých detí uhrádza náklady na bývanie, všetky potreby maloletých detí, ktoré sa z roka na rok zvyšujú, pretože deti rastú a s rastom majú zmenené a podstatne zvýšené potreby nielen v súvislosti s uspokojovaním ich výživy, ale najmä oblečenia, kultúrneho vyžitia, v súvislosti s trávením voľného času. Na druhej strane však otec maloletých detí v čase rozvodového rozsudku mal príjem, ktorý na základe zhodných tvrdení účastníkov konania bol nadštandardný, ktorý príjem zasielal matke maloletých detí. V tom čase však podľa zhodných tvrdení otec maloletých detí mal dlhy, z ktorého príjmu tieto dlhy postupne boli uhrádzané. O tom, že otec maloletých detí sa u svojho zamestnávateľa, ktorého po návrate z H. mal na území Z. nesprával zodpovedne, mal ľahkovážny prístup k svojmu zamestnaniu, svedčí aj skutočnosť, že práve preto, že finančné prostriedky, ktoré získal od zákazníkov pre svojho zamestnávateľa, spreneveril a v dôsledku tohto prečinu sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť, vzhľadom na to, že ide o úmyselnú trestnú činnosť otca maloletých detí, o jeho nečestné konanie, nemôžu ako dôsledok znášať ani maloletý V. a ani maloletá I.. Preto niet dôvodu tak, ako to nesprávne konštatoval prvostupňový súd, že otec maloletých detí prišiel o zamestnanie a dokonca je vo výkone trestu odňatia slobody, kde má obmedzené pracovné možnosti prihliadať na to v neprospech maloletých detí.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmena pomerov na jeho strane má objektívny charakter, teda charakter, ktorý nemohol svojou vôľou žiadnym spôsobom ovplyvniť. Naopak, bolo
zistené, že zníženie príjmu otca maloletých detí nastalo v dôsledku ľahkovážneho prístupu otca k rodine, k svojmu zamestnávateľovi a zdroju svojho príjmu. Zbavenie sa takéhoto príjmu zo strany otca maloletých detí nemožno pričítať na ťarchu detí, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny majú základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Otec o maloleté deti nejaví žiaden záujem, všetky náklady spojené s potrebami detí uhrádza výlučne matka zo svojho príjmu. Matka sa o maloleté deti osobne stará, zabezpečuje im uspokojenie ich potrieb nielen po materiálnej, ale aj po citovej stránke. Preto, keďže odvolací súd nezistil takú zmenu okolností, za ktorých doteraz výživné bolo určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania, o návrh otca na zníženie výživného podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh otca zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.