Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1CoE-8-2014.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/8/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, korešpondenčná adresa: INVEST- KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, proti povinnému: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. H. č. XX, o vymoženie 3 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/521/2013-27 zo dňa 11.09.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 dňa 31.08.2012, sp. zn. IB- C/0312/0035 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania 18.05.2010. Túto zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá podlieha právnej úprave zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd pri hodnotení zmluvy aplikoval aj Smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd konštatoval, že rozhodcovská doložka ako zmluvné dojednanie zmluvy o úvere, nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy. Vychádzajú z jej znenia je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Na základe uvedeného súd mal za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže predstavovať riadny exekučný titul na vykonanie exekúcie. V dôsledku uvedeného považoval okresný súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.
Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ predovšetkým namietal, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, v tomto spočíva nesprávne právne posúdenie veci a súčasne odňatie možnosti
konať pred súdom. Rozhodcovská doložka nebola uvedená vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 Občianskeho zákonníka (ani vo výpočte nekalých podmienok v Prílohe Smernice Rady č. 93/13/EHS) a zároveň nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ (ako banka) mal v čase uzavretia zmluvy zákonnú povinnosť predložiť dlžníkovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Súd svoje závery o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odôvodňuje skutkových stavom, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Povinný mal možnosť v zmysle čl. 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. V prípade vyjadrenia nesúhlasu by rozhodcovská doložka neplatila, teda by nezakladala právomoc rozhodcovského súdu a oprávnený by spor mohol riešiť len pred všeobecným súdom. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských veciach nie sú paušálne zakázané a každú je nutné skúmať z hľadiska okolností jej uzatvorenia. Dojednanie rozhodcovskej doložky v prípade, ktorý zákon explicitne pripúšťa a nevylučuje, tak nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Súd nezohľadnil osobitosti prípadu vylučujúce posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd vôbec nevykonal dokazovanie týkajúce sa podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere. Z obsahu odôvodnenia uznesenia okresného súdu podľa odvolateľa vyplýva, že súd zrejme spochybňuje rozhodcovské konanie ako také. Súd sa zrejme domnieva, že rozhodcovské konanie nezabezpečuje rovnakú mieru spravodlivosti ako súdne konanie a samo o sebe je dôvodom na konštatovanie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov na úkor spotrebiteľa. S uvedeným odvolateľ nesúhlasí a namieta, že súd relevantne neodôvodnil, prečo a v čom konkrétne spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor povinného. Ak rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným nemožno podradiť pod žiadnu osobitnú skutkovú podstatu ani pod generálnu klauzulu neprijateľnej/nekalej podmienky podľa Občianskeho zákonníka alebo Smernice č. 93/13/EHS, nie sú splnené hmotnoprávne podmienky jej posúdenia ako neprijateľnej podmienky. Veriteľ mal vzhľadom na § 93 ods. 1 zákona o bankách povinnosť návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky dlžníkovi predložiť. Aj keby však neprijateľnou podmienkou rozhodcovská doložka bola, neplatná by bola len v časti týkajúcej sa obmedzenia uplatnenia práv spotrebiteľa - následkom by bolo zachovanie práva spotrebiteľa uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, pokiaľ by sa nachádzal v pozícii žalobcu, právo oprávneného uplatniť svoju pohľadávku na rozhodcovskom súde by zostalo nedotknuté. Rozhodcovský rozsudok tak pri žiadnom výklade nemožno spochybniť.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 10.2 Všeobecných obchodných podmienok pre úver (ďalej aj „VOP“). Podľa článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10 VOP. Podľa bodu 10.2.2 VOP banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Podľa bodu 10.2.3 ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.
Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel 18.05.2010 oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3 500 eur, je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť napokon
odvolateľ v odvolaní ani nespochybňoval. Exekučný súd preto správne vo veci aplikoval aj všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku (resp. Smernici č. 93/13/ EHS) a skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky (vrátane rozhodcovskej doložky ako jednej zo zmluvných podmienok). Najvyšší súd SR už v uznesení zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd teda postupoval správne, keď po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) zisťoval, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve, teda či bol rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť spor účastníkov zmluvy o úvere. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri cit. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 44 ods. 2 predposlednej vety Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že okresný súd v napadnutom uznesení nevyslovil právny názor o všeobecnom zákaze rozhodovať spory zo spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje v rozhodcovskom konaní riešenie aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov. Predpokladom riešenia spotrebiteľského sporu pred rozhodcovským súdom je však platná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o tom, že spory, ktoré medzi nimi vzniknú, budú riešené v rozhodcovskom konaní. Predmetnú dohodu v spotrebiteľskom právnom vzťahu je potrebné skúmať vo svetle ustanovení na ochranu spotrebiteľa, konkrétne § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Osobitne podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka dojednaná v predmetnej veci spĺňa všetky podmienky z pohľadu ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle zákona neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v záujme spravodlivého usporiadania právnych vzťahov je potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky obsiahnuté v napadnutom uznesení prvostupňového súdu je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. V tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do obchodných podmienok zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Keďže podľa bodu 10.3.1. VOP bolo neprijatie rozhodcovskej doložky podmienené doručením písomné oznámenia o nesúhlase s rozhodcovskou doložkou v rovnaký deň ako bol deň uzavretia zmluvy, odvolací súd má za to, že spotrebiteľ nemal reálnu šancu vyhodnotiť navrhované zmluvné podmienky a účinne zabrániť tomu, aby v zmysle cit. bodu nenastali účinky prijatia rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu veriteľ (dodávateľ) nepreukázal, že poskytol spotrebiteľovi možnosť posúdiť navrhované znenie rozhodcovskej doložky v primeranej lehote. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené dodáva, že tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci dojednávania zmluvy, ak nie je zastúpený advokátom. Z účelom zabezpečenia systému účinnej ochrany spotrebiteľa je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si riešenie sporov rozhodcovským súdom osobitne nevyjednal. Rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch je zásadná vec a arbitráž je typická pre podnikateľské prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú uprednostniť arbitráž oproti všeobecnému súdu. V spotrebiteľských vzťahoch je však evidentná nadvláda dodávateľa a spotrebiteľ je tak čo do informovanosti, ako aj čo do vyjednávacej pozície v nevýhodnejšom postavení. Existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi.
Pokiaľ odvolateľ namietol, že oprávnený je bankou, pričom zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, odvolací súd poukazuje na to, že neboli splnené podmienky na to, aby sa odvolateľ mohol dôvodne na cit. ustanovenie zákona o bankách odvolávať. Zo znenia § 93b ods. 1 cit. zákona vyplýva, že banka má ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Povinnosť ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že banka bola oprávnená klientovi rozhodcovskú doložku vnútiť.
Tým, že exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý posúdil ako nulitný (ničotný) akt, sa nijako nedotkol vzájomných nárokov zo zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, len zastáva názor, že na základe tohto rozhodnutia sa oprávnený nemôže úspešne domáhať plnenia voči povinnému. V danom prípade nie je možné viesť exekúciu na základe predloženého rozhodcovského rozsudku, nakoľko nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, existuje teda rozpor exekučného titulu so zákonom.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.