Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-9-2014.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/9/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Thorpe recovery, s.r.o., Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324, zastúpeného JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, Stráž 223, Zvolen proti povinnému P. M., bytom X. XXXX/XX, F., o vymoženie 670,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17Er/87/2013-20 zo dňa 5.8.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uviedol, že 21.2.2013 mu bola doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým mal byť rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 20C/142/2011-114 zo dňa 7.11.2011, avšak k žiadosti exekútora o udelenie poverenia bola pripojená len kópia exekučného titulu overená súdnym exekútorom, a tento stav nebol odstránený ani po vyzvaní exekútora súdom na predloženie originálu exekučného titulu alebo fotokópie overenú notárom, resp. obecným (mestským) úradom. Vyjadrenie oprávneného o tom, že má zákonnú povinnosť pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie jeden rovnopis exekučného titulu a že ani súd ani exekútor nemá zákonnú možnosť nútiť ho na vlastné náklady predložiť úradne overenú kópiu exekučného titulu, súd vyhodnotil ako nepodstatnú. Citoval § 44 ods. 1, 2, § 39 ods. 2, § 40 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a s poukazom na čl. III ods. 2 smernice Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 7936/1995-50 zamietol žiadosť o udelenie poverenia pre nesúlad so zákonom z dôvodu neúplnosti návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Citoval § 39 ods. 1, 2 a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a vyvodil, že oprávnený má zákonnú povinnosť predložiť k návrhu na vykonanie exekúcie jeden rovnopis exekučného titulu, čo aj urobil, a preto jeho návrh spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Názor súdu o neúplnosti jeho návrhu z dôvodu nedostatočného počtu rovnopisov exekučného titulu konfrontoval poukazom na Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov (výnos MS SR č. 1618/1998-60, ďalej len KPSE), z ktorého vyplýva, že aj exekučný titul, okrem ďalších náležitostí, tvorí spis (§ 30 ods. 1, 2, § 34a ods. 1 KPSE), pričom exekútor môže z listín tvoriacich spis vydávať na žiadosť oprávnených orgánov a osôb odpisy s doložkou „Tento odpis doslovne súhlasí s originálom“ alebo potvrdenia (§ 20 KPSE). Poukázal tiež na postavenie súdneho exekútora vyplývajúce z Exekučného poriadku, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 EP), teda v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, v rámci deľby moci sa podieľa realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, má sa na neho hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu stanovenom zákonom (rozhodnutie NS SR 4Cdo 41/2009). Oprávnený si splnil svoju zákonnú povinnosť, rovnako aj exekútor, ktorý pri výkone verejnej moci vyhotovil a súdu zaslal odpis exekučného titulu. Postup súdu
prvého stupňa považuje oprávnený za odporujúci ústavnej zásade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy SR, tiež zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, k čomu poukázal na § 42 ods. 3 O.s.p. o vyhotovovaní kópií rovnopisov v prípade ich nedostatku na trovy účastníka. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) v zmysle zásad podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil so odvolacími argumentmi.
Podľa § 36 ods. 1 EP exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").
Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
Podľa § 39 ods. 2 EP k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že oprávnený je tým subjektom, ktorý iniciuje začatie exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon vytvoril rámec pre tento právny nástroj tak, že ustanovuje viaceré podmienky, ktoré musia byť splnené, aby na základe tohto aktu mohlo exekučné konanie prebehnúť a oprávnený je opäť tým subjektom, ktorý musí zabezpečiť ich splnenie. Takouto podmienkou je, aby k návrhu, ktorý adresuje súdnemu exekútorovi, pripojil rovnopis rozhodnutia, ktorého výkonu sa domáha, opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti. Ak túto zákonom stanovenú (popri ďalších zákonom vyžadovaných) podmienku splní, je jeho návrh v súlade so zákonom. Preto pre záver o rozpore návrhu oprávneného so zákonom, na ktorý sa súd prvého stupňa odvolal ako na dôvod zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, nie je dostatočné zistenie, že súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nepredložil súdu rovnopis exekučného titulu.
Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že čl. III ods. 2 Smernice Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 7936/1995-50 vyžaduje pripojenie rovnopisov exekučného titulu v takom počte, aby jedno vyhotovenie zostalo u súdneho exekútora a aby jedno zostalo na súde.
Tento zrejmý rozpor znenia zákona a podzákonnej normy súd prvého stupňa nevyriešil správne. Uprednostnil normu nižšej právnej sily, ktorá upravuje tú istú právnu skutočnosť (povinnosť oprávneného) odlišne od zákona. Adresátom tejto podzákonnej normy, ako vyplýva aj z citovania jej názvu súdom prvého stupňa, oprávnený ani nie je. Smernica upravuje postup súdov a súdnych
exekútorov, preto ak oprávnený postupoval v zmysle zákona, avšak podzákonná norma v rámci úpravy postupu súdov a exekútor upravila povinnosť oprávneného nad rámec zákona, nie je možné postihnúť oprávneného konajúceho v súlade s normou vyššej právnej sily odňatím možnosti domôcť sa súdnej ochrany pri výkone vykonateľného rozhodnutia súdu.
§ 44 ods. 2 EP ukladá súdu prvého stupňa zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia len z dôvodu rozporu so zákonom, nie podzákonnou normou.
Z uvedeného dôvodu vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku ktorého došlo k odňatiu možnosti oprávnenému konať pred súdom, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa bude musieť opätovne posúdiť právnu úpravu návrhu na vykonanie exekúcie a použiť ju tak, aby práva a povinnosti účastníkov exekučného konania neboli neodôvodnene obmedzené, pričom má priestor pre vyhodnotenie postavenia súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie tak, ako ho vo svojom rozhodnutí 4Cdo 41/2009 Najvyšší súd SR ozrejmil. V nadväznosti na to v spojení s úpravou obsiahnutou v Kancelárskom poriadku pre súdnych exekútorov zvolí riešenie, ktoré bude v súlade ústavným rámcom zabezpečenie práva na súdnu ochranu oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.