Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/196/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej, v právnej veci navrhovateľov 1) T. U., bytom K., A. T. XXX, občianky Slovenskej republiky a 2) I. Z. H. H. Q. O., X., V. XX, IČO 421 766 778, obaja zast. JUDr. Romanom Juríkom advokátom so sídlom v Bratislave 3, Račianska 62, proti odporcom 1) L. G., Q., Z. F. Z. V., V. XXX/XX, IČO 36 327 981, 2) F. O., bytom Z. F. Z. V., Q. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky a 3) F. X., bytom K., L. XX., občanovi Slovenskej republiky, zast. Mgr. Tomášom Dohálom, advokátom so sídlom v Trenčianskej Turnej, Lúčna 491, o určenie vlastníckeho práva, určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o zaplatenie primeraného finančného zabezpečenia s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľky 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. apríla 2012, č. k. -121, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.04.2012, č. k. -121, bolo rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta a o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva pre navrhovateľku 1) k bytu č. 5 na ulici Q. v K., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. K., určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2007 o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu a zaplatenia primeraného finančného zabezpečenia 3.000,-Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola vo veľkej finančnej tiesni a obrátila sa na p. X. so žiadosťou o požičanie peňazí. Tento jej na základe ústnej zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2007 požičal sumu 470.000,-Sk (15.601,14 Eur). Keďže nemala peniaze na vrátenie tejto pôžičky, p. X. jej sprostredkoval kontakt na odporcu 3), ktorý jej ponúkol pôžičku na vyrovnanie dlhu voči p. X.. X. X. jej predložil na podpis aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva a navrhovateľka 1) bola nútená na neho previesť svoje vlastnícke právo k bytu. Odporca 3) jej pri overovaní podpisu na notárskom úrade dal podpísať namiesto úverovej zmluvy kúpnu zmluvu, o čom sa dozvedela až keď dostala zo správy katastra nový výpis z listu vlastníctva. Žiadala aj náhradu trov konania. Odporca 1) sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd konal v jeho neprítomnosti podľa . Odporca 2) uviedol, že byt kúpil od odporcu 3) v dobrej viere a nevedel, čo sa dialo medzi účastníkmi. Byt kúpil pre obchodné účely, a potom ho predal ďalej. Náhradu trov konania nežiadal. Odporca 3) žiadal návrh zamietnuť aj z dôvodu, že nesmeruje k vlastníkovi bytu vzhľadom na súčasný list vlastníctva bytu. Poprel tvrdenia navrhovateľky 1), že by nevedela, akú listinu podpísala, pretože vkladové konanie bolo prerušené rozhodnutím správy katastra, ktoré bolo doručené aj navrhovateľke 1) a mohla v tom období urobiť právne kroky voči odporcovi 3). Prevodu vlastníckeho práva predchádzali aj iné úkony, ktoré navrhovateľka 1) urobila, a to: podpísala dohodu o prevode členských práv a povinností a túto

predložila SBD Trenčín, predložila vyhlásenie správcu SBD Trenčín o neexistencii nedoplatkov, zaplatila 4 platby SBD Trenčín a zaslala list odporcovi 3) zo dňa 10.06.2008, kde spomína prevod bytu. Došlo z jej strany ešte k ďalším úkonom, ktoré potvrdzujú, že mala záujem previesť byt. Odporca 3) žiadal aj náhradu trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 29.05.2007 navrhovateľka 1) uzatvorila s K. X. zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, a to k jej bytu č. X na Ulici Q. súp. č. XXXX v K., zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. K.. Predmetom zabezpečenia bola zmluva o úvere zo dňa 29.05.2007 vo výške 470.000,-Sk (15.601,14 Eur) medzi týmito účastníkmi. Dňa 25.09.2007 navrhovateľka 1) popísala pred pracovníčkou notárskeho úradu kúpnu zmluvu o prevode svojho bytu č. X na odporcu 3). Podľa súčasného listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K. vlastníkom predmetného bytu č. X je spoločnosť Q. s.r.o., G. XXX/X, X. na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX.

Okresný súd poukázal na znenie a na to, že v prvom rade skúmal podľa existenciu naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej žalobe s prihliadnutím na a a) katastrálneho zákona, na obsah ktorých ustanovení tiež poukázal. Z uvedených ustanovení podľa názoru okresného súdu vyplýva, že správa katastra by vyznačila vlastnícky stav pred súdnym rozhodnutím o neplatnosti kúpnej zmluvy alebo určením vlastníckeho práva len v prípade, ak by takého rozhodnutie bolo záväzné aj pre súčasného vlastníka predmetného bytu, teda musel by vystupovať na strane odporcov. Avšak v predmetnej veci súčasný vlastník bytu, spoločnosť Q. s.r.o. X., nevystupuje ako účastník konania, teda prípadná zmena by pre neho nebola záväzná. Navrhovateľka 1) by v prípade úspechu žaloby nedosiahla účel žaloby, teda nebola by zapísaná na správe katastra späť za vlastníčku bytu. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva zamietol. Navrhovateľka 1) nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení a nijakým dôkazom nevyvrátila tvrdenia odporcu 3), podložené listinnými dôkazmi, a to navrhovateľkou 1) podpísanou Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 25.09.2007 na odporcu 3), vyhlásenie SBD Trenčín zo dňa 25.09.2007 o tom, že navrhovateľka 1) nemá ku dňu 30.09.2007 nedoplatky na paušálnych úhradách za byt a list zo dňa 10.06.2008, v ktorom navrhovateľka 1) napísala odporcovi 3), že keďže jej koncom roka 2007 vyplatil 1.100.000,-Sk za dvojizbový byt, považuje to za veľmi nízku sumu, preto súd zamietol žalobu aj vo zvyšnej časti podľa , , čl. 14 ods. 2 Smernice Rady 87/102/ EHS a o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľka mala možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy a zabezpečovacej zmluvy podľa , ak ich uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, avšak toto neurobila. Tento krok nemôže nahrádzať všeobecnými tvrdeniami o porušovaní ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že okresný súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci a z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Nesprávne právne posúdenie veci navrhovateľka videla v tom, že okresný súd nesprávne posúdil status navrhovateľky a odporcov, nesprávne posúdil právny úkon - v skutočnosti zastretú zmluvu o úvere, nesprávne použil a a nesprávne posúdil dobromyseľnosť odporcu a vieru v nezastretosť právneho úkonu. Navrhovateľka v dôvodoch odvolania zopakovala okolnosti podpisu kúpnej zmluvy v časovej tiesni, na základe čoho je presvedčená, že odporca vystupoval ako dodávateľ finančnej služby - úveru, aj keď sa snažil o zastretie spotrebiteľského úverového vzťahu formou kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy. O tom, že odporca 3/ poskytoval úvery, svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľka nebola jedinou spotrebiteľkou, ktorej poskytoval úver v zmysle v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca pod sľubom poskytnutia úveru jej predložil namiesto zmluvy o úvere na podpis kúpnu zmluvu. V kúpnej zmluve uviedol kúpnu cenu 1.100.000,- Sk, ktorú však navrhovateľke nikdy nevyplatil a nikdy nemal v úmysle vyplatiť. Okresnému súdu sa nezdal zvláštny postup, kedy sa viac ako milión korún odovzdáva v hotovosti a nezisťoval, či odporca 3/ uhradil dlh navrhovateľky voči odporcovi 1/. Je neprípustné, aby dodávatelia zneužívali svoje postavenie a na účely poskytovania úverov využívali menej skúsených spotrebiteľov tak, že ich budú pripravovať nekalým spôsobom o ich obydlia. Navrhovateľka poukázala na to, že jej bola predložená na podpis kúpna zmluva, ktorá obsahovala klauzulu o potvrdení vyplatenia kúpnej ceny podpisom zmluvy. Takáto klauzula je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože v

rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany v dôsledku prenášania dôkazného bremena v otázke skutočného odovzdania finančného plnenia. Preto nemožno považovať za preukázané, že navrhovateľke bolo aj reálne odovzdané finančné plnenie. Za nesprávnu považuje navrhovateľka aplikáciu v spojení s okresným súdom s odkazom na právnu argumentáciu v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.03.2011, sp. zn. , podľa ktorej ak nebol právny úkon urobený vážne a zastieral úkon, ktorý je v rozpore s , je takýto právny úkon neplatný podľa . Ani navrhovateľka nikdy nemala úmysel predať odporcovi svoju nehnuteľnosť, ktorá je jej jediným obydlím, kde s ňou býva dcéra, naviac za cenu ktorá nezodpovedá jej skutočnej hodnote. Je prinajmenšom nelogické, aby zadlžená navrhovateľka predávala svoje obydlie za výrazne nižšiu cenu, než akú mohla predajom získať. Odporca poznal jej finančné a sociálne ťažkosti a jej nezorientovanosť v právnej problematike. Predpoklad dobromyseľnosti odporcu je preto scestný. Škandalózne okresný súd priznal ochranu dobrej viery osobe, ktorá porušuje platné právo a koná v rozpore s . Takýto záver navrhovateľka považuje za bezprecedentné nesprávne právne posúdenie a omyl v konaní súdu. Uvedené napovedá, že okresný súd chcel ničím nepodloženou úvahou preklenúť absolútnu dôkaznú núdzu, ktorú sám vyvolal a potvrdil nevykonaním navrhovateľkou navrhnutých dôkazov. Navrhovateľka vytýkala okresnému súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav veci a neodstránil ani rozporné tvrdenia obidvoch strán. Nevykonal navrhovaný výsluch dcéry navrhovateľky a susedov, ako svedkov deložovania a ani notárky, u ktorej bola zmluva spísaná, pričom práve notárka a jej pracovníčka by mohli objasniť okolnosti spísania kúpnej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je navrhovateľke zrejmé, ako mala preukázať pravdivosť svojich tvrdení a vyvrátiť tvrdenia odporcu, keď okresný súd nevykonal navrhované dôkazy a nepripustil doplnenie ďalších dôkazov. Navrhovateľka má za to, že výpoveď navrhovaných svedkov mohla prispieť k objasneniu sporných tvrdení medzi navrhovateľkou a odporcom 3/. Okresný súd sa v tomto smere dopustil kardinálnej chyby, ktorá založila neodstrániteľnú tzv. inú vadu konania, a to nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Okresný súd tým, že nedôvodne odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, objasniť skutkový stav ako podklad pre právne posúdenie veci a svoje rozhodnutie ani len presvedčivo neodôvodnil, arbitrálne zasiahol do procesných práv navrhovateľky tým, že jej odňal právo konať pred súdom. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu vo veci samej v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľke náhradu trov konania alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca 3) prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení sa stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého bol návrh nesprávne koncipovaný z hľadiska naliehavého právneho záujmu podľa . Podľa názoru odporcu 3) je zrejmé, že kúpna zmluva medzi účastníkmi reprezentovala ich vôľu, pričom podrobne poukázal na ním predložené dôkazy v konaní. Na základe uvedených dôkazov niet žiadnych pochýb, že navrhovateľka sa ani nesprávala ako vlastník bytu, nakoľko, keby ním bola, uhrádzala by si všetky poplatky spojené s užívaním bytu. K tvrdeniu navrhovateľky, že zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, odporca 3/ poukázal na znenie , umožňujúceho za takejto situácie odstúpiť od zmluvy, čo navrhovateľka doposiaľ neurobila. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že odporca 3) poskytoval úvery a navrhovateľka nebola jedinou takouto osobou, odporca 3) považuje tieto tvrdenia za špekulatívne a nepreukázané bez označenia relevantných dôkazov. Odporca 3) predložil súdu výpisy zo živnostenského a obchodného registra, z ktorých vyplýva, že uvedené podnikateľské subjekty sa nezaoberali poskytovaním úverov. Odporca 3/ v uvedenom právnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, nepodnikateľ, a preto nie je možné hovoriť o spotrebiteľskom právnom vzťahu. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 500,56 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Za predčasný je potrebné považovať záver okresného súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu v zmysle v časti návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s poukazom na ustanovenia a v znení neskorších predpisov a na to, že účastníkom konania nie je aktuálny vlastník podľa evidencie nehnuteľností. Pozornosti

okresného súdu zrejme ušla okolnosť, podľa ktorej v poznámke na liste vlastníctva figuruje pod číslom X. potvrdenie Okresného súdu Trenčín o podaní návrhu na začatie súdneho konania v predmetnej veci o určenie vlastníckeho práva. Keďže zo spisového materiálu okresného súdu nie je možné zistiť, či aktuálny vlastník nadobudol vlastnícke právo pred alebo po zapísaní uvedenej poznámky, záver okresného súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho páva k nehnuteľnosti je s poukazom na ustanovenia a celkom zjavne predčasný, resp. pre absenciu záverov okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti s aplikáciou uvedených ustanovení nepreskúmateľný. S poukazom na ďalej uvedené toto pochybenie však podľa názoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na vecnú správnosť aj výroku o zamietnutí návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že primárnou otázkou, riešenie ktorej nastolil návrh vo veci samej, je otázka platnosti či neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti zapísané v evidencii nehnuteľností do vlastníctva odporcu 3). Okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel ku skutkovým záverom, podľa ktorých predmetná kúpna zmluva vyjadruje slobodnú vôľu účastníkov pri jej uzatváraní s tým, že odporca 3) označenými a predloženými dôkazmi v zmysle uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z toho okresný súd vyvodil, že u oboch účastníkov bola v rozhodnej dobe daná slobodná a vážna vôľa uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu podľa jej písomného obsahu, ktorý obsah považoval okresný súd za určitý a zrozumiteľný v zmysle .

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že otázka zisťovania okolností právneho úkonu, uvedených v ustanovení je otázkou skutkovou a rieši sa prostredníctvom hodnotenia dôkazov, ktorý proces v zásade upravuje ustanovenie . Podľa uvedeného ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v súvislosti so zisťovaním uvedených skutkových otázok postupoval v súlade s ustanovením , keď na základe písomných dôkazov dospel k záveru o pravdivosti tvrdení odporcu 3).

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že považuje za správne skutkové závery okresného súdu, podľa ktorých tvrdenia odporcu 3), proti ktorému stojí len tvrdenie navrhovateľky, preukazujú ním predložené listinné dôkazy. Odvolací súd pritom považuje za potrebné aj vo svojom rozhodnutí osobitne poukázať na obsah listu navrhovateľky zo dňa 10.06.2008 (teda cca po deviatich mesiacoch od podpísania kúpnej zmluvy účastníkmi), adresovaného odporcovi 3), v ktorom navrhovateľka uvádza nasledovné:

„Dňa 21.5.2008 som Vám zaslala doporučenou poštou žiadosť o doplatenie 300.000,- Sk. O uvedenú sumu Vás žiadam keďže koncom roku 2007 ste mi vyplatil 1.100.000,- Sk za dvojizbový byť, čo považujem za veľmi nízku sumu za túto nehnuteľnosť. V tom čase som si neuvedomila aká je skutočná hodnota dvojizbového bytu v danej lokalite. Peniaze Vás žiadam vyplatiť do najskôr, najneskôr však do 15 dní od obdržania môjho listu na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Žiadam Vás o odpoveď, tým že nebudete opätovne reagovať na moju žiadosť neberte tento problém za vyriešený.“

Vo svetle obsahu tohto listu niet podľa názoru odvolacieho súdu dôvod spochybňovať správnosť záverov okresného súdu, podľa ktorých okresný súd neuveril tvrdeniam navrhovateľky, že v rozhodnom období nemala záujem predať predmetné nehnuteľnosti odporcovi 3/ za dohodnutú cenu 1.100.000,- Sk tak, ako je to uvedené v obsahu písomnej kúpnej zmluvy. S poukazom na obsah citovaného dôkazu okresný súd správne vyvodil, že tvrdenia navrhovateľky ako v návrhu vo veci samej, tak aj v odvolaní proti rozsudku, podľa ktorých odporca 3) v zmluve uviedol kúpnu cenu 1.100.000,-Sk, ktorú jej nevyplatil a nikdy ani nemal v úmysle vyplatiť, sú v takom rozpore s obsahom citovaného listu navrhovateľky, ktorý rozpor spôsobuje celkovú nedôveryhodnosť tvrdení navrhovateľky o skutkových okolnostiach prípadu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri hodnotení predložených dôkazov postupoval v súlade s ustanovením . Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil aj s opodstatnenosťou postupu okresného súdu, keď nevykonal navrhovateľkou navrhnuté dôkazy, ktorých vykonanie zjavne nie je spôsobilé negovať vyššie uvedený rozpor.

S poukazom na správne ustálenie skutkového stavu veci okresným súdom na základe záveru o unesení dôkazného bremena tvrdení odporcu 3) a zároveň o neunesení dôkazného bremena tvrdení navrhovateľky okresný súd dospel aj k správnemu právnemu záveru, podľa ktorého uzavretím kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom 3) nedošlo k zastieraniu iného právneho úkonu a neboli zistené také konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať neplatnosť kúpnej zmluvy podľa ustanovení alebo 39 .

Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval z hľadiska správnosti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu v časti vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy za právne významný poukaz navrhovateľky v odvolaní na potrebu posudzovania neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ustanovení zameraných na ochranu spotrebiteľa, ako aj na úvahy spojené s takýmto posudzovaním. Odhliadnuc od toho že navrhovateľka v zmysle nesplnila svoju dôkaznú povinnosť označiť alebo predložiť konkrétny dôkaz o neoprávnenom vykonávaní podnikateľskej činnosti odporcom 3) na podporu svojich tvrdení o tejto skutočnosti, odvolací súd považoval za správny záver okresného súdu o nezastretom právnom úkone, urobenom slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ teda navrhovateľka v konaní vyjadrovala svoju nespokojnosť s dohodnutou kúpnou cenou, táto okolnosť by ani v prípade posúdenia uvedeného právneho vzťahu ako spotrebiteľského, nemohla byť v zmysle najmä druhá veta posúdená ako neprijateľná podmienka so svojimi dôsledkami.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výrok okresného súdu v časti zamietnutia návrhu na vyslovenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom 3/, je vecne správny, za vecne správny považoval výrok napadnutého rozsudku aj v ostatných častiach, dôvodnosť ktorých sa nepochybne odvíja od vyriešenia otázky platnosti, resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval podľa s poukazom na rozhodnutie okresného súdu podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .