Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-35-2002.pdf
PDF · 75.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/35/2002
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: CaC clearing s.r.o., so sídlom Pribinova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 194 336, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt VEGA, a.s., so sídlom Bernolákova 6988/14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 644 252, na vymoženie pohľadávky vo výške 217,09 Eur s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (PST - Slovakia, a.s. so sídlom Ľ. Štúra 784, 029 01 Námestovo, IČO: 36005789) podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 217,09 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 63 Cb 36/01 - 34 zo dňa 30.05.2001.
Poverením č. 5601 027383 zo dňa 14.01.2002 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, so sídlom Exekútorského úradu Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 56/2002.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením pod číslom konania 3 Er 35/2002 - 27 zo dňa 30.11.2007 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší oprávnený JUDr. Alžbeta Jordánová, správca konkurznej podstaty úpadcu SN Slovakia, a.s., Levočská 9, 080 01 Prešov, IČO: 36 005 789 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený CaC clearing s.r.o., Letná 45, 040 01 Košice, IČO: 36 194 336. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 11.04.2008.
Dňa 18.02.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu zrušenia povinného podľa § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka a jeho výmazu z obchodného registra ku dňu 06.12.2013.
Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Súd, vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora a z aktuálneho výpisu z obchodného registra povinného má preukázané, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením pod číslom konania 26Cbr 106/2009-62 zo dňa 26. 09. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 11. 2013 zrušil obchodnú spoločnosť VEGA, a.s. so sídlom Bernolákova 6988/14, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 31 644 252, podľa § 68 ods. 6 písm. f/ zákona č. 513/1991 Zb. z. bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Následne dňom 06.12.2013 obchodnú spoločnosť súd z obchodného registra ex offo vymazal.
V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez likvidácie z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom ( viď rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 11/2012).
Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená šetrením exekútora, pričom sa jedná o objektívnu skutočnosť. Vzhľadom na to, že exekučný poriadok v znení do 31.01.2002 neupravoval osobitne ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného ( ktorý bol do Exekučného poriadku doplnený novelou č. 32/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2002), súd na daný prípad aplikuje ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.01.2002), exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd exekúciu podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( účinného do 31.01.2002) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Poverený exekútor v písomnom podaní zo dňa 14.02.2014 si uplatnil trovy exekúcie vo výške 88,56 Eur ( z toho odmenu 39,84 Eur, náhradu hotových výdavkov 30,64 Eur a 20 % DPH vo výške 18,08 Eur).
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.01.2002); za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.01.2002); ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia Exekučného poriadku ( v znení platnom do 31.01.2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a vo výnimočných prípadoch oprávnený. Ak sa exekúcia začala v roku 2001 a k jej zastaveniu došlo z dôvodu nemajetnosti povinného v roku 2014, nemožno oprávnenému vytknúť, že mal predvídať nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky, najmä ak pri podávaní návrhu táto skutočnosť z ničoho nevyplývala.
V danom prípade neprichádza do úvahy ani procesné zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie, pretože oprávnený sám nepodal návrh na zastavenie exekúcie, ale k zastaveniu exekúcie došlo bez návrhu účastníka konania, po oznámení rozhodných skutočností exekútorom. Oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, a ani mu nemožno vytknúť, že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (ktorý v čase podania návrhu ešte neexistoval) a preto možno konštatovať,
že neboli naplnené zákonné predpoklady pre to, aby súd mohol uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002.
Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Takéto riziko, ktoré nesie exekútor je odôvodnené a aj do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08, sp.zn. IV. ÚS 297/2010, ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Muselle proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokát), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie ( viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1 CoE/458/2012).
Na základe vyššie uvedeného, súd potom o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.