Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-7C/719/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. č. XX, občan SR zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Námestie SNP č. 7, 091 01 Stropkov proti žalovanej Slovenskej republike, Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.007,35 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.6.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 154,56 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania / pozostávajúce z trov právneho zastúpenia/ vo výške 885,55 eura, na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.12.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník svojim rozhodnutím zo dňa 23.8.2010, č. ( 1110026985 ) priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej SSU ) v sume 8.027,62 eura. Citované rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľnými dňa 1.10.2010. Na účet žalobcu boli priznané úrazové dávky v sume 8.027,62 eura poukázané dňa 4.10.2010. Uvedené právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník dosiahol žalobca až po období viac než troch rokov od vzniku svojho nároku, po mnohých žiadostiach, odvolaniach, podnete na podanie upozornenia prokurátorovi a po súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. V tomto procese sa Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej zákon zveril vykonávanie sociálneho zabezpečenia dopustila nesprávneho úradného postupu a taktiež vydala opakovane nezákonné rozhodnutie, čím mu spôsobila škodu.

Žalobca utrpel dňa 25.1.2005 pracovný úraz, v dôsledku ktorého zostal invalidným. Pracovný charakter nikto nespochybnil. Na základe žiadosti žalobcu Juraja Otrošinu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník svojím rozhodnutím zo dňa 28.8.2006 číslo: 300-370/2006 priznala žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25.1.2005 v sume 241.840,- Sk ( 8.027,62 eura ). Uvedená suma za sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalobcovi Sociálnou poisťovňou následne po vydaní citovaného rozhodnutia vyplatené. Žalobca mal po dôkladnom

preskúmaní lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe ktorého Sociálna poisťovňa vyplatila náhradu za SSU dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení, preto v zmysle podal prostredníctvom právneho zástupcu žiadosť o vydanie znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia MUDr. Petra Valdmana, ktorý vypracoval dňa 15.6.2007 znalecký posudok č. 077/07. Na základe nového bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku MUDr. Petra Valdmana č. 077/07 podal žalobca dňa 20.6.2007 žiadosť o priznanie úrazových dávok, v ktorej navrhol, aby Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o nároku na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 241.840,- Sk ( za 700 bodov x 345,48 Sk hodnota bodu v roku 2006 ). Na túto žiadosť o priznanie úrazových dávok reagovala Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník listom č. 300-341/2007 zo dňa 3.7.2007, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 10.7.2007 tak, že o nárokoch žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté, preto znalecký posudok nemožno akceptovať.

Vzhľadom ku skutočnosti, že Sociálna poisťovňa odmietala za zamestnávateľa plniť náhradu a SSU žalobcovi v zmysle bodového hodnotenia v znaleckom posudku MUDr. Valdmana, musel žalobca vo veci vyvolať správne konanie, aby právnymi prostriedkami donútil vykonávateľa sociálneho poistenia plniť si svoje zákonné povinnosti.

Dňa 4.9.2007 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresnú prokuratúru vo Svidníku podnet na podanie upozornenia prokurátora proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podnet doplnil písomným podaním zo dňa 5.9.2007. Okresná prokuratúra vo Svidníku listom z 10.9.2007, sp. zn. Pd 26/07-4 potvrdila príjem podnetu a oznámila, že o spôsobe vybavenia podnetu budú informovaní v lehote dvoch mesiacov. Ďalším listom Okresnej prokuratúry vo Svidníku z 22.10.2007, sp. zn. Pd 26/07-9 mu bolo oznámené, že na základe jeho podnetu okresný prokurátor upozornil Sociálnu poisťovňu, pobočka Svidník v zmysle o prokuratúre na jej nečinnosť ako orgánu verejnej správy pri dodržiavaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Až na základe upozornenia prokuratúry začala Sociálna poisťovňa vo veci konať v súlade so zákonom. Postup Sociálnej poisťovne do tohto štádia konania považujú za nesprávny úradný postup v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. V ďalšom štádiu uplatňovania nároku žalobcu, ktoré popisujú nižšie, vydala Sociálna poisťovňa opakovane nezákonné rozhodnutia.

Následne po upozornení prokurátora rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za pracovný úraz zo dňa 25.1.2005 rozhodnutím zo dňa 15.1.2008, č. 300-23/2008 tak, že vyslovila, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. O odvolaní žalobcu zo dňa 25.1.2008, ktoré bolo Sociálnej poisťovni doručené 28.1.2008 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava svojim rozhodnutím zo dňa 20.5.2008, č. 223-3213/2008 ( 1108018687 ) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava doručenej na KS Prešov dňa 26.6.2008 rozhodol Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.12.2008, č. k. -65 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.5.2008, č. 223-3213/2008 a vrátil jej vec na ďalšie konanie podľa , a Na základe odvolania Sociálnej poisťovne proti rozsudku KS Prešov z 12.12.2008 rozhodol Najvyšší súd SR svojim rozsudkom zo dňa 28.4.2010, č. k. tak, že napadnutý rozsudok KS Prešov z 12.12.2008, č. k. -65 potvrdil. Po nadobudnutí právoplatnosti citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím zo dňa 15.6.2010, č. 3836/2010-BA zrušila napadnuté rozhodnutie svojej pobočky vo Svidníku a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník v úvode tejto žiadosti rozhodnutím zo dňa 23.8.2010, č. SK-40914/2010 priznala poškodenému nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.027,62 eura. Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 1.10.2010. Na účet poškodeného boli priznané úrazové dávky poukázané dňa 4.10.2010.

Nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami bola žalobcovi spôsobená škoda. Táto škoda spočíva v ušlom zisku, ktorý je kvantifikovaný kapitalizovanými úrokmi z omeškania a v trovách konania.

Špecifikácia škody - a) ušlý zisk: Sociálna poisťovňa od samého začiatku uplatnenia ďalšieho nároku žalobcu na výplatu SSU v zmysle znaleckého posudku MUDr. Valdmana neuznávala nárok žalobcu a odmietala o dávkach vôbec čo i len rozhodnúť. Žiadosť žalobcu o priznanie ďalších úrazových dávok z 20.6.2007 bola dôvodná. O žiadosti o priznanie úrazových dávok mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť v lehote 60 dní stanovenej v v znení neskorších predpisov, teda najneskôr do 20.8.2007, preto sa dňom 21.8.2007 dostala do omeškania so zaplatením ďalšieho nároku na náhradu za SSU vo výške 8.027,62 eura. Úrok z omeškania je uplatňovaný podľa nar. vl. SR č. Od 25.4.2007 do 28.10.2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 % ročne, preto žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania je stanovený vo výške 8,50 % ročne. Ďalšia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle žiadosti žalobcu z 20.6.2007 bola priznaná až dňa 23.8.2010 citovaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. ( 1110026985 ) a priznaná suma ďalšej náhrady za SSU vo výške 8.027,62 eura bola žalobcovi vyplatená poukázaním na účet dňa 4.10.2010. Sociálna poisťovňa bola v omeškaní od 21.8.2007 do 4.10.2010, čo predstavuje 1140 dní. Denný úrok 8,5 % zo sumy 8.027,62 eura je 1.869,45 eura. Omeškanie za 1140 dní predstavuje sumu 2.131,17 eura. Nárok žalobcu na úrazové dávky v podobe náhrady za SSU má satisfakčný charakter. Tento nárok mal byť žalobcovi priznaný v zákonnej lehote podľa Keďže o nároku žalobcu nebolo Sociálnou poisťovňou, ako orgánom vykonávajúcim sociálne zabezpečenie, v zákonnej lehote rozhodnuté, vznikla žalobcovi škoda. Nárok žalobcu na úrazové dávky je svojim charakterom peňažnej povahy a malo byť o ňom rozhodnuté najneskôr 20.8.2007. Je len samozrejmé, že peňažné úrazové dávky za SSU vyplatené so značným oneskorením sú podstatné „znehodnotené“ rôznymi ekonomickými vplyvmi ( napr. infláciou ), ale aj tým, že žalobca s finančnými prostriedkami mohol akýmkoľvek spôsobom po dobu viac než troch rokov disponovať a brať z nich úžitky. Ušlý zisk v podobe kapitalizovaných úrokov z omeškania, vyjadruje určitú sankciu za omeškanú výplatu dávok Sociálnou poisťovňou. Pre žalobcu znamená ušlý zisk kvantifikáciu jeho škody za oneskorenú výplatu úrazových dávok,

b) trovy konania: V súvislosti s nesprávnym úradným postupom a vydaním nezákonných rozhodnutí Sociálnou poisťovňou bol žalobca právne zastúpený rovnako v správnom konaní o nároku na úrazovú dávku a taktiež v súdnom konaní. Trovy súdneho konania boli žalobcovi priznané citovanými rozsudkami Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu a Sociálnou poisťovňou boli aj zaplatené. Trovy v správnom konaní pri uplatnení úrazových dávok však žalobcovi zaplatené neboli. Trovy správneho konania vo výške 876,18 eura tvoria v súčasnosti záväzok žalobcu voči právnemu zástupcovi.

Rekapitulácia škody: ušlý zisk ( kapitalizované úroky z omeškania ) : 2.131,17 eura, trovy správneho konania: 876,18 eura, celková škoda spolu 3.007,35 eura.

Žalobca podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa podaním zo dňa 14.5.2011, ktoré bolo Sociálnej poisťovni zaslané poštou toho istého dňa..

Podaním Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.6.2012, č. 26144-2/2012-BA, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.6.2012 Sociálna poisťovňa nevyhovela žiadosti žalobcu o náhradu škody podľa

Vzhľadom ku skutočnosti, že verejnoprávna inštitúcia neuspokojila nárok žalobcu na náhradu škody, uplatnil si žalobca touto žalobou náhradu škody v sume 3.007,35 eura v zmysle špecifikácie v tejto žalobe spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 20.6.2012, teda od doručenia negatívneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nevyhovení žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Výška základnej úrokovej sadzby ECB je od 14.12.2011 v úrovni 1,00%.

Žalobca si ďalej uplatňuje aj samostatný nárok na trovy konania za právne zastupovanie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ktorý právne odôvodňuje ustanovením , ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvorí náklady spojené s jej uplatnením: hodnota veci 3.007,35 eura, hodnota úkonu právnej služby 121,17 eura, výpočtový základy pre rok 2012 - 763,- eur, úkon právnej služby: žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 121,17 eura zo 14.5.2012 ( AT ), režijný paušál 7, eura, odmena advokáta spolu ( bez DPH 128, eura, % DPH 25, eura, odmena advokáta spolu s DPH 154,56 eura.

Predmetom konania bola náhrada škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci vo výške 3.007,35 eur s príslušenstvom.

Okresný súd Svidník vydal vo veci dňa 11.3.2013 platobný rozkaz č. k. -49.

Žalovaná podala v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalobca v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 15. januára 2005, si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadosťou, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník ( ďalej len pobočka ) dňa 14.6.2006. Pobočka dňa 28.8.2006 rozhodnutím č. 300-370/2006 podľa posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného dňa 8.8.2006 posudzujúcim lekárom MUDr. I. Q., chirurgom Nemocnice Košice - Šaca, a.s. a následne potvrdený MUDr. L. E., zástupcom primára chirurgického oddelenia uvedenej nemocnice, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi nárok na sumu 241.840,- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal opravný prostriedok, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť a pobočka mu vyplatila sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca žiadosťou zo dňa 20.6.2007 požiadal pobočku o zvýšenie úrazových dávok podľa posudku znalca o 241.840,- Sk, ktorej pobočka nevyhovela z dôvodu, že vo veci už právoplatne rozhodla dňa 28.8.2006 a tiež z dôvodu, že žiadosť nebola spísaná na predpísanom tlačive Sociálnej poisťovne a žiadosť nepodal oprávnený žalobca, preto nemohla začať konanie podľa o sociálnom poistení. Tieto skutočnosti pobočka oznámila žalobcovi listom zo dňa 3.7.2007. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 7.5.2007, MUDr. Y. Valdman, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia vyhotovil znalecký posudok č. 077/07 zo dňa 15.6.2007, v ktorom ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 402 prílohy č. 1 k - strata dolnej končatiny v predkolení so stuhnutým kolenným kĺbom na 700 bodov a podľa , vzhľadom na mladý vek zvýšil ohodnotenie na dvojnásobok. Sociálna poisťovňa k uplatnenej náhrade škody titulom ušlého zisku predstavujúceho úrok z omeškania uvádza, že tento sankčný inštitút sa uplatňuje na právne vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi konania v oblasti súkromného práva. Oblasť sociálneho poistenia patrí do odvetvia verejného práva. Úrok z omeškania podľa je možné požadovať len v tých prípadoch, kde to výslovne umožňuje . Za peňažný dlh nie je možné považovať dávku sociálneho poistenia. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že neukladá platiteľovi dávok sociálneho poistenia v prípade omeškania platiť úrok z omeškania. Takúto sankciu Sociálnej poisťovni neukladá ani zákon o sociálnom poistení. V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -88 zo dňa 12.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.5.2012. Žalovaná navrhla žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 174 ods.2 O .s. p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi: rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 300-370/2006 zo dňa 28.8.2006, žiadosť o priznanie úrazových dávok zo dňa 19.6.2007, list Sociálnej poisťovne zo dňa 3.7.2007, podnet žalobcu na podanie upozornenia prokurátora zo dňa 4.9.2007, doplnenie podnetu na podanie upozornenia prokurátora zo dňa 5.9.2007, upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 22.10.2007, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 300-23/2008 zo dňa 15.1.2008, odvolanie proti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.1.2008, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 223-3213/2008 zo dňa 20.5.2008, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. -65 zo dňa 12.12.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. zo dňa 28.4.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 3836/2010-BA zo dňa 15.6.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, č. zo dňa 23.8.2010, história transakcií, základná úroková sadzba NBS, špecifikácia trov správneho konania, žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.5.2012, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 15.6.2012, úrokové sadzby ECB, odpor žalovanej zo dňa 23.1.2013, návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zo dňa 8.11.2013, doplnenie dokazovania žalovanej zo dňa 11.11.2013, súčinnosť bánk, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. -207 zo dňa 27.12.2013, vyjadrenie žalovanej zo dňa 20.2.2014, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Žalobca utrpel dňa 25.1.2005 pracovný úraz na pracovisku zamestnávateľa Podielnické družstvo ONDAVA Stropkov v Košiciach DZ VYSOKÁ PEC - AGLOMERÁCIA.

Na základe žiadosti žalobcu Juraja Otrošinu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodnutím zo dňa 28.8.2006 číslo: 300-370/2006 priznala žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25.1.2005 v sume 241.840,- Sk ( 8.027,62 eura ) a následne ju vyplatila.

Dňa 15.6.2007 na základe žiadosti žalobcu vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia MUDr. Peter Valdman znalecký posudok č. 077/07.

Na základe nového bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku MUDr. Petra Valdmana č. 077/07 podal žalobca dňa 20.6.2007 žiadosť o priznanie úrazových dávok, navrhol, aby Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o nároku na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 241.840,- Sk ( za 700 bodov x 345,48 Sk hodnota bodu v roku 2006 ).

Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník listom č. 300-341/2007 zo dňa 3.7.2007 žalobcovi oznámila, že o nárokoch žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté, preto znalecký posudok nemožno akceptovať.

Dňa 4.9.2007 podal žalobca na Okresnú prokuratúru vo Svidníku podnet na podanie upozornenia prokurátora proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Okresná prokuratúra vo Svidníku listom zo dňa 22.10.2007, sp. zn. Pd 26/07-9 oznámila žalobcovi, že Okresný prokurátor upozornil Sociálnu poisťovňu, pobočka Svidník v zmysle o prokuratúre na jej nečinnosť ako orgánu verejnej správy pri dodržiavaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za pracovný úraz zo dňa 25.1.2005 rozhodnutím zo dňa 15.1.2008, č. 300-23/2008 vyslovila, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

O odvolaní žalobcu zo dňa 25.1.2008 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava svojim rozhodnutím zo dňa 20.5.2008, č. 223-3213/2008 ( 1108018687 ) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník.

Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava doručenej na KS Prešov dňa 26.6.2008 rozhodol Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.12.2008, č. k. -65 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.5.2008, č. 223-3213/2008 a vrátil jej vec na ďalšie konanie podľa , a

Na základe odvolania Sociálnej poisťovne proti rozsudku KS Prešov z 12.12.2008 rozhodol Najvyšší súd SR svojim rozsudkom zo dňa 28.4.2010, č. k. tak, že napadnutý rozsudok KS Prešov z 12.12.2008, č. k. -65 potvrdil.

Po nadobudnutí právoplatnosti citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR Sociálna poisťovňa, ústredie svojim rozhodnutím zo dňa 15.6.2010, č. 3836/2010-BA zrušila napadnuté rozhodnutie svojej pobočky vo Svidníku a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodnutím zo dňa 23.8.2010, č. ( 1110026985 ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2010 priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.027,62 eura. Na účet žalobcu boli priznané úrazové dávky v sume 8.027,62 eura poukázané dňa 4.10.2010.

Žalobca špecifikoval uplatnenú škodu nasledovne:

a) ušlý zisk: o žiadosti o priznanie úrazových dávok mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť v lehote 60 dní stanovenej v v znení neskorších predpisov, teda najneskôr do 20.8.2007, preto sa dňom 21.8.2007 dostala do omeškania so zaplatením ďalšieho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.027,62 eura. Sociálna poisťovňa bola v omeškaní od 21.8.2007 do 4.10.2010, čo predstavuje 1140 dní. Denný úrok 8,5 % zo sumy 8.027,62 eura je 1.869,45 eura. Omeškanie za 1140 dní predstavuje sumu 2.131,17 eura.

b) trovy správneho konania: pri hodnote veci 8.027,62 eura a hodnote úkonu právnej služby vo výške 237,34 eura, za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, žiadosť o priznanie úrazových dávok zo dňa 19.6.2007, odvolanie zo dňa 25.1.2008 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník č. 300-23/2008 zo dňa 15.1.2008, t. j. 3 x 237,34 eura + režijný paušál 2 x 5,91 eura a 1 x po 6,31 eura + 20 % DPH, spolu vo výške 876,18 eura.

Žalobca podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa podaním zo dňa 14.5.2011. Podaním Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.6.2012, č. 26144-2/2012-BA, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.6.2012 Sociálna poisťovňa nevyhovela žiadosti žalobcu o náhradu škody podľa

Celková škoda činí 3.007,35 eura. Žalobca si uplatnil, ako príslušenstvo pohľadávky, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.6.2012 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v podobe trov právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní nároku vo výške 154,56 eura za žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 121,17 eura + režijný paušál 7,63 eura + 20 % DPH, pri hodnote veci 3.007,35 eura a hodnote úkonu právnej služby 121,17 eura, podľa advokátskej tarify.

V priebehu konania účastníci zotrvali na svojich stanoviskách.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa , , o sociálnom poistení, sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 / ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“ / , tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 zákona o zodpovednosti za škodu, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, d/ zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1, písm. i/ zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods.1, ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 zákona o zodpovednosti štátu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods.3 zákona o zodpovednosti za škodu, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa zákona o zodpovednosti za škodu, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom 12/ /.

Podľa , úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. v znení platnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho v podanej žalobe uviedol žalobca. Genéza správnych a súdnych konaní opísaných žalobcom v podanej žalobe bola v konaní

preukázaná listinnými dôkazmi a medzi účastníkmi nebola sporná. Sporným bol medzi účastníkmi právny základ žaloby, teda /ne/existencia zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu na strane žalobcu. Podstatná argumentácia žalovanej bola v tom smere, že neexistuje právna norma v oblasti sociálneho poistenia, ktorá by jej ukladala povinnosť platiť žalobcovi požadovanú náhradu škody v podobe ušlého zisku a trov konania.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejne moci. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia . Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívnou zodpovednosťou / bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia, resp. medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Právnym rámcom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bol teda osobitný právny predpis, ktorým je o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ako všeobecný právny predpis a na základe týchto právnych predpisov aj súd rozhodol.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa orgánu verejnej moci pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. O úradný postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy orgánu verejnej moci, a pokiaľ tento postup slúži výkonu verejnej moci. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie orgánu verejnej moci, tak aj jeho nekonanie, nečinnosť / pozri rozsudok NS SR 4 Cdo 24/2004/.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ako prvý predpoklad časti uplatňovanej škody, túto otázku považoval súd za preukázanú, vzhľadom na upozornenie Okresnej prokuratúry vo Svidníku na nečinnosť žalovanej ako orgánu verejnej správy pri dodržiavaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Až po upozornení Okresného prokurátora vydala žalovaná rozhodnutie v správnom konaní, proti ktorému mohol žalobca podať opravný prostriedok.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie a musí ísť o právoplatné rozhodnutie, pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Rozhodnutie, ktoré zakladá zodpovednosť musí byť následne zrušené pre nezákonnosť. Zákon nedefinuje pojem nezákonnosti. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu. Právna úprava sa osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho / zmeňujúceho/ rozhodnutia , avšak pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu

jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti / pozri rozsudok NS SR , uznesenie NS SR , nález ÚS SR IV. ÚS 159/2012/. Súd rozhodujúci v konaní o náhrade škody je týmto rozhodnutím viazaný a otázku nezákonnosti nemôže riešiť ako predbežnú. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo mu právo na plnenie.

Pokiaľ ide o nezákonnosť rozhodnutí žalovanej, ako ďalší predpoklad časti uplatňovanej škody, túto otázku považoval súd za právne uzavretú, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2010 sp. zn. . Predmetným rozsudkom Najvyšší súd SR rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2008, č. k. -65 potvrdil. V odôvodnení rozsudku, okrem iného, uviedol, že pokiaľ poškodený po právoplatnom skončení konania o priznanie tejto náhrady predloží dôkaz, ktorý spochybňuje správnosť sumy už priznanej náhrady, potom je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne ako správny orgán prvého stupňa v zmysle povinná posúdiť nárok na vyššiu sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v prípade spochybňovania dôkazu, predloženého poškodeným, vykonať potrebné dokazovanie vyžiadaním si znaleckého posudku podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Žalobca musel proti žalovanej / spočiatku proti jej nečinnosti a následne proti nezákonným rozhodnutiam/ kvalifikovane postupovať a vyvolať rad konaní, s ktorými boli bezpochyby spojené náklady na právne zastúpenie / majetková ujma na strane žalobcu/. Až po konečnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 23.8.2010, č. ( 1110026985 ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2010 a priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.027,62 eura.

Rozhodnutia žalovanej, ktorými nepriznala žalobcovi nárok na úrazovú dávku titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia boli pre nezákonnosť zrušené.

Nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami vznikla žalobcovi škoda. Žalobca podal dôvodnú žiadosť o priznanie ďalších úrazových dávok dňa 20.6.2007 a žalovaná mala o tejto žiadosti rozhodnúť v zákonnej 60 dňovej lehote podľa , teda do 20.8. 2007. Úrazová dávka bola žalobcovi poukázaná dňa 4.10.2010. Po dobu 1140 dní žalobca nemohol disponovať sumou 8 027,62 eur, na ktorú mu vznikol nárok. Žalovaná nekonaním, resp. nesprávnym úradným postupom a následne nezákonnými rozhodnutiami neumožnila žalobcovi disponovať s finančnými prostriedkami. Žalobca zvolil ako pomocné kritérium na kvantifikáciu ušlého zisku výšku zákonného úroku z omeškania, čo zodpovedá cene peňazí v danom časovom období. Nesporne vznikla žalobcovi škoda aj v podobe trov právneho zastúpenia v správnom konaní, ktoré musel vyvolať, aby sa domohol svojho nároku.

Medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej, jej nezákonnými rozhodnutiami a vznikom škody je príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a ak by nebolo nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo došlo. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že všetky zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody boli splnené a zodpovednosť žalovanej nie je možné vylúčiť. Porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/ na strane žalovanej boli jednoznačne preukázané vyššie uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR, ktorými je súd viazaný. Na strane žalobcu vznikla škoda tak, ako bola vyčíslená v žalobe, a to jednak v podobe ušlého zisku / kapitalizované úroky z omeškania/, to je zisku, ktorý žalobcovi ušiel, pretože nemohol s peňažnými prostriedkami disponovať po dobu 1140 dní. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že škoda vznikla žalobcovi aj v podobe trov právneho zastúpenia v správnom konaní, ktoré musel vyvolať a viesť, aby sa v konečnom dôsledku domohol svojich právnych nárokov, a teda škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonnými

rozhodnutiami žalovanej. Nepriznanie nároku na náhradu škody by znamenalo odobrenie nezákonného stavu, čo by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy od 20.6.2012, to je od doručenia negatívneho rozhodnutia žalovanej v štádiu predbežného prerokovania nároku. Ďalej súd priznal žalobcovi sumu 154,56 eur / trovy právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní nároku/ ako príslušenstvo pohľadávky podľa . Podľa uvedeného ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, k čomu nesporne patria aj trovy konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd podľa tohto ustanovenia priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 855,55 eura pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia pri tarifnej hodnote veci 3.007,35 eura hodnota úkonu právnej služby 121,17 eura a pri tarifnej hodnote veci 154,56 eura hodnota právnej služby 16,60 eura, preto je základná sadzba tarifnej odmeny pri spojení dvoch vecí 126,70 eura, za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 23.9.2013, 20.1.2014 a 28.4.2014 / 5x po 126,70 eura, 2x rež. paušál po 7,63 eura, 1 x rež. paušál po 7,81 eura, 2 x rež. paušál po 8,04 eura, cestovné motorovým. vozidlom TOYOTA RAV4 EČ SP-111 AH na trase Stropkov - Svidník a späť ( 2 x 15 km ) dňa 23.9.2013 vo výške 8,70 eur, dňa 20.1.2014 vo výške 8,40 eur a dňa 28.4.2014 vo výške 8,40 eur, náhrada za stratu času za 1 začatú polhodinu dňa 23.9.2013 vo výške 13,01 eura, za

1 začatú polhodinu dňa 20.1.2014 vo výške 13,40 eura, za 1 začatú polhodinu dňa 28.4.2014 vo výške 13,40 eura + 20 % DPH/, / podľa , , , , , , , , , , , vyhl. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu, JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, vedený v SLSP, a.s. pobočka Stropkov, č. ú. 0104681744/0900, VS: 12908.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).