Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-267-2013.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/267/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: F. W., bytom H.-E., Q. XXXX, zastúpený advokátom JUDr. Romanom Juríkom, Bratislava, Račianska 62, o zaplatenie sumy 1.284,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 3C/148/2012-136 zo dňa 02. mája 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia 568,77 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä § 39, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, ďalej § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním. Zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o účte a o kontokorentnom úvere. Odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a dlh nezaplatil ani po výzve veriteľa. Veriteľ pohľadávku postúpil dňa 28.06.2011 na navrhovateľa. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 25.07.2011. Z výpisu účtu odporcu súd prvého stupňa zistil, že pohľadávka bola najneskôr splatná dňa 10.07.2008. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 25.05.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 25.07.2011 posúdil súd prvého stupňa ako nekalú obchodnú praktiku. Neboli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj možné riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu odporcom v tejto dohode súd prvého stupňa považuje za právne neúčinné. V konaní nebolo preukázané, že odporca vedel o premlčaní dlhu ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Z výpovede odporcu vyplynulo, že pri podpisovaní dohody nemal vedomosť o premlčaní platnej pohľadávky, nevedel, čo premlčanie znamená. Právny zástupca odporcu v konaní vzniesol námietku premlčania, túto považoval súd prvého stupňa za dôvodnú. Z týchto dôvodov návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci, 5x paušál, cestovné a náhradu za stratu času.
V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Odporca podpísal dňa 29.07.2011 dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Odporca uznal záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o bežnom účte, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Dohoda spĺňa všetky náležitosti, vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených v článku 3.4 dohody. Došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu. Aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Odporca sám požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, nebol schopný uhradiť celú sumu naraz. Preukazuje to aj žiadosť odporcu zo dňa 20.07.2011 i čiastočné úhrady, ktoré odporca vykonával. Prístupom súdu v tomto prípade dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, v tomto prípade nastupuje. Navrhovateľ poukazuje na to, že ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Na dohodu sa teda nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal a podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu. Navrhovateľ si zároveň uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi ako občianskoprávny spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj ustanovenia o premlčaní.
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať okov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Súhlasne so súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že úver, poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa, bol splatný dňom 10.07.2008. Dňom nasledujúcim, teda 11.07.2008 sa mohol domáhať navrhovateľ zaplatenia žalovanej sumy v rámci plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Premlčacia lehota uplynula márne dňa 11.07.2011. Tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého premlčacia doba začala nanovo plynúť podpísaním dohody dňa 25.07.2011, pričom premlčacia lehota je desaťročná, neobstojí. Odvolací súd poukazuje na správne vyhodnotenie skutkových zistení súdom prvého stupňa, keď poukázal na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť dohody, ktorá spôsobuje jej neplatnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Samotná veta v bode 3.4 dohody o tom, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je vetou nekonkrétnou, neurčitou, nepreskúmateľnou. Nie je z nej zrejmé, o aké právne poučenie o následkoch sa v danom prípade jednalo, kedy a v akej výške sa predmetný dlh premlčal a aké to má právne následky, toto v dohode o uzavretí splátkového kalendára uvedené nie je, preto nejde o vyhlásenie v súlade so zákonom.
Takéto uznanie dlhu je nejasné a nezrozumiteľné, preto v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v tejto časti dohoda neplatná. Samotné strohé konštatovanie toho, že osoby, ktoré uzavreli predmetnú dohodu majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je tvrdením formálnym, nejasným, nepreskúmateľným. Z textu vôbec nevyplýva skutočnosť, že takéto poučenie bolo dané, že bolo konkrétne adresované práve dlžníkovi, čo bolo jeho obsahom, a preto ho nemožno považovať za poučenie v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Aby došlo k platnému uznávaciemu prejavu dlžníka, ktorý má právne účinky, musí byť daná vedomosť dlžníka, že dlh je premlčaný a napriek tomu predmetný dlh uznal.
V dôsledku uvedeného neprišlo k plynutiu novej premlčacej lehoty, navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, teda oneskorene.
Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky navrhovateľa sú nedôvodné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, v dôsledku čoho mu podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu preto odvolacím súdom priznané.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.