Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-822-2009.pdf
PDF · 73.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/822/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnej: OSDOČ, s.r.o., naposledy so sídlom Kúpeľná 105, Liptovský Ján, IČO: 36 370 622, pre vymoženie pohľadávky 36,72 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX2679/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 44,18 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 12. 10. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 2679/2009 na vymoženie pohľadávky vo výške 36,72 eur, priznanej vykonateľným platobným výmerom č. k. PV 501/06142/2009 zo dňa 24. 08. 2009, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 020526 zo dňa 30. 10. 2009, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 36,72 eur a trov exekúcie.
V priebehu konania postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie. Oprávnená svoj návrh odôvodnila tým, že povinná, OSDOČ. s.r.o., bola na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR/80/2011-39 zo dňa 31. 01. 2012 zrušená bez likvidácie a následne ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 18. 05. 2012.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že povinná bola
uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 5CbR/80/2011 zo dňa 31. 01. 2012 zrušená bez likvidácie a na základe tohto rozhodnutia bola v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra dňom 18. 05. 2012. Zánikom spoločnosti zanikla aj spôsobilosť povinnej byť účastníkom konania, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť. Výmazu povinnej predchádzalo zistenie registrového súdu, že povinná nemá žiadny majetok. Za daného stavu veci sa oprávnená rozhodla navrhnúť zastavenie exekúcie. Preto súd s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 01. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c), písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 44,18 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinnej súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Keďže exekúciu súd zastavil, má súdny exekútor podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) nárok na paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej však 33,19 eur. Súdnemu exekútorovi patrí teda odmena za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur, ako si ju uplatnila.
Po preskúmaní exekútorského spisu a po zohľadnení špecifikácie trov súdneho exekútora, priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,90 eur. V súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Zo súdneho spisu súd zistil, že súdnemu exekútorovi preukázateľne vznikli náklady na doručovanie písomností: žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenej a povinnej, a návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý predložil súdu. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na doručovanie písomností vo výške 3,90 eur, v akej si ich uplatnil, a tieto považoval za účelne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady 20 % DPH vo výške 7,42 eur (základ dane 37,09 eur). Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,18 eur, v akej si tieto uplatnil. Trovy exekúcie je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie oprávnená.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zároveň zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. tretia veta, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.