Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/17/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľov: X) P. I. - D., A. X.XX.XXXX, H. Š. E.Y., W. Q. H., W. - A., G.. N. A. X, X.. T., Y.. XX, X) T. C. G., A. XX.X.XXXX, H. Š. E., W. Q. H., E. I., U.. W., X.. X, P. A. XX, X) I. T., A. X.X.XXXX, H. Š. E., W. Q. H., W., X.. F. A. XX, X) P. L. G., A. XX.X.XXXX, H. Š. E.Y., W. Q. H., W. - A., X.. Y. A. XX, X.. Y., Y.. XX, X) F. B., A. XX.XX.XXXX, H. Š. E., W. Q. H., W., všetci s adresou na doručovanie: X. I. T. Y. L. X. Y., X.. I.-S. Y., A.. XX, X. X, W., H., Q. N.Í. X. X. I. T. Y. L. X. Y., X.. I.-S. Y., A.. XX, X. X, W., H., proti odporcovi: Vos Logistics Slovakia, s.r.o., IČO: 36363367, so sídlom v Slovenskej republike, Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného spoločnosťou LEGATE, s.r.o., so sídlom v Slovenskej republike, Dvořákovo nábrežie 8/A, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Vrábel, o náhradu mzdy a o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 30.000,- € pre každého za navrhovateľov osobitne v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovatelia v prvom až piatom rade sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 7.4.2009, domáhali uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť im náhradu mzdy od septembra 2008 (kedy došlo ku skončeniu ich pracovného pomeru) do zaplatenia. Žalovaná suma zodpovedá dohodnutej mesačnej mzde v rokoch 2007 a 2008 v sume 10.000,- Sk (300,- €) a diétam v sume 51,- € za deň. Zároveň sa domáhali zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 30.000,- € pre každého z navrhovateľov osobitne podľa čl. 24 Európskej sociálnej charty. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňovali zjavným porušením povinností zo strany odporcu vyplývajúcich zo slovenského pracovného práva a európskeho práva. Uviedli, že s odporcom uzatvorili pracovnú zmluvu na pozíciu vodiča kamióna. Dňa 5.9.2008 každý z nich dostal oznámenie o skončení pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcom v nerešpektovaní rozhodnutia riaditeľa; také strohé konštatovanie nemožno pokladať za vysvetlenie skončenia pracovného pomeru. Dňa 16.6.2008 boli poslaní na dovolenku s odôvodnením, že v tom období odporca nemal dostatočné prepravné zmluvy; mali mu odovzdať aj výstroj. U odporcu sa informovali, či to má znamenať prepustenie, dostali však zápornú odpoveď. Boli ubezpečení, že im odporca oznámi dátum, kedy majú prísť do práce. Oznámenie o skončení pracovného pomeru bolo vystavené dňa 31.8.2008, keď boli všetci na dovolenke. Pred prepustením sa ani jeden z nich nedopustil žiadneho disciplinárneho deliktu, riadne si plnili zmluvné povinnosti podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Skončenie pracovného pomeru im bolo najskôr oznámené ústne, bez predchádzajúceho písomného upozornenia podľa až . Pokúšali sa vyriešiť spor mimosúdne; odporca na ich výzvy reagoval listami, ktoré im boli doručené až 24.12.2008 a v ktorých sa uvádza dátum 5.9.2008 (dátum skončenia pracovného pomeru) a 16.8.2008 (ako deň porušenia pracovnej disciplíny); pričom niektorí navrhovatelia ešte 16.8.2008 (P. I.) Y. XX.X.XXXX (I. T.) pracovali. Nechápu, ako mohol odporca konštatovať závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľov, keď časť z nich bola v práci a časť na dovolenke. Odporca porušoval pracovnú legislatívu tým, že ich nútil prekračovať stanovenú pracovnú dobu určenú v čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

č. 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave. Náhrada nemajetkovej ujmy spočíva v nerešpektovaní princípu zákazu diskriminácie na pracovisku, vedomým porušením pracovnoprávnych predpisov spočívajúcim vo svojvoľnom skončení pracovného pomeru s navrhovateľmi v prvom až piatom rade, čím im bola spôsobená finančná nerovnováha, na ktorú sa nemohli pripraviť, navyše situácia na pracovisku nenaznačovala, že môžu byť prepustení. Žiadali, aby odporca predložil dôkazy, že v období od 16.8.2008 do 31.8.2008 navrhovatelia pracovali. Poukázali na čl. 4, čl. 24 Európskej sociálnej charty a . Je im známe, že v rovnakej situácii svojvoľného prepúšťania sa ocitli aj ďalší kolegovia maďarskej, slovenskej, francúzskej a holandskej národnosti, ktorí však boli finančne odškodnení - holandským zamestnancom bolo vyplatené 9.800,- € pre každého a jednému francúzskemu zamestnancovi bolo vyplatených 48.000,- €. Viacero španielskych občanov bolo prepustených tým istým spôsobom a súd im priznal odškodné v sume 35.000,- € na osobu. Navrhovatelia to považujú za diskrimináciu, ktorá je v rozpore s čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Utrpená ujma spočíva v tom, že im spôsobí problémy v ďalšom zamestnaní, pretože boli prepustení z dôvodu disciplinárneho previnenia, ktorého sa nedopustili. Nebolo rešpektované predbežné obdobie pred prepustením, nedostali zákonom stanovenú odmenu a nemohli tak živiť svoje rodiny - navrhovateľ v prvom rade má dve deti (jedno z nich je ťažko choré, trpí bronchitickou alergickou astmou), navrhovateľ v treťom rade má dve maloleté deti a navrhovateľ vo štvrtom rade má tiež maloleté deti. Uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že s navrhovateľmi skončil pracovný pomer formou okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcom v nerešpektovaní príkazov nadriadeného pracovníka. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo datované 31.8.2008 a navrhovateľom doručené 5.9.2008. Navrhovatelia mu následne doručili oznámenia, ktorými žiadali vysvetlenie, čo bolo dôvodom skončenia ich pracovného pomeru. V reakcii doručenej navrhovateľom v prvom až piatom rade dňa 24.12.2008 potvrdil skončenie pracovného pomeru ku dňu 5.9.2008 pre porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo prísť 16.8.2008. Poukázal na to, že navrhovatelia sa nedomáhajú určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom spája prípadné peňažné nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi len s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru, ktorú musí vysloviť súd. Navrhovatelia preto nemôžu nárok na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru žiadať samostatne. Návrh na začatie konania bol podaný po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. Slovenská republika je viazaná revidovanou Európskou sociálnou chartou od 1.6.2009; ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Slovenská republika uplatňuje záväzky z nej vyplývajúce prostredníctvom svojich vnútroštátnych zákonov. Navrhovatelia nekonkretizujú, ktoré ich právo v súvislosti s porušením práva nediskriminácie malo byť porušené.

Súd sa primárne zaoberal otázkou svojej právomoci na konanie a rozhodnutie vo veci, nakoľko navrhovatelia sú štátnymi občanmi Rumunska s obvyklým pobytom v Rumunsku, odporcom je právnická osoba sídliaca v Slovenskej republike a existoval medzi nimi pracovnoprávny vzťah. Slovenská republika je členským štátom Európskej únie od 1.5.2004 a Rumunsko od 1.1.2007. Pracovný pomer medzi navrhovateľmi v prvom až piatom rade na jednej strane a odporcom na druhej strane vznikol dňa 17.4.2007, 1.7.2007 a 19.11.2007, teda po vstupe oboch uvedených krajín do Európskej únie. Súd preto vychádzal z nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj len nariadenie Brusel I), podľa ktorého čl. 19 ods. 1 zamestnávateľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko; výnimku tvorí len dohoda o voľbe právomoci medzi zmluvnými stranami. V predmetnej právnej veci má odporca ako zamestnávateľ sídlo (bydlisko) na území Slovenskej republiky, k dohode o voľbe právomoci medzi účastníkmi nedošlo, preto Okresný súd Bratislava I dospel k záveru, že súd v Slovenskej republike má právomoc konať a rozhodnúť vo veci podľa čl. 19 ods. 1 nariadenia Brusel I. Okresný súd Bratislava I je vecne a miestne príslušným súdom Slovenskej republiky na konanie a rozhodnutie vo veci podľa , , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) v spojení s čl. 59 ods. 1 nariadenia Brusel I.

Pri určovaní rozhodného práva v predmetnej právnej veci súd postupoval podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj len nariadenie Rím I). Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rím I individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s čl. 3 tohto nariadenia (zmluva sa spravuje

právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany). Pracovné zmluvy medzi navrhovateľmi v prvom až piatom rade ako zamestnancami a odporcom ako zamestnávateľom boli uzatvorené podľa ustanovení slovenského a spravujú sa právnymi predpismi Slovenskej republiky (úvodná časť, čl. 11/2 prípadne čl. 12/2 pracovných zmlúv), preto rozhodným právom v predmetnej právnej veci je slovenské právo. Nariadenie Rím I sa nevzťahuje na dôkazy a konanie, bez toho, aby bol dotknutý čl. 18 (čl. 1 ods. 3 nariadenia Rím I). Inými slovami, na konanie Okresného súdu Bratislava I sa použije procesný predpis - slovenský .

Okresný súd Bratislava I na nariadenom pojednávaní v prítomnosti odporcu a v neprítomnosti navrhovateľov v prvom až piatom rade a ich zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili ( ) vykonal dokazovanie písomnými návrhmi a vyjadreniami navrhovateľov v prvom až piatom rade, vyjadrením odporcu, pracovnými zmluvami uzatvorenými medzi navrhovateľmi v prvom až piatom rade a odporcom, dohodami o hmotnej zodpovednosti, skončeniami pracovných pomerov s navrhovateľmi v prvom až piatom rade, oznámeniami odporcu, vychádzal zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, a ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v prvom rade uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu dňa 17.4.2007, na základe ktorej pracoval ako vodič kamióna. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas so skúšobnou dobou v trvaní tri mesiace. Bolo dohodnuté stravné v sume 45,- € na deň podľa o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Mzda bola dohodnutá v sume 10.000,- Sk (300,- €) mesačne a bola splatná k tridsiatemu dňu nasledujúceho mesiaca. Zmluva bola uzatvorená podľa slovenského práva (najmä a ďalších pracovnoprávnych predpisov). Dohodli sa, že spory medzi zmluvnými stranami riešia súdy. Uzatvorili aj dohodu o zmluvnej zodpovednosti.

Navrhovateľ v druhom rade uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu bez uvedenia dátumu, na základe ktorej pracoval ako vodič kamióna. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas so skúšobnou dobou v trvaní tri mesiace. Bolo dohodnuté stravné v sume 45,- € na deň podľa Mzda bola dohodnutá v sume 10.000,- Sk (300,- €) mesačne a bola splatná k tridsiatemu dňu nasledujúceho mesiaca. Zmluva bola uzatvorená podľa slovenského práva (najmä a ďalších pracovnoprávnych predpisov). Dohodli sa, že spory medzi zmluvnými stranami riešia súdy.

Navrhovateľ v treťom rade uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu dňa 19.11.2007, na základe ktorej pracoval ako vodič kamióna. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas so skúšobnou dobou v trvaní tri mesiace. Bolo dohodnuté stravné v sume 45,- € na deň podľa Mzda bola dohodnutá v sume 10.000,- Sk (300,- €) mesačne a bola splatná k tridsiatemu dňu nasledujúceho mesiaca. Zmluva bola uzatvorená podľa slovenského práva (najmä a ďalších pracovnoprávnych predpisov). Dohodli sa, že spory medzi zmluvnými stranami riešia súdy. Uzatvorili aj dohodu o zmluvnej zodpovednosti a dohodu o zrážkach zo mzdy pre prípad zabezpečenia práv zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi.

Navrhovateľ vo štvrtom rade uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu dňa 1.7.2007, na základe ktorej pracoval ako vodič kamióna. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas so skúšobnou dobou v trvaní tri mesiace. Bolo dohodnuté stravné v sume 45,- € na deň podľa Mzda bola dohodnutá v sume 10.000,- Sk (300,- €) mesačne a bola splatná k tridsiatemu dňu nasledujúceho mesiaca. Zmluva bola uzatvorená podľa slovenského práva (najmä a ďalších pracovnoprávnych predpisov). Dohodli sa, že spory medzi zmluvnými stranami riešia súdy.

Navrhovateľ v piatom rade súdu nepredložil pracovnú zmluvu, nie je preto zrejmé, kedy vznikol jeho pracovný pomer u odporcu, na akú dobu uzatvoril s odporcom pracovný pomer a v akej pozícii pracoval. Priložil však výzvu adresovanú odporcovi na vysvetlenie dôvodov skončenia jeho pracovného pomeru. Odporca nenamietal, žeby s navrhovateľom v piatom rade nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu a žeby nedošlo ku skončeniu jeho pracovného pomeru u odporcu. Súd preto vychádzal zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, t.j. že medzi navrhovateľom v piatom rade a odporcom bola uzatvorená pracovná zmluva za podmienok ako u navrhovateľov v prvom až štvrtom rade.

Odporca oznámil navrhovateľom v prvom až piatom rade ukončenie pracovného pomeru výpoveďou z 31.8.2008 z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v odmietnutí vykonania príkazu nadriadeného. Navrhovatelia oznámenie o skončení pracovného pomeru prevzali 5.9.2008.

Navrhovatelia v prvom až piatom rade vyzvali odporcu na vysvetlenie dôvodov skončenia ich pracovného pomeru. K ukončeniu pracovného pomeru malo prísť vtedy, keď boli na dovolenke.

Odporca odpovedal listom z 15.12.2008, doručeným navrhovateľom 24.12.2008, v ktorom poukázal na a na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mali dopustiť 16.8.2008, pretože neodišli na dovolenku v čase, ktorý im určil zamestnávateľ. Čerpanie dovolenky zamestnancov môže vychádzať z dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ak však dohoda neexistuje, zamestnávateľ je oprávnený určiť zamestnancovi dni čerpania dovolenky.

Podľa pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa čl. 24 Európskej sociálnej charty (publikovanej v Zbierke ) na zabezpečenie účinného výkonu práva pracovníkov na ochranu v prípadoch skončenia zamestnania sa zmluvné strany zaväzujú uznať: a) právo každého pracovníka na to, aby nebolo jeho zamestnanie skončené bez platného dôvodu pre takéto skončenie, majúce súvislosť s jeho schopnosťou alebo správaním, alebo z dôvodu súvisiaceho s fungovaním podniku, zariadenia alebo služby, b) právo každého pracovníka, ktorého zamestnanie sa skončilo bez platného dôvodu, na adekvátne odškodnenie alebo na inú primeranú náhradu. Na tento účel sa zmluvné strany zaväzujú zabezpečiť pracovníkovi, ktorý sa nazdáva, že jeho zamestnanie bolo skončené bez platného dôvodu, právo odvolať sa proti tomuto opatreniu na nestranný orgán.

Podľa čl. 4 Európskej sociálnej charty na zabezpečenie účinného výkonu práva na primeranú odmenu sa zmluvné strany zaväzujú: 1. priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň, 2. priznať pracovníkom právo na zvýšenú odmenu za prácu nadčas s výnimkami v osobitných prípadoch, 3. priznať mužom a ženám právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty, 4. priznať všetkým pracovníkom právo na dostatočnú výpovednú dobu v prípade skončenia zamestnania, 5. povoliť zrážky zo mzdy iba za takých podmienok a v takom rozsahu, ako to ustanovujú vnútroštátne zákony alebo predpisy, alebo ak je to v súlade s kolektívnymi zmluvami alebo s rozhodcovskými rozhodnutiami.

Výkon týchto práv sa dosiahne slobodne uzavretými kolektívnymi zmluvami, právnym mechanizmom stanovenia miezd alebo inými prostriedkami primeranými vnútroštátnym podmienkam.

Podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaného v Zbierke ) užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebné zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Tento článok sa vzťahuje k Európskej sociálnej charte.

Podľa čl. 154c ods. 1 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona (ústavného , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2001), sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Tento článok sa vzťahuje k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovatelia v prvom až piatom rade sa v návrhu na začatie konania domáhali náhrady mzdy a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 30.000,- € pre každého z navrhovateľov samostatne v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Základným predpokladom pre konanie a rozhodnutie súdu o nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru a v tej súvislosti vzniknutej nemajetkovej ujme, je podanie návrhu na začatie konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Návrh na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru možno podľa podať v lehote dvoch mesiacov odkedy sa mal pracovný pomer skončiť; lehota je prekluzívna, teda jej márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie tohto nároku na súde. Ak súd právoplatne rozhodne, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, až potom môže rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru a prípadného diskriminačného konania zamestnávateľa. Navrhovatelia v prvom až piatom rade sa však nedomáhali v tomto konaní a ani v inom konaní pred Okresným súdom Bratislava I (navrhovatelia to sami uviedli) vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer navrhovateľov mal skončiť 5.9.2008, dvojmesačná prekluzívna lehota uplynula dňa 5.11.2008, kedy musel byť návrh na začatie konania podaný na súde, čo sa však v predmetnej právnej veci nestalo. Chýba tu teda základný predpoklad pre konanie o náhradu mzdy a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru - a to vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v právoplatnom súdnom rozhodnutí, tak ako to vyžaduje . Neplatnosť skončenia pracovného pomeru nevyplýva z toho, že právny úkon, smerujúci k jeho skončeniu, je neplatný. O neplatnosti musí rozhodnúť súd. Až do právoplatného rozhodnutia súdu sa pracovný pomer považuje za platne skončený. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.7.2009 vyplýva, že rozhodnutím súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy viazaný a bez základného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. Súd v konaní o náhrade mzdy si nemôže ani prejudiciálne urobiť záver o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Ak navrhovatelia v prvom až piatom rade nepodali návrh na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, skončil ich pracovný pomer dňa 5.9.2008 týmto právnym úkonom (oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru) a to aj v prípade, keby išlo o neplatné skončenie pracovného pomeru; v takom prípade platí prezumpcia platnosti skončenia pracovného pomeru. Navrhovatelia v prvom až piatom rade sa preto nemôžu domáhať náhrady mzdy a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Okresný súd Bratislava I zároveň poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej právo praje bdelým, teda každý má dbať o svoje práva priznané mu právnymi predpismi. Ak navrhovatelia v prvom až piatom rade nepodali návrh na určenie neplatnosti skončenia ich pracovného pomeru, o ktorom by rozhodol súd, nemôžu sa následne domáhať zaplatenia náhrady mzdy a nemajetkovej ujmy v súvislosti

s neplatným skončením pracovného pomeru, pretože neplatnosť nebola súdom v právoplatnom rozhodnutí vyslovená. Iný záver nepripúšťa ani čl. 24 Európskej sociálnej charty. Slovenská republika v súlade s čl. 24 Európskej sociálnej charty v ustanoveniach , umožňuje zamestnancom domáhať sa na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako aj vyplatenia náhrady mzdy a iných nárokov súvisiacich s neplatným skončením pracovného pomeru. Je už len na zamestnancoch, či svoje právo využijú. Navrhovatelia v prvom až piatom rade (ako bolo uvedené vyššie) svoje právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nevyužili. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 14 síce upravuje zákaz diskriminácie, ale vo vzťahu k ľudským právam a základným slobodám, ktoré sám upravuje; medzi ne však nepatrí právo na prácu. Preto jeho aplikácia v predmetnej právnej veci nie je opodstatnená.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Na margo súd uvádza, že navrhovatelia súdu nepredložili rozhodnutia španielskych súdov v pracovných veciach kolegov navrhovateľov, neuviedli, aké právo bolo rozhodným právom, teda či španielsky súd postupoval podľa španielskeho hmotného práva alebo slovenského hmotného práva. Ak bolo rozhodným právom španielske právo, je možné, že právna úprava sa od slovenskej líši. Súd v predmetnej právnej veci postupoval podľa slovenského práva, tak ako to určuje čl. 8 ods. 1 nariadenia Rím I.

O náhrade trov konania vrátane trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.