Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-35-2014.pdf
PDF · 78.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Ro/18/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36 049 581, Karadžičova č. 10, Bratislava, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Karadžičova č. 10, Bratislava proti odporkyni: K. N., narodená XX.X.XXXX, W. Č.. X, J. v konaní o zaplatenie 102,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Po právoplatnosti rozhodnutia vec postupuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným dňa 20.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 102,34 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy od 9.4.1999 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje dlžné poistné na zdravotné poistenie spolu s poplatkom za omeškanie s platbou tohto poistného v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení"). Zároveň uviedol, že uplatnenú pohľadávku voči odporkyni nadobudol od správcu konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvádzal z § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003.
Podľa § 18 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, príslušná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odseku 1 platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ak ho vykázal v nesprávnej výške. Ak zamestnávateľ nepredloží na výzvu príslušnej poisťovne podklady potrebné na zistenie správnej výšky poistného, ktoré je povinný zaplatiť, môže mu príslušná poisťovňa predpísať poistné na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom v čase vzniku povinnosti zaplatiť dlžné poistné, ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo
dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
Podľa § 58 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 59 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, pohľadávky podľa tohto zákona sú dlžné poistné, prirážka k poistnému, poplatok z omeškania, pokuta a poplatok za nesplnenie.
Pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúce, aký charakter má navrhovateľom uplatnená pohľadávka, nakoľko podľa § 7 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy týkajúce sa platenia poistného na zdravotné poistenie, teda nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené v § 7 ods. 1, 3 O.s.p. Tak ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove 2Cob/25/2009-178, nároky na poistné na zdravotné poistenie, ako aj nároky na poplatky z omeškania s platbami poistného majú charakter pohľadávok vyplývajúcich z verejného práva a nie sú nárokmi z práva súkromného a ich charakter sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v Zbierke pod číslom 8/2005) nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného v súkromnoprávnom (obchodnom alebo občianskoprávnom) vzťahu. Skutočnosť, že sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Postúpením pohľadávky sa nemení dlžníkovo postavenie, jej účelom je, aby došlo k zmene na strane veriteľa a nie, aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky. Charakter pohľadávky z práva verejného sa teda nezmenil tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.
Zákon č. 273/1994 Z. z. bol s účinnosťou od 1.11.2004 zrušený a nahradený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o zdravotných poisťovniach"), ktorý vo svojom ustanovení § 18 oprávnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením mimo iného tým, že vydáva platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu. Na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou zákona zákonodarca pamätal v ustanovení § 85h ods. 1, 2, 3 zákona o zdravotných poisťovniach nasledovne: Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 1). Zdravotná
poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu (ods. 2). Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 3).
Z uvedenej právnej úpravy možno konštatovať, že Úrad nad zdravotnou starostlivosťou je orgánom, ktorý je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, na poplatky z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 4. 2010, sp. zn. 6Rks1/2010, ktorým v obdobnej veci rozhodol o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V uvedenom rozhodnutí vyjadril okrem iného nasledovné: "…Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004".
Podľa § 103 O.s.p, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Súd má v danej veci za to, že nie je daná jeho právomoc na rozhodovanie, čo je neodstrániteľnou prekážkou konania, pre ktoré musí byť konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavené. Okrem vyššie uvedeného to vyplýva aj z toho, že o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania sa rozhoduje v správnom konaní formou platobného výmeru (v určitých prípadoch výkazom nedoplatkov), ktorý O.s.p. ako procesný predpis pre občianske súdne konanie nepozná. Až právoplatný platobný výmer môže byť predmetom prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva.
Vzhľadom na § 85h zákona o zdravotných poisťovniach má súd za to, že predmetná vec patrí do právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý si otázku, či návrh je podaný oprávnenou osobou a teda, či možno vydať platobný výmer rozhodne v rámci príslušného správneho konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.