Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/194/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom 851 01 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. F. č. XX, XXX XX I. F., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pod spisovou značkou EX 8959/2010u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca číslo konania -16 zo dňa 28. 11. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil (výrok I.) s poukazom na ust. v spojení s Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II.).

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. rozhodcom Mgr. Petrom Bertókom, sp. zn. EP 80517/2009 zo dňa 26. 02. 2010. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. IV písm. j/ Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere poskytovanej spoločnosťou TatraCredit a.s. (ďalej len Všeobecné obchodné podmienky). Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 04. 05. 2004, ktorá tvorila právny rámec pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Predmetnú zmluvu o úvere posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. . Vo svojom rozhodnutí poukázal okresný súd aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, konkrétne na čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 až 3, bod 1 písm. q/ prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“), ako aj na právny názor vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci ASTURCOM. Konštatoval, že formulár zmluvy ako aj Všeobecné obchodné podmienky boli dodávateľom (právnym predchodcom oprávneného) vopred pripravené a spotrebiteľ (povinný) nemal možnosť vplývať na ich obsah. Mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým jej podmienkam, t.j. aj Všeobecným obchodným podmienkam obsahujúcim rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a napriek jej zneniu umožňujúcemu riešenie všetkých sporov zo zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak by dodávateľ podal návrh na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Okresný súd konštatoval, že ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak pre

prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech povinného. Rozhodcovskú doložka je neprijateľná zmluvná podmienka a teda je neplatná. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide tak o nulitný právny akt, ktorý je materiálne nevykonateľný. V závere okresný súd konštatoval, že na základe týchto skutočností žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Súdnemu exekútori náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu ich neuplatnenia.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prekúmavacej činnosti, ktorý mu zveril . S poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a na ust. , (ďalej len „“) uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, čo je tiež prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Oprávnený ďalej poukázal na ust. a . Zdôraznil, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je podľa oprávneného neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Práve absencia takejto právomoci súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia kedy povinný by bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Poukazom na ust. oprávnený tvrdil, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej sankcie, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C - 40/08. Zdôraznil, že z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že bola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa Potom právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01. 01. 2008 sa v súlade s spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. , z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Podľa dôvodovej správy, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľovi zostáva možnosť riešiť spor v občianskoprávnom konaní pred súdom. Uvedené ustanovenie teda podľa oprávneného v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v . Na základe týchto odvolacích dôvodov navrhol oprávnený uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 eur.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca uviedol, že podanému odvolaniu nemieni nevyhovieť a vec predložil podľa na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu určenom bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu podľa a potvrdil z týchto dôvodov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou zo dňa 21.05.2010, požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorému pripojil exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. rozhodcom Mgr. Petrom Bertókom, sp. zn. EP 80517/09 zo dňa 26. 02. 2010 (č.l. 5 spisu). Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatný dňa 26. 03. 2010 a vykonateľný dňa 30. 03. 2010. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd uložil odporcovi (povinnému) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému) sumu vo výške 156,24 eura, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 156,24 eura od 24. 03. 2009 do zaplatenia, trovy konania vo výške 5,34 eura, všetko na účet navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe porušenia záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. XXXXXX zo dňa 04. 05. 2004, ktorú s povinným uzavrel právny predchodcom oprávneného.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď Zmluvu o úvere zo dňa 04. 05. 2004 považoval za spotrebiteľskú zmluvu a dôvodne sa zaoberal aj tým, ako boli koncipované jednotlivé zmluvné podmienky.

K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne v uznesení sp .zn. zo dňa 13. októbra 2011 a sp. zn. zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania, uznesením ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. -19 zo 23.

novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

Nie je sporné, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc. Tento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v rozhodnutí Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a /EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia.

Podľa v znení účinnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Okresný súd vzhľadom k vyššie uvedenému opodstatnene skúmal, či rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v spotrebiteľskom vzťahu nebola koncipovaná tak, aby spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

Okresný súd preskúmal rozhodcovskú doložku v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dôvodne dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ). Rozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu Všeobecných obchodných podmienok. Ak bol úver poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať len ako celok vrátane Všeobecných obchodných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju ako celok odmietnuť. Je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť

exekučným titulom, lebo rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná ( podľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu s výnimkou ak si rozhodcovský súd osobitne vyjednal (výslovne si ho želal). Rozhodcovská doložka v znení a spôsobom, akým bola inkorporovaná do spotrebiteľskej zmluvy o úvere, splynula s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Došlo tak k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok (číslo listu 5 spisu) ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom ( Exekučného poriadku), na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Pokiaľ oprávnený namieta, že zmluva o úvere bola do 31.12.2007 upravená len v a preto nie je možná aplikácia ustanovení , v tejto súvislosti postačí zopakovať všeobecne známy záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou (širší pojem) a snaha použiť pri zmluve o spotrebiteľskom úvere podporne naráža na prednosť a vykonávacích predpisov k nemu.

Dojednanie rozhodcovskej doložky je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Za takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto exekučný súd správne exekúciu zastavil podľa v spojení s Exekučného poriadku, hoci v závere zjavne mylne uviedol, že zamieta žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa , potvrdil.

Oprávneným v odvolaní uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd oprávnenému nepriznal, nakoľko mu ako v odvolacom konaní neúspešnému účastníkovi právo na ich náhradu nevzniklo.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.