Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/520/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: C. I., G.. XX.X.XXXX, K. Y. X, K., zastúpená Mgr. Romanom Tomanom, PhD., advokátom, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie náhrady škody vo výške 20.504,80€, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. apríla 2012, č.k. - 105 v pomere hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 20.504,80€ s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď si uplatnila náhradu majetkovej škody, vzniknutú jej vynaložením nákladov na trovy obhajoby vo výške 854,32 €, náhradu ušlého zisku vo výške 2.241,19 €, ktorý odôvodnila tým, že v dôsledku väzby nemohla odpracovať pre zamestnávateľa ďalších 196,56 hodín z celkovo dohodnutých 300 hodín, ktoré mala preňho odpracovať v roku 2005, pričom výška jej hodinového zárobku v predchádzajúcom období od 1.2.2005 do 31.8.2005 bola 343,50Sk a nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 16.596,96 € (500.000,- Sk), dôvodiac, že na základe nezákonného rozhodnutia jej bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jej osobnostným práv. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , 5 ods. 1, , , , , ods. 1,, , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanoveniami , , bod 8, , , , , o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.8.2010, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade bolo o zadržaní, resp. vzatí do väzby navrhovateľky rozhodnuté na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 11.5.2005, sp. zn. Bny 37/2005/2 Mestským súdom v Esztergome, Maďarská republika a tiež, že navrhovateľka bola z väzby prepustená dňa 15.12.2005 na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. Zn. NtcII. 5/05 a rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz nevykoná z dôvodu podľa , teda, že časť skutku mala byť spáchaná v Slovenskej republike. Súd mal rovnako za preukázané, že uznesením Policajného kapitánstva v Esztergome, č.k. /ko zo dňa 9.6.2010 bol príkaz na zatknutie voči navrhovateľke zrušený, z dôvodu, že zanikla trestnosť činu premlčaním. Prvostupňový súd prihliadnuc na výsledky vykonaného dokazovania ako aj vyššie uvedenú právnu úpravu dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, s odôvodnením, že v danom prípade nie je daný právny základ na priznanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, tak ako ho predpokladá V tomto smere sa súd nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu, že na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave a zároveň rozhodnuté o nevykonaní zatýkacieho rozkazu je potrebné hľadieť obdobne ako na oslobodzujúci rozsudok navrhovateľky, resp. situáciu kedy došlo k zastaveniu trestného stíhania, kedy konštantná judikatúra priznáva poškodenému právo na náhradu škody, na základe čoho je potrebné na daný prípad priamo aplikovať článok 5 ods. 5 Dohovoru. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Práve existencia rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom ako základný predpoklad pre vznik nároku navrhovateľky v konaní absentuje. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 26.10.2005 totiž kritérium nezákonnosti nespĺňa. Uvedené rozhodnutie bolo zmenené v riadnom inštančnom postupe nadriadeným súdom, preto ho nie je možné chápať ako rozhodnutie podľa Ako už bolo uvedené vznik nároku na náhradu škody si vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, teda: 1. existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnom úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Bez splnenia čo i len jednej z nich nie je možné uplatnenému nároku vyhovieť. Za nezákonné rozhodnutie podľa nie je možné považovať ani Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2005, ktorým bola žalobkyňa vzatá do väzby, nakoľko toto rozhodnutie nikdy nebolo zrušené ani zmenené príslušným orgánom, navrhovateľka dokonca nevyužila zákonnú možnosť podať proti uvedenému uzneseniu sťažnosť v zákonnej lehote, v dôsledku čoho uznesenie nadobudlo dňa 11.10.2005 právoplatnosť. Vznik škody odvodzovala navrhovateľka nielen od existencie nezákonného rozhodnutia, ale aj od nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 26.10.2005, sp. zn. NtcII. 5/05, podľa , definovaného ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických a právnických osôb. V tejto súvislosti bolo potrebné prisvedčiť názoru odporcu podporeného konštantnou judikatúrou, v zmysle ktorej za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci v zmysle sa teda nepovažuje rozhodovacia činnosť tohto orgánu, ale "činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. ( rozhodnutie NS SR ). Z uvedeného vyplýva, že vydaním uznesenia o vzatí do väzby ani uznesením o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu sa Krajský súd v Bratislave nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu, nakoľko ich vydanie bolo bezpochyby výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, uskutočňovanej v rámci jeho rozhodovacej právomoci zverenej mu zákonom a v zákonnej lehote. Odporca v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého v konaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu slovenské orgány neskúmajú dôvodnosť jeho vydania ani dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu, pre ktorý bol vydaný. V uvedenom má potom oporu právny názor, že pri rozhodovaní o vzatí navrhovateľky do väzby nebol slovenský súd oprávnený skúmať či sú a budú splnené podmienky na jej vydanie do Maďarskej republiky. V tejto súvislosti je možné vyvodiť tiež záver, že ak v súvislosti s trestným konaním vedeným voči navrhovateľke došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, resp. k rozhodnutia oprávňujúceho záver pre vznik nároku na odškodnenie za neoprávnený zásah do jej práv, došlo k nemu v trestnom konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní Maďarskej republiky, a preto v súvislosti s nimi nemohlo dôjsť k vzniku zodpovednosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na záver súdu ohľadom neexistencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu sa súd vznikom škody, jej výškou ako aj príčinnosťou súvislosťou medzi nimi z dôvodu hospodárnosti nezaoberal. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ustanovenia tak, že plne úspešnému odporcovi v konaní ich náhradu nepriznal, keďže odporca si neuplatnil náhradu trov konania a v konaní mu žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, že by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, navrhuje, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o nasledovné otázky po právnej stránke zásadného významu : 1./ Má pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o obligatórnom vzatí do vydávacej väzby podľa v spojení s zákona

č. , rozhodnutím o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz nevykoná z dôvodu uvedeného v o prepustení z vydávacej väzby podľa , rovnaké dôsledky ako zrušenie rozhodnutia o vzatí do vydávacej väzby pre nezákonnosť ( ); 2./ Je rozhodnutie o obligatórnom vzatí do vydávacej väzby podľa v spojení s nezákonné ( ) v prípade, že v čase rozhodovania o vzatí do vydávacej väzby bolo zrejmé, že európsky zatýkací rozkaz nebude možné vykonať z dôvodu uvedeného v , pretože povinnosťou všeobecného súdu v zmysle bolo prednostne chrániť základné právo na osobnú slobodu podľa a čl. 5 ods. 1 Dohovoru a naplniť jeho zmysel. Vo svojom odvolaní uviedla, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné. Obdobná situácia je daná aj v predmetnej veci, keď uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. 12. 2005 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) bolo okrem iného rozhodnuté, že európsky zatýkací rozkaz vydaný na žalobkyňu dňa 11. 5. 2005, sp. zn. , Mestským súdom v Esztergome, Maďarská republika (ďalej len „európsky zatýkací rozkaz“) sa nevykoná z dôvodu uvedeného v o Európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 8. 2010 (ďalej len „) a podľa bola žalobkyňa prepustená z väzby na slobodu. Uznesením najvyššieho súdu tak zanikli účinky uznesenia krajského súdu. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (nezákonnosti) vzatia do vydávacej väzby (držania v nej) je neskorší výsledok vydávacieho konania. Nárok na náhradu škody spôsobenej vzatím do vydávacej väzby je potrebné preto posudzovať ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v opačnom prípade by v rozpore so zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu nebola odčinená ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe). Navrhovateľka nesúhlasila zo záverom súdu prvého stupňa, že ak v súvislosti s trestným konaním vedeným voči nej došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, resp. rozhodnutia oprávňujúceho záver pre vznik nároku na odškodnenie za neoprávnený zásah do jej práv, došlo k nemu v trestnom konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní Maďarskej republiky, a preto v súvislosti s nimi nemohlo dôjsť k vzniku zodpovednosti Slovenskej republiky. Poukázal v tejto súvislosti nato, že podľa čl. 12 Rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/ SVV z 13. júna 2002 o Európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 190, 18. 7. 2002; ďalej len „Rámcové rozhodnutie“ keď je osoba zatknutá na základe európskeho zatykača, vykonávajúci súdny orgán vydá rozhodnutie o tom, či vyžiadaná osoba sa má naďalej zadržiavať v súlade s právnymi predpismi vykonávajúceho členského štátu. Osoba sa môže kedykoľvek dočasne prepustiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vykonávajúceho členského štátu za podmienky, že príslušný orgán uvedeného členského štátu vykoná všetky potrebné opatrenia, na jej zabránenie ukrytiu. Citované ust. Rámcového rozhodnutia nezaväzovalo Slovenskú republiku k uzákoneniu obligatórnej väzby, ako to následne zákonodarca v ust. veta druhá normoval. Tomuto nasvedčuje aj znenie a o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý už v súčasnosti nepozná inštitút obligatórnej vydávacej väzby. I z týchto dôvodov je v súvislosti s jej vzatím do vydávacej väzby daná výlučne zodpovednosť Slovenskej republiky, a nie Maďarskej republiky, keď navyše do vydávacej väzby bola vzatá rozhodnutím slovenského justičného orgánu, a nie maďarského. Aj keď má Slovenská republika tzv. zmiešaný model extradičného práva procesného, v ktorom je rozhodovanie o extradícii rozdelené medzi súdy a ministra spravodlivosti, sú aj všeobecné súdy pri posudzovaní prípustnosti vydania viazané ľudsko-právnymi normami. Podmienky prípustnosti vydania (extradičné

právo hmotné), ktoré sú súdy povinné zvažovať, sa teda rozširujú o podmienku ľudsko-právnu, jadrom ktorej je naplnenie textu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúry k nemu. V prípade kolízie dvoch medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, z ktorých jeden je záväzok zo zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a druhým je záväzok vzájomného vydávania osôb na trestné stíhanie alebo na výkon trestu, vzhľadom na , podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom, je namieste vždy dať prednosť záväzkom zo zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže rešpekt a ochrana základných práv sú definitívnymi znakmi materiálne chápaného právneho štátu. Uznesením krajského súdu boli porušené ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z a z tohto dôvodu ho treba považovať za nezákonné v zmysle Čl. 12 Rámcového rozhodnutia nezaväzoval Slovenskú republiku k uzákoneniu obligatórnej vydávacej väzby. Keďže európsky zatýkací rozkaz obsahoval aj opis skutku (opis okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, vrátane času, miesta a miery účasti vyžiadanej osoby na trestnom čine), už v čase rozhodovania o jej vzatí do vydávacej väzby bolo zrejmé, že európsky zatýkací rozkaz nebude možné vykonať z dôvodu uvedeného v Za takejto situácie bolo povinnosťou všeobecného súdu prednostne chrániť základné právo na osobnú slobodu podľa a čl. 5 ods. 1 Dohovoru a naplniť jeho zmysel. Inými slovami povedané, bolo povinnosťou všeobecného súdu ust. v spojení s vyložiť ústavne komformným spôsobom v zmysle a nevziať ju do vydávacej väzby, nakoľko v čase rozhodovania o vzatí do vydávacej väzby bolo zrejmé, že európsky zatýkací rozkaz nebude možné vykonať z dôvodu, že sa týkal skutku, ktorý sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považuje za spáchaný čiastočne na území Slovenskej republiky, a že ona bude musieť byť prepustená z vydávacej väzby. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom celom rozsahu na základe odvolania podaného navrhovateľkou podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania / / a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu rozsudku. Predmetom konania v danej veci je nárok navrhovateľky na náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá jej bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave o väzbe v ktorej bola od 25.9.2005 do 15.12.2005, keď žalovaná škoda predstavuje ušlý zisk vo výške 2.241,19 €, trovy obhajoby v súvislosti s väzbou vo výške 854,32 € a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 €. Podľa skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa / tento medzi účastníkmi nebol sporný / bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. NtcII. 5/05 zo dňa 25.9.2005 rozhodnuté o vzatí navrhovateľky do väzby na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu, sp. zn. vydaného dňa 11.5.2005 Mestským súdom v Esztergome, Maďarská republika, s tým, že väzba začína 23.9.2005 o 8.30 hod. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.10.2005. Navrhovateľka sťažnosť proti uzneseniu nepodala. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. Ntc II. 5/05 zo dňa 26.10.2005 bolo rozhodnuté, že sa vykoná Európsky zatýkací rozkaz zo dňa 11.5.2005, sp. zn. vydaný Mestským súdom v Esztergome pre 1 násobný trestný čin plynulého spáchania podvodu na značnú škodu ako spolupáchateľ podľa , písmeno a) Trestného zákonníka Maďarskej republiky. Voči uzneseniu sp. zn. Ntc II. 5/05 zo dňa 26.10.2005 podala navrhovateľka ústne do zápisnice sťažnosť, ktorú prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnila tým, že skutok popísaný v Európskom zatýkacom rozkaze spĺňa všetky znaky pokračovania v trestnom čine podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva. Z opisu skutku je rovnako zrejmé, že k niektorým z jednotlivých čiastkových útokov malo dôjsť na území Slovenskej republiky. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26.10.2005, sp. zn. Ntc II. 5/05 zrušené a navrhovateľka bola prepustená na slobodu. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie doručenej odporcovi dňa 15.6.2006 vyplýva, že navrhovateľka požiadal odporcu o prerokovanie jej nároku na náhradu škodu vo výške v celkovej výške 20.504,80€. Prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol, keď mal zato, že nie je splnený zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to nezákonné rozhodnutie t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Mal zato, že za nezákonné rozhodnutie podľa nie je možné považovať Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. NtcII. 5/05 zo dňa 25.09.2005, ktorým bola navrhovateľka vzatá do väzby, nakoľko toto rozhodnutie nikdy nebolo zrušené ani zmenené príslušným orgánom, navrhovateľka nevyužila zákonnú možnosť podať proti uvedenému uzneseniu sťažnosť v zákonnej lehote, v dôsledku čoho uznesenie nadobudlo dňa

11.10.2005 právoplatnosť a rovnako ani uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. NtcII. 5/05 zo dňa 26.10.2005 toto kritérium nezákonnosti nespĺňa, keďže toto rozhodnutie bolo zmenené v riadnom inštančnom postupe nadriadeným súdom, preto ho nie je možné chápať ako rozhodnutie podľa Prvostupňový súd tiež mal zato, že ak vznik škody odvodzovala navrhovateľka aj od nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 26.10.2005, sp. zn. NtcII. 5/05 tento nebol preukázaný, keďže vydaním uznesenia o vzatí do väzby ani uznesením o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu sa Krajský súd v Bratislave nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu, nakoľko vydanie rozhodnutí bolo bezpochyby výsledkom rozhodovacej činnosti súdu, uskutočňovanej v rámci jeho rozhodovacej právomoci zverenej mu zákonom a v zákonnej lehote. Vzhľadom na tieto závery ohľadom neexistencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu sa súd vznikom škody, jej výškou ako aj príčinnosťou súvislosťou medzi nimi z dôvodu hospodárnosti nezaoberal. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd má zato, že závery súdu prvého stupňa ohľadne neexistencie nezákonného rozhodnutia nie sú správne. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného do 31.8.2007 t.j. platného a účinného v čase vydania rozhodnutí / ďalej len „ zákon“/ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím; b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody; c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe; alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Vzhľadom na predmet konania náhrada škody spôsobenej s rozhodnutím o väzbe treba na vec aplikovať ustanovenie zákona. Podľa zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie; b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu. Podľa zákona právo na náhradu škody nevznikne a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama; b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo amnestie prezidentom republiky; c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje; d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce; e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu, f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu, g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest, alebo h) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky. Podľa , zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa , zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a

v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe sú v vymedzené tak pozitívne (), ako aj negatívne (). Nevyhnutným predpokladom na vznik nároku na náhradu škody je teda naplnenie niektorej z hypotéz predpokladaných v ustanovení , t. j., že voči osobe, ktorá bola vzatá do väzby, bolo trestné stíhanie zastavené, bola spod obžaloby oslobodená alebo vec bola postúpená inému orgánu. Ide však len o prvý predpoklad vzniku tohto nároku, pretože vychádzajúc z logického a systematického výkladu , je kumulatívnou podmienkou súčasné nenaplnenie žiadneho z negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa (in concreto zavinenie väzby). Inak povedané, v prípade naplnenia niektorého z negatívnych predpokladov uvedených v [napr. (i) zavinenie väzby, (ii) zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo (iii) oslobodenie spod obžaloby, pretože osoba nie je trestne zodpovedná], nárok na náhradu škody nevznikne ani v prípade danosti niektorého z pozitívnych predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe ustanovených v V prejednávanej veci išlo o rozhodovanie o väzbe v súvislosti s konaním o európskom zatýkacom rozkaze v zmysle o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.8.2010 / tzv. predbežná a vydávacia väzba / a teda s procesného hľadiska nemohlo byť v tomto konaní rozhodnuté tak, ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie zákona. Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle SR, odvolací súd zastáva názor, že analógiou, keď splnenie podmienok je potrebné vykladať extenzívne je možné prijať záver, že odmietnutím vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu a to Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 15.12.2005, ktorý zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. Zn. NtcII. 5/05, rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz nevykoná z dôvodu podľa , a navrhovateľku prepustil z väzby na slobodu došlo de facto k zastaveniu konania o ňom v zmysle zákona , keď Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval pochybenie Krajského súdu spočívajúce v tom, že tento dôsledne neskúmal rozsah skutku uvedeného v posudzovanom európskom zatýkacom rozkaze a následne z opisu tohto skutku / trestného činu /, nezistil, že časť skutku mala byť spáchaná na území Slovenskej republiky. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade vydávacej väzby, keď osoba bola vzatá do väzby, ale nakoniec bola prepustená a bolo rozhodnuté, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná treba hľadať nielen v ustanovení , ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. ( Pozri tiež Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade u navrhovateľky boli splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe , ktoré sú vymedzené pozitívne v zmysle . a zároveň nebol naplnení žiadny z negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne podľa zákona. Odvolací súd k tomu len dodáva, že až novelou Zz. vykonanej ktorým sa mení a dopĺňa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platným a účinným od 1.1.2013 bolo ustanovenie doplnené o ďalší z negatívnych predpokladov za ktorých nárok na náhradu škody nevznikne a to pod písm. h) podľa ktorého „ právo na náhradu škody nevznikne ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky“. Podľa platného a účinného do 31.8.2007 toto ustanovenie absentovalo čo argumentum a contrario znamená,

že do 31.8.2007 bolo možné priznať právo na náhradu škody ak išlo aj o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zrušil, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil aj keď na daný prípad správne aplikoval , ale nesprávne dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a tým nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie / /. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu ktorým je podľa viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa bude skúmať ďalšiu podmienku pre priznanie náhrady škody a to výšku škody, ktorá mala predstavovať ušlý zisk, trovy obhajoby v súvislosti s väzbou a trovy právneho zastúpenia v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku. Ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle aj na priznanie nemajetkovej ujmy bude potrebné ďalej doplniť dokazovanie na určenie jej výšky. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné ustanovenie je normou s relatívne neurčitou hypotézou ktorá nie je stanovená priamo právnym predpisom / ustanovenie , , boli doplnené až účinným od 1.1.2009, resp. ďalej zmenené až účinným od 1.1.2013 / a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností bude potrebné aj pri výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať z obdobných kritérií ako pri určovaní náhrady nemajetkovej ujmy podľa v spojení aplikáciou čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade je dôkazná povinnosť na preukázanie výšky škody resp. nemajetkovej ujmy v zmysle na navrhovateľke. Po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení potom prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodne, keď v prípade nového rozhodnutia v tomto nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať náležitosti v zmysle V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania / /.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.