Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13Cb/56/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Sukovskou v spore žalobcu: Marelli Kechnec Slovakia s.r.o. so sídlom Priemyselnom parku Kechnec, Perínska cesta 275, 044 58 Kechnec, IČO: 36 751 758, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Žižkova 4D, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 6 846,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 846,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 846,- eur od 07.07.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2021 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6 846,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 846,- eur odo dňa 07.07.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 13.10.2020 došlo k poistnej udalosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Na základe tejto poistnej udalosti vznikla žalobcovi ako poškodenému škoda na hlavnej vstupnej bráne, pričom škodu spôsobil p. K. T. (vinník), ktorý pri vstupe do objektu žalobcu nezabezpečil auto ručnou brzdou, pričom následne došlo k nárazu auta do brány a devastačným poškodeniam tejto vstupnej brány. Vinník bol v čase škodovej udalosti zamestnancom spoločnosti B. D..O..M.. so sídlom X. XX/XXX, XXX XX D. L. E., IČO: XX XXX XXX, ktorá mala v tom čase uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným. Poškodený zadal opravu poškodenej brány spoločnosti Tyros Loading Systems SK s.r.o. so sídlom Šteruská cesta 21, 922 03 Vrbové, IČO: 36 258 598, ktorá je jednou z najetablovanejších firiem na českom a slovenskom trhu v obore nakladacej a vrátovej techniky. Dňa 09.03.2021 tak bola brána demontovaná a ekologicky likvidovaná. Následne, dňa 09.03.2021 bola namontovaná nová brána značky BALU s pôvodným rozmerom ako pri poškodenej, so vstavaným pohonom 230V a s integrovanou riadiacou jednotkou. Dňa 05.03.2021 došlo zo strany spoločnosti Tyros Loading Systems SK, s.r.o. k vystaveniu faktúry č. XXXXXX (splatná dňa 04.05.2021) na sumu vo výške 12 140,20 eur. Vyššie uvedenú faktúru klient uhradil dňa 09.07.2021. Uvedená suma vo výške 12 140,20 eur tak predstavuje skutočné finančné prostriedky, ktoré musel žalobca vynaložiť k tomu, aby mohol svoj majetok vrátiť do pôvodného stavu, keďže v dôsledku celového devastačného rozsahu

spôsobenej škody na poškodenej bráne, do úvahy prichádzala ako jediná možnosť jej kompletnej výmeny. Po uplatnení nároku na náhradu škody voči žalovanému, žalovaný likvidoval škodovú udalosť (šetrenie ukončené dňa 21.06.2021) tak, že na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.06.2021 poukázal na účet žalobcu sumu vo výške 5 294,20 eur, pričom poistné plnenie krátil v zostávajúcej časti uhradenej faktúry za výmenu poškodenej brány (t.j. v sume 6 846,-eur). Žalobca citoval a povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. , podľa ktorého Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného: škodu ( ), vznik poistnej udalosti ( ), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody ( ), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia ( ).

3. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil formulár - Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 16.10.2020, vyjadrenie spoločnosti TYROS LOADING SYSTEMS SK, s.r.o. zo dňa 23.05.2021, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.03.2021, cenovú ponuku zo dňa 16.10.2020, komunikáciu medzi žalobcom a spoločnosťou TYROS LOADING SYSTEMS SK, s.r.o., výpis z účtu žalobcu o zaplatení 12 140,20 eur zo dňa 09.07.2021, zápis z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 15.10.2020, správu o priebehu škodovej udalosti podpísanú svedkami a vinníkom škodovej udalosti, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.06.2021, Vyjadrenie žalovaného k podaniu zo dňa 16.07.2021, reklamný materiál o hliníkových posuvných bránach spoločnosti BALU, Vyjadrenie žalovaného k podaniu zo dňa 16.08.2021, predžalobná výzva zo dňa 28.07.2021, kalkuláciu posuvnej brány zo dňa 14.03.2008.

4. Konajúci súd vydal vo veci dňa 19.10.2021 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 10.11.2021 na základe odporu podaného žalovaným. Žalovaný v odpore v prvom rade vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Z Oznámenia o poistnom plnení sa žalobca preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu nebola časť uplatňovaného nároku priznaná, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdil. Žalobca nesúhlasil s výsledkami likvidácie škodovej udalosti zo strany žalovaného a žiadal o jej prehodnotenie. Žalovaný zaslal žalobcovi vyjadrenie zo dňa 16.07.2021, v ktorom žalovaný inter alia uviedol, že: „Dňa 15.10.2021 bola vykonaná obhliadka škodovej udalosti, pri ktorej bol zadokumentovaný rozsah poškodenia. Podľa zápisu z obhliadky došlo k poškodeniu oceľovej brány v rozmere 700 x 190 cm. Podľa vyjadrenia servisného technika zo spoločnosti Tyros Loading Systems SK, s.r.o. bola dňa 09.03.2021 namontovaná nová brána značky BALU so vstavaným pohonom 230V s integrovanou riadiacou jednotkou s diaľkovým ovládaním. Krídlo odľahčené, samonosné, s externým odblokovaním. Na základe popisu servisného technika došlo k vylepšeniu technického stavu oproti pôvodnej (poškodenej) bráne. Nadobúdací doklad k pôvodnej (poškodenej) bráne nebol do poisťovne doručený napriek žiadosti poisťovne o jeho doručenie.“ Žalovaný mal za to, že poskytnutím náhrady v žalobcom uplatňovanej výške, by bola táto nepochybne poskytnutá vo väčšom rozsahu, než vzniklo poškodenie vstupnej brány a teda uvedené by sa kauzálne považovalo za bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. Poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

5. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného uvedenou v odpore. Žalovaný v podanom odpore neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali uplatňovaný nárok žalobcu v tomto súdnom konaní. Vo vyjadrení k odporu poukázal na judikatúry všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990) a Ústavného súdu ČR (Nález ÚS ČR z 20. 11. 2000, sp. zn. ), v zmysle ktorých sa pod skutočnou škodou nerozumie hodnota vecí poškodených poistnou udalosťou, ale taktiež primerané náklady na odstránenie následkov škodovej udalosti. Pri takomto chápaní skutočnej škody je preto poisťovateľ povinný nahradiť všetko, čo poškodený musel vynaložiť na to, aby poistená vec bola

navrátená do predošlého stavu, a teda pri rozhodovaní vo veci samej by súd mal vychádzať z nákladov, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s odstránením následkov škodovej udalosti, pričom, čo sa týka výšky týchto nákladov, je nutné vychádzať z faktúry č. XXXXXXXXXX dodávateľa novej brány

- spoločnosti Tyros Loading Systems SK s.r.o. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/792/2014 7612220825 zo dňa 20.01.2016. S námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice - okolie na rozhodovanie v tomto súdnom konaní, ktorú vzniesol v rámci svojho vyjadrenia k odporu žalovaný, sa nestotožnil.

6. Súd nariadil pojednávanie na 15.03.2023, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil, pričom svoju neúčasť odôvodnil pretrvávaním mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19, pričom súhlasil s vykonaním pojednávania bez účasti žalovaného a uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca si uplatňuje len skutočne vynaložené náklady na vyhotovenie novej brány preukázané predloženou faktúrou, ktorá bola aj reálne uhradená. Žalovaným uvedené dôvody neuhradenia vzniknutej škody, a to najmä amortizácia sú neodôvodnené a sú v rozpore aj s princípom neminem laedere, teda nikomu neškodiť. V tejto súvislosti poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke amortizácie, sp. zn. . Mala za to, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť neuhradenia vzniknutej škody tak ako uviedol v Oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Dňa 13.10.2020 došlo v areáli žalobcu k nehode, pri ktorej vodič K. T. pri vstupe do objektu žalobcu nezabezpečil auto ručnou brzdou, pričom došlo k nárazu auta do brány a devastačným poškodeniam uvedenej brány žalobcu. Vodič K. T. bol v čase nehody zamestnancom spoločnosti B. D..O..M.., ktorá mala v čase nehody uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným. Žalobca dal uvedenú bránu opraviť v spoločnosti TYROS LOADING SYSTEMS SK s.r.o., ktorá opravu poškodenej brány vyúčtovala žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 12 140,20 eur. Žalobca uvedenú faktúru dňa 09.07.2021 uhradil. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému v zmysle uhradenej faktúry. Žalovaný likvidoval škodovú udalosť tak, že na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.06.2021 poukázal na účet žalobcu sumu vo výške 5 294,20 eur, pričom poistné plnenie krátil v zostávajúcej časti v sume 6 846,- eur. Žalobca požiadal žalovaného o prehodnotenie likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný trval na svojom pôvodnom stanovisku, pričom uviedol, že na základe popisu servisného technika došlo k vylepšeniu technického stavu oproti pôvodnej (poškodenej) bráne. Ďalej uviedol, že pre určenie skutočnej škody v čase poškodenia je potrebné vypočítať vplyv opravy poškodenia na technickú hodnotu veci vyjadrený v peniazoch (zhodnotenie), pričom výpočet zhodnotenia je závislý od viacerých faktorov, ktoré sa zadávajú do výpočtu, a to najmä technické údaje o poškodenej veci, dátum poistnej udalosti, dátum uvedenia veci do užívania, cena novej veci, priemerná cena veci na trhu, opotrebenie, údaje o oprave a iné. S prihliadnutím na uvedené ukazovatele bolo stanovené zhodnotenie, ktoré bolo nevyhnutné odpočítať od fakturovanej sumy, aby mohla byť objektívne stanovená reálna, skutočná výška škody na veci v čase poškodenia.

8. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

Podľa (ďalej len „“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa poistiť možno najmä: a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ustanovenia plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

V zmysle osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), podľa ktorého povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa zákona o poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa , zákona o poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa zákona o poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa zákona o poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa zákona o ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (viď R 55/1971).

Podľa zákona o náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

9. Úvodom súd poukazuje na skutočnosť, že hoci bola táto vec zapísaná do oddelenia „Cb“ súdneho registra t.j. do registra pre veci obchodnoprávne, nejedná sa o obchodnoprávny spor, keďže pohľadávka nevznikla z obchodného záväzkového vzťahu, a preto vec právne posúdil podľa tých zákonných ustanovení, ktoré sa na danú vec vzťahujú.

10. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že dňa 13.10.2020 došlo k škodovej udalosti na vstupnej bráne žalobcu, ktorú zavinil prevádzkovateľ vozidla, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného a že na predmetnej bráne vznikla škoda, pričom žalobca musel vynaložiť náklady nutné na opravu poškodenej brány, ktoré súvisia s jej uvedením do pôvodného stavu. Sporná bola výška spôsobenej škody, resp. uplatnenie amortizácie ako aj nárok na príslušenstvo pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne.

11. Žalobca sa žalobou domáhal doplatenia náhrady nákladov vynaložených na opravu vstupnej brány poškodenej pri škodovej udalosti dňa 13.10.2020, a to odpočítanej amortizácie spolu v sume 6 846,- eur, ktorú žalovaný žalobcovi po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal.

12. Spôsob a rozsah náhrady škody je vymedzený v ustanoveniach a , na ktoré nadväzuje ustanovenie , z ktorého je potrebné vychádzať pri určení výšky škody. Skutočnou škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Pri určení výšky náhrady škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia a preukázaných nákladov vynaložených poškodeným na opravu veci.

13. Škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, (ktorá žalobcovi bola škodovou udalosťou vnútená) je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu, aby poškodená vec bola v takom stave ako pred nanútenou škodovou udalosťou. Pokiaľ oprava smerovala k uvedeniu brány do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou, nemohlo mať na výšku škody vplyv zhodnotenie veci jej opravou oproti pôvodnému stavu ani amortizácia brány. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby ako poškodený zabezpečoval opravu iným spôsobom, než použitím nových náhradných dielov, ktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu ujmy.

14. Pokiaľ žalovaný krátil plnenie z dôvodu tzv. amortizácie, teda za zhodnotenie vstupnej brány, súd konštatuje, že pri oprave brány je potrebné použiť aj niektoré nové súčasti či diely, čo však neznamená, že takýmto spôsobom sa brána zhodnotí. Takýmto postupom sa vec dostane len do takého technického stavu, v akom bola pred poškodením, teda sa uvedie do predošlého stavu. Vykonaním opravy hnuteľnej veci uvedením do stavu pred škodovou udalosťou nedochádza k bezdôvodnému obohateniu, ale len k uvedeniu veci do predošlého stavu, s čím počíta aj ustanovenie . Išlo by o tvrdosť zákona, ak by poškodenému zo škodovej udalosti nemali byť uhradené náklady, ktoré boli na opravu hnuteľnej veci reálne potrebné.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca obnovil stav brány, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, pričom k vynaloženým nákladom na vykonanú opravu bol žalobca donútený škodovou udalosťou, za ktorú zodpovedal poistený u žalovaného. Súd tiež poukazuje na to, že vynútenou opravou

poškodených častí brány nedošlo k zjavnému prínosu pre žalobcu ako poškodeného, keďže nemožno dospieť k záveru, že by oprava brány poškodenej pri škodovej udalosti dňa 13.10.2020 zvýšila jej úžitkové vlastnosti, a to bez ohľadu na jej vek či hodnotu. Účelom opravy bolo, aby brána spĺňala rovnaké technické, funkčné či estetické či vlastnosti ako pred škodovou udalosťou. Odstránenie poškodenia a uvedenie vstupnej brány, resp. jej poškodenej časti do pôvodného stavu, predstavovalo len navrátenie do predošlého stavu (restitutio in integrum) a žalobca týmto konaním nezískal žiadny prospech, nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok, preto nie je možné pripustiť zníženie náhrady o amortizáciu vo výške 6 846,- eur.

16. Súd považoval za nesporné, že cieľom vykonanej opravy v predmetnej veci bolo odstránenie následkov poškodenia, ktoré vznikli v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby (škodcu). Zároveň je evidentné, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať to, aby si zabezpečil napríklad rovnako „staré“ diely, ktoré je potrebné pri oprave použiť a takýmto spôsobom uviedol vec do pôvodného stavu a zároveň obnovil jej pôvodnú funkčnosť. Výklad rozsahu náhrady škody nepripúšťajúci odpočítanie amortizácie na vec, ktorú nebolo možné navrátiť do pôvodného stavu, je podľa názoru súdu ústavne konformný, a je teda v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu, sp. zn. (pozn. Ústavný súd SR konštatoval, že zodpovedá skutočnosti, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojitý výklad, jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný, vykladať predpis ústavne konformne) a sp.zn. .

17. Čo sa týka výšky náhrady škody, žalobca jednoznačne na základe predloženej faktúry, ako aj následnej úhrady fakturovanej sumy, preukázal účelne vynaložené náklady na opravu poškodenej brány, ktoré žiadnym relevantným spôsobom neboli zo strany žalovaného spochybnené. Taktiež žalovaný v spore nepreukázal nielen dôvodnosť, ale ani výšku krátenia nároku. Žalovaný len uviedol, že poistné plnenie bolo priznané vo výške skutočnej škody. Na základe uvedeného, pokiaľ ide o výšku náhrady škody, súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6 846,- eur tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

18. Pre úplnosť súd dodáva, že správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav poškodenej brány, ktorý tu bol pred poistnou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takého správania a konania mu vznikli relevantné náklady na vykonanú opravu, tak je dôvodné zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu žalobcu - ako strany konania, ktorému sa práve súdnym rozhodnutím zabezpečí náhrada plnenia, na ktoré sa poistenie vzťahovalo, k vynaloženiu ktorého bol žalobca donútený poistnou udalosťou.

19. Žalovaný bol teda povinný uhradiť poistné plnenie vo výške 6 846,- eur. Ak žalovaný odmietol nezákonným spôsobom plniť poistné plnenie, musí znášať sankcie s tým spojené v podobe zákonných úrokov z omeškania, a to počnúc uplynutím lehoty v zákona o .

20. Podľa , veta prvá a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania počnúc dňom 07.07.2021 vychádzajúc z Oznámení o poistnom plnení zo dňa 22.06.2021 v súlade s zákona o . Žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení vyšetrenia škodovej udalosti. Žalovaný ukončil vyšetrenie škodovej udalosti dňa 21.06.2021. Posledným dňom 15-dňovej lehoty bol 06.07.2021. Ak žalovaný neposkytol poistné plnenie do 06.07.2021, dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania. V prvý deň omeškania 07.07.2021 bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 6 846,- eur od 07.07.2021 do zaplatenia.

22. Čo sa týka vznesenej námietky miestnej príslušnosti, súd uvádza, že podľa Civilný sporový priadok (ďalej len „“) popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody (písm.

b). Podľa ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. V prípade, ak je daná miestna príslušnosť viacerých súdov, je na výbere žalobcu, na ktorom z viacerých miestne príslušných súdov si nárok uplatní. V súlade so zásadou perpetuatio fori, podľa ktorej je na určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a miestna príslušnosť trvá až do skončenia sporu, bude miestne príslušný súd, príslušný na rozhodovanie vo veci počas celého súdneho konania. Keďže Okresný súd Košice - okolie je miestne príslušným na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci, nakoľko v jeho obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, súd v zmysle na nedôvodnú námietku miestnej nepríslušnosti neprihliadol a spor prejednal a rozhodol.

23. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, bola mu voči žalovanému priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.