Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Ek-862-2020.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Subarea
29Ek/862/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Y. R., N.. XX.XX.XXXX, D. F. XX.XX.XXXX, C. W. J. XXX, XXX XX J. o vymoženie 540,00 Eur s prísl, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Mária Ághová, so sídlom exekútorského úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, IČO: 37 852 213 o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Mária Ághová, so sídlom exekútorského úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, IČO: 37 852 213 trovy exekučného konania vo výške 72,00 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2020 domáhal od povinného vymoženia 540,00 Eur s prísl., na podklade rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva PZ Komárno sp. zn. ORPZ-KN-ODI2-P-407/2017 zo dňa 02.06.2017 a rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva PZ Komárno sp. zn. ORPZ-KN-ODI2-P-408/2017 zo dňa 28.06.2017. Poverením zo dňa 18.08.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mária Ághová, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 401EX 520/20.
2. Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie dňa 26.01.2023 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o posúdenie dodatku k povereniu, pretože po povinnom bolo ukončené konanie o dedičstve uznesením vydaným súdnym komisárom JUDr. Leila Baštrnáková sp. zn. 10D/87/2022, Dnot 290/2022 zo dňa 07.12.2022, právoplatné dňa 07.12.2022. Predmetným uznesením vydaným v konaní o dedičstve súd konajúci povereným súdnym komisárom potvrdil, že dedičom po nebohom povinnom je V. R., N.. XX.XX.XXXX, C. W. J. XXX. Poverený súdny komisár v uznesení o potvrdení nadobudnutia dedičstva jediným dedičom medzi dlhy (pasíva) dedičstva označil aj pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní.
3. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
4. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi
celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.
5. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.
6. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 63 ods. 2 prvej vety CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.
12. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „TZ“), trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
13. Súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi napr. právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencia) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita strán sporu (§ 61 a nasl. CSP) a iné.
14. Exekučný súd v priebehu tohto exekučného konania na základe oznámenia súdneho exekútora povereného vykonaním tejto exekúcie označeného ako „Žiadosť o posúdenie dodatku k povereniu“ zo dňa 26.01.2023 zistil, že povinný subjekt dňa 19.09.2022 zomrel. Dedičské konanie po povinnom bolo ukončené uznesením vydaním súdnym komisárom JUDr. Leila Baštrnáková sp. zn. 10D/87/2022, Dnot 290/2022 zo dňa 07.12.2022, právoplatné dňa 07.12.2022, ktorým poverený súdny komisár potvrdil nadobudnutie dedičstva po zomrelom povinnom jediným dedičom. Poverený súdny komisár v uznesení o potvrdení nadobudnutia dedičstva jediným dedičom medzi dlhy (pasíva) dedičstva označil aj pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní.
15. Vymáhaným nárokom v tomto exekučnom konaní sú pokuty uložené (ako sankcie) za spáchaný priestupok povinného podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupoch“). Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 TZ, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemá majetkovú povahu,
ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (k tomu pozri stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).
16. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.
17. Trestný zákon a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa TZ alebo pokuta podľa zákona o priestupoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty ako peňažnej sankcie za spáchaný priestupok (ako správny delikt) ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Ads 42/2008 zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/58/2010 zo dňa 30.07.2014).
18. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale rýdzo osobným právom viazaným výlučne na osobu povinného, ktorý nie je predmetom dedenia a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho právnych nástupcov - dedičov. Z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto exekučnom konaní pokračovať s dedičmi povinného. Vzhľadom na to, že toto exekučné konanie nie je možné považovať za konanie, ktoré má povahu konania o majetkovom spore, ale je výlučne spojené s osobou zomrelého povinného, je potrebné toto exekučné konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorú nie je možné odstrániť (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku).
19. Medzi iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu (správnejšie nároku z exekučného titulu - poznámka exekučného súdu), ktoré sú dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného patrí aj nedostatok (absencia) hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného. Teda dôvodom zastavenia exekúcie je neexistencia alebo strata hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného, pričom hmotnoprávna legitimácia patrí osobám v exekučnom titule uvedeným a ich právnym nástupcom. Ak exekučný súd pri rozhodovaní o zmene účastníkov konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 37 Exekučného poriadku zistí, že prevod alebo prechod práva alebo povinnosti z exekučného titulu nenastal, exekúciu zastaví.
20. Vzhľadom na to, že v dôsledku smrti povinného nenastal prechod povinnosti z exekučného titulu na právneho nástupcu (dediča) povinného, je tu iná skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu. Preto exekučný súd túto exekúciu ako celok podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku za súčasnej aplikácie ustanovenia § 37 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
21. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne
22. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
25. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
26. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa 198 ods. 2 oprávnený.
27. Podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty,
28. Podľa § 21 ods. 2 prvej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnej činnosti) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
30. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby súd zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).
31. Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie podaním zo dňa 10.03.2023 si uplatnil trovy exekučného konania v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 vyhlášky a to vo výške 72,00 Eur.
32. Táto exekúcia sa zastavila z dôvodu, že tu je iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu spočívajúca v tom, že nenastal prechod povinnosti z exekučného titulu na právneho nástupcu (dediča) povinného. Vymáhaný nárok zanikol v dôsledku smrti povinného subjektu, nakoľko vzhľadom na osobný charakter nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní tento nemôže byť predmetom dedenia po zomrelom povinnom. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ohľadom pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní povinný zanikol bez právneho nástupcu čo je dôvod zastavenia exekúcie vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie povereným súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku v prípadoch, v ktorých prináleží súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy exekučného konania súdneho exekútora oprávnený. Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že trovy exekučného konania povereného súdneho exekútora platí oprávnený.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa Exekučného poriadku odkladný účinok (t.j. po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému) nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom zastavenia tejto exekúcie, poverenému súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur. Keďže poverený súdny exekútor je platiteľom DPH, jeho náhrada výdavkov sa zvyšuje o DPH (§ 197 ods. 2 Exekučného poriadku). Preto výška náhrady výdavkov povereného súdneho exekútora je v sume 72,00 Eur (60,00 Eur + 20 % DPH vo výške 12,00 Eur).
34. Na základe vyššie uvedeného súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania povereného súdneho exekútora vo výške 72,00 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.