Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: WELLFOOD Slovakia s.r.o., Hlavná 929/6, Galanta, IČO: 43 819 401, zastúpeného: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 28. 04. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100460667/2021 zo dňa 18. 03. 2021, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil, že dňa 21. 05. 2018 žalobca ako daňový subjekt podal daňové priznanie z dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018, v rámci ktorého uviedol daň celkom 25.277,09 eur, odpočítanie dane celkom 24.186,95 eur a vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.092,64 eur.

2. Následne správca dane v podaní zo dňa 09. 07. 2018 (doručenom žalobcovi dňa 10. 07. 2018) žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Dňa 07. 08. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, za účasti externého účtovníka spoločnosti, predmetom ktorej bolo prevzatie dokladov a písomností k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a získanie potrebných informácií o ekonomickej činnosti žalobcu.

3. Konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období uskutočnila zabezpečovanie rôznych činností vo výrobe. Najväčšie odpočítanie dane bolo v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnené z nákupu služieb - najmä zváračské práce a iné práce na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti Wellton, s.r.o. Zároveň uviedol aj ďalšie informácie o spoločnosti za kontrolované obdobie a to, že spoločnosť mala cca 10 zamestnancov na pracovnú zmluvu a na základe dohody, spoločnosť nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, adresa sídla spoločnosti je v priestoroch prenajatých od Slovenského plemenárskeho úradu, spoločnosť vlastní dodávkové a osobné motorové vozidlá a spoločnosť nemá určeného splnomocneného zástupcu.

4. Doklady a iné listiny, ktoré boli predložené, sú súčasťou administratívneho spisu, ako aj zoznam prijatých faktúr a to aj sporných 5 faktúr od spoločnosti Wellton, s.r.o.:

- faktúra č. 2018043001 vystavená 30. 04. 2018 na sumu 56.715,05 eur, z toho DPH 9.452,51 eur s predmetom fakturácie - výroba jednoduchých výrobkov z kovu, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, zváračské práce II, natieračské služby s poznámkou, že pohľadávkam ktorá vznikla na základe tejto faktúry bola v plnom rozsahu postúpená spoločnosti faktortrade s.r.o., výlučne ktorej musí byť bez výnimky zaplatená na účet uvedený vo faktúre.

- faktúra č. 2018043002 vystavená 30. 04. 2018 na sumu 25.732,57 eur, z toho DPH 4.288,76 eur s predmetom fakturácie - zváračské služby, zváračské služby II s poznámkou, že pohľadávkam ktorá vznikla na základe tejto faktúry bola v plnom rozsahu postúpená spoločnosti faktortrade s.r.o., výlučne ktorej musí byť bez výnimky zaplatené na účet uvedený vo faktúre,

- faktúra č. 2018043003 vystavená 30. 04. 2018 na sumu 33.746,16 eur, z toho DPH 5.624,36 eur s predmetom fakturácie - montérske služby, manipulačné služby lisovacích strojov, manipulačné služby CNC strojov, zváračské služby s poznámkou, že pohľadávkam ktorá vznikla na základe tejto faktúry bola v plnom rozsahu postúpená spoločnosti faktortrade s.r.o., výlučne ktorej musí byť bez výnimky zaplatené na účet uvedený vo faktúre.

- faktúra č. 2018043004 vystavená dňa 30. 04. 2018 na sumu 13.976,16 eur, z toho DPH 2.329,36 eur a predmetom fakturácie - brusičské služby, tmeliarske služby, laminátorské služby s poznámkou, že pohľadávkam ktorá vznikla na základe tejto faktúry bola v plnom rozsahu postúpená spoločnosti faktortrade s.r.o., výlučne ktorej musí byť bez výnimky zaplatené na účet uvedený vo faktúre.

5. Dožiadaním zo dňa 28. 08. 2018 správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu Wellton, s.r.o., ako aj predložil faktúry uvedené v bode 3 tohto rozsudku. Dožiadaný správca dane vo svojej odpovedi zo dňa 04. 01. 2019 uviedol, že spoločnosť Welton, s.r.o. na výzvu správcu dane nereagoval a žiadané dokumenty a doklady nepredložil. Pripojil zápisnicu z ústneho pojednávania so splnomocneným zástupcom spoločnosti Q. Q., ktorý potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu, uviedol, že fakturované služby vykonali ich zamestnanci. Záverom zo správy vyplýva, že splnomocnený zástupca spoločnosti Wellton, s.r.o. nepredložil ani dodatočne doklady, ktoré sú nevyhnutné na potvrdenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov, správca dane pochybuje o reálnosti zdaniteľného plnenia. Súčasťou odpovede bola zápisnica o ústnom pojednávaní, faktúry a podklady k dani z pridanej hodnoty.

6. Okrem toho bol spísaný úradný záznam o nahliadnutí do spisu žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2017 v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, a nahliadli do spisu žalobcu do daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 a do informačného systému FS SR a zistil, že daňové subjekty vyskytujúce sa v reťazci Holonic Solutions s.r.o., (nevykonávala ekonomickú činnosť, nepodala žiadne daňové priznanie k DPH) ROSSI SK s.r.o., (bola jej určená daň podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2018) a Pinecrest, s.r.o. bola jej zrušená registrácie na DPH 30. 09. 2018, daň bola určená podľa pomôcok), Welton, s.r.o., pričom bolo zistené, že spoločnosti Holonic Solutions s.ro., ROSSI SK s.r.o. a Pinecrest, s.r.o. so správcom dane nekomunikujú. Uvedené dokumenty boli prekopírované a sú založené v administratívnom spise žalobcu.

7. Výzvou zo dňa 16. 05. 2019 bol žalobca zo strany správcu dane vyzvaný na predloženie dôkazov. Okrem toho bol oboznámený z doteraz vykonaným dokazovaním a záverom, že na základe dokazovania vedeného správcom dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa Wellton, s.r.o. spolu v sume základ dane 108.474,95 eur, daň 20 % v sume 21.694,99 eur nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t. j. nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaných služieb týmto dodávateľom pre kontrolovaného platiteľa WELLFOOD Slovakia s.r.o. Na výzvu žalobca podaním zo dňa 29. 05. 2019 doručil dôkazy spolu s odpoveďou. Ako dôkaz predložil potvrdenie o objeme dodaných služieb, zoznam zamestnancov Welton, s.r.o. za apríl 2018 a knihu majetku žalobcu k 30. 04. 2019.

8. Dňa 15. 07. 2019 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018. V ňom správca dane uviedol, že podľa dokladov predložených platiteľom WELLFOOD Slovakia s.r.o. a vykonaného dokazovania u jeho dodávateľa zistil, že si daňový subjekt neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z vyššie uvedených dodávateľských faktúr od dodávateľa Wellton, s.r.o. spolu v sume základ dane 108.474,95 eur, daň 20 %, 21.694,99 eur.

9. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený žalobcovi dňa 22. 07. 2019. Podaním zo dňa 30. 07. 2019 sa žalobca vyjadril k protokolu a dňa 01. 10. 2019 boli prerokované pripomienky žalobcu k protokolu, o čom bola v uvedený deň spísaná s konateľom žalobcu zápisnica o ústnom pojednávaní.

10. Rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2019 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 21.694,99 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 19. 11. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2020 tak, že zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konania. Z dôvodu, že nevyhodnotil získané informácie o zamestnancoch spoločnosti Welton, s.r.o. vo vzťahu k zisteným informáciám zo Soc. poisťovne, v spise sa nachádza zmluva o poskytovaní služieb 02/2017 medzi žalobcom a spoločnosťou Welton, s.r.o. zo dňa 24. 07. 2017 s dodatkom zo dňa 14. 12. 2017 a nie je zrejmé, ako sa tieto dôkazy dostali do spisového materiálu a ako boli správcom dane vyhodnotené. Zo spisu tiež nevyplývajú závery o tom, či správca dane zisťoval priebeh obchodného vzťahu t.j. ako došlo k obchodnej spolupráci medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ako boli dohodnuté podmienky obchodnej spolupráce, priebeh dodania deklarovanej služby a iné procesné pochybenia (splnomocnenie splnomocneného zástupcu spoločnosti Welton, s.r.o. - chýba, či bol vyrozumený žalobca o jeho výsluchu).

11. Na žiadosť správcu dane žalovaný predĺžil lehotu na rozhodnutie o 180 dní.

12. Dňa 17. 06. 2020 spísal správa dane zápisnicu o výsluchu svedka Q. Q., - konateľ spoločnosti Welton, s.r.o., ktorý na otázky správcu dane odmietol odpovedať z dôvodu, že má splnomocnenú osobu p. Q., ktorý na otázky odpovie. Dňa 17. 06. 2020 bol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti Welton, s.r.o. Q. Q., ktorý uviedol, že spoločnosť v apríli 2018 sa zaoberala nákupom a predajom slepačích vajec s sprostredkovaním práce pre druhé spoločnosti. Sídlo spoločnosti je virtuálne na sídle nevykonáva ekonomickú činnosť. Potvrdil spoluprácu so žalobcom v apríli 2018, išlo o sprostredkovanie prác, zamestnancov zabezpečil od maďarskej spoločnosti na základe jeho kontaktov, faktúry vyhotovila externá účtovníčka a k chýbajúcim podpisom na faktúrach sa nevedel vyjadriť. Zamestnancom ukladal pracovné úlohy konateľ žalobcu. Svedok dodatočne doložil správcovi dane faktúry za obdobie apríl 2018 ako i výplatné pásky za apríl 2018.

13. Správca dane zadovážil do spisu z inej daňovej kontroly žalobcu zmluvu o poskytovaní služieb č. 2/2017 uzavretej medzi objednávateľom - žalobcom a dodávateľom Welton, s.r.o. a jej dodatok č. 1.

14. Podaním zo daň 29. 07. 2020 vyzval správca dane spoločnosti Welton, s.r.o. - adresované na adresu konateľa, ktorý si zásielku neprevzal v odbernej lehote na predloženie tam uvedených dokladov.

15. Sociálna poisťovňa na dotaz správcu dane uviedla, že spoločnosť Welton, s.r.o. je registrovaná ako zamestnávateľ od 15. 09. 2017 do 13. 01. 2020, v období apríl 2018 odviedla za svojich zamestnancov poistné vo výške 4.773,70 eur a nedoplatok na poistnom celkovo je k 30. 06. 2020 59.963,89 eur. Zaslal aj zoznam zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom a v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach za apríl 2018.

16. Dňa 09. 09. 2020 bola spísaná zápisnica o výsluchu svedka J. W., ktorý potvrdil, že bol zamestnancom spoločnosti Welton, s.r.o. Uviedol, že pri podpise zmluvy bol p. X., ktorý mu aj dal výplatu v hotovosti. G. E., vypočutá dňa 09. 09. 2020 ako svedkyňa uviedla, že bola zamestnaná v spoločnosti Welton, s.r.o.

17. Dňa 07. 10. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, jej predmetom bolo oboznámenie žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní.

18. Dňa 20. 10. 2020 bolo vydané v poradí druhé rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 21.694,99 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Žalobca podal proti nemu odvolanie podaním zo dňa 11. 11. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 18. 03. 2021 tak, že ho potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

19. Žalovaný rozhodnutím č. 100460667/2021 zo dňa 18. 03. 2021 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 10. 2020. Uviedol, že správca dane na základe predložených dokladov v priebehu daňovej kontroly ďalej zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2018 uplatnil právo odpočítať z dodaní od spoločnosti Wellton, s.r.o., na základe faktúr:

- č. 2018043001 zo dňa 30. 04. 2018 v celkovej sume 56.715,05 eur, z toho uplatnené odpočítanie dane v sume 9.452,51 eur, s predmetom fakturácie výroba jednoduchých výrobkov z kovu, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, zváračské služby II, natieračské služby;

- č. 2018043002 zo dňa 30. 04. 2018 v celkovej sume 25.732,57 eur, z toho uplatnené odpočítanie dane v sume 4.288,76 eur, s predmetom fakturácie zváračské služby, zváračské služby II;

- č. 2018043003 zo dňa 30. 04. 2018 v celkovej sume 33.746,16 eur, z toho uplatnené odpočítanie dane v sume 5.624,36 eur, s predmetom fakturácie montérske služby, manipulačné služby lisovacích strojov, manipulačné služby CNC strojov, zváračské služby;

- č. 2018043004 zo dňa 30. 04. 2018 v celkovej sume 13.976,16 eur, z toho uplatnené odpočítanie dane v sume 2.329,36 eur, s predmetom fakturácie brusičské služby, tmeliarské služby, laminátorské služby (ďalej „sporné faktúry“). Na všetkých sporných faktúrach sa uvádza, že pohľadávka, ktorá vznikla na ich základe, bola v plnom rozsahu postúpená spoločnosti faktortrade s.r.o., výlučne ktorej musí byť bez výnimky zaplatená na tam uvedený účet v banke.

20. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených sporných faktúr z dôvodu, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t. j. nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou Wellton, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedenému dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa , a preto žalobcovi ako odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa Správca dane vykonaním ďalšieho dokazovania po vrátení veci na ďalšie konanie prostredníctvom svedeckých výpovedí, odpovedí na zaslané výzvy správcu dane, na základe ktorých získal dôkazy, a jeho vyhodnotením v tom smere, že získané dôkazy nepreukazujú reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov priamym dodávateľom, spoločnosťou Wellton, s.r.o. pre žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane nepriznáva odpočítanie dane v celkovej sume 21.694,99 eur zo sporných faktúr od spoločnosti Wellton, s.r.o. za vykonanie služieb.

21. K námietkam žalobcu, ktoré boli obsahom podaného odvolania proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 20. 10. 2020 zaujal žalovaný nasledovné stanovisko: K námietkam, že sa správca dane nevysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami zo strany odvolacieho orgánu, a preto opätovne nesprávne dospel k rovnakému rozhodnutiu, popísal dokazovanie, ktoré správca dane vykonal. Uviedol, že dôkazy vyhodnotil tak, že z výpovede svedka Q. Q. ako aj z predložených dôkazov pri úkone dňa 09. 07. 2020, bolo potvrdené, že služby nemohli byť reálne vykonané spoločnosťou Wellton, s.r.o. pre žalobcu. Spoločnosť Wellton, s.r.o. podľa vyjadrení jej splnomocneného zástupcu v skutočnosti poskytla, požičala svojich zamestnancov žalobcovi, ktorý ich ďalej požičal svojim odberateľom, pričom fakturovala dodanie služieb žalobcovi na základe sporných faktúr, v zmysle ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane. Dodanie služieb dodávateľom Wellton, s.r.o. nebolo preukázané ďalšími relevantnými dôkazmi (boli predložené len faktúry s tzv. dodacími listami, resp. evidenciami dochádzky s uvedením mena a priezviska jednotlivých osôb, ktoré mali služby vykonať bez uvedenia akýchkoľvek identifikačných údajov o osobách, počtu hodín podľa jednotlivých druhov služieb). Svedok nepredložil účtovnú dokumentáciu spoločnosti Wellton, s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a kompletnú mzdovú agendu spoločnosti Wellton, s.r.o., ani na výzvu správcu dane, t. j. nepreukázal uplatnenie výdavkov na svojich zamestnancov v súvislosti s deklarovaným dodaním služieb pre žalobcu, nepredložil mzdové listy, výplatné listiny a bankové výpisy potvrdzujúce vyplatenie miezd a odvodov do sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní za zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. Svedkom predložené čestné prehlásenie zo dňa 22. 06. 2020 (identické čestné prehlásenie dodatočne predložené dňa 28. 09. 2020) so zoznamom zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. za apríl 2018 nie je relevantným dôkazom, že títo zamestnanci boli v pracovno- právnom vzťahu so spoločnosťou Wellton, s.r.o., preukaznú povinnosť nie je možné založiť na čestnom prehlásení, čestné prehlásenie bez relevantných dôkazov nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť. Následne oneskorene boli predložené pracovné zmluvy uzatvorené s niektorými zamestnancami spoločnosti Wellton, s.r.o. Svedkom predložené čestné prehlásenie zo dňa 28. 08. 2020 o odvodoch za

zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. do sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní za mesiac apríl 2018 bez relevantných dôkazov nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť. V predmetnom čestnom prehlásení sa uvádza, že odvody sú uhrádzané z účtu faktoringového partnera spoločnosti, pričom svedok navrhol vyžiadať informácie od sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Správca dane si tieto informácie vyžiadal zo Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorá vo svojej odpovedi uviedla, že u zamestnávateľa Wellton, s.r.o. nedoplatok na poistnom celkovo k 30. 06. 2020 predstavuje 59.963,89 eur.

22. Medzi uvedenými spoločnosťami je nasledovný tok faktúr s predmetom fakturácie: spoločnosť Wellton, s.r.o. (zamestnávateľ), fakturoval dodanie služieb pre žalobcu (spoločnosť nemá povolenie na sprostredkovanie práce za úhradu a nie je ani agentúrou dočasného zamestnávania), reálne však poskytla - požičala, resp. prenajala svojich zamestnancov žalobcovi, ktorý fakturoval dodané služby (práce vykonané prenajatými zamestnancami od spoločnosti Wellton, s.r.o.) pre ďalšie slovenské spoločnosti, ktoré sú vlastne konečnými zamestnávateľmi zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava vyplynulo, že spoločnosť Wellton, s.r.o. ako zamestnávateľ svojich zamestnancov registruje v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, ale poistné za nich neuhrádza. Prílohou odpovede je zoznam zamestnancov, v ktorom sú uvedené mená a priezviská osôb - zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. registrovaných v sociálnej poisťovni v období od 15. 09. 2017 do 13. 01. 2020. Mená a priezviská jednotlivých zamestnancov, ktorí sa nachádzajú v zozname zamestnancov sú uvedené aj v tzv. dodacích listoch, resp. evidenciách dochádzky. Zoznamy obsahujú aj identifikačné údaje o jednotlivých zamestnancoch spoločnosti Wellton, s.r.o. Dôkaz získaný zo Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava však nie je dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že služby boli aj reálne dodané dodávateľom, spoločnosťou Wellton, s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období apríl 2018.

23. Výpovede svedkov vyhodnotil správca dane v tom smere, že zamestnanci spoločnosti Wellton, s.r.o. nepotvrdili, že práce, ktoré vykonávali, boli vykonávané spoločnosťou Wellton, s.r.o. pre žalobcu. Pracovné zmluvy predložené svedkami pri ústnych pojednávaniach boli uzatvorené so zamestnávateľom, spoločnosťou Wellton, s.r.o., ale nie v Bratislave tak, ako je to uvedené na zmluvách. Pracovné zmluvy boli uzatvárané v Komárne, podľa opisu miesta a budovy, vo vtedajšom sídle žalobcu na ulici Hríbová 33, Komárno. Bod 3 predložených pracovných zmlúv obsahuje aj miesto výkonu práce (konkrétne pracovisko zamestnanca), pričom sa nejedná o priestory patriace žalobcovi. Pri podpise zmlúv bol prítomný podľa vyjadrenia svedka J. W. p. X., ktorého označil za vedúceho firmy, podľa vyjadrenia svedkyne G. E. bol pri podpise zmluvy p. Y. J. a prítomný pán, ktorého meno nevedela uviesť. Od menovaného sa obidvaja svedkovia o práci dozvedeli, Y. J. robil nábor práce v obci Pribeta a do práce ich aj dopravoval. Y. J. bol v preverovanom období zamestnancom žalobcu vo funkcii projektového. Podľa výpovedí svedkov boli práce nimi vykonávané v Dunajskej Strede vo firmách Kovoflex s.r.o. a Wertheim, s.r.o., v halách, kde pracovalo približne 20 osôb. Pokyny k práci boli zadávané majstrami, o ktorých nemali vedomosť, v ktorej firme sú zamestnaní, ale tvrdili, že určite neboli zamestnancami spoločnosti Wellton, s.r.o. Ďalej sa vyjadrili, že k práci, ktorú vykonávali nebola potrebná žiadna odborná spôsobilosť, náradie, ktoré k práci potrebovali, mali pripravené v halách. Dochádzku, príchod do práce a odchod z práce, si zaznamenávali prostredníctvom čipovacích kariet, ktoré im rozdal pri nástupe do práce majster. Na základe výpovedí svedkov im boli mesačne vyplácané mzdy v hotovosti na mieste v Komárne, kde podpisovali aj pracovné zmluvy, pričom prevzatie výplat podpísali. K prítomnosti osôb pri podpisovaní a prevzatí výplat sa svedkovia vyjadrili odlišne: svedok J. W. sa vyjadril, že pri podpisovaní a prevzatí výplaty bol prítomný vždy len p. X., iná osoba tam nikdy nebola prítomná a svedkyňa G. E. sa vyjadrila, že peniaze im odovzdával ten pán, ktorého meno nevie uviesť, ktorý bol prítomný aj pri podpisovaní zmluvy. Ďalej uviedla, že niekedy bol prítomný na ulici Hríbová v Komárne aj pán H., priezvisko nevedela uviesť. Dôkaz o prevzatí výplat predložený nebol tak zo strany zamestnancov, ani zo strany zamestnávateľa. Na základe vyššie uvedených skutočností vypočutí svedkovia, zamestnanci spoločnosti Wellton, s.r.o., podľa predložených zmlúv vykonávali práce na konkrétnych pracoviskách, ktorými boli priestory patriace spoločnosti Kovoflex s.r.o. a Wertheim, s.r.o. Podľa odberateľských faktúr predložených žalobcom k výkonu daňovej kontroly sa jednalo o odberateľov žalobcu.

24. Správca dane tiež vyhodnotil Zmluvu o poskytovaní služieb č. 2/2017 zo dňa 24. 07. 2017 a Dodatku č. 1 zo dňa 14. 12. 2017 k nej, ktorej predmetom je vykonávanie pomocných výrobných služieb pri výrobe jednoduchých výrobkov z gumy, kovu alebo plastu dodávateľom vo vopred dohodnutom rozsahu a podľa tejto zmluvy zabezpečiť ďalšie služby podľa požiadaviek objednávateľa: zváračské služby, manipulačné služby lisovacích strojov, manipulačné služby CNC strojov, montérske služby,

zámočnícke a zváračské služby, manipulačné služby pri výrobe PVC okien, manipulačné služby pri výrobe gumených súčiastok - autokláva, manipulačné služby - vysokozdvižný vozík, pomocné poľnohospodárske práce a stavebné práce. Jednotlivé články predmetnej zmluvy ustanovujú práva a povinnosti zúčastnených strán, najmä práva a povinnosti dodávateľa, spôsob a formu vedenia evidencie poskytnutých služieb a ďalšie súvisiace skutočnosti vyplývajúce z obchodnej spolupráce medzi objednávateľom a dodávateľom služieb. V zmysle článku IX. predmetnej zmluvy, ktorej platnosť bola predĺžená Dodatkom č. 1 zo dňa 14. 12. 2017, je dodávateľ povinný odovzdávať služby prostredníctvom svojich poverených osôb do rúk poverených osôb objednávateľa, o čom spíšu v zmysle ustanovenia čl. VII. tejto zmluvy denník. Denník podľa čl. VII. zmluvy slúži ako podklad pre vyhotovenie mesačného výkazu vykonaných služieb na účely fakturácie, pričom každý zápis v denníku musí byť podpísaný zodpovedným zástupcom objednávateľa a dodávateľa v deň vykonania služieb, najneskôr však ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom dodávateľ poskytoval plnenie pre objednávateľa, resp. ku dňu kedy dôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy. Takéto podklady k fakturácii služieb v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania neboli predložené ani zo strany dodávateľa, ani zo strany žalobcu ako objednávateľa. Svedok Q. Q., splnomocnený zástupca spoločnosti Wellton, s.r.o., predložil dodacie listy č. 0401/2018, č. 0402/2018 a č. 0404/2018 k sporným faktúram, ktoré obsahujú nasledovné údaje: obchodné meno a identifikačné údaje dodávateľa a odberateľa, miesto dodania služby, obdobie, podpis a pečiatku osoby, ktorá dodací list vystavila, podpis a pečiatku osoby, ktorá dodací list prijala, mená a priezviská zamestnancov a počty odpracovaných hodín jednotlivými zamestnancami podľa druhov služieb. Svedkom predložené dodacie listy nie sú podkladmi pre vyhotovenie mesačného výkazu vykonaných služieb na účely fakturácie tak, ako bolo dohodnuté v predmetnej zmluve.

25. Správcom dane dňa 23. 07. 2020 nahliadol do registra účtovných závierok a zistil, že spoločnosť Wellton, s.r.o. v zdaňovacom období roku 2018 vôbec neúčtovala vo svojom účtovníctve o mzdových nákladoch napriek tomu, že deklarovala v ročnom hlásení o vyúčtovaní dane za obdobie roka 2018 počet zamestnancov 317. Spoločnosť Wellton, s.r.o. v účtovnej závierke vo výkaze ziskov a strát na riadku 12 v bežnom účtovnom období nevykazuje žiadne osobné náklady (účtová skupina 52).

26. Na základe uvedeného vyhodnotenia správca dane konštatoval, že spoločnosť Wellton, s.r.o. vystavila sporné faktúry pre žalobcu s predmetom fakturácie vykonanie služieb (v podstate sa jedná o prenájom zamestnancov), pričom spoločnosť Wellton, s.r.o. ani žalobca nemajú materiálne vybavenie na vykonávanie prác, čo v skutočnosti znamená, že spoločnosť Wellton, s.r.o. reálne neposkytla žiadne služby žalobcovi a žalobca reálne nemohol takéto služby prijať.

27. Žalobca ďalej namietal, že v konaní predložil všetky dôkazy, ktoré boli v jeho moci predložiť a ktoré žiadal predložiť správca dane. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že správca dane sa nevyjadril, aké ďalšie dôkazy má žalobca predložiť aby boli dostatočné, konštatoval, že žalobca musí byť pri uplatnení práva odpočítať daň v zmysle ustanovení a schopný preukázať formálne aj vecne všetky skutočnosti uvedené na sporných faktúrach, z ktorých si uplatňuje právo odpočítať daň, je to jeho dôkazné bremeno. Aké dôkazy daňový subjekt predloží na preukázanie existencie deklarovaných obchodov, je na jeho úvahe. Žalovaný mal za to, správca dane všetky zistené skutočnosti vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Žalobca namietal výpovede svedkov, pričom napriek upovedomeniu o ich vypočutí sa ich nezúčastnil a nevyužil svoje práva v zmysle , resp. v priebehu daňovej kontroly , klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. K námietke žalobcu, že nemôže zodpovedať za nesplnenie zákonných povinností iných daňových subjektov, žalovaný uviedol, že hoci žalobca má zmluvnú voľnosť, pri voľbe obchodného partnera by si mal byť vedomý existencie svojho dôkazného bremena v daňovom konaní.

28. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný dodal, že správca dane nespochybňoval samotnú spoluprácu žalobcu, čo je z predloženého spisového materiálu zrejmé. Dodávateľ, spoločnosť Wellton, s.r.o. nepreukázal vznik daňovej povinnosti v zmysle , svedok Q. Q., splnomocnený zástupca spoločnosti Wellton, s.r.o. pri ústnom pojednávaní nepredložil správcovi dane daňové a účtovné doklady dodávateľskej spoločnosti, ktoré by preukazovali reálne dodanie služieb touto spoločnosťou. Žalobca ani predvolaný svedok, nepredložili taký relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosti Wellton, s.r.o. došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa z titulu reálneho dodania služby. Z uvedeného dôvodu nebola splnená podmienka, ktorou je skutočnosť, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podstatné v danej veci je preukázanie, že dodávateľovi vznikla reálna daňová

povinnosť, nielen formálne vykazovaná na faktúre. DPH je daňou, pri ktorej musí byť vierohodným spôsobom preukázané, ako u daňového subjektu, tak aj u jeho dodávateľa dodanie služby, čo v danom prípade preukázané nebolo. 29. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že správca dane sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalobca dodával služby, ktoré mu boli dodané zo strany spoločnosti Wellton, s.r.o. ďalej, sa nezakladá na pravde, nakoľko správca dane zaujal stanovisko k tejto problematike a vysporiadal sa s dôkazmi predloženými spoločnosťou Wellton, s.r.o. Keďže bezprostredný dodávateľ Wellton, s.r.o. nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, prešla povinnosť preukázať zdaniteľné obchody na daňový subjekt, ktorý si z nich uplatnil právo na odpočítanie dane. Pokiaľ si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu na sporných faktúrach. Nie je postačujúce na preukázanie hodnovernosti dodania služieb len doložením faktúr a iných dokladov. nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, formálna existencia listinných dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľné preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v sporných faktúrach, vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.

30. V časti III. odvolania v bodoch 30. až 42. daňový subjekt ku konštatovaniu správcu dane, že nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane, poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. a na rozsudok NS SR sp. zn. , ktoré vykladajú pojem dôkazné bremeno. Ďalej namieta, že správca dane v rozhodnutí neuviedol úvahy, na základe ktorých považuje za nesporné, že nepreukázal reálnosť zdaniteľného plnenia, a ani akými dôkazmi daňový subjekt mohol alebo mal disponovať. Daňový subjekt vyslovuje názor, že riadne uniesol dôkazné bremeno, keď predložil všetky dostupné dôkazy, pričom na preukázanie opaku bolo dôkazné bremeno na strane správcu dane. Okrem iného považuje tiež za nereálne, aby mal niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich dodávateľov. Daňový subjekt ďalej uvádza, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť v celom možnom rozsahu.

31. Odvolací orgán k námietkam daňového subjektu, že v rozhodnutí neuviedol úvahy, na základe ktorých považuje dodané zdaniteľné plnenia za nepreukázané uvádza, že správca dane uviedol v odôvodnení rozhodnutia všetky zistené skutočnosti, ktoré odôvodnil v nadväznosti na ustanovenia K námietke daňového subjektu, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými dôkazmi mohol alebo mal disponovať, odvolací orgán uvádza, že primáme je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt si právo na odpočítanie dane uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže daňový subjekt obhajovať tým, že mu nie je známe, akými inými dôkazmi by mal alebo mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. K námietke daňového subjektu, že nakoľko predložil správcovi dane všetky dostupné dôkazy, a teda na preukázanie opaku je dôkazné bremeno na strane správcu dane, odvolací orgán uvádza, že predloženie účtovných a iných dokladov je iba jednou z podmienok na preukázanie vzniku práva na odpočítanie dane, ale nie je tým preukázaná realizácia obchodnej transakcie, čo znamená, že akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo reálne aj uskutočnené. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu, resp. neexistenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne. K namietanej zodpovednosti za konanie svojich dodávateľov odvolací orgán uvádza, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za obchodného partnera, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií v prípade, že jeho obchodný partner nepredloží dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovení Z uvedeného vyplýva, že ak si žalobca, ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne právo na odpočítanie dane odvolávajúc sa pri tom na , musí byť schopný preukázať, že toto právo bolo uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Žalobca sa domáha uplatnenia svojich práv, nemôže však očakávať, že tieto práva mu budú priznané bez toho, aby ich oprávnenosť preukázal. Odvolací orgán uvádza, že v zmysle ustanovení až c) je zaťažený dôkazným bremenom daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu

je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv žalobcu, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenie dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo ( ), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

32. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už mal správca dane v priebehu konania k dispozícii.

33. K namietanému podvodnému konaniu u iného daňového subjektu odvolací orgán uvádza, že dodanie zdaniteľného plnenia nepreukázal predložením relevantných dôkazov priamy dodávateľ daňového subjektu. Odvolací orgán uvádza, že správca dane postupoval v súlade s až ods. 3 v nadväznosti na až 4 citovaného zákona, pričom chránil záujmy štátu a obcí, dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, pri správe daní postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, zaoberal sa každou vecou, ktorá viedla k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, pričom získané dôkazy hodnotil objektívne, t. j. podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, zároveň v súlade s správca dane dbal na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. K rozsudkom, na ktoré sa daňový subjekt odvoláva, odvolací orgán musí konštatovať, že neuvádza konkrétne, v ktorých bodoch sú uvedené rozsudky identické s našim prejednávaným prípadom, len vo všeobecnosti poukazuje na uvedené rozsudky. Samotná existencia rozsudku, respektíve citovanie časti z neho, ešte nepredpokladá vytvorenie precedensu v danej veci.

35. K prevereniu dodávateľov žalovaný uviedol, že žalobca je plne zodpovedný za svoje konanie a za výber svojich obchodných partnerov, a teda aj za prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. K rozsudkom ESD a NS SR sa žalovaný nevyjadroval, nakoľko sa jedná o rozhodnutia v konkrétnych prejednávaných veciach, v konkrétnom časovom horizonte a konkrétnych dôkazov. K námietke žalobcu, že pokiaľ aktuálny konateľ spoločnosti už nie je ochotný spolupracovať v predmetnej veci so správcom dane nemôže viesť k záveru, že by táto spoločnosť nepotvrdila, a ani nepriznala dodanie tovaru daňovému subjektu.

36. Vnútroštátna právna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, ktorou je Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších Smerníc rady. Tak je potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem, slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy tejto dane, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc, a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality DPH, predstavujúcej základnú zásadu spoločného systému DPH. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím

na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. Povinnosť platiť daň vyplýva pre daňový subjekt nielen zo , ale daňový subjekt si v prvom rade musí plniť povinnosti voči štátu, t. j. preukázať svoj oprávnený nárok a až následne daň odpočítať, prípadne požadovať od štátu vyplatenie nadmerného odpočtu. Ak daňový subjekt nevie preukázať pravdivosť svojich tvrdení, musí rátať s dôsledkami svojho konania, v danom prípade neuznania práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr. Správca dane je oprávnený v procesnoprávnych vzťahoch určovať rozsah vykonania dokazovania a rozhodovať o výbere dôkazných prostriedkov v zmysle a

37. Správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, znášal dôkazné bremeno v tom zmysle, že dôsledne zistil skutkový stav a na základe zistení vyčíslil daň. Správca dane v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania nepreukazuje vinu/nevinu daňového subjektu, zisťuje a preveruje skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane. Odpočítanie DPH upravuje až 51 , pričom ide o podmienky hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nemožno odpustiť ani pri zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti konania platiteľa. Pokiaľ správca dane zistí, že predložené doklady sa nezhodujú s účtovníctvom dodávateľa a ich správnosť nebola potvrdená, je to dostatočný dôkaz na ich neuznanie na odpočítanie DPH na vstupe. Vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré správca dane vykonal, zodpovedá zásade logického myslenia. 38. Žalovaný k námietke žalobcu, že považuje argumentáciu správcu dane za absurdnú, účelovú a nič nepreukazujúcu a že sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi uviedol, že námietky považuje za irelevantné. Správca dane viedol dokazovanie a vyhodnotil zistené skutočnosti v súlade splatnými právnymi predpismi. Do odôvodnenia rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré zistil v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, uviedol všetky kroky, ktoré správca dane vykonal, zaslal daňovému subjektu výzvy na predloženie dôkazov, taktiež sociálnej poisťovni zaslal výzvu na predloženie dôkazov, zaslal dožiadanie na miestne príslušný daňový úrad, vykonal ústne pojednávania so svedkami a pod. O všetkých zisteniach informoval daňový subjekt. Množstvo námietok, uvádzaných v odvolaní má iba charakter subjektívneho názoru žalobcu, ktorý je nespokojný s výsledkom daňovej kontroly a tieto námietky, sú vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam nepodstatné, právne irelevantné a nemajú vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že správca dane v procese daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania jasne formuloval a vymenoval všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, a preto tvrdenia žalobcu považoval za nepravdivé. K opakovaným tvrdeniam žalobcu o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia z dôvodu jeho neprehľadného spracovania, či z dôvodu nevyjasnených rozporov uviedol, že je nekorektné. Uvedené námietky sú len všeobecnými tvrdeniami bez konkretizácie, ktoré neumožňujú bez tejto konkretizácie a teda vyhľadávania, v čom by mal spočívať rozpor s vykonanými dôkazmi, s ktorým konkrétnym vecným dôkazom, prípadne ktorý dôkaz bol nesprávne hodnotený, atď. Námietka porušenia povinnosti hodnotiť dôkazy objektívne, chýba určenie, ktorá konkrétna úvaha správcu dane pri hodnotení ktorého dôkazu nespĺňa podmienku objektivity a z čoho je toto pochybenie zrejmé.

39. V závere žalovaný skonštatoval, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Práva daňového subjektu boli zachované. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

40. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 28. 04. 2021 žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 03. 2021, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 10. 2020. V časti I. žaloby popísal skutkový stav, ako vyplýva z časti I. tohto rozsudku. V časti II citoval ustanovenia , ako i daňového poriadku.

41. Časť III. správnej žaloby obsahuje zdôvodnenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Považoval postup žalovaného za nezákonný, zistenia žalovaného uvedené v rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

42. Žalobca poukázal na skutočnosť že rozhodnutím žalovaného zo dňa 14. 02. 2020 bolo zrušené pôvodné rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 10. 10. 2019. Žalovaný ako odvolací orgán v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že odôvodnenie pôvodného rozhodnutia daňového orgánu, ako aj zistenie skutkového stavuje nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný uviedol, že aj keď správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadom spoločnosti Wellton, s.r.o., ale všetky informácie a dôkazy neboli komplexne spracované a vyhodnotené. Správca dane neuviedol, z ktorých dôkazov malo vyplývať, že predmetom fakturácie bol skutočne prenájom zamestnancov spoločnosti Welton, s.r.o. Z rozhodnutia ani nevyplývali dôvody, pre ktoré mal správca dane vykonať nahliadnutie do spisu za obdobie február 2018, z ktorého bol zistený reťazec spoločností a chýbalo vyhodnotenie skutočností v nadväznosti na konanie daňového subjektu (resp. spoločnosti Wellton, s.r.o.) v nadväznosti na právne predpisy. V spise sa nachádzala Zmluva o poskytovaní služieb medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Wellton, s.r.o. zo dňa 24. 07. 2017 a nebolo jasné jej vyhodnotenie k predmetnému skutkovému stavu. Zo spisu nevyplývali dôkazy, či správca dane zisťoval priebeh obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Welton, s.r.o. V spisovom materiály neboli predložené všetky dôkazy, na ktoré sa správca dane odvolával. Ako pochybenie videl tiež, že nie je zrejmé pri vypočutí splnomocneného zástupcu Q., či písomne vyrozumel dožiadaný daňový úrad žalobca alebo jeho zástupcu, a tiež nebolo zrejmé, na základe akého splnomocnenia tento konal, prečo nevypočúval daňový úrad konateľa spoločnosti Wellton, s.r.o. Na základe uvedeného preto žalovaný uložil daňovému úradu povinnosť vykonať dokazovanie, vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, aj v súvislostiach, ďalej prehodnotiť tvrdenia v rozhodnutí, a aby presne zistil skutkový stav, na základe súčinnosti zo strany žalobcu.

43. Žalobca stále zastáva názor, že sa daňový úrad ani v novom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami zo strany žalovaného, a preto opätovne nesprávne dospel k rovnakému rozhodnutiu, ako bolo predchádzajúce, ktoré žalovaný zrušil a vrátil mu na nové konanie. Žalobca naďalej zastáva názor, že z jeho strany došlo k splneniu všetkých podmienok na priznanie nároku na odpočítanie dane, tak ako to uviedol vo svojom daňovom priznaní, a teda ani s tvrdeniami v napádanom rozhodnutí sa v celom rozsahu nestotožňuje vzhľadom k tomu, že tieto sú nesprávne, vychádzajú z nesprávneho posúdenia dôkazov predložených daňovým subjektom a zo strany správcu dane nebolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo, resp. tieto boli zamietnuté bez relevantného odôvodnenia.

44. Žalobca v súvislosti s predmetnou kontrolou vždy riadne poskytoval súčinnosť, a to aj predtým, ako to nariadil žalovaný. Aj po zrušení rozhodnutia zo strany žalovaný naďalej poskytoval svoju súčinnosť, o čom okrem iného svedčí aj zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 07. 10. 2020, kde sa na konanie žalobca (jeho konateľ) riadne dostavil a poskytol tak svoju súčinnosť, ktorú však poskytoval počas celého konania okrem iného predložením nespočetného množstva dôkazov.

45. V rozhodnutí správneho orgánu sa na viacerých miestach odkazuje na to, že neboli v konaní predložené relevantné dôkazy, pričom žalovaný k tejto skutočnosti bližšie uviedol, že na základe predložených dôkazov nebolo potvrdené dodanie služieb zo spoločnosti Wellton s.r.o. Uvedené však nie je pravdou. Iba skutočnosť, že dodávateľ žalobcu si nesplnil svoje povinnosti a nepredložil všetky jeho daňové a účtovné doklady ešte nesvedčí o tom, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle Žalobca opakovane dal do pozornosti skutočnosť, že on nemôže niesť zodpovednosť za konanie (nekonanie) iného subjektu. Naopak, zo svedeckých výpovedí svedkov p. W. a p. E. jasne vyplýva, že títo boli zamestnancami spoločnosti Wellton s.r.o. (čo potvrdzujú tiež vyžiadané výpisy zo Sociálnej poisťovne) a práce, ktorých výsledkom bolo vykonanie služby vykonali pre žalobcu, ktorú službu dodala spoločnosť Wellton s.r.o. žalobcovi. Skutočnosť, či bol pri podpise zmlúv za spoločnosť Wellton s.r.o. prítomný aj konateľ žalobcu ešte nijako nepreukazuje, že by nedošlo k uzavretiu zmlúv so spoločnosťou Wellton s.r.o. Argumentácia ohľadom nedostatku materiálneho vybavenia je tiež úplne bezpredmetná, pretože tu nešlo o dodanie materiálu, či tovaru, ale vykonanie služby, ako je správne uvedené na faktúrach. Je preto irelevantné, či je služba vykonaná prostredníctvom vlastných nástrojov alebo požičaných.

46. Žalobca zastáva názor, že v konaní boli predložené všetky dôkazy, ktoré boli v dispozícii, rovnako všetky doklady, ktoré daňový úrad predložiť žiadal. Daňový úrad, ani následne žalovaný neuviedli, o aké podľa neho relevantné dôkazy sa má jednať, ktoré v konaní údajne neboli predložené. Daňový

úrad údajne vykonal nahliadnutie do spisu za obdobie február 2018 z dôvodu, že chcel poukázať na skutočnosť, že spoločnosť Wellton, s.r.o. je súčasťou rizikového reťazca spoločností. Napriek uvedenému však žalobca zastáva názor, že uvedené nijako nezdôvodnilo žalovaným uvedenú námietku, prečo daňový úrad nazeral do spisovej dokumentácie za iné časové obdobie, akého sa rozhodnutie týka. Navyše aj keby dodávateľ žalobcu bol súčasťou rizikového reťazca, vôbec to nepreukazuje akékoľvek pochybenie zo strany žalobcu súvisiace s kontrolovaným zdaňovacím obdobím. Ani uvedeným tvrdením si teda daňový úrad nesplnil povinnosť plynúcu zo zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, aby objasnil, aký súvis má mať nazretie do spisu za obdobie február 2018.

47. V súvislosti s vyššie uvedeným daňový úrad rozhodnutím, ktoré predchádzalo napádanému rozhodnutiu na viacerých miestach rozhodnutia poukazuje na reťazec dodávateľov služieb, ktorý mal byť podľa neho rizikový. V zmysle ustanovenia však platí, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Uvedené teda vylučuje tvorenie reťazca, ako má na mysli daňový orgán.

48. Žalovaný v rozhodnutí tiež k tvrdeniu žalobcu k mennému zoznamu zamestnancov Wellton, s.r.o. uviedol, že na základe výpovedí svedkov robil nábor do práce pre spoločnosť Wellton, s.r.o. zamestnanec žalobcu, pričom zmluvy boli podpisované v priestoroch vtedajšieho sídla žalobcu. Toto má byť dôkazom toho, že zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. riadi a organizuje žalobca. Žalobca si však nie je vedomý toho, že by konkrétna osoba mala zakladať pracovný či iný zmluvný vzťah s tým, kto sa nachádza na mieste podpisu zmluvy, aj keď jasne podpisuje zmluvu so spoločnosťou uvedenou priamo na zmluve. Takéto argumenty považuje naďalej žalobca iba za vykonštruované a nič nepreukazujúce s cieľom znehodnotiť relevantné dôkazy žalobcu. Tiež nie je pravdou, že pracovné úlohy mal zamestnancom zadávať priamo konateľ spoločnosti žalobcu. Pokyny zadával majster priamo vo výrobe, ako správne vo svojej výpovedi uviedol tiež svedok W..

49. Žalobca ďalej namieta state rozhodnutia, ktoré sa týkajú výlučne spoločnosti Wellton. s.r.o. (ohľadom nepredloženia jeho účtovníctva, nedostatku materiálneho vybavenia a pod.). Žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť konanie tejto spoločnosti, preto považuje za irelevantné, aby rozhodnutie, ktoré sa ho má týkať odkazovalo napríklad na nesprávne vedenie účtovníctva inej spoločnosti.

50. Pokiaľ ide o vyplácanie miezd zamestnancom, ktorí vykonávali fakturované služby, tak spoločnosť Wellton, s.r.o. nechávala mzdy pre zamestnancov u žalobcu v uzavretých obálkach, kde títo podpisovali aj potvrdenia o prevzatí.

51. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť Wellton, s.r.o. nepreukázala vznik daňovej povinnosti, nakoľko nepredložila účtovné doklady a mzdovú agendu. Aj vzhľadom na citovanú judikatúru je však evidentne nesprávne zameriavať sa na nesplnenie povinností zo strany iného subjektu ako je daňový subjekt. Toto posúva dôkazné bremeno žalobcu do nesplniteľnej roviny.

52. V neposlednom rade žalovaný poukázal na nesprávne zistený skutkový stav daňového úradu (ktorého rozhodnutie bolo žalovaným potvrdené), ktorý v rozhodnutí poukázal na to, že sa vykonané služby nemohli fakturovať v podobe, v akej sa to vykonávalo, nakoľko sa jednalo o dočasné prideľovanie zamestnancov. S uvedeným nesúhlasil. O tom, že dodanie služieb tak, ako sú uvedené na faktúrach prebehlo, nie je pochýb, keďže tieto riadne potvrdili všetci svedkovia, na výpovede ktorých daňový orgán v napádanom rozhodnutí poukázal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na fakt, že možné je iba dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy), nie na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru. Prevažná väčšina zamestnancov spoločnosti Wellton. s.r.o. mala uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti (keďže sa jednalo iba o sezónne práce). Nie je tu teda možné hovoriť o dočasnom pridelení zamestnanca, ako to má na mysli daňový orgán, ale boli to poskytnuté služby, ako je riadne uvedené na predložených faktúrach, vykonanie ktorých potvrdili aj vykonané svedecké výpovede.

53. V celom konaní boli nesprávne vyhodnotené získané dôkazy zo strany Sociálnej poisťovne vo vzťahu k zamestnancom, čo žalobca niekoľkokrát namietal. To, že tento uviedol, že spoločnosť Wellton, s.r.o. má nedoplatok v Sociálnej poisťovni nijako nesúvisí so žalobcom a prejednávaným prípadom. Celý zistený skutkový stav je teda aj napriek vydanému rozhodnutiu stále nejasný a rozhodnutie daňového úradu, ale aj žalovaného, je preto naďalej nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

54. Žalobca považoval argument o chýbajúcom materiálnom vybavení za irelevantný, keďže toto si vie zapožičať, či zabezpečiť jednak spoločnosť Wellton, s.r.o. a tiež samotný žalobca. Ako tiež ďalej tento cituje zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou Wellton, s.r.o., dodávateľ je povinný odovzdávať služby prostredníctvom poverených osôb do rúk poverených osôb objednávateľa. Presne tieto služby boli zo strany dodávateľa žalobcu tomuto poskytnuté. Je preto doslova absurdné konanie správcu dane ako aj žalovaného, ktorí spochybňujú fakturáciu na základe preukázateľne vykonaných služieb v zmysle uzavretej zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Je preto zrejmé, že zistenia žalovaného uvedené v rozhodnutí zo dňa 18.03.2021 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

55. Nie je tiež pravdou, že by pán Murárik (splnomocnený zástupca spoločnosti Wellton, s.r.o.) mal potvrdiť iba spoluprácu medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Tento potvrdil tiež skutočnosť, že fakturované služby pre žalobcu vykonali zamestnanci spoločnosti Wellton, s.r.o. Jeho výpoveď však daňový úrad a neskôr tiež žalovaný nepovažovali za relevantnú, nakoľko tvrdenia vraj nepodložil žiadnymi dostačujúcimi dôkazmi. S uvedeným sa tiež nemožno stotožniť a opätovne je nutné žalovanému pripomenúť fakt, že ako dôkaz možno v daňovom konaní brať do úvahy tiež svedeckú výpoveď. Preto je nemysliteľné, aby túto výpoveď žalovaný nebral v úvahu, nakoľko je ďalším dostatočným dôkazom, ako aj výpovede ostatných svedkov uvedených v rozhodnutí, ktoré rovnako potvrdili skutočnosti od začiatku tvrdené žalobcom. Žalobca následne služby dodával ďalej, pričom pokiaľ mu nebude umožnené uplatniť si odpočet dane, tak tento rovnakú daň zaplatí dvakrát a dôjde k dvojitej úhrade dane. S týmto sa tiež daňový úrad, ani žalovaný doposiaľ relevantne nevysporiadali.

56. Konštatovanie žalovaného, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku je nepravdivé. Práve naopak, v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, čo preukázateľne správca dane neuskutočnil. Správca dane a neskôr tiež žalovaný iba stroho skonštatovali, že zo strany žalobcu nedošlo na základe predložených dokladov k uneseniu dôkazného bremena, pričom daňový úrad alibisticky uviedol, že uniesť dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu pokiaľ si svoju povinnosť voči daňovému úradu nesplnila spoločnosť dodávateľa. Avšak k skutočnosti, aké ďalšie dôkazy mal žalobca ešte predložiť, aby ich daňový úrad bral za dostatočné, sa tento nevyjadril. Žalobca má za to, že všetkými možnými dostupnými prostriedkami, či už na základe listinných dôkazov, alebo svedeckej výpovede podloženej dôkaznými prostriedkami, preukázal vecné naplnenie služieb uvedených na faktúrach, avšak doslova šikanózne na žiadny predložený dôkaz daňový úrad a neskôr žalovaný nenazeral ako na dostatočný.

57. Žalobca k veci opakovane uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že by mal niesť dôkazné bremeno za iný subjekt okrem seba, pričom logicky nie je v jeho moci, aby zabezpečil predloženie dokladov, či komunikáciu zo strany iného subjektu. V čase priebehu obchodov, ktoré sú uvedené na predmetných faktúrach, boli skúmané spoločnosti (dodávatelia žalobcu) v poriadku, pričom žalobca nemal vedomosť o tom, že by sa malo jednať o rizikové subjekty. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23. 02. 2010, z ktorého citoval. Ďalej citoval ust. , ,

58. Žalobca trval na tom, že konštatovanie žalovaného s poukazom na vyššie uvedené, že žalobca v procese kontroly neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku je nepravdivé. Práve naopak, v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, čo preukázateľne správca dane neuskutočnil. Žalovaný zároveň v rozhodnutí apeloval na to, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia, podľa ktorej je správca dane povinný prerokovať dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, nie tieto vyhľadávať. Správca dane však konal v rozpore s touto zásadou, pretože dôkazy navrhnuté daňovým subjektom odmietol čo i len prejednať. Nie je totiž pravdou, že správca dane nie je viazaný návrhmi daňového subjektu, ale tento nie je viazaný IBA návrhmi daňového subjektu. Uvedené konštatovanie správcu dane je taktiež v rozpore so základnými zásadami správy daní, a to konkrétne § 3 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého platí, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane však navrhované dôkazy daňového subjektu nevykonal, napriek tomu, že daňový subjekt je toho názoru, že vykonanie navrhovaných

dôkazov by bolo spôsobilé vyvrátiť tvrdenia správcu dane, prípadne do istej miery ovplyvniť konečné rozhodnutie.

59. Žalovaný účelovo spochybňuje všetky dôkazy predložené žalobcom a tieto neberie vôbec do úvahy. Zo strany žalovaného je preto možné vidieť jeho tendenčné konanie, keďže berie do úvahy iba dôkazy, ktoré znejú v neprospech žalobcu, pričom na dôkazy, ktoré sú v jeho prospech vôbec neprihliada.

60. Žalobca namietal procesné pochybenie daňového úradu, ako aj žalovaného, ktoré sa týka samotného odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvého, ako druhého stupňa v daňovom konaní nepovažuje za dostatočne vyčerpávajúce odôvodnenie vydania rozhodnutia v zmysle ustanovení daňového poriadku. Mal za to, že v odôvodnení nevysvetlili, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tieto skutočnosti podľa názoru žalobcu v odôvodnení rozhodnutia absentujú a teda žalobca má za to, že rozhodnutie nebolo daňovým úradom riadne odôvodnené.

61. V časti IV. „Ustálená súdna prax“ žalobca považoval za dôležité poukázať opätovne na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého v abstratke citoval. Z rozhodnutí súdov je možné ustáliť dve roviny, a to rovinu limitácie dôkaznej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu a rovinu dôkaznej povinnosti žalovaného, resp. správcu dane, z ktorého výsledkov kontroly žalovaný v rozhodnutí vychádzal. Dôkazná povinnosť žalobcu bola v predmetnom prípade vyčerpaná všetkými okolnosťami a dôkazmi, ktoré boli predložené a zabezpečené v rámci daňovej kontroly. Žalobca disponuje relevantnými účtovnými dokladmi, potvrdenia a dokladmi, ktorými bola jeho dôkazná povinnosť naplnená tak po stránke jeho objektívnych, ako aj po stránke jeho zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Konštatovanie správcu dane, že žalobca v procese kontroly neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku je nepravdivé. Práve naopak, v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, čo preukázateľne správca dane neuskutočnil. Žalobca apeluje na to, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia, podľa ktorej je správca dane povinný prerokovať dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, nie tieto vyhľadávať. Žalobca si však dovoľuje uviesť, že žalovaný však konal v rozpore s touto zásadou, pretože tento dôkazy navrhnuté žalobcom odmietol čo i len prejednať.

62. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 23 .02. 2010, z ktorého citoval, ako i na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C- 484/03 (Optigen) a následne na rozsudok zo 06. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a C- 440/04 (Kittel). Tieto rozsudky umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. Nemožnosť preverenia obchodných partnerov daňového subjektu nemôže byť teda dôkazom toho, že predmetné obchody daňovému subjektu neboli uskutočnené tak, ako je uvedené vo faktúrach. Napriek uvedenému sa však daňový úrad nesprávne zameral na skúmanie dodávateľa žalobcu, aj keď žalobca zastáva názor, že to nebolo správne aj vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie najvyššieho súdu, kde rovnako daňový orgán svoje dôkazy oprel len o skutkové zistenia a nedostatky na strane iného subjektu ako je daňový subjekt, ktoré daňový subjekt nijako nemohol ovplyvniť a na základe tejto skutočnosti daňový orgán založil svoj záver o nesplnení dôkazného bremena zo strany daňového subjektu. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že záver daňového úradu a tiež žalovaného, podľa ktorého žalobca nesplnil zákonné podmienky na oslobodenie od dane v zmysle zákona je nesprávny.

63. Žalobca poukázal na rozsudok tunajšieho súdu (Krajský súd v Nitre, sp. zn. zo dňa 06. 03. 2014), ako i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. zo dňa 14. 05. 2018), ktorý rozhodoval v skutkovo obdobnom prípade a z ktorých citoval. V nadväznosti na vyššie uvedené rozsudky Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Bratislave si žalobca dovoľuje požiadať tunajší súd, aby rozhodol v súlade s princípom právnej istoty a predvídateľností súdneho rozhodnutia, vzhľadom k tomu, že sa jedná o skutkovo aj právne obdobné spory. Účelom princípu právnej istoty je totiž podľa nálezu Ústavného súdu SR. sp. zn. garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

64. Žalovaný v podaní zo dňa 26. 08. 2021 podal vyjadrenie k žalobe a predložil administratívny spisu. Uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalobca v žalobe neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského súdu v Nitre.

65. V ďalšej časti popísal zistený skutkový stav, ako je uvedený v samotnom rozhodnutí a preto súd nepovažuje za potrebné zopakovať túto časť vyjadrenia žalovaného, ktorá je totožná z odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia.

66. Žalovaný uviedol, že nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, formálna existencia listinných dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v dokladoch, vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu. Žalobca, ako platiteľ dane, má možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov. Každý daňový subjekt podľa ustanovenia až c) preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z uvedeného vyplýva, že ak si žalobca, ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne právo na odpočítanie dane odvolávajúc sa pri tom na , musí byť schopný preukázať, že toto právo bolo uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Žalobca sa domáha uplatnenia svojich práv, nemôže však očakávať, že tieto práva mu budú priznané bez toho, aby ich oprávnenosť preukázal. Žalovaný zdôrazňuje s poukazom na tu uvedené, že v zmysle ustanovení až c) je zaťažený dôkazným bremenom žalobca.

67. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne, a aj s prechodom dôkazného bremena na správcu dane v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa. Žalovaný k námietke týkajúcej sa tvrdenia, že „žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť konanie“ spoločnosti Wellton, s.r.o., uviedol, že takéto konanie nebolo od žalobcu vyžadované. Samotná skutočnosť, že správca dane v rámci dožiadaní preveroval doklady preukazujúce realizáciu deklarovaného plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom, resp. u iných subjektov (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava), neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho práva na odpočítanie dane takéto doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodov ako aj doplneným konaním odstrániť pochybnosti, no nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia reálnosti dodania deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné.

68. Žalobca poukazujúc na skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane je uvedené údajné vykonanie nahliadnutia správcu dane do spisu žalobcu za obdobie február 2018, tvrdí, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nesprávne potvrdil nezákonné rozhodnutie správcu dane. Žalovaný k tomu uviedol, že z rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 02. 2020 je zrejmé, že žalovaný po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu rozhodol zrušiť rozhodnutie správcu dane zo dňa 10. 10. 2019 z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z obsahu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že na informáciách získaných z predmetného nahliadnutia správca dane a následne ani žalovaný svoje rozhodnutia priamo nezaložili.

69. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne spoločnosti Wellton, s.r.o., čo preukazuje nesprávne zistený skutkový stav správcom dane a následne tiež žalovaným uviedol, že žalovaný s uvedeným nesúhlasí, nakoľko dôkazným bremenom je v zmysle Z. zaťažený žalobca. Skutočnosť, že žalobca dane má sporné faktúry od spoločnosti Wellton, s.r.o. ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu uvedených služieb reálne došlo. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané, na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH nestačí ich formálna deklarácia, tzn. predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Pri dôkaznej povinnosti žalobcu to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č. k. -17 zo dňa 23. 02. 2011, z ktorého citoval.

70. Žalovaný zdôraznil, že ako správca dane tak aj žalovaný „brali do úvahy“ každý dôkaz, ktorý vyhodnocovali jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Uvedené sa týka aj výsluchu Q. Q., splnomocneného zástupcu spoločnosti Wellton, s.r.o., ktorý vypovedal, že spoločnosť Wellton, s.r.o. sa zaoberá nákupom a predajom slepačích vajec a sprostredkovaním práce pre druhé spoločnosti.

71. Žalovaný k poukazovaniu na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 23. 02. 2010 uviedol, že námietky žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a v odkazoch na predmetný rozsudok s citáciami fragmentov jeho textu sú všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky uvedeného rozsudku.

72. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazov navrhnutých žalobcom, konštatoval, že žalobca uvedené len všeobecne rozporuje, pričom neuviedol konkrétne dôkaz navrhnutý žalobcom, ktorý správca dane nevykonal. 73. K nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí žalovaný uviedol, že v odôvodní napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutia správcu dane sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že sa zaoberali každou zistenou skutočnosťou, ktorú posúdili v nadväznosti na platné právne predpisy a ku každej zistenej skutočnosti zaujali stanovisko. Z rozhodnutia správcu dane a tiež aj žalovaného vyplýva, že sa zaoberali všetkými vznesenými námietkami žalobcu a predloženými návrhmi a zaujali k nim relevantné stanovisko.

74. Žalovaný k rozsudku NS SR sp. zn. , na ktorý sa odvoláva žalobca poukazuje na rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. , , , , ako aj z uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého je východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane. NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 19. 06. 2019 výslovne uviedol, že rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. sa viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej. Teda samotný NS SR skonštatoval, že v danej oblasti došlo k určitému judikatórnemu vývoju.

75. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu o podvodnom konaní uviedol, že ani v rozhodnutí správcu dane, ani v žalobou napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, že ide o transakciu predstavujúcu daňový podvod.

76. Žalovaný k námietkam žalobcu ďalej poukázal na to, že realizáciu obchodného prípadu musia vedieť preukázať predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri, tak dodávateľ ako aj odberateľ. V prípade žalobcu predložil doklady o dodaní služieb iba žalobca,

dodávateľ nepredložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými by preukázal, že služby žalobcovi dodal, a že mu z dodania služieb vznikla v zmysle daňová povinnosť. Žalovaný netvrdí, že žalobca mal možnosť ovplyvniť konanie svojho obchodného partnera v priebehu daňovej kontroly, ale pretože obchodný partner realizáciu obchodných prípadov nepreukázal, nie je možné vysloviť záver, že dodanie služieb bolo preukázané. K zamietnutiu práva na odpočítanie dane žalovaný uviedol, že k zamietnutiu práva na odpočítanie dane dochádza v prípade, keď nie je preukázané splnenie podmienok na vznik práva na uplatnenie odpočítania dane, vyplývajúce zo znenia

77. K rozsudkom ESD a NS SR žalovaný považoval námietky žalobcu za všeobecné tvrdenia a v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textov sú všeobecné a nekonkrétne. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z uvedených rozsudkov.

78. Na základe uvedených skutočností žalovaný trval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, a navrhol žalobu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

79. Žalobca k vyjadreniu žalovaného reagoval v podaní zo dňa 08. 10. 2021 nesúhlasil s tvrdením žalovaného že síce spoločnosť Wellton, s.r.o. vystavila pre žalobcu odberateľské sporné faktúry s predmetom fakturácie vykonania uvedených služieb, avšak v skutočnosti sa jednalo o prenájom zamestnancov. Žalobca predloženými dôkaznými prostriedkami riadne zdôvodnil, že sa v danom prípade jednalo o vykonanie služieb uvedených na faktúrach, služby ktoré však logicky museli vykonať fyzické osoby a preto predloženými dôkazmi tento zdôvodnil materiálnu stránku veci, že k výkonu služieb skutočne došlo tak, ako sú tieto uvedené na faktúrach. Celá argumentácia žalovaného je teda nedôvodná a ničím nepodložená. Jednalo o sprostredkovanie daných služieb ďalej jeho odberateľom, ako to má na mysli ustanovenie o dani z pridanej hodnoty.

80. K argumentáciu žalovaného, že spoločnosť Wellton, s.r.o. síce svojich zamestnancov registruje v Sociálnej poisťovni, avšak má dlh na poistnom vo výške až 59.963,89 EUR k 30. 06. 2020 uviedol, že ju považuje za bezpredmetnú vo vzťahu k predmetnému konaniu, keďže tento dlh nijako nesúvisí s predmetom tohto konania, nakoľko sa okrem iného vôbec neviaže na kontrolovaný daňový subjekt.

81. Taktiež zistenie, že spoločnosť Wellton, s.r.o. v zdaňovacom období za rok 2018 vôbec neúčtovala vo svojom účtovníctve o mzdových nákladoch napriek tomu, že v ročnom hlásení o vyúčtovaní dane za obdobie rok 2018 deklarovala počet zamestnancov 317 vôbec nesúvisí s predmetom konania, keďže žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie inej osoby.

82. K splnenému dôkaznému bremenu zo strany žalobcu uviedol, že žalobca deklarované skutočnosti zdôvodnil okrem formálne predložených dokladov aj materiálnym preukázaním skutočne vykonaných služieb, ktoré okrem iného podporne preukazujú tiež predložené dôkazy, ako je dochádza osôb, ktoré služby skutočne vykonali.

83. Žalovaný podľa názoru žalobcu hodnotil skutočnosti, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť a týkali sa jeho obchodného partnera. Nie je možné posúvať dôkazné bremeno žalobcu do abstraktnej nesplniteľnej roviny. Argumentáciu žalovaného považuje žalobcu za účelovú. V daňovom konaní, ktoré je založené na preukazovaní formálnych náležitostí, je logické, že takmer všetky predložené dôkazné prostriedky sa budú skladať z listinných dôkazov, pričom žalobca preukázal tiež materiálnu stránku dôkaznej povinnosti, a to skutočné vykonanie fakturovaných služieb. V konaní tieto skutočnosti potvrdzujú aj vykonané svedecké výpovede, ktoré tvrdenia žalobcu preukázali a podporili.

84. Žalobca prezentoval názor, že daňový úrad sa ani v novom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami zo strany odvolacieho orgánu, a preto opätovne nesprávne dospel k rovnakému rozhodnutiu, ako bolo predchádzajúce, ktoré odvolací orgán zrušil a vrátil mu na nové konanie.

85. Daňový úrad, ani žalovaný neuviedli, o aké podľa nich relevantné dôkazy mal žalobca predložiť.

86. Pokiaľ ide o reťazec dodávateľov služieb, žalobca trval na tom, že v zmysle ustanovenia platí, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Uvedené teda vylučuje tvorenie reťazca, ako má na mysli daňový orgán.

87. Žalobca trval na tom, že bol nesprávne zistený skutkový stav, ktorý v rozhodnutí poukazuje na to, že vykonané služby nemohli fakturovať v podobe, v akej sa to vykonávalo, nakoľko sa jednalo o dočasné prideľovanie zamestnancov. S uvedeným nesúhlasil. Dodanie služieb zamestnancov na sezónne práce bolo zo strany dodávateľa riadne evidované na faktúre, ktorá bola predložená daňovému subjektu, a reálne služba vykonania prác aj prebehla. O tom, že dodanie služieb tak, ako sú uvedené na faktúrach prebehlo, nie je pochýb, čo potvrdili všetci svedkovia. Keďže žalobca riadne preukázal vystavenie faktúry za dodané služby, ako aj reálne vykonanie služieb uvedených na faktúre, nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný nesprávne rozhodnutie daňového úradu potvrdil. Poukázal na fakt, že možné je iba dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy), nie na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru. Prevažná väčšina zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. mala uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti (keďže sa jednalo iba o sezónne práce). Vykonanie služieb tak, ako sú uvedené na predložených faktúrach, potvrdili všetci predvolaní svedkovia, ktorých evidencia dochádzok sa nachádza v spise. Nie je teda pravdou, že by nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti spoločnosti Wellton, s.r.o., a teda následného odpočtu jeho odberateľa (žalobcu ako daňového subjektu).

88. Žalobca uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku. K skutočnosti, aké ďalšie dôkazy mal žalobca predložiť, aby ich daňový úrad bral za dostatočné, sa žalovaný ani v poslednom podaní nevyjadril. Žalobca však všetkými možnými dostupnými prostriedkami, či už na základe listinných dôkazov, alebo svedeckej výpovede podloženej dôkaznými prostriedkami, preukázal vecné naplnenie služieb uvedených na faktúrach, avšak doslova šikanózne na žiadny predložený dôkaz daňový úrad a neskôr žalovaný nenazeral ako na dostatočný.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

89. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 03. 2021 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

90. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, predmetom dane je b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať a) kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

91. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 07. 2021, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže

zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

92. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2018 v sume 21.694,99 eur po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Wellton, s.r.o.

93. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 pri ním tvrdenom dodaní plnenia podľa faktúr bližšie označených v bode 4 tohto rozsudku, s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 30. 04. 2018 od spoločnosti Wellton, s.r.o. Predmetom faktúr bola výroba jednoduchých výrobkov z kovu, zváračské služby, natieračské služby, montérske služby, manipulačné služby lisovacích strojov brusičské služby, tmeliarske služby, laminátorské služby. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä nesprávne právne posúdenie, nedôvodné prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, pričom tvrdil, že právne závery rozhodnutí daňových orgánov nie sú správne a skutkový stav veci nebol zistený dostatočne.

94. Pri posudzovaní námietok žalobcu správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a v ktorom sa nachádzajú označené faktúry. Ich predloženie je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

95. S poukazom na označenie predmetu plnenia na faktúrach zo dňa 30. 04. 2018 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 30. 04. 2018 od spoločnosti Wellton, s.r.o. bolo i podľa názoru súdu potrebné vykonať dokazovanie, ktoré správca dane v potrebnom rozsahu i vykonal, a to vyžiadaním listinných dokladov, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, svedkov, resp. i preverovaním deklarovaného dodávateľa žalobcu.

96. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, nebol zistený dostatočne. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správcu dane a žalovaného mal za preukázané, že správca dane vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie. Po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane zo dňa 19. 10. 2019 žalovaným - rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2020 a vrátení veci správcovi dane na ďalšie konanie, správca dane doplnil dokazovanie a odstránil nedostatky, na ktoré žalovaný poukázal vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Nebola preto podľa názoru súdu dôvodná námietka žalobcu, že sa správca dane opätovne nevysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami zo strany odvolacieho orgánu. Keďže žalobca v žalobe neuvádza konkrétne, s ktorými námietkami sa správca dane v druhom rozhodnutí nevysporiadal, ale len všeobecne konštatuje uvedenú skutočnosť, nie je možné sa ďalej uvedenou námietkou zaoberať. Uvedená námietka preto je len vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím správcu dane a žalovaného. Súd má za to, že vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal, nie sú pochybné, sú získané zákonným spôsobom a umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému správca dane dospel. V zhode so žalovaným, správny súd zastáva názor, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený, zodpovedal zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami . Žalobca neuviedol tvrdený rozpor konkrétne.

97. Žalobca ďalej namietal, že správca dane okrem svojho tvrdenia, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol žiadnu inú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala porušeniu zákona. Zastával názor, že správca dane mal k dispozícii všetky dôkazy, ktoré potvrdzovali dodanie fakturovaných služieb. Správny súd konštatuje, že neunesenie dôkazného bremena žalobcom, na čom založili daňové orgány svoje rozhodnutia, je samo o sebe dostatočným dôvodom pre neuznanie uplatneného odpočítania DPH, a preto nie je zrejmé, aké ďalšie skutočnosti by mali daňové orgány uvádzať, ktoré by mali nasvedčovať porušeniu, či nedodržaniu zákona. Správca dane, ako aj žalovaný zrozumiteľným spôsobom odôvodnili svoju úvahu pri rozhodovaní, pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktorý vyústil do záveru o neuznaní odpočítania DPH, preto sa nejedná o subjektívny a ničím nepodložený záver, ako tvrdí žalobca v žalobe.

98. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosti o tom, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach (uvedených v bode 4 rozsudku), oprávnene preveroval skutkový stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi, dožiadaním na príslušný daňový úrad dodávateľa žalobcu - Daňový úrad Bratislava požiadal o preverenie spoločnosti Wellton, s.r.o. a z odpovede na jeho dožiadanie zistil, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť Wellton, s.r.o. na výzvu správcu dane nereagovala, avšak dostavil sa pred dožiadaný daňový úrad splnomocnený zástupca spoločnosti - Q. Q., ktorý dodanie služieb pre žalobcu potvrdil a uviedol, že služby boli vykonané zamestnancami spoločnosti Wellton, s.r.o., ktorá im vyplácala mzdy a odvádzali za nich odvody do poisťovní. Svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil účtovnú dokumentáciu spoločnosti Welton, s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie, ani kompletnú mzdovú agendu tejto spoločnosti, nepredložil mzdové listy, výplatné listiny a bankové výpisy potvrdzujúce vyplatenie miezd a odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne za údajných zamestnancov tejto spoločnosti. Uvedené dôkazy preto nemohli byť nahradené svedkom predloženým čestným prehlásením zo dňa 28. 08. 2020, ako správne vyhodnotil správca dane i žalovaný. Doklady spoločnosti nepredložil ani konateľ spoločnosti Q. Q. napriek tomu, že bol správcom dane na ich predloženie vyzvaný. Konateľ spoločnosti Wellton, s.r.o. nevedel uviesť bližšie okolnosti obchodu so žalobcom. Na otázky správcu dane odmietol odpovedať s tým, že má splnomocneného zástupcu, ktorý na otázky správcu dane odpovie, čo vzhľadom na povinnosti konateľa - štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzením podľa , v súlade s daňového poriadku odôvodnilo závery správcu dane a žalovaného o tejto otázke a súčasne oprávnene vzbudzovalo pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede osoby konajúcej v mene spoločnosť Wellton, s.r.o., ktorá mala na rozdiel od konateľa podrobné informácie o činnosti spoločnosti, napriek tomu, že na to nemala žiadny dôvod. Splnomocnený zástupca spoločnosti Q. Q. uviedol, že v skutočnosti bol predmet fakturácie prenájom zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. pre žalobcu, a teda spoločnosť Wellton, s.r.o. poskytla dočasne svojich zamestnancov bez materiálneho vybavenia potrebného na uskutočnenie fakturovaných služieb. Nahliadnutím do registra účtovných závierok správca dane zistil, že spoločnosť Wellton, s.r.o. v roku 2018 neúčtovala vo svojom účtovníctve o mzdových nákladoch a to i napriek tomu, že v ročnom hlásení o vyúčtovaní dane za rok 2018 deklarovala počet zamestnancov 317 a tiež v účtovnej závierke vo výkaze ziskov a strát nevykazovala žiadne osobné náklady.

99. Správca dane doplnil dokazovanie dotazom na Sociálnu poisťovňu Bratislava, ktorá potvrdila, že deklarovaný dodávateľ žalobcu - spoločnosť Wellton, s.r.o. je registrovaná ako zamestnávateľ, pričom má nedoplatky na poistnom v sume 59.963,89 eur. Svedeckým výpoveďami J. W. a G. E. bolo potvrdené, že za „šéfa“ považovali konateľa žalobcu (p. X.), nie konateľa spoločnosti Wellton, s.r.o., (s ktorou mali formálne podpísanú pracovnú zmluvu), ktorý bol pri podpise pracovnej zmluvy a ktorý im aj vyplácal v hotovosti výplaty, čo potvrdil aj žalobca. Takéto konanie zamestnávateľa, kedy ponecháva výplaty pre svojich zamestnancov v inej spoločnosti v uzavretých obálkach je nielen neštandardné, ale nemá žiadne logické vysvetlenie. Podľa názoru súdu ani výpovede zamestnancov spoločnosti Wellton, s.r.o. neboli spôsobilé odstrániť pochybnosti správcu dane, naopak, okolnosti uzavretia pracovných zmlúv a výplat miezd ešte umocnili pochybnosti o tom, že dodanie služieb uvedených na sporných faktúrach nebolo uskutočnené tak, ako to tvrdil žalobca.

100. K ďalšej námietke žalobcu ohľadom nazretia správcu dane do spisu žalobcu týkajúceho sa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2018, kde správca dane zistil reťazec dodávateľov správny súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Správca dane vykonal dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 24 daňového poriadku, v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v § 3 daňového poriadku. Skutočnosť, že konštatoval reťazec dodávateľov žalobcu v uvedenom zdaňovacom období nespôsobuje

nezrozumiteľnosť ani nezákonnosť rozhodnutia preskúmavaného súdom, nakoľko išlo o podporný dôkaz preukazujúci spôsob obchodovania žalobcu. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že nie je v jeho kompetencii preverovať dodávateľov jeho obchodných partnerov. Je však povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi dodávateľom v zmysle predložených faktúr a ním.

101. Rovnako tak správca dane nahliadol do spisu žalobcu z daňovej kontroly za január 2018 a z tohto si zadovážil dôkazy, z ktorých čerpal, a to zmluvu o poskytovaní služieb č. 2/2017 zo dňa 24. 07. 2017 a dodatok č. 1 k nej zo dňa 14. 12. 2017, ako i ďalšie dôkazy, ktoré pri hodnotení dôkazov správne vyhodnotil, ak uviedol, že zmluvné strany sa jednotlivými článkami tejto zmluvy neriadili, napr. podklady k faktúram - denník, ktorý mal slúžiť pre vyhotovenie mesačného výkazu služieb pre účely fakturácie

- nebol predložený ani samotným žalobcom, ani jeho dodávateľom. I táto skutočnosť, že žalobca a jeho obchodný partner, s ktorým mal uzatvorenú písomnú zmluvu súvisiacu s deklarovanými službami, nedoložili podklady k fakturácii služieb, na ktorých sa dohodli a za účelom čoho zrejme aj uzatvorili citovanú zmluvu nasvedčuje tomu, že dodanie služieb žalobcovi neprebehlo tak, ak to žalobca deklaroval pri daňovej kontrole.

102. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci správny súd poznamenáva, že žalobca neuvádza konkrétne, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci daňových orgánov, v čom sa žalovaný, či správca dane mýli pri aplikácii právneho predpisu (, ), preto možno túto argumentáciu žalobcu považovať len za polemiku s rozhodnutím žalovaného, ako aj správcu dane, za všeobecný nesúhlas s rozhodnutím. Žalobca pritom v žalobe nenapáda jednotlivé rozpory, ktoré boli zistené vykonanými dôkazmi, nesprávnosť samotných zistení, na čo poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych prepisov ide vtedy, ak tento orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ žalobca v rámci žalobných bodov netvrdil rozhodné skutočnosti, ktorými by zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnil, že napadnuté rozhodnutie bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia uvedených ustanovení alebo iných ustanovení zákona, nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

103. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy správca dane vyvodil záver, že vykonaným dokazovaním nebola potvrdená dôvodnosť vystavenia faktúr zo strany deklarovaného dodávateľa (Wellton, s r.o.) zo dňa 30. 04. 2018 pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej bolo dodanie služieb - prác uvedených v bode 6 tohto rozsudku. Samotná faktúra a ani samotné dodanie služieb fakturovaných predmetnou faktúrou nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované služby boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaných služieb práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetných faktúrach vystavených od dodávateľa Wellton, s.r.o. nebolo vierohodne preukázané. Správca dane v predmetnej veci vykonal i ďalšie dokazovanie a rozsiahlo popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady a dôkazy možno označiť ako kľúčové a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho súdu je ale podstatné zistenie, že všetky zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného v predmetnej veci.

104. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali, že služby fakturované faktúrami zo dňa 30. 04. 2018 boli žalobcovi dodané. Na základe vykonaného dokazovania však dôvodne konštatovali, že nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve

spoločnosťou Wellton, s.r.o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe uvedených faktúr. Zistenia daňových orgánov, resp. ich konštatovania v rozhodnutiach si podľa názoru správneho súdu neodporujú a ani nevykazujú znaky arbitrárnosti, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať. Z ust. , , ust. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom tejto dane. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo vychádzať nielen z formálnej stránky daňového dokladov (faktúr) predložených žalobcom ako platiteľom tejto dane, ale aj zistiť, či tento doklad i po materiálnej stránke je odrazom skutočností, ktoré deklaruje, teda okrem iného i to, či tam uvedené plnenie dodal tam uvedený dodávateľ. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry a preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle Podmienky uvedené v ust. , a v ust. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, preukázal existenciu podmienok, ktoré stanovil pre nárok na odpočítanie dane. Samotná faktúra je dokladom na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. iba vtedy, ak je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované vo faktúre, a to vo všetkých znakoch uskutočneného zdaniteľného plnenia, t. j. v právnej skutočnosti, objekte ako aj subjekte.

105. Pokiaľ ide o rozloženie a prenesenie dôkazného bremena, ktoré žalobca namietal, správny súd zdôrazňuje, že v daňovom konaní platí zásada, podľa ktorej daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb (tovarov) od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pritom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

106. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. , dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. (na ktoré žalobca v žalobe poukazoval) k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy

by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo.

107. Aj podľa novšej judikatúry kasačného súdu v rozsudku sp.zn. , , , 4Sžfk/36/2018,4Sžfk/37/2018, , zo dňa 08. 10. 2019, kde zdôraznil, že „Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia , , ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojim dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočet DPH preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe určitého zdaniteľného plnenia zabezpečil dostatok podkladov (nielen faktúry, ktoré majú obmedzené náležitosti) slúžiacich na osvedčenie, že toto plnenie (dodanie tovaru alebo služby) bolo založené na reálnom základe a prebehlo presne tak, ako to vyplýva z existujúcich účtovných a iných dokladov, na ktorých podklade si nárok uplatní.“ Možno tak súhlasiť so závermi žalovaného a správcu dane, že daňový subjekt tejto otázke nevenoval náležitú pozornosť a nepristupoval k nej s odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku pri realizácii dodávok služieb od dodávateľa Wellton, s.r.o.

108. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru, na ktoré sa vzťahujú faktúry, a to dodávateľom na nich uvedených. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-285/11, C-642/11, C-610/19). Obchod s deklarovaným dodávateľom, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Taktiež má právo preveriť pôvod tovaru a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť faktúr vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bola na základe dokazovania spochybnená.

109. Skutočnosť, že tvrdenia konateľa žalobcu nebolo možné overiť v účtovnej evidencii spoločnosti Wellton, s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými subjektmi priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočítanie dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatňuje. Nie je povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt, od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ deklarované plnenie v skutočnosti nadobudol.

110. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho obchodného partnera. Žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žiadne dôkazy o tom, akým spôsobom si overoval obchodného partnera, nepredložil žiadne dôkazy o naplnení zmluvy uzavretej s jeho dodávateľom, ktorá riešila okrem iného i podklady k fakturácii. Následky svojho neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o dodávateľovi služby, potom musí žalobca znášať sám (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto Supermarkt, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10).

111. K námietke žalobcu o nedostatočne vyčerpávajúcom odôvodnení rozhodnutí žalovaného súd uvádza, že sa s ňou nestotožnil. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , , pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

112. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

113. Žalobca namietal záver, k akému dospeli daňové orgány, avšak žalobné námietky majú všeobecnú povahu bez priliehavej a zrozumiteľnej skutkovej a právnej argumentácie, ktorou by žalobca bližšie ozrejmil, v akom zmysle namietané skutočnosti spôsobili následok v podobe nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, čo by mohlo vyústiť do zrušenia rozhodnutia správnym súdom. Všeobecné námietky neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd vedený a súčasne limitovaný. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle . Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať, domýšľať si dôvody nezákonnosti, ktoré žalobca uvedie len vo všeobecnosti.

114. Úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne (daňové) rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych (daňových) orgánov a pred takými vadami správneho (daňového) konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Nebol dôvod doplniť dokazovanie, naviac, v správnom súdnictve správny

súd dokazovanie v zásade nevykonáva a vychádza zo stavu v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

115. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dal do pozornosti správneho súdu zrušenie spoločnosti

- žalobcu a to uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -19 zo dňa 14. 10. 2021, ktoré aj súdu predložil bez vyznačenia jeho právoplatnosti s tým, že zatiaľ nebolo publikované v Obchodnom registri. Súd na uvedenú skutočnosť pri vyhlásení rozsudku neprihliadol, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku správnym súdom bol žalobca zapísaný v obchodnom registri a nebol vymazaný.

116. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 20. 10. 2020 určil rozdiel v sume 21.694,99 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 10. 2020 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

117. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

118. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

119. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.