Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoCsp-4-2024.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 17.071,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24. októbra 2023 č.k. 7Csp/97/2023-129 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Csp/97/2023-168 zo dňa 14. novembra 2023
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 7Csp/97/2023-129 z 24.10.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Csp/97/2023 - 168 zo 14.11.2023.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 17 071,41 eur s úrokom 4 466,88 eur, úrokom z omeškania 826,96 eur a 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17 703,25 eur od 13.10.2020 do 18.12.2020, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17 503,25 eur od 19.12.2020 do 28.1.2021, 5,00 % úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 17 303,25 eur od 29.1.2021 do 1.3.2021, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17 153,25 eur od 2.3.2021 do 31.3.2021, 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17 003,25 eur od 1.4.2021 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou, ako dlžníčkou v 1. rade, jej bývalým manželom D. B. ako dlžníkom v 2. rade bola dňa 4. 12. 2014 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 22 000 eur pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 9,90 % p.a., 11,41% RPMN, 11,16% priemernej RPMN, s výškou splátky 302,79 eur mesačne splatnou vždy k 20. dňu v mesiaci v počte 120 splátok, s prvou splátkou splatnou 20.1.2015 a konečným termínom splatnosti 20.12.2024. Celková čiastka, ktorú sa dlžníci zaviazali zaplatiť predstavovala na sumu 36 332,82 eur. Podľa dodatku k zmluve zo dňa 30. 9. 2016 bola dohodnutá doba zníženia splátok mesačne po 77 eur ku 30.-tému dňu v mesiaci od 30. 9. 2016 do 28. 2. 2017. Nakoľko dlžníci neplnili v stanovených termínoch splátky, dostali sa do omeškania po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, na čo boli písomne upozornení výzvou zo dňa 30.1.2020 s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Pôvodný veriteľ úver zosplatnil ku dňu 2.3.2020. Napriek písomnej výzve dlžníci dlh neuhradili a pôvodný veriteľ Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil dňa 12.10.2020 na žalobcu pohľadávku celkovo vo výške 23 065,25 eur. Dňa
14.12.2020 uzavrel žalobca so žalovanou Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, z obsahu ktorej vyplýva, že dlžníčka uznala dlh čo do dôvodu a výšky v sume 23 310,60 eur a dlh sa zaviazala splatiť v 6 mesačných splátkach v minimálnej výške 200 eur, s poslednou splátkou vo výške 22 310,60 eur, s dátumom prvej splátky určeným na 22.11.2020 a poslednej splátky na 22.4.2021. Po podpísaní dohody žalovaná uhradila žalobcovi platby spolu vo výške 700 eur, žalovaná suma tak predstavuje sumu vo výške 22 365,25 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 17 003,25 eur, úroku vo výške 4 466,88 eur, úroku z omeškania vo výške 826,96 eur a poplatkov vo výške 68,16 eur. Žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Na posudzovaný záväzkový vzťah, z ktorého žalobca uplatnil svoj nárok na plnenie, súd aplikoval ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvy o úvere, ustanovenia § 52, § 53, § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach ako aj ustanovenie § 39 OZ ohľadom neplatnosti právneho úkonu, § 103 a § 110 ods. 1 OZ o premlčaní, ustanovenia zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa týkajúce sa nekalých obchodných praktík a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, pričom ustálil, že Dohoda o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísaná len žalovanou je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že jej obsah je v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal za to, že žalobca postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, keď predložil len žalovanej ním vypracovanú formulárovú dohodu, čo spôsobuje značnú nerovnováhu a diskrimináciu žalovanej voči jej manželovi a postup žalobcu sa javí ako nekalá obchodná praktika. Dohodnutý splátkový kalendár bol pre žalovanú absolútne nevýhodný, nakoľko sa zaviazala po zaplatení 6-tich splátok po 200 eur jednorazovo zaplatiť 22.310,60 eur. Súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, pričom ustálil, že vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, premlčacia doba vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky začala plynúť dňa 21.2.2020 (t.j. uplynutím 3 mesiacov od splatnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie - t.j. splátka splatná dňa 20.11.2019). Premlčacia lehota by bola uplynula dňa 21.2.2023, avšak vzhľadom na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19, ktorý stanovil obdobia, počas ktorých premlčacia doba spočívala a neplynula v období od 27. 3. 2020 do 30. 4. 2020, t. j. 35 dní a od 19. 1. 2021 do 28. 2. 2021, t. j. 41 dní, t. j. spolu 76 dní, je potrebné k premlčacej lehote pripočítať ešte 76 dní. Z uvedeného vyplýva, že zákonná premlčacia lehota, by uplynula dňa 8. 6. 2023, pričom žaloba bola podaná dňa 31.3.2023, teda v zákonnej premlčacej lehote. Následne sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou skúmajúc, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky so zreteľom na právne postavenie pôvodného veriteľa, ktorý bol bankou, pričom zistil, že zo strany banky došlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ a následne k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu potom, čo uplynulo 90 kalendárnych dní, počas ktorých bola žalovaná v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, teda v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Na základe týchto skutočností súd ustálil, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd z úradnej povinnosti podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu prieskumu z pohľadu obsahových náležitostí a prípadných neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v tejto zmluve a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti a zároveň neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd žalobu považoval za dôvodnú v celom rozsahu a nakoľko sa žalovaná svojou činnosťou dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania odo dňa 13.10.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, pričom súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a vzal na zreteľ, že žalovaná úver nesplácala ani čiastočne, a to ani napriek skoršej dohode o splátkach.
4. Rozsudok napadla odvolaním žalovaná z dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP, t.j., že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené (g/), a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie eventuálne napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
5. Vo svojom odvolaní odvolateľka poukázala na chybu vo výroku I. rozsudku, kde súd duplicitne uviedol „5% úrokom z omeškania“, čo podľa jej názoru spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť. Posúdenie sporu súdom prvej inštancie považuje za nesprávne a priečiace sa zásadám logiky. Odvolateľka sa nestotožnila s rozsudkom súde prvej inštancie, ktorý uložil žalovanej povinnosť zaplatiť celú istinu s príslušenstvom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to napriek tomu, že sám konštatoval, že predchádzajúci dohodnutý splátkový kalendár bol pre žalovanú absolútne nevýhodný. Žalovaná sa dostala do pozície, kedy musí jednak zaplatiť celú istinu s príslušenstvom aj za druhého dlžníka a následne využiť regresný nárok, iniciovať súdne konanie, čím jej vzniknú ďalšie náklady. Poukázala tiež na rozhodnutia týkajúce sa dobrých mravov konkrétne na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011, rozsudok Krajského súdu v Žiline 6Cdo/319/2009 z 7. júla 2010 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 32Cdo/2773/2009 z 27.10.2010.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
7. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Žalovanou tvrdené odvolacie dôvody neboli naplnené, preto odvolací súd rozsudok v rozsahu napadnutom potvrdil ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1 CSP.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.07.2024 v pojednávacej miestnosti č. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 ods. 3 CSP.
10. Žalovanou namietané odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, rozsudok spĺňa náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie svojím precízne a dôsledne odôvodneným rozhodnutím v súlade s aktuálnou rozhodovacou judikatúrnou praxou najvyšších súdnych autorít dal odpoveď ma všetky podstatné argumenty žalobcu, ktoré tento v zásade v odvolaní iba zopakoval a jeho argumentácia nemá vplyv na vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia.
11. K namietanému chybnému výroku I. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vydal dňa 14. novembra 2023 opravné uznesenie č.k. 7Csp/97/2023 - 168, ktorým túto zrejmú chybu v písaní spočívajúcu v duplicitnom uvedení percentuálnej výšky úroku z omeškania odstránil. Túto opravu odvolací súd považuje za dostatočnú a odvolaciu námietku odvolateľky ohľadom nevykonateľnosti výroku za nedôvodnú.
12. Žalovaná vo svojom odvolaní nevzniesla konkrétne vecné výhrady voči rozsudku súdu prvej inštancie, a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje, a opätovne ho neopakuje, preto rozsudok ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ sa žalovanej javí lehota na splnenie povinnosti v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že ani na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu podľa § 232 ods. 4 CSP. Súd prvej inštancie vzal na zreteľ prístup žalovanej k plneniu záväzku, keď poslednú platbu na úhradu dlhu poukázala 31.3.2021, a konštatoval absenciu dôvodov hodných dôvodov osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi. Odvolací súd prieskumom súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo nezistil žiadne porušenie spotrebiteľských práv žalovanej, či už postupom pôvodného veriteľa, žalobcu a ani súdu, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť celú žalovanú sumu v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací
súd poznamenáva, že ak súd uloží strane v rozsudku povinnosť plniť, v zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd prvej inštancie využil túto možnosť a žalovanej uložil povinnosť plniť v lehote 15 dní.
13. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na priznaný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Dôkaznú povinnosť má ten, kto žiada povoliť plnenie v splátkach, v tomto prípade je to žalovaná.
14. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. K uvedeným skutočnostiam žalovaná neposkytla žiadne skutkové tvrdenia, nedoložila ani nenavrhla žiadne dôkazy, ani tieto nevyplývajú z obsahu spisu. Je faktom, že žalovaná sa vyhýbala plneniu záväzku, od podania žaloby neuhradila žiadnu čiastku, a žiadne objektívne skutočnosti neosvedčujú dôvody pre uloženie povinnosti na plnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi bola priznaná ich náhrada proti neúspešnej žalovanej.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).