Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/43/2012

Potvrdené rozhodnutím 3Sžo/61/2014
„Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sžo/61/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: S. N., bytom D., právne zastúpený: JUDr. Marek Tkáč, advokát so sídlom Kukučínova 12, Lipany, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti 1/ F.V.M., s.r.o. so sídlom Nižný Kručov 110, 2/ D. V., bytom D., 3/ Mesto Vranov nad Topľou, správa majetku, Dr. Č. Daxnera 87, Vranov nad Topľou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove, číslo: 2012-27/37-1/SP-ZV zo dňa 9. januára 2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/43/2012-77 zo dňa 25. apríla 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/43/2012-77 zo dňa 25. apríla 2014 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu U. B., bytom J. XXX, P. nad O., právne zastúpeného JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom so sídlom Kukučínova 12, Lipany, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti 1/ F.V.M., s.r.o. so sídlom Nižný Kručov 110, 2/ J. P., bytom J. XXX, P. nad O., 3/ Mesta Vranov nad Topľou, správy majetku, Dr. C. Daxnera 87, Vranov nad Topľou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 9. januára 2012, číslo: 2012-27/37-1/SP-ZV na základe žaloby, jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Mesto Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) rozhodnutím zo dňa 26.08.2011 č.: SP -3112-03 Mi podľa , zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len Z .z.) rozhodol o umiestnení stavby: „Rodinný dvojdom“ - stavba občianskeho vybavenia (bytová budova) na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľnosti, registra „c“ pod parcelným číslom XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. P. B. O. na vlastníka F.V.M., s.r.o. Nižný Kručov 110 v podiele 1/1 a určil záväzné podmienky pre umiestnenie tejto stavby. V rámci územného konania sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania U. B. a J. P.. Dňa 19.09.2011 vydal prvostupňový správny orgán oznámenie o vykonaní opravy rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 26.08.2011 pod č.: SP -3112-03 Mi a zároveň oznámil účastníkom správneho konania, že pri vyhotovení predmetného rozhodnutia došlo pri písaní k chybe, resp. k zrejmej nesprávnosti v texte uvedenom na str. 2 v bode 1 v strede textu. Nesprávne znenie citovaného textu zmenil a zároveň doplnil ďalším textom: „Objekt bude dvojpodlažný, v ktorom jednotlivé miestnosti budú slúžiť pre rodinné bývanie“. Toto oznámenie o vykonaní opravy tvorí prílohu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26.08.2011.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 26.09.2011. Naďalej zotrval na námietkach, ktoré uviedol pri ústnom konaní k umiestneniu stavby. Žiadal, aby rodinný dvojdom bol umiestnený na úrovni uličnej čiary, čiže na úrovni susediacich domov a nesúhlasil s tým, že zmenou oproti pôvodnému návrhu sa pribudovaním terasy dodrží uličná čiara susediacich domov. Trval na tom, aby rodinný dvojdom bol postavený 3,0 m od oplotenia s

odôvodnením, že ide o rozsiahlu stavbu, že samostatný dvojdom má dĺžku 22 m, že výška objektu nie je udaná a že je to veľmi dôležitý údaj, z ktorého sa dá posúdiť či stavba bude nadmerne tieniť jeho pozemok. Dom je situovaný na juhovýchod a je pravdepodobné, že to tak bude. Taktiež namietal výšku oplotenia, pretože na ústnom pojednávaní bolo uvedené, že výška oplotenia bude 1,8 m a v rozhodnutí je uvedená výška oplotenia 1,5 - 1,6 m. Trval na výške oplotenia aspoň 1,7 m a to z dôvodu nejasného zámeru využitia stavby po jej ukončení.

Žalovaný ako príslušný odvolací orgán na základe odvolania žalobcu odvolanie zamietol podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Stavebný úrad v súlade s správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní a určil im lehotu na vyjadrenie 7 dní odo dňa doručenia oznámenia.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal priebeh správneho konania, stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom aj s jeho právnym posúdením tak, ako ho vykonal prvostupňový správny orgán. Citoval , , Stavebného zákona, a vyhlášky. Podrobne sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Uviedol, že projektová dokumentácia obsahovo zodpovedá vyhlášky č. , vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ). Argumentoval, že účastníci konania a dotknuté orgány sa k veci vyjadrili. Ich stanoviská neboli záporné, ani protichodné a všetky požiadavky prípadne opatrenia z nich vyplývajúce, stavebný úrad zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu.

Žalovaný ako odvolací orgán pri preskúmavaní predloženej žiadosti, spisového materiálu a postupu týkajúceho sa veci zistil, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby - rodinného dvojdomu, pretože navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Vranov nad Topľou schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva č. 303/2009 zo dňa 25.06.2009 a Všeobecne záväzné nariadenie, ktorým bola vyhlásená Záväzná časť územného plánu, bolo schválené uznesením č. 103/2009. Zároveň navrhovaná stavba spĺňa všetky všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa § 47 Stavebného zákona. Projektová dokumentácia overená v konaní bola vypracovaná oprávnenou osobou - autorizovaným architektom a navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný záujem, život a zdravie osôb, životné prostredie ani požiarna ochrana.

Včas podanou žalobou doručenou dňa 08.02.2012 na Okresný súd Vranov nad Topľou, doplnenou výsluchom žalobcu na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 26.03.2012 a písomne doplnenou na výzvu krajského súdu dňa 01.08.2012 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že je vydané v rozpore s , , Správneho poriadku, v rozpore so Stavebným zákonom, vyhláškou č. a . Poukázal, že podľa jeho zistení má byť na pozemku umiestnený dom s viac ako tromi bytmi, takže sa nejedná o rodinný dvojdom, ale o bytový dom v zmysle Stavebného zákona, čo je v rozpore s vydaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietal, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaný ani stavebný úrad v rozpore s Stavebného zákona neposudzovali návrh na vydanie územného rozhodnutia z hľadiska jeho súladu s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, pretože výstavba aj len dvojpodlažného rodinného domu je v rozpore s podmienkami uvedenými v Stavebného zákona, t.j. aby stavba bola začlenená v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru. Namietal, že rozhodnutím o povolení umiestnenia stavby rodinného dvojdomu došlo k porušeniu vyhlášky č. , pretože sa narušia požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania na jeho pozemku a v jeho rodinnom dome. Zatienením jeho pozemku a jeho rodinného domu, dôjde aj k narušeniu energetickej úspornosti a tepelnej ochrany jeho rodinného domu v zmysle vyhlášky. Pritom príslušné technické normy presne upravujú maximálne podmienky pre zatienenie a presvetlenie susedných stavieb na bývanie a pozemkov. K tomu si ale žalovaný a prvostupňový správny orgán nezabezpečili príslušné odborné vyjadrenie. Ďalej namietal, že podľa

Stavebného zákona v prvostupňovom rozhodnutí mali byť určené všetky podmienky na umiestnenie stavby uvedené v ods. 2 a umiestnenie stavby malo byť vyznačené v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádzajú žiadne podmienky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby a na výšku stavby. Naviac, grafická príloha územného rozhodnutia je podľa prvostupňového rozhodnutia určená len pre žiadateľa a pre stavebný úrad. Súčasťou jemu doručeného rozhodnutia takáto príloha nebola. Argumentoval, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s dôsledkami návrhu na vydanie územného rozhodnutia na životné prostredie, t.j. nielen z hľadiska likvidácie odpadov ale aj z hľadiska dopadov na životné prostredie vlastníkov susedných stavieb. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa výšky stavby a jej tienením jeho rodinného domu a jeho pozemku. V zmysle § 37 Stavebného zákona si tak žalovaný a stavebný úrad mohli obstarať aj iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní, resp. zaobstarať si odborné vyjadrenie, čo však ale odmietli. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -58 zo dňa 29.01.2014 súd podľa (ďalej len ) pribral do konania ďalších účastníkov v 1/ až 3/ rade (viď záhlavie rozsudku), keďže ich práva a povinnosti mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.11.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul prítomných účastníkov konania s tým že konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v 2/ a 3/ rade, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým podľa § 37, § 39, § 39a rozhodol o umiestnení stavby: „Rodinného dvojdomu“ - stavby občianskeho vybavenia (bytovej budovy) na pozemku parcelné č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. P. B. O. a zároveň určil pre umiestnenie stavby záväzné podmienky.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom vyriešenie otázky, či sa správny orgán vysporiadal s námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní, či správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, a či rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané v súlade so Stavebným zákonom, v súlade s územným plánom Mesta Vranov nad Topľou, v súlade s vyhláškou č. a vyhláškou č. .

Podľa § 37 ods. l Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o

území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa § 39 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

Podľa vyhlášky č. , vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa vyhlášky č. , stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa vyhlášky č. , ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m, vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

Podľa vyhlášky č. , v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa ods. 3.

Podľa vyhlášky č. , iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odseku 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Žalobca namietal, že žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorým rozhodol o výstavbe jednopodlažného dvojdomu o rozmeroch 9 m x 22 m a výšku zámerne neuviedol, pričom po 22 dňoch toto rozhodnutie opravil na dvojpodlažný dom a k podaniu žaloby ani nevedel, akú výšku bude mať dvojdom. Táto námietka žalobcu je nedôvodná. Súd poukazuje na ustanovenie vyhlášky č. , podľa ktorého k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladá situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že súčasťou predloženého návrhu na vydanie územného rozhodnutia bola projektová dokumentácia, ktorú vypracovala oprávnená osoba, a ktorú stavebný úrad overil v konaní. Umiestnenie stavby je vyznačené v grafickej časti projektovej dokumentácie vo výkrese č. 02, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť rozhodnutia. Z projektovej dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia, ktorá bola žalobcovi prístupná k nahliadnutiu v rámci celého konania, možno v časti 6 „technické údaje stavby“ vyčítať výšku podlaží a vo výkresoch č. 05, 06, 07, 08, 09 je graficky vyznačená výška pultovej strešnej konštrukcie na okraji strechy 6,97 m, výška po hornú časť komína 8,0 m, pričom úroveň + 0,000 je na úrovni vstupu do objektu. Výška navrhovaného rodinného dvojdomu je štandardná výška dvojpodlažných rodinných domov pri bežnej zaužívanej konštrukčnej výške na jedno podlažie cca 3,0 m s pripočítaním výšky strešnej konštrukcie.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že oznámenie o začatí územného konania bolo žalobcovi riadne doručené podľa § 24 Správneho poriadku, o čom svedčí priložená doručenka s jeho podpisom. Stavebný úrad v tomto oznámení upovedomil žalobcu, že môže svoje námietky a pripomienky k predloženému návrhu, ktorého súčasťou bola aj projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Žalobca sa do termínu konania ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním k tomu, že mu nie je známa výška objektu nevyjadril a ani na ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil, nevzniesol svoje námietky k výške objektu. Napriek upozorneniu stavebného úradu, že svoje námietky a pripomienky môžu účastníci konania vzniesť najneskôr na tomto ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne, ako aj upozorneniu na skutočnosť, že stavebný úrad podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona v odvolacom konaní nebude prihliadať na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť, žalobca nevyužil zákonom danú možnosť. V zápisnici spísanej dňa 21.07.2011 z územného konania, spojeného s miestnym zisťovaním žalobca žiadal:... „aby stavba dvojdomu bola osadená 3 m od hranice pozemku, aby terén nebol vyvyšovaný nad terén môjho pozemku, požadujem provizórny plot premiestniť na hranicu pozemku, požadujem dodržať hranicu uličnej zástavby jestvujúcej“ a tieto svoje námietky aj vlastnoručne podpísal.

Stavebný úrad listom zo dňa 19.09.2011 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom vykonanie opravy v rozhodnutí o umiestnení stavby zo dňa 26.08.2011 z dôvodu chyby pri písaní, resp. zrejmej nesprávnosti v texte okrem iného nasledovne: pôvodný text na strane 2 v bode 1. „Objekt

bude jednopodlažný...“ sa opravil na text „Objekt bude dvojpodlažný...“. Avšak už v pôvodnom texte rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 26.08.2011 na strane 2 v bode 1. je uvedené „Objekt bude dvojpodlažný...“. Projektová dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia takisto uvádza dve nadzemné podlažia, čiže nedošlo k zmene stavby, ktorá sa vydaním územného rozhodnutia umiestnila.

Žalobca ďalej namietal nadmerné zatienenie svojho pozemku a nedostatočné, skôr žiadne preslnenie jeho obytných miestností. Zároveň tvrdil, že žalovaný nerešpektoval jeho práva vyplývajúce z a rozhodnutím o umiestnení stavby došlo k porušeniu vyhlášky č. Aj túto námietku žalobcu považuje krajský súd za neopodstatnenú. Odstupová vzdialenosť navrhovaného rodinného dvojdomu od rodinného domu žalobcu podľa predloženej projektovej dokumentácie výkresu č. 02 je 10,18 m čo je viac, ako vyhláškou predpísaná minimálna vzdialenosť 7 m medzi rodinnými domami, ak tieto vytvárajú medzi sebou voľný priestor. Nebol teda dôvod, aby stavebný úrad nariadil stavebníkovi vypracovať svetlotechnický posudok vplyvu, ktorým by bol posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia navrhovanej stavby na rodinný dom na pozemku parcelné č. 2890. Takýto posudok sa vypracuje iba vtedy, ak nie sú dodržané odstupy stavieb, ktoré sú stanovené v a vyhlášky č.

K tvrdeniu žalobcu, že podľa jeho zistení má byť na pozemku umiestnený dom s viac ako tromi bytmi, a že sa nejedná o rodinný dvojdom ale o bytový dom v zmysle § 43b Stavebného zákona, čo je v rozpore s vydaným rozhodnutím, krajský súd poukazuje na projektovú dokumentáciu pre vydanie územného rozhodnutia z ktorej vyplýva, že počet samostatných bytov v stavbe, ktorá sa vydaním územného rozhodnutia umiestnila bude dva, čiže k žiadnemu rozporu s vydaným rozhodnutím o umiestnení stavby nedošlo. Podľa § 43b ods.2 Stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Svoje tvrdenie o existencii troch bytov žalobca nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Aj keby sa teoreticky v dome nachádzali tri byty, nešlo by o bytový dom, ale rodinný dom s poukazom na § 43b ods. 3 Stavebného zákona.

Aj námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán a žalovaný rozhodli v rozpore s § 37 a § 47 Stavebného zákona je nedôvodná. Navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom Mesta Vranov nad Topľou, schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva dňa 25.06.2009, podľa ktorého plocha na ktorej je navrhnuté umiestnenie stavby je funkčne určená ako plocha rodinných domov a v záväznej časti je maximálna podlažnosť stanovená na dve podlažia s možnosťou využitia podkrovia s bližšie nešpecifikovanou maximálnou výškou objektu. Všeobecné záväzné nariadenie, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu, bolo schválené uznesením č. 103/2009. Navrhovaná stavba spĺňala všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa § 47 Stavebného zákona, projektová dokumentácia overená v konaní bola vypracovaná oprávnenou osobou - autorizovaným architektom a navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný záujem, život a zdravie osôb, životné prostredie ani požiarna ochrana. K navrhovanej stavbe sa vyjadrili dotknuté orgány chrániace jednotlivé zložky životného prostredia, pričom ich vyjadrenia neboli záporné ani protichodné a podmienky z nich plynúce boli zapracované do podmienok rozhodnutia.

V závere súd poukazuje aj na písomné Oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania zo dňa 20.06.2012 vydané Ministerstvom dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania č. 9258/2012/2930-Sa. Tento ústredný orgán štátnej správy po preskúmaní spisových materiálov zistil, že prvostupňový stavebný úrad vydal dňa 26.08.2011 územné rozhodnutie, ktorým podľa , 39a Stavebného zákona a vyhlášky č. umiestnil stavbu rodinný dvojdom, na pozemku parcelné č. 2889, k. ú. P. B. O. pre navrhovateľa F.V.M., s.r.o., Nižný Kručov č. 110, podľa projektovej dokumentácie pre územné konanie, ktorú vypracoval Ing. I. X., zákazka č. v júni 2011. V uvedenom územnom rozhodnutí sa navrhovaná stavba rodinného dvojdomu (dvojpodlažný objekt s pôdorysom obdĺžnikového tvaru rozmerov 22 m x 9 m, výšky 6,97 m) umiestnila 2,0 m od spoločnej hranice pozemkov parcelné č. 2889 a parcelné č. 2890; 7,52 m od spoločnej hranice pozemkov 2889 a parcelné č. 2884 a 9,97 m od komunikácie, pričom terasa pred rodinným dvojdomom bude vzdialená od komunikácie 6,97 m. Dospel k záveru, že žalovaný postupoval zákonne a v súlade s

hmotným právom, keď zamietol odvolanie žalobcu a územné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Navrhovaná stavba je v súlade s platným územným plánom mesta Vranov nad Topľou, spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu, projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou - autorizovaným architektom a umiestnením stavby nebude ohrozený verejný záujem, život a zdravie osôb, životné prostredie, ani požiarna ochrana, že navrhovaná stavba je umiestnená v súlade s ustanovením vyhlášky č. , ktorým sa určujú vzájomné odstupy stavieb. Ministerstvo dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zistilo, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie je úplné, neobsahuje odôvodnenie námietky žalobcu týkajúcej sa výšky navrhovaného objektu, avšak výška navrhovaného rodinného dvojdomu je v projektovej dokumentácii pre územné konanie uvedená na výkresoch č. 05, 06, 07, 08, 09, pričom je štandardná a zodpovedá navrhovanému počtu podlaží predmetnej stavby. Toto pochybenie žalovaného však nie je takou nezákonnosťou, pre ktorú by malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného zmenené alebo zrušené. Konštatovalo, že predmetná stavba rodinného dvojdomu bola projektantom navrhnutá v dostatočnej odstupovej vzdialenosti v súlade s vyhláškou č. a aj územné rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu vychádzalo zo správneho posúdenia stavu veci.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.