Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Er-57-2007.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Subarea
4Er/57/2007
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom AK, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX o vymoženie 278,19 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
O trovách súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 266,48 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave spisová značka SR 4964/08 zo dňa 8.11.2006. Súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil exekútorovi poverenie pod č. 5710 010864 dňa 6.3.2007.
Uznesením č.k. 4Er/57/07-28 zo dňa 29.3.2010 súd zastavil exekúciu v časti týkajúcej sa vymoženia sumy 634,67 eur, v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania ku dňu 19.7.2006 vo výške 68,18 eur a v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 1 190,33 eur od 19.7.2006 do zaplatenia a zároveň priznal súdneho exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi trovy vo výške 278,83 eur. Uznesením č.k. 4Er/57/2007-31 zo dňa 30.3.2010 súd pripustil zmenu exekútora a exekúciou poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Proti uzneseniu zo dňa 29.3.2010 podali odvolanie oprávnený aj povinný. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 8CoE 52/2010-49 zo dňa 31.3.2011 odmietol odvolanie povinného, odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie a v prevyšujúcej časti napadnuté uznesenie potvrdil. Keďže povinný napadol uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu, v ktorom exekúcia nebola zastavená, uvedené považoval odvolací súd iba za návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, o ktorom musí rozhodnúť prvostupňový súd.
Súd vzhľadom na názor odvolacieho súdu opätovne preskúmal vymáhaný nárok a návrh povinného na zastavenie celej exekúcie a uznesením č.k. 4Er/57/2007-56 zo dňa 18.5.2012 exekúciu v časti týkajúcej sa vymoženia trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 274,98 eur a v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, a to z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej v základnom konaní rozhodoval rozhodcovský súd, nepovažoval za neprijateľnú. . Krajský súd v Prešove na základe odvolania oprávneného uznesením č.k. 4CoE/85/2012-69 zo dňa 25.3.2013 zrušil uznesenie s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd nesúhlasil s názorom,
že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná. Nevidel pritom dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“ Uložil preto súdu prvého stupňa posúdiť zákonnosť exekučného titulu a podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti.
Prvostupňový súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu opätovne preskúmal exekučný titul, zmluvu o úvere a všeobecné podmienky.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/95 Z.z. súd exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej .zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere, ktorá bola typová, teda jej obsah nemohol povinný meniť a zároveň mala vzhľadom na povahu zmluvných strán spotrebiteľský charakter (povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom aj keď v znení účinnom do 1.1.2008 OZ obsahoval § 52 ods. 1 OZ iba demonštratívny
výpočet spotrebiteľských zmlúv, v zmysle v tom čase platného § 23a ods. 1 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľskú zmluvu treba považovať každú zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Na týchto záveroch konštatovaných už v predchádzajúcich rozhodnutiach sa nič nezmenilo. Súd sa v zmysle záverov odvolacieho súdu zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Ustanovenie § 45 ZoR v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát (ako tomu bolo aj v tomto prípade) sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13 odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný. V tomto smere súd poukazuje aj na vyššie citované stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, ktoré vychádza z rovnakého východiska.
V danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná v osobitnej zmluve, ale bola uvedená len vo všeobecných podmienkach. Táto je písaná drobným písmom, pričom túto si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v zmluve a všeobecných podmienkach. Takéto dojednanie nemožno považovať za individuálne dojednanú podmienku a podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo .je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd musí prihliadať, a to počas celého priebehu exekúcie (porovnaj napr. IV ÚS 55/2011).
Súd preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu v celom rozsahu zastavil.
O trovách oprávneného a povinného, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Oprávnený uplatnením nároku u orgánu, ktorý nebol oprávnený vo veci rozhodnúť, zavinil zastavenie konania, teda mal by nahradiť trovy povinného, ktorý si však náhradu trov neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli, preto súd rozhodol, že oprávnený ani povinný nemajú právo na náhradu trov konania.
O trovách exekútora JUDr. Rudolfa Krutého súd rozhodne samostatným uznesením po vyjadrení exekútora, či si trovy uplatňuje. O trovách súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca už bolo rozhodnuté a tieto trovy už boli uhradené, preto súd už o ich náhrade nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.