Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-56-2014.pdf
PDF · 72.79 KB
Case nature
Subarea
25CoE/56/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., K.. Y. XXXX/X, o vymoženie 661,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 10. 04. 2013 č. k. 8Er/115/2008-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnej na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 661,22 eura s príslušenstvom a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením až po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 27. 02. 2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava zo dňa 04. 10. 2007 sp. zn. SR 6802/07. Konštatoval, že účastníci konania dňa 09. 03. 2007 uzatvorili zmluvu o úvere, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 10.000,- Sk, pričom povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 19.680,- Sk v 12-tich mesačných splátkach po 1.640,- Sk. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský úver a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu. Naviac doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie Fridrich Paľko, s.r.o., domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a predloženia Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky. Dôvodil, že súd prvého stupňa porušil svojím rozhodnutím, vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v ust. § 58 ods. 2 Exekučného
poriadku, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces, t. j. odňalo účastníkovi možnosť konať pred súdom. Konštatoval, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa, pričom k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd je tak v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 40 a § 43 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd svojím rozhodnutím zasiahol do právneho postavenia účastníkov konania, čím degradoval ochranu ich subjektívnych práv, a to bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát. Namietal, že exekučný súd si musí byť vedomý toho, že ani súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Vytkol súdu prvého stupňa, že svojím rozhodnutím porušil i princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a teda nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov. Zároveň uviedol, že klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, pretože ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo 3/96 a sp. zn. 1Obdo 34/2004. Záverom zdôraznil, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, a preto nie je oprávnený vykonať prieskum rozhodcovského konania podľa ust. § 45 ods. 1 písm. a) ZoRK. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú považoval vzhľadom na vyššie uvedené za nezákonné.
Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie podala oprávnená osoba.
Podľa § 201 prvá veta OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 OSP). Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ).
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
V preskúmavanej veci odvolanie v mene oprávneného podal Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, pričom v súdnom spise absentuje plnomocenstvo preukazujúce, že oprávnený splnomocnil vyššie označenú advokátsku kanceláriu na svoje zastupovanie v tomto exekučnom konaní.
Práve naopak, obsah spisu dokladuje, že oprávnený dňa 01. 11. 2007 udelil plnomocenstvo na svoje zastupovanie JUDr. Martinovi Máčajovi, advokátovi so sídlom Bratislava, Pribinova 25, k zániku ktorého doposiaľ nedošlo, resp. táto skutočnosť nebola preukázaná. Súd prvého stupňa dňa 15. 05. 2013 vyzval odvolateľa, aby v lehote 10 dní predložil plnomocenstvo udelené mu oprávneným na zastupovanie v predmetnej exekučnej veci, ktorá výzva mu bola doručená dňa 17. 05. 2013, pričom odvolateľ až do rozhodnutia odvolacieho súdu zostal nečinný a plnomocenstvo na zastupovanie oprávneného nepredložil.
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené zistenia preto odvolanie Fridrich Paľko, s.r.o. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.