Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/199/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. -87 zo dňa 11.9.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. Zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady škody vo výške 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 275 eur. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že nevyhovel návrhu navrhovateľa na odročenie pojednávania, ktoré súdu elektronicky doručil v deň nariadeného pojednávania i napriek tomu, že predvolanie s procesnými poučeniami prevzal 10.7.2013. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení/nevylúčení sudcov Okresného súdu Čadca, prevzal 11.3.2013. V tomto momente mohol vzniesť návrh na odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Taktiež nevyhovel návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa Uviedol, že v danom prípade nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by ukladalo súdu povinnosť konanie prerušiť, prejudiciálne si sám môže ustáliť, či konanie preruší, resp. vykoná iné vhodné opatrenia. Pokiaľ dôvodom na prerušenie konania mala byť zaujatosť zákonného sudcu, pričom táto otázka už bola vyriešená zákonným postupom, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa vylúčená z rozhodovania veci nie je, považoval okresný súd prerušenie konania za zjavný rozpor s účelom žaloby pre žalobcom tvrdené prieťahy.

K návrhu na prerušenie konania podľa uviedol, že nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; pretože z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý má právo namietať nestrannosť súdu, a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo. Žalobca opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca, odmietol platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti, odvolací súd preto nerozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov na

základe námietky žalobcu, ale z dôvodu, že sudcovia okresného súdu sami z vlastnej iniciatívy predložili vec predsedovi Okresného súdu Čadca a ten následne nadriadenému súdu, teda o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté. Čo sa týka návrhu navrhovateľa vo veci samej, z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Čadca mal preukázané, že 30.10.2009 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie bolo vydané 8.12.2009, doručené súdnemu exekútorovi 8.3.2010. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava, jednalo sa o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/, e/,p/, u ktorého súd nie je viazaný 15 dňovou lehotou. Poverenie bolo vydané na 120. deň od doručenej žiadosti o udelenie poverenia, teda nie po skončení bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu trvajúcej viac ako 169 dní, ako tvrdí žalobca v návrhu. Okresný súd poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ďalej konštatoval, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní, tieto môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Takéto dôkazy nepredložil, čím nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny úradný postup podľa Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že žalobca nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nakoľko nesprávny úradný postup v tomto prípade nepreukázal. V tomto štádiu konania nepreukázal ani vznik škody, majetkovej ujmy, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovanej. Vyúčtované režijné náklady žalobcu nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť. Nepreukázal ani vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žaloba je v tomto smere všeobecne nepreskúmateľná a nekonkretizoval, prečo samotné skonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. O trovách konania rozhodol podľa s prihliadnutím na ust. s tým, že žalovaná si v zákonnej lehote trovy nevyčíslila, ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by jej účelne vynaložené výdavky vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal okresnému súdu, že v zmysle druhá veta je povinný bezodkladne doručiť navrhovateľovi vyjadrenie žalovaného k žalobe. V prejednávanej veci tak súd neurobil, konajúci súd tak vykonaním pojednávania a predovšetkým vykonaním dokazovania a vyhlásením uznesenia o ukončení pojednávania mu odňal možnosť konať pred súdom. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody, uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, preto podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd. Sud sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného termínu pojednávania a upozornenie, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Postupom súdu sa žalobca nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. Rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým, právnym otázkam, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť. Namietal skutočnosť, že okresný súd rozhodol v merite veci s použitím „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. , pričom nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ust. v znení účinnom pred prijatím a nemohol interpretovať toto ustanovenia prostredníctvom ust. v znení Svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny podľa potvrdil.

Ak sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnením a zdôraznením správnosti napadnutého rozhodnutia uviesť ďalšie dôvody ( ).

K námietke navrhovateľa, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k ním podanej žalobe, čím nedošlo len k porušeniu základného práva navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces, ale aj k priamemu porušeniu ust. , krajský súd považoval za potrebné uviesť, že ust. ukladá súdu v rámci prípravy pojednávania povinnosť doručiť odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk návrh na začatie konania (žalobu) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu. Povinnosťou súdu nie je doručovať navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k žalobe. Ak by sa i dalo uvažovať o povinnosti doručiť takéto vyjadrenie druhého účastníka, malo by k tomu dôjsť iba vtedy, pokiaľ vyjadrenie má zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály opakujúci sa a nikdy nekončiaci proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť spoznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečené aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Naviac, v prejednávanej veci okresný súd nariadil vo veci pojednávanie. Na vytýčený termín pojednávania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu riadne predvolal, a to že sa navrhovateľ na nariadený termín pojednávania nedostavil, pojednávanie žiadal odročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, správne okresný súd vyhodnotil podľa ust. . V danom prípade totiž táto námietka navrhovateľa nebola akceptovateľná vzhľadom na skutočnosť, že sám na výzvu súdu uviedol, že námietku zaujatosti voči sudcom okresného súdu nepodal a otázka zákonného sudcu bola vyriešená už tým, že zákonná sudkyňa, ktorej pôvodne pripadla vec na prejednanie a rozhodnutie podľa náhodného výberu, sama predložila spis predsedníčke súdu s tým, že ako zákonná sudkyňa konala v exekučnej veci, v súvislosti s prieťahmi ktorej sa navrhovateľ náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy domáha a vec bola náhodným výberom pridelená predsedníčkou okresného súdu inému sudcovi.

Za nedôvodnú odvolací súd považoval i námietku odvolateľa o tom, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keď vec prejednal v jeho neprítomnosti. Okresný súd predvolal navrhovateľa na pojednávanie, predvolanie mu doručil do vlastných rúk. To, že v deň nariadeného termínu pojednávania navrhovateľ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu ani odvolací súd nepovažoval za relevantný dôvod pre odročenie pojednávania, nakoľko otázka sudcu bola v predmetnom konaní už nadriadeným súdom vyriešená. Navrhovateľ sám uviedol, že námietku zaujatosti voči sudcom okresného súdu nepodal. Sudcovia okresného súdu napriek tomu predložili spis najskôr predsedníčke súdu, potom nadriadenému súdu na rozhodnutie, ktorý o tejto otázke definitívnym spôsobom rozhodol.

Odvolací súd sa preto stotožnil s postupom okresného súdu i pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania i s dôvodmi, v ktorých okresný súd dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil navrhovateľovi, prečo jeho návrhu nevyhovel. Ani v podanom odvolaní navrhovateľ iné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, neuviedol.

Na podklade uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ sa sám vzdal účasti na pojednávaní a možnosti realizovať tie procesné práva a povinnosti, ktoré mu zo zákona vyplývajú.

Ďalej súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v článku 48 ods. 2 SR je kompetentný preskúmať Ústavný súd, v súlade so svojou ustálenou judikatúrou, vzhľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, najmä podľa zložitosti veci, správania účastníka a postupu súdu (napr. ).

Súdne konanie, jeho priebeh a výsledok nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/93 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy Európsky súd pre ľudské práva. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Tým, že neboli konštatované prieťahy na to zákonom splnomocneným orgánom, navrhovateľ nepreukázal ani nesprávny úradný postup. Ani prípadne nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil, alebo nie). Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ústavným základom uvedenej zodpovednosti je (každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom).

Podľa má právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ten, komu bola takým spôsobom spôsobená škoda.

Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch, spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že vrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodovým vzťahom je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamo, bezprostredne neprerušený nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy existuje skutočnosť, s ktorou iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré bolo priamo, nesprostredkovane spôsobené práve týmto nesprávnym postupom, teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim,. T.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo k výške škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť. Uvedené navrhovateľ nepreukázal, o škode neprodukoval ani žiadne dôkazy. Len v hypotetickej rovine poukazoval na zvýšené pracovné výkony zamestnancov v súvislosti s podávaním sťažností, urgencií, avšak v exekučnom spise sa ani jedna takáto sťažnosť, resp. urgencia nenachádza.

Nemajetková ujma taktiež nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktorými sú podľa najmä osoba poškodeného, doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo; závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote; závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Ani na jeden z aspektov navrhovateľ v podanej žalobe nepoukázal.

K námietke interpretácie ust. „inšpirovanej“ ust. citovaného odvolací súd uvádza, že ... Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. Správne uviedol, že prípadné prieťahy v konaní môže konštatovať jedine Ústavný súd, prípadne Európsky súd pre ľudské práva, všeobecný súd nie je oprávnený túto otázku riešiť. Uvedené platilo tak pred novelou , vykonanou , ako i po nej. Zákonodarca novelizovaným znením iba zabezpečil jednotnosť jeho výkladu.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu o tom, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal nielen nesprávny úradný postup, ale ani vznik škody a podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy a najmä príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením právnej povinnosti a vznikom škody, nakoľko nedokladoval o čo konkrétne sa jeho majetok zmenšil tým, že okresný súd nevydal poverenie pre súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Nepreukázal ani, že v prípade, pokiaľ by exekučný súd zákonom stanovenú lehotu dodržal, k zmenšeniu jeho majetku (akého, o čo) by nedošlo.

V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho súdu nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani nevyčíslil. Z obsahu spisu nebolo preukázané, že by mu v súvislosti s podaným odvolaním zo strany navrhovateľa účelne vynaložené výdavky vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .