Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cpr-1-2014.pdf
PDF · 130.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobkyne: Z. K., G.. XX. XX. XXXX, E. K. Z. L. M.T., I. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/16, proti žalovanému: SHP a.s. so sídlom v Turčianskych Tepliciach, Červenej armády 1191, IČO: 31 585 370, právne zastúpeného: JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD, advokátkou so sídlom v Malom Čepčíne č. 5, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dané žalobkyni listom doručeným dňa 28. 11. 2013 je neplatné. Pracovný pomer žalobkyne a žalovaného skončil dohodou dňa 28. 11. 2013 podľa ust. § 79 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 271,52 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Jiřího Martausa, advokáta so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/16, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 01. 2014, sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala voči žalovanému určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dané žalobkyni listom, doručeným dňa 28. 11. 2013 je neplatné. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20. 01. 2011 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20. 01. 201 bola žalobkyňa zamestnankyňou žalovaného s dohodnutým druhom práce predavačka, s miestom výkonu práce v MOO predajňa Liptovský Mikuláš. Písomným podaním, ktoré žalobkyňa dňa 28. 11. 2013 odmietla prevziať, jej žalovaný oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že pri fyzickej inventúre vykonanej dňa 30. 09. 2013 na predajni MOO v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1349/37, kde žalobkyňa pracovala ako predavačka bolo zistené manko v sume 5.827,25 eur, pričom so žalobkyňou bola dňa 20. 01. 2011 uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti. V písomnom podaní zo dňa 29. 11. 2013, adresovanom žalovanému žalobkyňa namietala žalovaným uvádzané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, keď alternatívne doručila žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru z jej strany podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a pre prípad, že tento nebude jej okamžité skončenie pracovného pomeru akceptovať, mu oznámila, že žiada, aby aj naďalej bola zamestnaná v mieste výkonu práce a bola jej prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný písomným podaním zo dňa 09. 12. 2013, označeným ako „výzva na vrátenie dokladov“ oznámil žalobkyni, že jeho okamžité skončenie z pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni doručené podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce dňa 28. 11. 2011 je v súlade s ust. zákona a pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne nie je splnená zákonná podmienka. Pokiaľ by mal byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru schodok na zverených hodnotách zistený dňa 30. 09. 2013, takéto
vymedzenie dôvodu je neurčité, keďže by malo byť uvedené obdobie, za ktoré bol schodok zistený a v akej výške, a to vzhľadom na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru má byť v písomnej forme a dôvody sa v ňom musia písomne skutkovo vymedziť tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Samotná existencia schodku a prípadná s tým spojená existencia zodpovednosti zamestnanca za schodok nie je bez ďalšieho závažným porušením pracovnej disciplíny. Existencia schodku svedčí len o existencii účtovného rozdielu medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovný. Prípadná existencia o zodpovednosti zamestnanca za schodok svedčí navyše len o platnej dohode o hmotnej zodpovednosti, existencii pracovného pomeru, období, kedy mal schodok vzniknúť, vzniku škody pri plnení pracovných úloh a nepreukázanie zamestnancom, že schodok vznikol bez jeho zavinenia. Závažné porušenie pracovnej disciplíny môže a nemusí byť konaním, ktoré je príčinou vzniku schodku a naopak, zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách môže, ale aj nemusí byť spôsobený konaním, ktoré je závažným porušením pracovného pomeru. Skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru len existenciou schodku nemôže byť platné, keďže existencia schodku nie je ani len menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Ustanovenie § 182 ods. 1 Zákonníka práce, týkajúce sa zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, má charakter objektívnej zodpovednosti, pričom zavinenie za vzniknutý schodok sa predpokladá, avšak toto nemožno zlučovať so závažným porušením pracovnej disciplíny. Okrem nedostatočného skutkového vymedzenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa tvrdí, že toto je neplatné aj z dôvodu, že schodok nezavinila porušením pracovných povinností, za tento nezodpovedá, nakoľko nemala riadne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, kľúče od obchodu mali viaceré osoby bez uzavretia dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ dňa 04. 11. 2013 podpísala uznanie dlhu vo výške 5.827,25 eur, konala neuvážene a v dôsledku tlaku, že ak tak neurobí, bude na ňu podané trestné oznámenie. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez ohľadu na skutočnosť v tomto štádiu, či okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne dané žalovanému listom zo dňa 29. 11. 2013 je platné alebo nie. Ak by bola žalobkyňa v tomto konaní úspešná a jej okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29. 11. 2013 bude platné, prípadne sa za také bude považovať, môže sa domáhať nárokov v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Ak by aj okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne bolo tiež neplatné, tak by jej vznikli nároky v súvislosti s trvajúcim pracovným pomerom.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 04. 03. 2014 uviedol, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20. 01. 2011 v znení dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 20. 01. 2012 pracovala ako predavačka v MOO predajni v Liptovskom Mikuláši. S výkonom funkcie bola spojená zodpovednosť za zverené hodnoty, ktorými sa rozumejú finančné prostriedky (hotovosť) a tovar zamestnávateľa nachádzajúci sa v podnikovej predajni. Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzavretá dňa 20. 01. 2011. Podľa citovanej pracovnej zmluvy, bod 3.21 za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považujú okrem iného majetkové a morálne delikty na pracovisku. Dňa 30. 09. 2013 bola vykonaná fyzická inventúra a bolo zistené na predajni v Liptovskom Mikuláši, kde pracovala žalobkyňa manko v sume 5.827,25 eur. Následne bola vykonaná opakovaná inventúra, ktorou sa potvrdilo zistené manko v rovnakej sume. Vedenie spoločnosti prerokovalo so žalobkyňou zistený schodok, k čomu sa vyjadrila stroho, že súhlasí. Neprejavila záujem o vysvetlenie. Vzhľadom k skutočnosti, že zistené manko považovalo vedenie spoločnosti za závažné porušenie pracovnej disciplíny, požiadalo zástupcov zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré zástupcovia zamestnancov prerokovali dňa 21. 01. 2013. Zistený schodok - manko 5.827,25 eur bol zistený na základe inventúry k 30. 09. 2013 a zamestnávateľ to považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Preto v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer, o čom bola dňa 28. 11. 2013 osobne informovaná pracovníkmi zamestnávateľa, T.. P. M.. a M.. F.. Listom zo dňa 29. 11. 2013, doručeným 03. 12. 2013 informovala žalobkyňa, že okamžité skončenie pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny a vznik manka nepovažuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žiada, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával. Vzhľadom k skutočnosti, že išlo o prvé manko v takom rozsahu za existencie spoločnosti, jej vedenie malo evidentný záujem zistiť dôvod vzniku manka v takom rozsahu. Bolo zistené, že žalobkyňa v priebehu roka 2013 priebežne stornovala tovary položiek formou vrátenia tovaru v rozpore s ust. Zákona č. 289/2008 Z. z., pričom nedoložila kópiu dokladu, ktorý stornovala. Stornované položky jednotlivých tovarov neboli v predajných cenách tovarov, v akých
bežne predávala tovar, ale boli v cenách rôznych, náhodne uvedených. K vráteniu tovaru dochádzalo spravidla ku koncu pracovnej doby, pričom išlo o tovary, ktoré neboli predtým predávané, takže nemohla nastať situácia, že by zákazník si najprv tovar objednal a potom ho neprevzal, resp. nezaplatil. Po jednotlivých položkách tovaru boli spracované jednotlivé vrátenia tovarov, pričom je uvedené číslo dokladu, ktorým sa vracal tovar, čas, kedy bol tovar vrátený blokovaný a pre úplnosť a objektívnosť posúdenia žalovaný uviedol aj počet zákazníkov za uvedený deň a dennú tržbu pre porovnanie, aká bola denná tržba a aká suma tovaru bola vrátená. Vrátenie tovaru bolo spracované po jednotlivých položkách a kalendárnych mesiacoch v dňoch, pričom bolo zistené za obdobie od 01. 12. 2012 do 31. 10. 2013 vrátenie tovaru v sume 8.379,04 eur. Pre úplnosť bolo vyhodnotené aj vrátenie tovaru pracovníčky p. E., ktorá zastupovala žalobkyňu počas jej neprítomnosti, pričom má vrátený tovar za rovnaké obdobie v sume 214,63 eur, avšak tovar je vrátený po jednotlivých položkách v predajných cenách, v ktorých sa tovar v tom čase predával v predajni, kópia dokladu je založená, postup bol dodržaný v súlade s ustanovením zákona. V porovnaní so zisteným mankom v sume 5.872,25 eur možno konštatovať, že za vrátený tovar peniaze - tržbu neodviedla v sume 5.872,25 eur, ale použila pre svoju potrebu, čím došlo ku kráteniu tržby v uvedenej sume a tým bolo spôsobené manko - schodok. Dňa 29. 01. 2013 sa dostavila žalobkyňa osobne do predajne v Liptovskom Mikuláši, kde bez súhlasu spoločnosti si svojvoľne vzala denné a mesačné výkazy obratov platiteľa DPH (zošit uzávierok) za obdobie do 31. 10. 2013 okrem mesiaca novembra 2013, ktoré boli denne tlačené a vlepované do zošita a zošit tržieb odvodov a nákupu za obdobie do 28. 11. 2013. Keďže ide o majetok spoločnosti a doklady, ktoré má povinnosť uchovávať a archivovať, žalobkyňa bola vyzvaná na ich okamžité vrátenie, pričom zošit vrátila. Nachádzajú sa tam aj pásky z registračnej pokladne, ktoré boli dodatočne upravované, čo zistili po vrátení pások a žalobkyňa dodnes nevrátila CD, ktoré jej odovzdala servisná organizácia KA- VT, ktorá vykonala zálohu dát z registračnej pokladne, z dôvodu poruchy zálohovania dát pokladne. Okamžité zrušenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazanie pracovného pomeru, preto týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny. Manko spôsobené v zistenej sume zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v rozpore s platnými právnymi predpismi, a to ustanoveniami Zákona č. 289/2008 Z. z. vykazovala nesprávne vrátenie tovaru a tovar bol vrátený v cenách, ktoré neboli predajnými cenami stanovenými žalovaným, čím sa žalovaný vystavoval možnému sankčnému postihu zo strany správcu dane. Ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia zamestnávateľa zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom rozviazaný pracovný pomer jeho okamžitým skončením nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom. Vrátenie tovaru, ktoré žalobkyňa realizovala bolo v rozpore s ustanovením zákona a práve týmto protiprávnym konaním spôsobila manko, čo bolo vyhodnotené žalovaným ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru, ale mal by vychádzať z toho, ako je tento zrušovací prejav skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru bola odôvodnená zisteným mankom, z čoho žalobkyni bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa jej vytýka a je dôvodom skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa neuchovala na predajni dátové médiá, ohrozila tým žalovaného a vystavila riziku sankcie správcu dane podľa § 16a Zákona č. 289/2008 Z. z. Zároveň poukázal na vyjadrenie žalobkyne k uznaniu dlhu, ktorý podpísala 04. 11. 2013. Nesúhlasil s jej tvrdením, že ho podpísala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa bola riadne oboznámená s výsledkom inventúry, napriek výzve sa nevyjadrila k meritu veci, len podpísala uznanie dlhu bez vysvetlenia a jediného slova. V žiadnom prípade nebola k uvedenému prejavu donútená ani náznakom. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami, a to pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, listinou zo dňa 29. 11. 2013, okamžitým skončením pracovného pomeru, výzvou na vrátenie dokladov, uznaním dlhu, faktúrami, dodacími listami a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní predniesol, že zotrvávajú v celom rozsahu na podanej žalobe. Jediné skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je, že pri inventúre vykonanej dňa 30. 09. 2013 bol zistený schodok. Takéto vymedzenie nezodpovedá ust. § 70 Zákonníka práce, nakoľko nie je zrejmé, za aké obdobie bol schodok v uvedenej výške zistený. Skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru len existenciou schodku nemôže byť platné,
keďže existencia schodku nie je ani menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Ak žalovaný v písomnom vyjadrení uvádza ďalšie okolnosti neuvedené v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru, týmto rozširuje skutkové dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré nie sú uvedené v písomnom vyhotovení a preto súd na ne nemôže brať zreteľ. V písomnom podaní, v ktorom žalovaný so žalobkyňou ukončil okamžite pracovný pomer nie je uvedený žiaden z dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného, alebo o ktorých sa dozvedel na súdnom pojednávaní. V písomnom skončení pracovného pomeru sa neuvádza nič o tom, že porušením pracovnej disciplíny žalobkyne má byť skutočnosť, že stornovala tovar v rozpore s predajnými cenami tovaru. Ak má byť porušením pracovnej disciplíny okolnosť, ku ktorej došlo dňa 20. 08. 2013, tak poukázal na ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého môže okamžite skončiť pracovný pomer zamestnávateľ so zamestnancom v lehote 2 mesiacov, odkedy sa o dôvode pre skončenie pracovného pomeru dozvedel. Nedostatky písomného právneho úkonu nemožno nahrádzať tým, že ústnymi podaniami, príp. následným dokazovaním bude vlastne dokazovať to, čo malo byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. To, čo je uvedené v písomnom vyhotovení ako dôvod, nemožno rozširovať ústnymi podaniami alebo iným spôsobom. Pokiaľ ide o uznanie dlhu zo dňa 04. 11. 2013, ani v jednom ustanovení uznania žalobkyňa nikde písomne nevyhlásila, že schodok vznikol jej zavinením. V uznaní dlhu akceptovala okolnosť, že pri inventúre bol zistený schodok vo výške 5.827,25 eur. Skutočnosť, že uznanie dlhu podpísala pod tlakom vyplýva priamo z bodu 5 uznania dlhu, kde sa uvádza, že veriteľ sa k spreneverenému tovaru zaväzuje nepodať trestné oznámenie v prípade, ak dlžník splatí spreneverenú sumu do 10 dní od uzavretia dohody. Žalobkyňa tvrdí, že v prípade, ak by to nepodpísala alebo nezaplatila, bolo by na ňu podané trestné oznámenie. Bolo jej vyhrážané. Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne, že netrvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával, navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že popri určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného dané žalobkyni listom, doručeným dňa 28. 11. 2013 je neplatné, sa žalobkyňa zároveň domáha aj určenia, že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným sa skončil dohodou dňom 28. 11. 2013 podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava prednesu jej právneho zástupcu. Pracovala u zamestnávateľa ako predavačka s miestom výkonu práce v Liptovskom Mikuláši. Pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 20. 01. 2011 s dohodnutým dátumom nástupu do práce 24. 01. 2011. Následne dňa 20. 01. 2012 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej bol pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. K okolnostiam doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že to odmietla podpísať. Prišli za ňou p. P., p. Z. a p. M.. O. s tým, že na predajni vznikol schodok, aby to podpísala. Ona to podpísala, pretože jej pán P. povedal, že je to lepšie, aby to nebolo riešené súdnou cestou. Ona to podpísala pod nátlakom. Boli jej objasnené dôvody, pre ktoré s ňou zamestnávateľ skončil pracovný pomer okamžite, ale myslí si, že nie je dokázané, že ona zodpovedá za vzniknutý schodok, nech je to vyriešené v súdnom konaní. Pán P. zapísal hodinu, kedy odmietla podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru. Jej reakcia bola taká, že adresovala zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z jej strany z dôvodu, že s ňou rozviazali pracovný pomer bezdôvodne. Chcela, aby jej zamestnávateľ zaplatil mzdu za mesiace október a november. Netrvala na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Bola fyzicky prítomná pri inventúre vykonanej dňa 30. 09. 2011. Zistené zostatky spochybnila. Dňa 04. 11. sa stretla s p. O., O.. P. Q. O.. Z., ktorí jej oznámili, že bolo zistené manko v sume 5.827,25 eur. Reagovala tak, že to nie je možné. Následne podpísala uznanie dlhu, kde sa mala zaviazať, že do 10 dní od uzavretia zaplatí predmetnú sumu. Pri uznaní dlhu uviedla, že súhlasí preto, lebo ju o to požiadal p. P.. Vysvetlil jej to tak, že pán P. bude zhovievavý a vec nebude riešená súdnou cestou. Preto napísala svoje vyjadrenie „súhlasím“. Zobrala si doklady, evidenciu tržieb na tom základe, že potrebovala prefotiť DPP obchodnej marže za posledný mesiac, tieto potom vrátila. Zošit vrátila 02. 12. 2013. Stornovanie tovaru sa vykonalo hneď, alebo na konci pracovnej doby v cenách, ktoré boli blokované. Tieto ceny boli stornované ako predajné ceny.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní predniesla, že okamžité zrušenie pracovného pomeru považujú za výnimočný spôsob rozviazania pracovného pomeru, preto toto disciplinárne opatrenie používa zamestnávateľ jedine v prípade zavineného porušenia pracovnej disciplíny. Manko, ktoré bolo spôsobené žalobkyňou, na základe fyzickej inventúry, vykonanej k 30. 09. 2013 v predajni v Liptovskom Mikuláši bolo zistené, na základe rozdielu medzi účtovným a fyzickým stavom s tým, že žalobkyňa vracala tovar v cenách, ktoré neboli predajnými cenami stanovenými žalovaným, čím vystavovala
žalovaného možnému sankčnému postihu zo strany správcu dane, keďže ceny, ktoré boli stornované v registračnej pokladni sa nezhodujú s predajnými cenami, za ktoré bol predávaný tovar. Práve vrátenie tovaru v cenách, ktoré neboli predajnými cenami nemožno hodnotiť ako nedbanlivosť zamestnanca, ale úmysel, pretože tu nešlo o ojedinelý prípad, ale o opakované vrátenie tovaru predajcu v uvedených cenách. Líšili sa podstatným spôsobom vo výške stanovenej ceny a tým vlastne žalobkyňa poškodzovala žalovaného, keďže nevykonávala účtovanie tovaru a tržieb v súlade so zákonom. Z inventúry, ktorá bola vykonaná k 30. 09. 2013, ako aj z analytickej účtovnej evidencie od 01. 01. 2013 do 30. 09. 2013 bolo jednoznačne preukázané, že menovaná vykazovala tovar na sklade, ktorý sa tam v čase inventúry fyzicky nenachádzal a neodvádzala tržby za tovar, ktorý predávala. Na základe zistenia, poškodenia registračnej pokladne zamestnávateľ okrem účtovných dokladov začal skúmať bližšie aj jednotlivé pásky denných tržieb za jednotlivé dni, na základe ktorých bolo preukázané, že došlo ku kráteniu tržieb v jednotlivých sumách tak, ako bolo uvedené v tabuľkovom prehľade. Ako svedkov navrhla vypočuť p. Z., O.. P. Q. O.. O., ktorí tvrdili, že 04. 11. prejednali vzniknuté manko a boli zarazení skutočnosťou, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom k manku nevyjadrila. Po 28. 11. vyzvala žalobkyňa zamestnávateľa na doplatenie mzdy, resp. skončila s ním okamžite pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy, pričom podľa pracovnej zmluvy je splatnosť mzdy do 30. dňa nasledujúceho mesiaca a nie do 11. dňa. Na základe toho jej zamestnávateľ mzdu vyplatil neskôr, podľa zvyklostí bol výplatný termín vždy 11. dňa, avšak podľa pracovnej zmluvy, ktorá je záväzná pre obidve strany bola mzda splatná do 30. dňa nasledujúceho mesiaca. Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je odôvodnená zisteným mankom. Z tohto je zrejmé, čo sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyni bolo vznesené obvinenie na základe podnetu žalovaného, nakoľko doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu sprenevery. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami zamestnancov 21. 11. 2013.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24. 04. 2014 súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu žaloby tak, že súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dané žalobkyni listom, doručeným dňa 28. 11. 2013 je neplatné. Pracovný pomer žalobkyne a žalovaného sa skončil dohodou dňom 28. 11. 2013 podľa ustanovenia § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.
Dňa 20. 01. 2011 bola medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej bol dohodnutý druh práce žalobkyne predavačka v MOO s miestom výkonu práce MOO predajňa Liptovský Mikuláš. Deň nástupu práce bol dohodnutý na 24. 01. 2011. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 12. 2011. Dňa 20. 01. 2012 sa účastníci konania dohodli, že uzatvárajú pracovný pomer na dobu neurčitú.
Listom zo dňa 28. 11. 2013 žalovaný, za ktorého konal riaditeľ M.. Q. O., adresovaným žalobkyni, skončil so žalobkyňou okamžite pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z jeho obsahu bolo ďalej zistené, že vykonanou fyzickou inventúrou v predajni MOO v Liptovskom Mikuláši dňa 30. 09. 2013, ktorej sa žalobkyňa osobne zúčastnila, bol zistený schodok na zverených hodnotách v celkovej sume 5.827,25 eur. Následne ďalšou kontrolou prvotných účtovných dokladov a opakovanou inventúrou bol pôvodne zistený schodok potvrdený. Správa o výsledku inventúry a zistenom manku bola so žalobkyňou osobne prejednaná. Zistený schodok - manko 5.827,25 eur na zverených hodnotách v predajni MOO v Liptovskom Mikuláši, kde žalobkyňa pracuje ako predavačka bol zistený na základe inventúry k 30. 09. 2013 a žalovaný to považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto s ňou okamžite končí pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 21. 11. 2013. Dňa 28. 11. 2013 o 14.15 hod v Liptovskom Mikuláši p. Z. K. neprevzala okamžité skončenie pracovného pomeru.
Listom zo dňa 29. 11. 2013 žalobkyňa okamžite skončila pracovný pomer so žalovaným v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu, že ani po uplynutí 15 dní po splatnosti jej nebola vyplatená mzda za mesiac október, ktorá mala byť splatná 11. 11. 2013. Z tohto dôvodu okamžite končí pracovný pomer dňom 29. 11. 2013.
Dňa 4. 11. 2013 uzatvorili účastníci konania dohodu o uznaní a splatení dlhu, podľa ktorej bolo na základe vykonanej inventúry k 30. 9. 2013 zistené manko 5.827,25 eur. Žalobkyňa ako dlžník uznáva čo dôvodu a výšky v plnom rozsahu dlh voči žalovanému ako veriteľovi v sume 5.827,25 eur a zaväzuje sa ho v plnej výške splatiť. Žalovaný sa zaväzuje k spreneverenému tovaru nepodať trestné oznámenie v prípade, ak žalobkyňa splatí spreneverenú sumu do 10 dní od uzavretia dohody.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný. Súd rozhodol so zreteľom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Žalovaný bol zastúpený na pojednávaní právnou zástupkyňou, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Podľa § 68 ods. 1 písm. a), b), 2, 3 Zákonníka práce:
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
porušil závažne pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Podľa § 70 Zákonníka práce:
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce:
Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dané žalobkyni, listom doručeným dňa 28. 11. 2013 je neplatné s tým, že
pracovný pomer žalobkyne a žalovaného sa skončil dohodou podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce dňom 28. 11. 2013. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola podaná dôvodne. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného od 24. 01. 2011 najskôr na dobu určitú, neskôr po uzatvorení dohody na dobu neurčitú a vykonávala prácu predavačky v mieste výkonu práce MOO predajňa v Liptovskom Mikuláši. Medzi účastníkmi tiež nebola sporná skutočnosť, že dňa 30. 09. 2013 bola v mieste výkonu práce žalobkyne vykonaná inventúra, na základe ktorej bolo zistené manko v sume 5.827,25 eur. Rovnako tak nebolo sporné, že žalovaný ako zamestnávateľ skončil so žalobkyňou okamžite pracovný pomer listom daným žalobkyni dňa 28. 11. 2013. Súd mal preukázané, že žaloba o neplatné skončenie pracovného pomeru bola podaná na súde dňa 27. 1. 2014, t. j. včas v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote dvoch mesiacov, plynúcej odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.
Dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer a aby sa súčasne rešpektovalo ust. § 70 Zákonníka práce. Neuvedenie dôvodu na okamžité zrušenie pracovného pomeru uvedeným spôsobom sa prejaví tými dôsledkami, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bude neplatné. Podľa súdnej praxe súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v okamžitom skončení pracovného pomeru, ale musí vychádzať z toho, ako tento zrušovací prejav je skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného v § 68.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v písomnom vyhotovení, ktorým žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou absentuje skutkové vymedzenie dôvodu, ktoré zakladá niektorý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z obsahu písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je manko vo výške 5.827,25 eur zistené na základe vykonanej inventúry k 30. 09. 2013. Je potrebné zdôrazniť, že manko v zmysle ustálenej judikatúry predstavuje účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorých je skutočný stav nižší, ako stav účtovný. Existenciu schodku (manka) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať bez ďalšieho s porušením pracovnej disciplíny.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 173/2006, na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
V okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou, ktorého dôvodom je závažné porušenie pracovnej disciplíny však absentuje akýkoľvek, hoci aj vo všeobecnej rovine opis konania žalobkyne (uvedením konkrétnych skutočností), ktoré spočíva v porušení povinností žalobkyňou ustanovených právnymi predpismi a ktoré je možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je potrebné len zopakovať, že zistené manko nie je možné samo o sebe považovať za porušenie pracovnej disciplíny a už vôbec nie za závažné. Pokiaľ žalovaná strana upresnila konanie žalovanej v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj v prednese právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní, na uvedené skutočnosti súd nemôže v žiadnom prípade brať zreteľ. Podstatnými pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sú skutočnosti obsiahnuté v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedenú snahu žalovanej strany možno hodnotiť ako pokus o odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedené vyššie špecifikované nedostatky však nemožno odstrániť spôsobom, že konanie žalobkyne ako zamestnanej, ktorým porušila pracovnú disciplínu (bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru) sa ozrejmí, objasní dodatočne napr. v konaní pred súdom. Výklad prejavu vôle
môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 2. 2008, sp. zn. 5 Cdo 205/2007). Absencia skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru má za následok jeho neplatnosť. Bez skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné posúdiť ani intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zo strany dotknutého zamestnanca. Keďže žalobkyňa netrvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával, súd tiež rozhodol, že pracovný pomer žalobkyne a žalovaného skončil dohodou dňa 28. 11. 2013 v zmysle ust. § 79 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce.
Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov T.. K. P. a K. Z. a M.. Q. O. (ktorý koná za žalovaného), keďže ani ich prípadný výsluch neodstráni vyššie uvedené chýbajúce náležitosti a to skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd tak postupoval aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania, aby sa zbytočne nenavyšovali trovy konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému, v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi žalobkyne prislúcha za jeden úkon právnej služby (v roku 2014) suma 61,85 eur, t. j. za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2014 prevyšujúca 2 hodiny) vo výške 247,40 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky právnemu zástupcovi žalobkyne prislúcha náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) za tri úkony právnej služby v roku 2014, spolu 24,12 eur. Trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené sumou 271,52 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne (§ 149 ods. 1 OSP), a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.