Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 15.757,03 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku -138 zo dňa 29.12.2021 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.757,03 € istiny s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 15.877,03 € od 5.3.2019 do 16.12.2020 a zo sumy 15.757,03 € od 17.12.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (II).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu úverovú pohľadávku vo výške 15.757,03 € s prísl. na tom skutkovom základe, že táto vznikla zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 006112811050617 uzatvorenej dňa 5.6.2017 medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej „VÚB, a.s.“) ako veriteľom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej VÚB, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 20.000,- € oproti jej povinnosti vrátiť ich veriteľovi spolu s dohodnutými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu prestala svoje záväzky z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok splácať a omeškaný záväzok nesplnila ani na základe dodatočnej písomnej výzvy veriteľa. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. listom zo dňa 12.2.2019 (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť 13.2.2019, čl. 27 spisu) celý úverový záväzok predčasne zosplatnil so zostatkom 18.157,51 €, z toho istina predstavovala sumu 17.597,03 € spolu s príslušenstvom (úroky 556,48 € a poplatky 4,- €), pričom oznámenie o predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené dňa 25.2.2019. Žalovaná v poskytnutej lehote 7 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení úveru dlžnú sumu veriteľovi nezaplatila, preto od 5.3.2019 sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy s prísl. Po zosplatnení úveru žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 120,- €. Žalobca nadobudol úverovú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 14.2.2020 s postupcom VÚB, a.s., ktorej výška ku dňu postúpenia 30.11.2020 bola vyčíslená v sume 15.877,03 € s príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel z takto žalobcom tvrdeného skutkového stavu. Zistil tiež, že na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 20.000,- € s lehotou splatnosti 96 mesiacov, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach v počte 95, vo výške anuitnej splátky vrátane poistného 275,03 €, so splatnosťou prvej anuitnej splátky ako aj následných mesačných splátok - 28. deň v mesiaci, s fixnou úrokovou sadzbou 6,90 % ročne, RPMN - 7,55 %, s termínom konečnej splatnosti úveru: 28/05/2025 a s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 200,- €. Podľa zmluvy celkové náklady dlžníka predstavovali sumu 6.327,85 € a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom je vo výške 26.327,85 €. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú upomienkou – pokusom o zmier zo dňa 8.1.2019 na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške 866,06 €, pod hrozbou zosplatnenia celého úveru. Z oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru zo dňa 13.2.2019 súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu dňom 13.2.2019 úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného zostatku úveru v celkovej výške 18.157,51 €, z toho istina predstavovala sumu 17.597,03 €, v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy, ktorá bola žalovanej doručená dňa 25.2.2019. Výzvou zo dňa 5.8.2021 žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 21.921,17 € v lehote do 15.8.2021. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia až 4, , a , , a (ďalej len „“), a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, z ktorého vyvodil záver o právnej povinnosti žalovanej premietnutej vo výroku napadnutého rozsudku, splniť žalobcovi neuhradený zostatok úverového záväzku v sume 15.757,03 €. Z dôvodu omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy súd s použitím ust. priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie neakceptoval opakované žiadosti žalovanej o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu pandémie Covidu 19 a vyhláseného núdzového stavu, nakoľko žalovaná nepredložila v určenej lehote listiny preukazujúce dôvod ňou navrhovaného odročenia prvého pojednávania (určeného na deň 30.11.2021 o 13:30 h.) aj napriek upozorneniu, že ak tak neurobí, na jej ďalšie návrhy na odročenie pojednávania súd nebude prihliadať, preto v súlade s ust. , (ďalej len „“) vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovanej. Obranu žalovanej vystavanú na argumentácii, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, posúdil ako nedôvodnú, nakoľko z obsahu zmluvy mal preukázané všetky zákonom ustanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. , o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Akcentoval v tejto súvislosti, že žalobca sa podanou žalobou domáha iba nezaplateného zostatku istiny úveru, teda rozdielu medzi čerpanou sumou úveru a platbami žalovanej na úhradu úveru, preto námietky žalovanej uvedené v odpore proti platobnému rozkazu považoval za irelevantné. K námietke neplatnosti zosplatnenia úveru skonštatoval, že táto námietka je dokonca v neprospech žalovanej, nakoľko žalobca si uplatnil iba neuhradený zostatok istiny úveru, pričom v prípade neplatného zosplatnenia by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu splatných mesačných splátok úveru, ktoré sú tvorené splátkami istiny, úrokov a poplatkov úveru, vypočítané na úhradu celkovej čiastky uvedenej v zmluve, t.j. na úhradu sumy 26.327,85 € pri riadnom splácaní úveru počas trvania úverového vzťahu po dobu 96 mesiacov. Námietku premlčania nároku vznesenú žalovanou súd posúdil ako nedôvodnú na podklade zistenia, že žalovaná bola v omeškaní už so splátkou splatnou v júni 2018 a nezaplatila ani splátky splatné v mesiacoch september a október 2018, v dôsledku nesplatenia splátky splatnej k 28.9.2018 sa stal zročným celý dlh a veriteľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky v zmysle ust. , ktoré veriteľ využil a úver zosplatnil dňa 13.2.2019. V prípade zosplatneného dlhu premlčacia doba začala plynúť dňa 29.12.2018, t.j. deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty počítanej od 28.9.2018, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie (dňa 13.2.2019) vyvolala, a premlčacia doby by uplynula dňom 29.12.2021. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 27.8.2021, uplatnený nárok podľa posúdenia súdu prvej inštancie nie je premlčaný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. plným procesným úspechom žalobcu v spore, a preto priznal žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní v prvom rade namietala, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v rozpore s ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu a mala za to, že

súd nemal právo pojednávať v jej neprítomnosti bez jej súhlasu, nakoľko nie jej vinou bol od 25.11.2021 vyhlásený núdzový stav na dobu 90 dní. Ak súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, nemohol vykonať dokazovanie, nakoľko strany sporu nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Podľa žalovanej týmto postupom jej súd odňal možnosť konať pred súdom a porušil právo na spravodlivý proces garantované SR. Napadnutý rozsudok považovala za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený, nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej veci. Namietala správnosť skutkových záverov a právneho posúdenia súdom prvej inštancie v otázke platnosti postúpenia pohľadávky, pričom zastávala názor, že banka nesplnila podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, nakoľko nepreukázala doručenie písomnej výzvy na zaplatenie úveru a že žalovanú pred samotným zosplatnením upozornila v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva, predmetný úver teda nebol platne zosplatnený v zmysle ust. , a preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázala v tejto súvislosti na obsah tretej upomienky - pokus o zmier, v ktorej podľa jej názoru nie je upozornenie banky na možnosť vyhlásenia zosplatnenia úveru, len upozornenie na právo banky odstúpiť od zmluvy. Namietala, že žalobca neosvedčil ani doručenie zásielok – výziev, pretože k žalobe priložil iba poštové hárky, ktoré nepreukazujú ich skutočné doručenie. Pohľadávkou mala byť suma 866,86 €, čo vyplýva z tretej upomienky – pokus o zmier zo dňa 8.1.2019, pričom neexistovala iná pohľadávka banky, ktorú by mohla postúpiť. Argumentovala tiež neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá neobsahuje podpis banky ani žalobcu a nemožno ju považovať za dôkaz osvedčujúci žalovaný nárok. Žiadala, aby žalobca predložil súdu výpisy z úverového účtu na osvedčenie pravosti pohľadávky. V ďalšej časti odvolania namietala, že žalobca jej neposkytol obchodné podmienky, ktoré sú priložené k žalobe, avšak nie sú stranami podpísané, že úver jej nebol poskytnutý v dohodnutej výške, pretože banka si z úveru odpočítala poplatok 200,- €, že zmluva nemá písomnú formu, obsahuje mnoho neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktoré však súd neskúmal a ignoroval ich, pričom z týchto dôvodov považovala úver za bezúročný a bez poplatkov. Trvala na námietke, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko prvou omeškanou splátkou bola splátka splatná dňa 28.6.2018 (v poradí 12. splátka), pre ktorú mohla banka vyhlásiť predčasnú splatnosť a od splatnosti tejto splátky začala plynúť premlčacia doba, pričom podľa ust. premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Nakoľko sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými jej argumentmi, riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, považovala rozsudok za nepresvedčivý a nepreskúmateľný, nespravodlivý a arbitrárny, ktorý ju poškodzuje. K právu na spravodlivý proces a požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia poukázala na , a čl. 154c ods. 1 SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, čl. 47 Charty základných práv EÚ a citovala právny názor z vybraných rozhodnutí Ústavného súdu SR (, , , , , a ďalšie).

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, preto napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny a navrhol ho potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , a , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. , potvrdil.

7. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.3.2023 o 10:15 hod., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. .

8. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na pochybenia súdu prvej inštancie v procesnom postupe, na nesprávnosť skutkových nálezov na základe vykonaných dôkazov a na prítomnosť právnych vád rozhodnutia, podľa posúdenia odvolacieho súdu procesne účinným spôsobom uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. , a . V odvolaní žalovanou formálne označené a i citované odvolacie dôvody podľa ust. , a neboli podopreté

konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, na nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalovanou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu musí dosiahnuť určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania, okrem iného tiež i z hľadiska následkov nesprávneho postupu a možností jeho zvrátenia. Zároveň platí, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia je len taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (porov. Števček, M. a kol.: . Komentár, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2016, s. 1239 a 1302). Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

10. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a nasl. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil a vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

12. Odvolateľka v odvolaní v prvom rade namietala, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces tým, že napriek jej ospravedlneniu a nesúhlasu s pojednávaním v jej prítomnosti, nariadil a uskutočnil pojednávanie, na ktorom vo veci rozhodol. Odvolateľka sčasti dôvodne namieta pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý vo veci uskutočnil pojednávanie napriek jej ospravedlneniu a nesúhlasu s pojednávaním v jej neprítomnosti, uskutočneného v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu nariadeného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 [ vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov]. Namietaná procesná nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu však nemala priamy dopad na realizáciu procesných práv žalovanej, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nie je v prejednávanej veci naplnený odvolací dôvod podľa ust. , v zmysle ktorého nesprávny procesný postup súdu

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, musí dosiahnuť určitú intenzitu, opodstatňujúcu záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Posudzujúc vytknuté procesné pochybenie súdu prvej inštancie v kontexte celého konania nemožno opomenúť, že zásada ústnosti a bezprostrednosti konania vyzdvihovaná v súvislosti s právom strany sporu zúčastniť sa pojednávania nie je absolútna a konanie neprebieha len v bezprostrednej a ústnej komunikácii strán so súdom. Preto celé konanie obsahuje i prvky písomnosti a komunikácie medzi stranami sporu, ktorá je sprostredkovaná súdom. Skutkové tvrdenia strán a prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany môžu mať formu písomného podania alebo ústneho prednesu na pojednávaní, prípadne môže ísť iba o časť písomného podania, či ústneho prednesu (pozri Števček, M. a kol.: . Komentár, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2016, s. 655). V danom prípade žalovaná v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie mala reálnu možnosť vykonať (brániť) svoje práva, a to napr. v podanom odpore proti platobnému rozkazu (čl. 58 - 60 spisu), pričom nič jej nebránilo podať ďalšie vyjadrenie k žalobe po doručení predvolania na pojednávanie a ďalší priestor vykonať svoje procesné práva mala aj v odvolacom konaní. Ak teda žalovanej bola poskytnutá možnosť v priebehu konania uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany inak ako svojou účasťou na pojednávaní, pričom v podanom odvolaní žiadne nové relevantné skutkové tvrdenia nepredniesla ani neoznačila ďalšie dôkazy oproti svojej procesnej obrane prezentovanej v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd má za to, že vytýkanou nesprávnosťou v procesnom postupe súdu prvej inštancie v kontexte celého konania nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.

13. Neobstojí ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí veľmi podrobne a presvedčivo vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe ako dôvodnej vyhovel, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach na ne poukazuje v súlade s ust. a konštatuje, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky zákonné parametre riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle a v súlade tiež s požiadavkami právnej praxe formulovanými v rozhodnutiach, na ktoré žalovaná poukazuje v podanom odvolaní.

14. Nedôvodná je i odvolacia námietka žalovanej smerujúca proti skutkovému záveru súdu prvej inštancie o doručení listu, ktorým právny predchodca žalobcu uplatnil právo na predčasné zosplatnenie úveru. Táto námietka je založená na mylnej predstave odvolateľky, že obsahom listiny tretia upomienka

- pokus o zmier zo dňa 8.1.2019 bolo iba upozornenie banky na právo odstúpiť od zmluvy, a nie upozornenie na uplatnenie práva okamžitého zosplatnenia úveru. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti samotný text upomienky na čl. 66 spisu, v ktorej je výslovne uvedené: „..V opačnom prípade budeme požadovať, aby ste vrátili celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere.“ Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na uplatnenie práva zosplatniť úver v zmysle ust. , preto je toto tvrdenie žalovanej nie je pravdivé a nemožno prijať záver, že predmetný úver nebol platne zosplatnený.

15. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie vyvodil nesprávny skutkový záver tiež ohľadne okolnosti doručenia prejavu vôle žalobcu zosplatniť celý úver. Podľa žalovanej tento skutkový záver nemal oporu v dokazovaní, nakoľko žalobca na preukázanie tejto skutočnosti v konaní predložil len podacie hárky, nie však potvrdenie o doručení zásielky. Žalovaná v tejto svojej argumentácii ale evidentne prehliada, že dokazovaniu v sporovom konaní nepodliehajú (nie sú predmetom dokazovania) nesporné skutočnosti, resp. zhodné tvrdenia strán a že za takúto nespornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval, a to celkom opodstatnene, keďže ju žalovaná nespochybnila, tiež tvrdenie žalobcu ohľadne skutočnosti, že jeho právny predchodca žalovanú upozornil listom zo dňa 8.1.2019 na uplatnenie práva zosplatniť úver a písomne oznámil žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá bola žalovanej doručená dňa 25.2.2019.

16. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany v spore, rovnako aj v odvolaní, len všeobecne vytýkala žalobcovi, že nepredložil doručenku svedčiacu o doručení zmieňovaného listu. Žalovaná tým vo svojej podstate poukazovala na neunesenie dôkazného bremena v spore žalobcom, bez toho však, aby vôbec učinila jeho tvrdenie ohľadne tejto skutočnosti sporným. Podľa ust. a interpretačných záverov

právnej teórie totiž na kvalifikované popretie tvrdenia protistrany nepostačujú len všeobecné alebo neadresné konštatácie, ale predpokladá jednoznačné vyjadrenie, že určité tvrdenie nie je pravdivé a pokiaľ spornú skutočnosť popierajúci aj vnímal, zároveň s uvedením vlastných tvrdení o popieranej skutočnosti. Podľa právnej teórie má strana povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenie o daných okolnostiach vtedy, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania (to čo urobil) alebo vnímania (to čo videl alebo počul). „Účelom právnej úpravy (§ 151 ods. 2) je vylúčiť dve neželané situácie. Po prvé, aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany en bloc, teda čisto formálne, napr. vyhlásením, že nič z toho, čo tvrdí protistrana, nie je pravda. Po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá.“ (Števček, M. a kol.: . Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 574). Do druhej z týchto skupín neželaných popretí podľa názoru odvolacieho súdu spadá i hodnotenie dôkaznej situácie žalobcu žalovanou bez jednoznačného odmietnutia jeho tvrdenia. Odvolací súd zastáva názor, že kvalifikované popretie tvrdenia žalobcu o doručení písomnosti predpokladalo zo strany žalovanej jasné a určité vyjadrenie, že takúto písomnosť neprevzala, eventuálne, že sa ani nedostala do jej dispozície. Nakoľko ale žalovaná takýto procesný postoj k tvrdeniu žalobcu o doručení písomnosti zo dňa 8.1.2019 nezaujala, účinne ho nepoprela a následkom toho nastúpila domnienka o jeho nespornosti, z ktorej správne vyšiel vo svojich skutkových záveroch aj súd prvej inštancie.

18. Odvolacia námietka žalovanej, že úver je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že zmluva o úvere obsahuje mnoho neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je iba všeobecná, keď žalovaná v odvolaní bližšie nešpecifikovala ktoré konkrétne zmluvné podmienky sú spotrebiteľsky neprijateľné, a preto neplatné. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu zmluvy o úvere dospel k správnemu záveru, že zmluva obsahuje podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy ustanovené v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Správne tiež uzavrel, že táto námietka nie je spôsobilá privodiť žalovanej priaznivejší výsledok sporu (ani pokiaľ by aj bola dôvodná – pozn. odvolacieho súdu), a to vzhľadom na to, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia (iba) dlžnej istiny úverovej pohľadávky spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške, pričom nežiada priznať žiadne zmluvne dohodnuté úroky ani poplatky.

19. Nedôvodná je aj námietka žalovanej, že jej neboli poskytnuté obchodné podmienky a obchodné podmienky priložené k žalobe nie sú podpísané. Pokiaľ ide o podpisy zmluvných strán na obchodných podmienkach, odvolací súd k tejto otázke pripomína, že rozhodujúca právna úprava nevylučuje, ale naopak nepriamo počíta so zahrnutím zmluvných podmienok popri zmluvách aj v iných, a to i rámcových dokumentoch a poukazuje na závery formulované Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané.

20. Žalovaná nastolila predmetom odvolacieho prieskumu napokon tiež správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky premlčania uplatneného nároku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný, vychádzajúc z názoru, že podľa v prípade zosplatneného dlhu premlčacia doba začína plynúť v deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa splatnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala. Odvolací súd takéto právne posúdenie otázky premlčania nároku zo spotrebiteľskej zmluvy považuje za správne, ktoré je v plnom súlade s ust. , v spojení s ust. a závermi právnej praxe (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022). Všeobecná trojročná premlčacia doba ( ) pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac október 2019 (splatnej 28.10.2019), teda 29.1.2020 a nakoľko nárok bol uplatnený podaním návrhu (žaloby) na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27.8.2021 ešte pred jej uplynutím (29.1.2023), aj podľa názoru odvolacieho súdu k premlčaniu práva nedošlo a právne posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie je správne.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, a preto podľa ust. , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. v spojení s tak, že

úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).