Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/201/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci navrhovateľa: Obec Kľačany, Obecný úrad Kľačany 211, Kľačany, zastúpený advokátom JUDr. Daliborom Kiselicom, Nám. Martina Benku 12, Bratislava, proti odporcom: 1. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefanovičová 5, Bratislava, 2. Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2010 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 13.417,08 EUR, úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.354,27 EUR za obdobie od 1.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.354,27 EUR za obdobie od 1.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 3.354,27 EUR za obdobie od 1.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.354,27 EUR za obdobie od 1.4.2009 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ako správca dane, ktorý sa nachádza v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrárni, vydal dňa 2.1.2008 a 28.1.2009 platobné výmery č. 1/2008 a 2/2009 na daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS, a.s. za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie V-1 a dňa 2.1.2008 a 28.1.2009 platobné výmery č. 2/2008 a 3/2009 prevádzkovateľovi SE a.s. za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie V-2. Platobné výmery č. 1/2008 a 2/2008 boli na základe odvolania prevádzkovateľov dňa 23.4.2008 a 28.4.2008 zrušené Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky (právnym predchodcom odporcu v 2. rade) ako odvolacím orgánom, ktorý zároveň vrátil vec navrhovateľovi na ďalšie konanie. Následne dňa 28.1.2009 vydal navrhovateľ obom prevádzkovateľom nové platobné výmery č. 1/2009 a 4/2009. Na opätovné odvolanie prevádzkovateľov Daňové riaditeľstvo SR dňa 11.12.2009 a 16.2.2010 zmenilo predmetné platobné výmery tak, že prevádzkovateľov jadrových zariadení zaviazalo na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 11.12.2009 a 16.2.2010 Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán svojimi rozhodnutiami rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 2/2009 a 3/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľov jadrových zariadení na úhradu dane pomerne. Podľa názoru navrhovateľa uvedeným konaním, ktorým Ministerstvo financií SR spolu s Daňovým riaditeľstvom SR porušili svoje právne povinnosti uvedené v zákone o správe daní, došlo k ukráteniu práv navrhovateľa tým, že mu ako správcovi dane bolo odňaté právo a zároveň aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to ustanovuje zákon o miestnych daniach, čím mu vznikla majetková ujma, t.j. škoda predstavujúca príjmy z daní, o ktoré bol ukrátený a ktoré by mu inak prináležali. Z právneho hľadiska vec odôvodnil .

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone upravuje a prípadnú náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné podľa . Navrhovateľom uplatnený nárok označil za neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle Rozhodnutia odporcu v 2. rade, od ktorých navrhovateľ odvíja škodu, neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Sám navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci. V zmysle ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľ nikdy nebol účastníkom konania.

Odporca v 2.rade v písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2010 žiadal konanie zastaviť pre nedostatok právomoci súdu. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.3.2014 žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade vznikol právny vzťah založený na normách verejného práva, jedná sa o vzťah medzi prvostupňovým a druhostupňovým daňovým orgánom, ktorý bol upravený vo vtedy platnom o správe daní a poplatkov a preto je vylúčené aby ho navrhovateľ žaloval o náhradu škody podľa . Poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov v skutkovo obdobných veciach, z ktorých vyplýva záver, že ho možno žalovať o náhradu škody len podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Namietal splnenie podmienok pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody podľa a to zrušenie vydaných rozhodnutí pre nezákonnosť a z dôvodu, že odporca v 2. rade nie je ústredným orgánom štátnej správy a navrhovateľ nebol účastníkom konania, v ktorom mu podľa tohto zákona mala byť spôsobená škoda namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.

Súd v zmysle vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané, neúčasť ospravedlnili a žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozhodnutiami Úradu jadrového dozoru SR č. 39/2007 zo dňa 17.1.2007 a č. 355/2007 zo dňa 22.3.2006, platobnými výmermi navrhovateľa č. 1/2008 zo dňa 2.1.2008, č. 1/2009, 2/2009, č. 3/2009 a č.4/2009 zo dňa 28.1.2009, č.2/2008 zo dňa 2.1.2008, rozhodnutiami odporcu v 2. rade č. I/227/1930-37772/2008/994291-r zo dňa 23.4.2008, č. I/227/16264-135352/2009/990241-r zo dňa 11.12.2009, č. I/227/2119-37259/2008/994291-r zo dňa 28.4.2008, č. I/227/19600/2010/990241-r zo dňa 16.2.2010, písomným vyjadrením odporcu v 1. rade zo dňa 6.12.2010, písomným vyjadrením odporcu v 2. rade zo dňa 30.11.2010 a 31.3.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozhodnutím Úradu jadrového dozoru SR č. 355/2007 zo dňa 22.3.2006, bola pre Slovenské elektrárne a.s. schválená veľkosť ohrozenia jadrovým zariadením JE Jasovské

Bohunice V-2 v tvare kruhu s polomerom 21 km so stredom vo ventilačnom komíne pri Hlavnom výrobnom bloku JE V-2 určenom súradnicami: 48?29´46" severnej šírky a 17?41´34" východnej dĺžky. Zmena veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE Bohunice V-2 bude účinná dňom 1.1.2008.

Rozhodnutím Úradu jadrového dozoru SR č. 39/2007 zo dňa 17.1.2007, právoplatným dňa 18.1.2007, bola pre Jadrovú vyraďovaciu spoločnosť a.s. schválená veľkosť ohrozenia jadrovým zariadením JE-V1 ako kruh s polomerom 25 km pričom stred tohto kruhu je vo ventilačnom komíne JZ JE V-1 ( zemepisné súradnice stredu sú 48?29´36,96" N a 17?40´37,59" E) s podmienkou, že žiadateľ Jadrová vyraďovacia spoločnosť a.s. predloží úradu dopracovanú katastrálnu mapu oblasti ohrozenia podľa tohto rozhodnutia v dvoch vydaniach tak, aby kopírovala katastre obcí v 25- km okolí JZ do 31.1.2007.

Podľa katastrálnej mapy predloženej navrhovateľom sa navrhovateľ nachádza v dvoch zónach ohrozenia atómových elektrární- atómovej elektrárne V-1, ktorej prevádzkovateľom je JAVYS a.s. a V-2 prevádzkovateľa SE a.s. , čo v konaní sporné nebolo.

Navrhovateľ je ako správca dane v zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia, ktorého sa nachádza zastavané územie alebo jeho časť.

Navrhovateľ dňa 2.1.2008 a 28.1.2009 platobnými výmermi č. 1/2008 a č. 2/2009 vyrubil prevádzkovateľovi JAVYS a.s. daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 vo výške 202.103,- Sk a 6.708,59 EUR. Na odvolanie daňového subjektu odporca v 2. rade rozhodnutím č. I/227/1930-37772/2008/994291-r zo dňa 23.4.2008, právoplatným dňa 30.4.2008, platobný výmer navrhovateľa č. 1/2008 zo dňa 2.1.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ novým platobným výmerom č. 1/2009 zo dňa 28.1.2009, vyrubil prevádzkovateľovi JAVYS a.s. daň za jadrové zariadenie za rok 2007 vo výške 6.708,59 EUR. Na odvolanie daňového subjektu odporca v 2. rade rozhodnutiami zo dňa 11.12.2009 zmenil platobné výmery navrhovateľa č. 1/2009 zo dňa 28.1.2009 a č. 2/2009 zo dňa 28.1.2009 tak, že navrhovateľom vyrubenú daň vo výške 6.708,59 EUR zmenil na 3.354,27 EUR. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 29.12.2009.

Navrhovateľ dňa 2.1.2008 a 28.1.2009 platobnými výmermi č.2/2008 a č. 3/2009 vyrubil prevádzkovateľovi SE a.s. daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 za vo výške 202.103,- Sk a 6.708,59 EUR. Na odvolanie daňového subjektu odporca v 2. rade rozhodnutím č. I/227/2119-37259/2008/994291-r zo dňa 28.4.2008, právoplatným dňa 12.5.2008, platobný výmer navrhovateľa č. 2/2008 zo dňa 2.1.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ novým platobným výmerom č. 4/2009 zo dňa 28.1.2009 vyrubil prevádzkovateľovi SE a.s. daň za jadrové zariadenie vo výške 6.708,59EUR. Na odvolanie daňového subjektu odporca v 2. rade rozhodnutiami zo dňa 16.2.2010 zmenil platobný výmer navrhovateľa č. 4/2009 zo dňa 28.1.2009 a č. 3/2009 zo dňa 28.1.2009 tak, že navrhovateľom vyrubenú daň vo výške 6.708,59 EUR zmenil na3.354,27 EUR. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 24.2.2010.

V konaní bolo nesporné, že zmeňujúce rozhodnutia vydané odporcom v 2. rade, ktorými vyrubil daňovým subjektom daň za prevádzkovanie jadrových zariadení pomerne, neboli do rozhodnutia súdu v správnom konaní zrušené pre nezákonnosť a sú právoplatné.

Podľa , účinného v rozhodnom období, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa účinného v rozhodnom období, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa účinného v rozhodnom období, Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa účinného v rozhodnom období, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejne moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa sa uhrádza škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samostatné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal od odporcu zaplatenia náhrady škody, ako výpadku z príjmu na dani, ktorá mu mala vzniknúť tým, že odporcovia porušili svoje právne povinnosti uvedené v zákone o správe daní a zmenou platobných výmerov navrhovateľa, ktorou bola prevádzkovateľom atómovej elektrárne V-1 a V-2 vyrubená daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške, zmenená na daň pomernú. Svoj nárok uplatnil podľa .

Súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa nie je viazaný právnym zdôvodnením žalobného nároku. Súd vychádzajúc zo záverov odvolacieho súd v obdobných veciach ( , ) dospel k záveru, že navrhovateľ sa nemôže v súvislosti s údajnými porušeniami povinností štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti, ako orgánov verejnej moci, domáhať náhrady škody podľa , pretože táto všeobecná zodpovednosť je v týchto prípadoch vo vzťahu k štátu upravená osobitnou právnou úpravou, To znamená, že v prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci t.j. pri rozhodovaní a úradnom postupe orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu prednostne aplikovať , ktorý v týchto prípadoch zakladá zodpovednosť štátu, ale len v tých prípadoch, pokiaľ pri výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci. Zodpovednosť štátu, štátneho orgánu za škodu podľa , preto nemožno na tieto prípady aplikovať, táto prichádza do úvahy len v tých prípadoch, ak došlo k inému porušeniu právnej (zákonnej či zmluvnej) povinnosti štátnym orgánom, mimo uplatňovania jeho pôsobnosti pri výkone verejnej moci.

Podľa aktívnu legitimáciu na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľ bol pri vyrubení dane za jadrové zariadenia prevádzkovateľom atómovej elektrárne V-1 a V-2 vykonávateľom verejnej moci, nebol účastníkom konania a nie je preto v konaní o náhradu škody podľa aktívne legitimovaný.

Podľa pasívne legitimovaným vo veci náhrady škody spôsobenú orgánmi verejnej moci je štát, zastúpený orgánom konajúcim v mene štátu podľa úpravy a nie navrhovateľom označený odporca v 2.rade. Súd preto návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vo vzťahu k odporcovi v 1. rade nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím ani nesprávnym úradným postupom.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:

1. že poškodenému vznikla škoda,

2. že bolo vydané nezákonné rozhodnutie,

3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím.

Podľa štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:

1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu,

2. že poškodenému vznikla škoda,

3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

Posudzujúc nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nie splnená základná podmienka pre uplatnenie tohto nároku podľa , zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutie, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené musí byť právoplatné. V danom prípade navrhovateľ za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, označil rozhodnutia odporcu v 2. rade, ktorými ako odvolací orgán zmenil platobné výmery navrhovateľa a zaviazal prevádzkovateľov atómovej elektrárne V-1 a V-2 na zaplatenie dane za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 pomerne. V konaní bolo nesporné, že tieto rozhodnutia odporcu v 2. rade neboli v správnom konaní zrušené pre nezákonnosť a sú právoplatné. Súd preto návrh v navrhovateľa na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia zamietol. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik škody a príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím už z dôvodu hospodárnosti konania súd skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne.

Súd následne skúmal nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa je nesprávny úradný postup príslušného orgán štátu. Navrhovateľ v predmetnom konaní za nesprávny úradný postup považoval činnosť odporcov pri vydaní rozhodnutí odporcu v 2. rade, ktorými ako odvolací orgán zmenil platobné výmery navrhovateľa a zaviazal prevádzkovateľov atómovej elektrárne V-1 a V-2 na zaplatenie dane za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 pomerne. Podľa ustálenej súdnej praxe činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Súd preto v predmetnom konaní nemohol pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu posudzovať vecnú správnosť právoplatných rozhodnutí daňových orgánov, ktorú je oprávnený posudzovať len príslušný orgán pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia, ani nemohol prehodnocovať právne závery daňových orgánov, ani posudzovať správnosť aplikácie , ani postup daňových orgánov v zmysle Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľ si nemôže v predmetnom konaní uplatňovať ako nesprávny úradný postup také pochybenia v postupe daňových orgánov, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia vzniku nároku a výšky daňovej povinnosti, pretože takéto hmotnoprávne či procesné pochybenia sa môžu priamo odraziť v rozhodnutiach, ktorých nezákonnosť môže byť vyslovená jedine na základe podaného opravného prostriedku oprávneného daňového subjektu. Súd preto návrh navrhovateľa na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu zamietol. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle podľa zásady úspešnosti a úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len podľa .

Okresný súd Bratislava I

dňa 23.4.2014