Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-150-2013.pdf
PDF · 85.68 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/150/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka ul.č. 5, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Údernícka ul.č. 5 proti odporcovi W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. č. XXX, v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou S.. A. K., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Važecká ul.č. 16, právne zastúpeného advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752, so sídlom v Bratislave, Palackého ul.č. 12 v konaní o zaplatenie 96,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 26.10.2012, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 96,59 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy č. 8010147970 sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, čo sa však nedodržal a preto mu vznikol dlh vo výške 96,59 €. Navrhovateľ si uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania t o odo dňa postúpenia pohľadávky t.j. od 16.12.2006.
Odporca ani jemu ustanovený opatrovník sa vo veci písomne nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 29.11.2012, č.k. 11Ro/507/2012-20. Dňa 20.12.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré proti vydanému platobnému rozkazu podalo dňa 12.02.2013 odpor, v ktorom vznieslo námietku premlčania. Navrhovateľ namietol oprávnenosť vedľajšieho účastníka na strane odporcu podať v predmetnej veci odpor s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/207/2011 zo dňa 10.10.2012, ktoré o.i. obsahuje záver, že „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor].“ O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodol uznesením zo dňa 17.10.2013, č.k. 13C/150/2013-48, ktoré bolo dňa 28.2.2014 zo strany Krajského súdu v Trenčíne potvrdené.
Súd dňa 23.04.2014 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota sporu neprevyšuje sumu 1.000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote (dňa 04.4.2014) a doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 09.4.2014 . Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.
Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä návrhom na začatie konania, zmluvou o prenájme zo dňa 11.12.2002, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 22.07.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006, pokusom o zmier zo dňa 20.09.2012, výpisom z obchodného registra P. F. H., a.s. a T., a.s. a odporom vedľajšieho účastníka zo dňa 11.02.2013 a zistil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 11.12.2002 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci, základe ktorej mu navrhovateľ prenajal walkman s rádiom zn. Sony, pričom ako počiatočnú platbu odporca zložil sumu 0,- Sk, pričom sa zaviazal, že ďalších 12 splátok bude poskytovať navrhovateľovi vo výške 291,- Sk (9,66 €). Vo veci bola zo strany vedľajšieho účastníka vznesená námietka premlčania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platného v rozhodnom čase t.j. účinného do 30.6.2006, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
V tomto smere súd považuje za potrebné aj uviesť, že vzťah medzi spoločnosťou T., a.s. a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie úverov nebankovými subjektmi z vlastných zdrojov. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preto posudzoval plynutie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť aj na vznesenú námietku premlčania, nakoľko k vzniku dlhu odporcu došlo najneskôr dňa 11.01.2004, pričom návrh na súd bol podaný dňa 26.10.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty (t.j. po dni 11.01.2007). Súd preto návrh navrhovateľa pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol. Čo sa týka predloženého listinného dôkazu - dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, založenom na č.l. 5, týmto navrhovateľ nepreukázal, že by došlo k uznaniu dlhu a tým predĺženiu zákonnej premlčacej lehoty v prejednávanom prípade, nakoľko táto dohoda špecifikuje ako pôvodného veriteľa spoločnosť P. (hoci pôvodným veriteľom na základe zmluvy bola spoločnosť T.), pričom spoločnosť P. F. H., a.s. vznikla až po uzavretí zmluvy, pričom odporca podľa tejto dohody uznal záväzok zo zmluvy zo dňa 16.12.2002, pričom predmetom konania v prejednávanom prípade je zmluva zo dňa 11.12.2002.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Nakoľko odporcovi žiadne nevznikli, súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal. Rovnako ani vedľajší účastník na strane odporcu si trovy konania neuplatnil, a preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).