Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-79-2013.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/79/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657, proti povinnému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. 1, XXX XX E. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom, so sídlom Exekútorského úradu Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 51/2013, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 320,85-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3Er/34/2013-42 zo dňa 13. marca 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. CP 60694/09 zo dňa 11.03.2010. Po preskúmaní zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2007, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, túto okresný súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, v bode 15.23 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené presne určenými rozhodcovskými súdmi, pričom právo výberu jedného z označených rozhodcovských súdov má oprávnený. Ďalej ustanovili, že ktorákoľvek zo strán zmluvy má právo žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v zmluve o pôžičke nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne, vzhľadom na jej zaradenie do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a teda je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu ako neodstrániteľnej prekážky
brániacej vo vykonaní exekúcie, okresný súd v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Uviedol, že exekučný súd nemal právomoc zaoberať sa posúdením podmienok dohody medzi oprávneným a povinným a posudzovať ich platnosť. Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“) nevyplýva ani v širšom zmysle, že by exekučný súd mal možnosť preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní uplatnilo právo. Okresný súd svojím postupom ex offo v exekučnom konaní nahradil pasivitu povinného, hoci na to nemal právomoc. Veriteľ ako právny predchodca oprávneného dal povinnému (dlžníkovi) možnosť prijať alebo odmietnuť rozhodcovskú doložku, pričom dlžník mal možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s riešením sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú zmluvu (vo forme rozhodcovskej doložky), ktorá bola uzatvorená plne so súhlasom povinného, nie je preto možné považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd v predmetnej veci posudzoval exekučný titul opätovne, hoci existencia rozhodcovského rozsudku zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,47-Eur.
Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal súdnemu exekútori JUDr. Romanovi Fogtovi dňa 04.01.2013 návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Rozhodcovského súdu pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp.zn. CP 60694/09 zo dňa 11.03.2010. Právny predchodca oprávneného a povinný uzatvorili dňa 16.02.2007 zmluvu o pôžičke ktorá obsahuje v bode 15.23 všeobecných obchodných podmienok rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a/alebo zo zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy a/alebo zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. alebo rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o.. Predmetnou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).
Exekučný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný právny vzťah medzi oprávneným a povinným je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý je podľa odvolacieho súdu možné bez ďalšieho aplikovať právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku.
Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by rozhodcovská doložka bola individuálne vyjednaná so spotrebiteľom a keďže ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh je v neprospech spotrebiteľa. Spravidla spor vyvolá dodávateľ, lebo je to práve on, ktorý sa snaží získať exekučný titul. Z rozhodovacej praxe súdu je zrejmé poznanie, že aj v prípade alternatívnej doložky pre riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv, žalobcovia v postavení dodávateľov riešia spory zásadne v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet zmluve ani zmienky. Porovnaj rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.
I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval OZ, sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, že
zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na názor Kristiana Csacha publikovaný v Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie exekučného súdu, ako vecne správne potvrdil.
Oprávnený si v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p., oprávnený v konaní nebol úspešný, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.