Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-224-2013.pdf
PDF · 114 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3C/224/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., P. XX/XXX, zast. Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, so sídlom AK Banská Bystrica, Horná 54, proti odporcovi COFIDIS, a. s., IČO: 36 816 337, so sídlom Bratislava, Suché Mýto 1, v zast. Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vlárska 32, o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov a zaplatenie tenie 851,74 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je neplatná.
II. Súd u r č u j e , že uznanie záväzku a dohoda o jeho splácaní v splátkach zo dňa 31. 07. 2013 je neplatná.
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 851,74 Eur v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľky vo výške 282,07 Eur, v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, vedený v Tatra banka a.s., pobočka Banská Bystrica.
V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Brezno, súdny poplatok za návrh v sume 250 Eur, v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa v konaní domáhala toho, aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX a uznanie záväzku a dohoda o jeho splácaní v splátkach zo dňa 31. 07. 2013 sú neplatné a zároveň, aby súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke sumu vo výške 851,74 Eur, na tom skutkovom a právnom základe, že napadnutá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená dňa XX. XX. XXXX medzi navrhovateľkou ako dlžníčkou a odporcom ako veriteľom (ďalej len "zmluva o revolvingovom úvere"), neobsahuje náležitosti (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov), ktoré podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") musí obsahovať a ktorých absencia má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom odporca navrhovateľke poskytol finančné prostriedky nad dohodnutý úverový limit 995,82 Eur (30 000 Sk) v rozpore s ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok tak, že celková poskytnutá suma dosiahla 1 227,57 Eur, a taktiež bez vôle navrhovateľky považoval za uzavretú aj časť zmluvy týkajúcu sa poistenia krytia úveru, čím je uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere vnútorne rozporná a teda nie je ako právny úkon dostatočne určitá a ako taká je absolútne neplatná. Nakoľko navrhovateľka
považuje za absolútne neplatnú zmluvu o revolvingovom úvere, považuje za neplatné aj všetky zmluvy a dojednania z nej vychádzajúce a teda aj Uznanie záväzku a Dohodu o jeho splácaní, ktorú účastníci uzatvorili dňa 31. 07. 2013. Navrhovateľka v splátkach ku dňu 12. 09. 2013 uhradila v prospech odporcu sumu vo výške 2 079,31 Eur. Keďže jej bola z úveru poskytnutá suma v celkovej výške 1 227,57 Eur a tento úver je nevyhnutné považovať za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, je odporca povinný rozdiel vo výške 841,74 Eur vrátiť navrhovateľke.
Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka mala k dispozícii neoddeliteľné súčasti zmluvy o revolvingovom úvere, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky a Prílohy 1 až 4. Tieto listiny obsahujú požadované údaje o úrokovej sadzbe a výške ročnej percentuálnej miery nákladov. Odporca potvrdil, že poskytol navrhovateľke finančné prostriedky v celkovej výške 1 227,57 Eur. Nešlo však o zvyšovanie dlhu nad úverový limit, ale v rámci úverového limitu došlo k opätovnému čerpaniu zostatku úverového limitu. Zároveň odporca uviedol, že pristúpenie k poisteniu nie je povinné, pričom vyznačením v príslušnej časti zmluvy o revolvingovom úvere vyjadruje dlžník vôľu nepristúpiť resp. pristúpiť k poisteniu na krytie úveru. Zmluva obsahuje aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, na ktoré odkazuje v ustanovení článku 4.1 a 1.3.8 všeobecných obchodných podmienok s odkazom na Prílohu č. 4 zmluvy tak, že v časti Príklad nákladov a splátok úveru je zreteľne uvedená výška minimálnej splátky pri úverovom limite vo výške 995,82 Eur, a to vo výške 39,80 Eur. Odporca zdôraznil, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere patrí v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, preto sa ustanovenia Obchodného zákonníka použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak žiadateľom o úver bude fyzická osoba nepodnikateľ.
K vyjadreniu odporcu zaujala písomné stanovisko navrhovateľka, ktorá upozornila, že odporca nijako nepreukázal, že navrhovateľke bola skutočne poskytnutá aj Príloha č. 4 k zmluve o revolvingovom úvere. Predloženie iného listinného dôkazu - potvrdenia o príjme navrhovateľky túto skutočnosť nepreukazuje. Zároveň poukázala na ustanovenie bodu 4.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktorého znenie odporuje ustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka, keďže splátka úveru sa až v poslednom rade použije na úhradu istiny úveru. Zdôraznila, že nepodpísanie odmietnutia poistenia uvedeného v Prílohe č. 1 zmluvy o revolvingovom úvere nie je prejavom vôle navrhovateľky pristúpiť k poisteniu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľky a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o revolvingovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami odporcu, výpismi z úverového účtu navrhovateľky, Formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa XX. XX. XXXX zmluvu o revolvingovom úvere, podľa ktorej odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľke ako dlžníkovi revolvingový úver s úverovým limitom vo výške 995,82 Eur (30 000 Sk). Navrhovateľka dňa 23. 05. 2008 vyčerpala jednorazovo celý úverový rámec vo výške 995,82 Eur. Následne dňa 09. 09. 2008 čerpala ďalších 43,15 Eur, v mesiaci december 2008 38,37 Eur, dňa 22. 04. 2009 63,45 Eur, dňa 18. 05. 2009 26 Eur, v mesiaci júl 2009 27,44 Eur a dňa 28. 10. 2009 33,34 Eur. Celkovo čerpala z úveru finančné prostriedky vo výške 1 227,57 Eur a celkovo uhradila odporcovi sumu vo výške 2 079,31 Eur.
Následne dňa 31. 07. 2013 navrhovateľka pristúpila k Uznaniu záväzku a Dohode o jeho splácaní v splátkach, v zmysle ktorého uznala existenciu dlhu voči odporcovi vo výške 535,44 Eur a zaviazala sa ho uhradiť v osemnástich mesačných splátkach.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli Všeobecné obchodné podmienky.
Podľa bodu 2.1. Všeobecných podmienok, na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na žiadosť klienta, za predpokladu splnenia podmienok poskytnutia úveru podľa týchto VOP a zmluvy o úvere, poskytnúť klientovi peňažné prostriedky až do výšky dohodnutého úverového limitu a klient sa zaväzuje takto poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi z úveru a prípadnými poplatkami spojenými s poskytnutím a správou úveru. V prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo týchto VOP, je klient okrem toho povinný uhradiť veriteľovi prípadné sankcie uvedené v týchto VOP, zmluve o úvere alebo Sadzobníku poplatkov veriteľa (Príloha 3 na štvrtej strane tohto dokumentu).
Podľa bodu 4.1. Všeobecných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ v súlade s čl. 8.4. týchto VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. Klient je povinný úver splácať až do okamžiku úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov. Tým nie je dotknuté prípadné právo na ďalšie čerpanie úveru po dobu trvania zmluvy o úvere.
Podľa bodu 4.2 Všeobecných podmienok, splátka úveru (minimálna splátka úveru i akákoľvek mimoriadna dobrovoľná splátka úveru klienta) sa použije na úhradu úrokov z úveru, poplatkov súvisiacich s úverom, prípadných poplatkov súvisiacich s poistením, prípadných nákladov veriteľa súvisiacich s poskytnutím úveru podľa Sadzobníka poplatkov veriteľa a na úhradu istiny úveru.
Podľa bodu 5.4. Všeobecných podmienok, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V príklade nákladov a splátok úveru (Príloha 4) je uvedená výška RPMN. V tomto príklade sa uvádza tiež počet a výška splátok a celková odplata úhrady veriteľovi nad sumu čerpaného úveru. Avšak tento príklad platí výlučne v prípade, že sa celý úverový limit čerpal jednorázovo, spláca sa iba minimálna splátka úveru vždy v lehote splatnosti, zostatok úverového limitu sa nečerpá a dlžník nie je dobrovoľne poistený pre prípad neschopnosti splácať úver. Miera RPMN je zverejnená aj na internetovej stránke veriteľa www.cofidirect.sk. Pri zisťovaní počtu splátok a celkovej odplaty platenej veriteľovi je potrebné zohľadniť typ úveru, ktorý umožňuje opätovné čerpanie zostatku úverového limitu, právo na predčasné splatenie úveru a možnosť mimoriadnej splátky, ktoré neumožňujú presný výpočet pre všetky úvery.
Podľa bodu 8.1. Všeobecných podmienok, zmluva o úvere sa uzatvára na dobu neurčitú. Zmluvu o úvere je možné skončiť výpoveďou, odstúpením od zmluva o úvere alebo iným spôsobom podľa podmienok týchto VOP.
Podľa bodu 8.4. Všeobecných podmienok, zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 týchto VOP. Veriteľ je oprávnený odstúpiť s okamžitou účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo klient nevrátil bezodkladne čerpanú sumu prevyšujúcu úverový limit alebo zaniklo alebo sa zhoršilo zabezpečenie úveru a klient neposkytol dodatočné zabezpečenie požadované veriteľom alebo klient je v omeškaní s akoukoľvek inou platbou veriteľovi po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo klient uviedol alebo ponechal v zmluve o úvere alebo v jej návrhu, v dokumentoch, ktoré slúžia k zabezpečeniu záväzkov klienta zo zmluvy o úvere alebo inak oznámil veriteľovi nepravdivé, nepresné, neaktuálne alebo zavádzajúce údaje alebo bolo začaté exekučné, konkurzné alebo iné konanie týkajúce sa majetku klienta alebo klient závažne porušil inú svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, týchto VOP alebo dokumentov, ktoré slúžia na zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy o úvere, napríklad oznamovaciu povinnosť o zmene údajov týkajúcich sa klienta. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver klienta, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, sa stávajú splatnými a klient je povinný ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením.
V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení platnom do 31. 12. 2008; ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na zistený skutkový stav považoval súd za prvoradé preskúmať, či sa na uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvnými stranami boli dodávateľ, spoločnosť COFIDIS, a. s. , ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a navrhovateľka je spotrebiteľom, teda subjektom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že medzi subjektmi došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.
Zároveň súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania v danej veci, bola formulárovo pripravená odporcom, ktorý ju používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom neobsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Niektoré jej časti boli vytlačené drobným až nečitateľným písmom, rovnako ako všeobecné obchodné podmienky. Údaj napísaný podstatne menším písmom môže spotrebiteľ podceniť ako menej dôležitý (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 342/2009) a môže ho prehliadnuť. Menšie písmo môže ovplyvniť správanie spotrebiteľa smerujúce k jeho ekonomickému rozhodnutiu a toto súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktoré sú zakázané. Navyše z formulára zmluvy vyplýva, že súčasťou zmluvy sú len Všeobecné obchodné podmienky, ktoré odkazujú na ďalšie prílohy, ako je to aj v prípade príkladného výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v bode 5.4 Všeobecných obchodných podmienok, kde sa odkazuje na Prílohu č. 4. Za takéhoto stavu má súd za to, že zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania, neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľka ako spotrebiteľ sa v porovnaní s odporcom ako dodávateľom nachádzala v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ju vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohla podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade navrhovateľka nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej podmienkam.
Odporca v konaní nepreukázal, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi ním a navrhovateľkou obsahuje uvedené podstatné náležitostí spotrebiteľskej zmluvy. Tento nedostatok nemôže odporca zhojiť odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, prípadne tak, ako v tomto prípade, až na ďalšie podmienky, na ktoré Všeobecné obchodné podmienky odkazujú. Vzhľadom na uvedené zistenie nepovažoval súd za rozhodujúce skúmať, či predmetná Príloha č. 4 k zmluve o revolvingovom úvere bola alebo nebola navrhovateľke skutočne odovzdaná. Súd však konštatuje, že sa nestotožnil s úvahou odporcu, podľa ktorej navrhovateľke musela byť táto príloha zmluvy odovzdaná, keďže odporca disponuje časťou tejto prílohy, ktorá je vyplnená priamo navrhovateľkou. Dotknutou časťou Prílohy č. 4 je Potvrdenie o výške príjmu dlžníka, ktoré však vzhľadom na štruktúru textu prílohy mohlo byť navrhovateľke poskytnuté samostatne, pred samotným uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere.
Súd preto k námietkam odporcu konštatuje, že ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch taxatívne vymedzuje osobitné náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Ak teda dotknutá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje vyššie uvedené údaje, je nevyhnutné poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Z vyššie uvedeného ustanovenia bodu 4.2 Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že navrhovateľka ako dlžník v predmetnom úverovom vzťahu určila, že splátka úveru bude použitá na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o revolvingovom úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom zrejmé, že ak dlžník neurčí inak, tak čiastočné plnenie dlžníka sa započíta najprv na istinu a potom na úroky.
Pre "slabšiu" zmluvnú stranu (ktorá nemala napr. možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky) nie je jedno, či sa jej plnenie započítava najprv na úroky a až potom na istinu, teda takým spôsobom, aký je upravený v § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. V tomto smere súd poukazuje na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z. (ktorým bol doplnený ods. 2 v § 566 Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorej zákonodarca "považuje za významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník a ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna úprava tak, že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky. V občianskoprávnej
úprave sa teda navrhuje právna konštrukcia dispozitívneho ustanovenia o čiastočnom plnení peňažného dlhu odlišne od právnej úpravy v obchodných záväzkových vzťahoch. Ak by mali vzniknúť pochybnosti ohľadom povahy toho ktorého právneho vzťahu v prípadoch ak nie je zreteľné, či sa jedná o obchodný, či občianskoprávny vzťah, pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo vymedzené v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým spôsobom, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Právna úprava ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka reaguje na situácie, keď priamo v zmluve (najmä spotrebiteľskej) si poskytovateľ služby (napr. poskytovateľ úveru) priamo vymienil, že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu (bod 4.2 Všeobecných obchodných podmienok). Takáto podmienka je neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
Súd považuje návrh za dôvodný aj v časti, v ktorej navrhovateľka namieta platnosť pristúpenia k poisteniu. Ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, zaväzujúce navrhovateľku na platenie poistného, súd považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o revolvingovom úvere, ako aj Všeobecné obchodné podmienky, sú v tejto časti nepreskúmateľné. Nie je z nich zrejmé ani len to, akú výšku poistného mala navrhovateľka zaplatiť. Navyše zo zmluvy vyplýva, že odporca umožnil navrhovateľke dobrovoľné poistenie schopnosti splácať úver s tým, že navrhovateľka svojim podpisom zmluvy o revolvingovom úvere, pristupuje k poisteniu. Len v prípade osobitného odmietnutia poistenia s dátumom a podpisom navrhovateľky, toto poistenie nevznikne. Túto praktiku, podľa ktorej na vznik poistného vzťahu postačí nekonanie spotrebiteľa, súd považuje za nekalú obchodnú praktiku.
Ako neprijateľnú podmienku súd vyhodnotil aj ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok v časti 7. Dôsledky porušenia zmluvných povinností klientom, sankcie. Tieto kumulatívne postihujú spotrebiteľa za nesplnenie zmluvných povinností v zjavne neprimeranej výške - úroky z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky denne, poplatok z omeškania vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, zmluvná pokuta až do výšky zodpovedajúcej 100% z dlžnej časti úveru. Takto dohodnuté sankcie v spotrebiteľskej zmluve sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň je nutné zdôrazniť, že poplatok z omeškania v zmysle občianskoprávnych vzťahov možno dohodnúť len pri nájme a jeho výška vyplýva z Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd sa ďalej zaoberal aj výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý mal byť podľa Prílohy č. 4 k zmluve o revolvingovom úvere dojednaný vo výške 2,14% mesačne, teda vo výške 25,68% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (máj 2008, spotrebiteľský úver od 1 do 5 rokov) činila 13,68 % ročne. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 12% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 07. 2009). Odporcom stanovený úrok teda podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery požadovanej bankami, a preto súd vyhodnotil postup odporcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na citovanú právnu úpravu a Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, dospel súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere a s ňou súvisiace dohody a na ňu sa viažuce Všeobecné obchodné podmienky odporcu, obsahujú súbor neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmluve neprípustné, v rozpore s dobrými mravmi a neplatné a tak vytvárajú vnútornú rozpornosť tejto zmluvy, pričom odporca pri jej uzatváraní použil aj nekalé obchodné praktiky, čo má za následok právnu neudržateľnosť tejto zmluvy ako celku a preto súd návrhu na určenie jej neplatnosti ako aj neplatnosti Uznania záväzku a Dohody o jeho splácaní vyhovel.
Pretože súd vyhlásil zmluvu o revolvingovom úvere a s ňou súvisiace dohody za neplatné v celom rozsahu, majú účastníci vzájomne podmienené nároky na vrátenie už prijatých plnení, zaviazal súd odporcu uhradiť navrhovateľke sumu vo výške 851,74 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou celkovo splatenou navrhovateľkou odporcovi a čiastkou, ktorú odporca poskytol navrhovateľke.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, keď navrhovateľke ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Súd však nemohol priznať trovy právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške 333,52 Eur. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom odo dňa 01. 07. 2013 stanovená výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodujúcim je pritom pojem "spor zo spotrebiteľskej zmluvy", ktorý do sadzby tarifnej odmeny zahŕňa všetky čiastkové nároky uplatnené v danej veci. Nemožno preto žiadať náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky, ale len v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 282,07 za 3 úkony právnej služby po 2 x 60,08 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania) a 1 x 61,85 Eur (zastúpenie na pojednávaní), a náhrade hotových výdavkov pozostávajúcich z režijných paušálov vo výške 23,66 Eur (2 x 7,81 Eur a 8,04 Eur), náhrady cestovných výdavkov vo výške 22,80 Eur ((83,2km x 6,5 l/km)/100 x 1,404 Eur/l + (83,2km x 0,183 Eur/km)) a náhrady za stratu času stráveného cestovaním vo výške 53,60 Eur (4 polhodiny x 13,40 Eur).
Keďže navrhovateľka je od poplatkovej povinnosti oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch") a bola v konaní v celom rozsahu úspešná, postupoval súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 250 Eur, ktorú určil podľa Položky 1 písm. a) a b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka uplatnila v konaní viac nárokov, pričom za každé určenie neplatnosti právneho úkonu vyrubil súd súdny poplatok podľa položky 1 písm. b) vo výške 99,50 Eur a za nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 851,74 Eur podľa položky 1 písm. a) vo výške 51 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).