Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/15/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.04.2014 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. G. R. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 18.04.2013.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 18.04.2013 bol obžalovaný V. G. R. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 19.05.2012 v čase asi o 18.40 hod. vo Z. nad E., vonku v záhradnej reštaurácii zv. Hostinec u H., na ul. Y. č. XXX/XX, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení, počas hrania kartovej hry napadol Q. I. E. G. a to tak, že ho otvorenými dlaňami a päsťami rúk viackrát udrel do oblasti hlavy a ľavého oka, pričom mu spôsobil poranenia ľavého oka a jeho okolia a to pomliaždenie a krvnú podliatinu - modrinu - hornej a dolnej mihalnice, zakrvácanie očnej - bulbárnej - spojovky, dilaceráciu (roztrhnutie) rohovky s prolapsom dúhovky a stratou vnútroočných štruktúr, zakrvácanie do sklovcovej dutiny a do priestoru cievovky a zlomeninu vnútornej steny očnice vľavo, s dobou liečenia a práceneschopnosti pol až trištvrte roka,

za čo mu bol podľa § 156 ods. 3 za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 3 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 2 roky a 6 mesiacov.

Súčasne obžalovanému bola podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodeným A.H.T. G. sumu 3.301, eur, Dôvere, zdravotnej poisťovni sumu 804,97 eur a Sociálnej poisťovni 1.329,60 eur z titulu náhrady škody.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obhajca poukázal na to, že z výsluchu obžalovaného, poškodeného a svedkov jednoznačne vyplynulo, že poškodený fyzicky napadol obžalovaného, ktorého zrazil z lavičky na zem, kde ho na zemi opakovane napadol a to tak, že ho päsťami rúk udieral do hlavy a nohami kopal do celého tela, pričom obžalovaný k takémuto útoku nedal žiaden dôvod, tento útok nebol z jeho strany vyprovokovaný a bol jednostranným rozhodnutím poškodeného. Obžalovaný teda odvracal priamo hroziaci a trvajúci útok poškodeného proti svojej osobe päsťami a táto obrana nebola

zrejme neprimeraná spôsobu útoku vedeného voči jeho osobe. Nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom a útok poškodeného voči obvinenému bol neoprávnený. Počas celej doby obrany obžalovaným útok zo strany poškodeného na jeho osobu trval. Obžalovaný nevie, kedy počas odvracania pokračujúceho útoku voči jeho osobe došlo k poraneniu oka poškodeného. Pri obrane nemal úmysel spôsobiť škodu na zdraví poškodenému, k jeho poraneniu došlo počas obrany vystretými rukami a nohami. V ďalšom poukázal na zásadné rozpory vo výpovediach svedkov, ako aj poškodeného a tiež na vyjadrenie znalca, ktorý mechanizmus vzniku poranenia u poškodeného stanovil na dve verzie a to úderom päsťou alebo kopnutím, pričom tieto majú rovnakú pravdepodobnosť. Znalec tiež vylúčil, aby poškodenému vypadol po poranení oka bielok, čím spochybnil výpoveď poškodeného. Z vykonaného dokazovania vyplynuli určité pochybnosti, či útok v čase činu obžalovaného, ktorému sa bránil, trval. Obhajoba má za to s poukazom na súdnu prax, že pokiaľ nie je možné vykonanými dôkazmi bezpečne zistiť otázku, či útok zo strany poškodeného skončil alebo neskončil, je nevyhnutné vychádzať zo zásady in dubio pro reo a z hľadiska skončenia či neskončenia útoku na záujem chránený urobiť záver, že útok v čase činu obžalovaného, ktorému sa bránil, trval. Obžalovaný konal v nutnej obrane v zmysle Tr. zákona. Preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania osobou na to oprávnenou krajský súd nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu uvedeného v v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými v procesnom predpise, obžalovaný mal možnosť sa vyjadriť k podanej obžalobe a k vykonaným dôkazom, ako aj predniesť záverečnú reč a posledné slovo, v konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý zabezpečoval jeho práva, a tiež pri vykonávaní hlavného pojednávania bol prítomný tlmočník, ktorý zabezpečil preklad úkonov súdu so zreteľom na skutočnosť, že obžalovaný slovenský jazyk neovláda dostatočne. Z uvedeného plynie, že podstatné chyby, v dôsledku ktorých by mohol byť napadnutý rozsudok zrušený, zistené neboli.

O zákonne vykonané dôkazy mohol konajúci súd opierať skutkové zistenia, ku ktorým dospel po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadou uvedenou v . Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá , keďže v ňom konajúci súd rozviedol obsah dôkazov a skutočnosti z nich plynúce, o ktoré sa opieral, úvahy, ktorými sa riadil a ktoré vytvorili podklad jeho rozhodnutia.

Ustálené skutkové zistenia považuje odvolací súd za správne, keďže tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Správne postupoval konajúci súd, ak skutkové zistenia ustálil na základe výpovedí poškodeného A.H.Z. G. a svedkov C. S. G., K. L. I. a T.H. G., pretože títo svedkovia boli bezprostredne v blízkosti obžalovaného a poškodeného, kde sa konflikt odohral, a priebeh konfliktu zhodne popísali v jeho základnej línii. Priebeh konfliktu rozviedol konajúci súd podrobne na strane 8 rozsudku, preto odvolací súd naň odkazuje, keďže sa s ním stotožnil v celom rozsahu.

Vzhľadom na uplatňované odvolacie námietky obžalovaného odvolací súd v stručnosti k skutkovým zisteniam uvádza, že lekárskou správou zo dňa 22.05.2012 je preukázané, že obžalovaný nemal žiadne zranenia na tvárovej časti hlavy, čo potvrdzuje výpoveď poškodeného v tom smere, že obžalovaného neudrel do tváre, ale keď mu chcel dať facku, obžalovaný sa uhol a spadol na zem k rohu steny na chrbát. Pád obžalovaného je objektivizovaný práve lekárskym ošetrením obžalovaného zo dňa 22.05.2012, kedy mali byť zistené u obžalovaného poranenia pohmoždenie hlavy v oblasti temena a záhlavia a pohmoždenie driekovokrížovej oblasti chrbtice. Ak svedkovia M. V., M. V. a M. O. tvrdili vo svojich výpovediach, že poškodený niekoľkokrát mal udrieť obžalovaného päsťou do oblasti tváre a mal ho aj kopať, záver lekárskeho vyšetrenia takéto konanie poškodeného vylučuje. Pri tomto spôsobe napadnutia obžalovaného poškodeným by obžalovaný pri vyšetrení uvádzal aj iný spôsob napadnutia ako len „bol udretý známou osobou do hlavy, spadol na zem a udrel si o múr záhlavie a temennú oblasť hlavy a driekovokrížnu oblasť chrbtice“, a objektívne by boli zistené aj poranenia tvárovej časti hlavy v dôsledku opakovaných úderov päsťou, ako aj poranenia tela v dôsledku viacerých kopancov. Preto výpoveď

obžalovaného o útoku na jeho osobu poškodeným a výpovede svedkov M. V., M. V. a M. O. o útoku poškodeného na obžalovaného je potrebné vyhodnotiť ako nehodnoverné.

Ani ďalšia odvolacia námietka obžalovaného, že odvracal priamo hroziaci útok, nie je opodstatnená. Z výpovedí poškodeného A.H.Z. G. a svedkov C. S. G., K. L. I. a T.H. G. vyplynulo, že pokiaľ bol obžalovaný na zemi, tak sa nebili a dohadovali sa na tom, že sa prestanú napádať. Až po tom, čo sa postavili obaja zo zeme, obžalovaný udrel poškodeného niekoľkokrát do tváre, po útoku ktorom si poškodený držal oblasť oka, z ktorého krvácal a z ktorého mu aj niečo vypadlo. Uvedené výpovede preukazujú, že obžalovaný zaútočil na poškodeného v čase, kedy poškodený stál a nevyvíjal žiadnu aktivitu voči obžalovanému. Takúto situáciu nemožno hodnotiť ako odvracanie útoku. Na tomto závere nemení nič ani tvrdenie svedkov M. V., M. V. a M. O., že po tom, čo obžalovaný a poškodený vstali zo zeme, už sa nenapádali. Ako je to už vyššie konštatované, tieto výpovede svedkov sú nevierohodné, pretože tvrdenia o spôsobe napadnutia obžalovaného poškodeným nezodpovedajú zraneniam, ktoré mal utrpieť obžalovaný pri tomto konflikte, a jednak aj preto, že nemohli vidieť, či a ako sa bili na zemi obžalovaný s poškodeným a to so zreteľom na miesto prebiehajúceho konfliktu medzi stolom, lavicou a stenou a na ich pozíciu. Svedok M. V. sedel chrbtom k stolu obžalovaného a poškodeného, pričom aj po otočení sa mu vo výhľade bránil stôl a osoby sediace za stolom, preto nemohol vidieť, čo sa deje za stolom v rohu. Z tých istých dôvodov nemohla vidieť situáciu na zemi ani svedkyňa M. V., aj keď sedela tvárou k stolu, kde sedeli obžalovaný a poškodený. Svedok M. O. mal konflikt sledovať po príchode do záhradnej časti reštaurácie, avšak aj keby stál, nemohol vidieť pre polohu poškodeného a obžalovaného za stolom, ako prebiehal konflikt. Tiež tvrdenie svedkov M. V., M. V. a M. O., že poškodený nebol zranený, je v rozpore s objektívne zisteným poranením, ktoré bolo ošetrené dňa 19.05.2012 najprv v nemocnici vo Z. nad E., ktoré vyšetrenie bolo ukončené o 19,14 hod., a následne vo FNsP v O., kde bol od 20,56 hod. aj hospitalizovaný, pričom na ošetrenie bol poškodený prevezený známymi ihneď po spôsobení poranenia. Doba vyšetrenia poškodeného nadväzuje časovo na dobu spáchania skutku o 18,40 hod. s jeho rýchlym prevozom do nemocnice, čo zodpovedá iba jednej možnosti, že poranenie bolo spôsobené práve obžalovaným pri posudzovanom konflikte s poškodeným.

S poukazom na rozvedené odvolací súd uzavrel, že priebeh skutkového deja ustálený konajúcim súdom bol jednoznačne a bez pochybností preukázaný, pričom poranenie ľavého oka poškodenému spôsobil obžalovaný úderom päsťou do oblasti ľavého oka, hoci poškodený naňho neútočil. Tento mechanizmus vzniku poranenia ľavého oka bol posúdený aj znalcom z odvetvia očného lekárstva a hoci znalec pripustil aj možnosť vzniku objektívne zisteného poranenia kopnutím, výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, aby týmto spôsobom zranenie mohlo vzniknúť. Je veľmi nepravdepodobné, aby počas zápasu, keď obžalovaný ležal na zemi a poškodený sa mal nad neho skláňať, mohol obžalovaný kopnúť poškodeného priamo do ľavého oka. Na priame pôsobenie veľmi silnej až silnej intenzity na ľavé oko totiž poukázal znalec so zreteľom na charakter poranenia. Z uvádzanej polohy oboch aktérov logicky plynie, že obžalovaný by v takom prípade mohol kopnutím zasiahnuť iba dolnú časť tela poškodeného, pričom ani jeden z tam prítomných svedkov nepotvrdili takýto útok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, pretože bol spôsobený následok vo forme ťažkej ujmy na zdraví. Podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, v danom prípade zraku, ak došlo k strate funkcie jedného oka, nemožno považovať za ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, ale toto poranenie je potrebné hodnotiť ako ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, t.j. že došlo k poškodeniu dôležitého orgánu. S touto právnou kvalifikáciou sa stotožnil aj odvolací súd a považuje ju za zákonnú.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov 3 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, pričom mu bola určená skúšobná doba na 2 a 1 roka, počas ktorej mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu.

Uložený trest odňatia slobody považuje odvolací súd za primeraný a zákonný. za prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovuje sankciu odňatia slobody na dva roky až päť rokov. Spôsobený následok by odôvodňoval uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody, so zreteľom však na okolnosti, ktoré predchádzali útoku obžalovaného na poškodeného, najmä na to, že poškodený sa tiež pričinil o to, že vôbec konflikt medzi ním a obžalovaným vznikol, so zreteľom na to, že obžalovaný

doposiaľ súdne trestaný nebol, hoci bol za útok na poškodeného sankcionovaný v priestupkovom konaní, uložený trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby možno považovať za primeraný. Doterajší spôsob života obžalovaného neodôvodňoval výkon uloženého trestu ale podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona umožňoval a to s poukazom aj na okolnosti prípadu, aby jeho výkon bol podmienečne odložený. Pretože výmera trestu bola vyššia ako dva roky, správne konajúci súd uložil aj probačný dohľad nad jeho správaním podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona. Určenie skúšobnej doby je obligatórnym rozhodnutím a doba trvania na 2 a1/2 roka je postačujúca na to, aby obžalovaný svojím správaním preukázal, či hrozba výkonom trestu uňho zabezpečí účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Keďže obžalovaný svojím konaním spôsobil poranenie poškodenému, v dôsledku ktorého poškodený aj pociťoval bolesti, nahradenie škody z titulu bolestného počas skúšobnej doby je primeraným príkazom.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie vo výroku o náhrade škody. Poškodený A.H.T. G. si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas za bolestné, ktoré bolo znalcom posúdené na 210 bodov. V zmysle ust. uplatňovali aj Sociálna poisťovňa vo výške 1.329, eur a Dôvera zdravotná poisťovňa vo výške 804, eur, ktoré svoje uplatnené nároky preukázali čo do výšky úhradou nemocenských dávok a vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti. Svoj základ uplatnené nároky na náhradu škody majú vo výroku o vine. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd konštatuje, že výrok o náhrade škody má taktiež svoju oporu vo vykonanom dokazovaní.

V podstate z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a toto postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.