Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/220/2012

Potvrdené rozhodnutím 5To/15/2014
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.04.2014 v Prešove takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. G. R. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/220/2012 zo dňa 18.04.2013."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. apríla 2013 vo Vranove nad Topľou takto

rozhodol:

Obžalovaný:

V. G. R., nar. XX.XX.XXXX v G. Q., Vietnamská republika, bytom Vranov nad Topľou - Č., Č. č. XXX/XX, občan Vietnamskej republiky, prihlásený k pobytu v SR, číslo povolenia P. XXXXXXX, živnostník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 19.05.2012 v čase asi o 18:40 hod. vo Vranove nad Topľou, vonku v záhradnej reštaurácii zv. I. F. H., na ul. Č. č. XXX/XX, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení, počas hrania kartovej hry napadol Q. I. E. G. a to tak, že ho otvorenými dlaňami a päsťami rúk viackrát udrel do oblasti hlavy a ľavého oka, pričom mu spôsobil poranenia ľavého oka a jeho okolia a to pomliaždenie a krvnú podliatinu - modrinu

- hornej a dolnej mihalnice, zakrvácanie očnej - bulbárnej - spojovky, dilaceráciu (roztrhnutie) rohovky s prolapsom dúhovky a stratou vnútroočných štruktúr, zakrvácanie do sklovcovej dutiny a do priestoru cievovky a zlomeninu vnútornej steny očnice vľavo, s dobou liečenia a práceneschopnosti pol až trištvrte roka,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa , .

Za to mu súd ukladá

Podľa za použitia pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa a neexistencii priťažujúcich okolností podľa trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) rokov a 3 ( troch ) mesiacov.

Podľa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 2 ( dvoch ) rokov a 6 ( šiestich ) mesiacov.

Podľa v spojení s povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa p o v i n n o s ť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodeným:

a/ Q. I. E. G., nar. XX.XX.XXXX v I. V., Vietnamská socialistická republika, trvale bytom Vranov nad Topľou, A.. X. M. XX/X sumu 3.301,20 eur ( tritisíc tristojeden eur a dvadsať eurocentov ),

b/ Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, IČO 35 942 436, sumu 804,97 eur ( osemstoštyri eur a deväťdesiatsedem eurocentov ).

c/ Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusová 128 sumu 1.329,60 eur ( tisíctristodvadsaťdeväť eur a šesťdesiat eurocentov ).

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému V. G. R. urobiť vyhlásenie podľa ust. . Obžalovaný vo vzťahu k skutku obžaloby vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného Q. I. E. G., splnomocnenca poškodenej Sociálnej poisťovne a.s. M.. R. K., svedkov R. A. G., V. I. V., C. L. I., E. I. G., M. V., M. V., M. O., znalca M.. P. Z., oboznámením znaleckého posudku M.. P. Z. z odvetvia oftalmológie - očného lekárstva, prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný V. G. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený večer sedel v Reštaurácii u H., po pravej strane sedel svedok E. I. G. - P., vedľa neho sedel poškodený Q. I. E. G. - B., ktorý karty nehral a oproti nemu sedeli svedkovia C. L. I. a R. A. G.. So svedkom C. sa začal hádať o výhru z hry, keďže tento svedok mu tvrdil, že výhru mu vyplatil, avšak on žiadne peniaze nezobral. Do hádky sa zamiešal poškodený Q. I. E. G., pričom poškodený nevidel, či mu svedok C. vyplatil peniaze z výhry a že on výhru nezobral. Poškodený začal nadávať na jeho matku, aby zomrela, na čo poškodeného upozornil, aby nadával na neho a nie na jeho mŕtvu matku. Poškodeného vyzval, aby vyšli vonku pred reštauráciu na tzv. férovku, avšak poškodený na to nereagoval. Zrazu mu poškodený dal jeden úder päsťou do líca tak, že sa pravdepodobne nahol cez vedľa neho sediaceho svedka E. ( P.) a raz ho päsťou udrel do líca, pričom v dôsledku toho úderu spadol na chrbát k múru. Keď ležal na zemi pristúpil k nemu poškodený Q. I. E. G., ktorý ho začal v rýchlom slede udierať päsťami do tváre a kopať nohami do tela a to celkovo asi 10x a trvalo to asi 3 minúty. Svedok C. odťahoval poškodeného Q. I. E. G. od neho a tomuto svedkovi zakričal, aby dal pozor na jeho peniaze, keďže nechcel, aby mu ich ukradli cudzí ľudia. Keď poškodený Q. I. E. G. ho prestal napádať, tak vstal zo zeme a zobral zo zeme hodinky, ktoré patrili poškodenému Q. I. E. G.. Hodinky odovzdal svedkovi E. ( P. ) a ten ich následne odovzdal poškodenému. Keď si zobral hodiny a peniaze odišiel do svojej izby v pohostinstve, keďže bol zakrvavený na oblečení a takisto mal monokel pod okom na tvári na oboch stranách a modriny. Poškodeného Q. I. E. G. neudrel do tváre. Neskôr mu bratanec z Michaloviec povedal, že poškodený mal poranené oko, pričom nevie uviesť, akým spôsobom došlo k poraneniu oka poškodeného. Poškodený Q. I. E. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pri stole hrali karty svedok E., obžalovaný R. a oproti ním sedeli svedkovia A. a C., pričom on sedel vedľa svedka E. a karty nehral. Medzi obžalovaným R. a svedkom C. nastal konflikt ohľadom výhry. Svedok C. tvrdil, že zaplatil peniaze obžalovanému R., čo aj každý videl. Takisto videl, že svedok C. vyplatil mince obžalovanému R., avšak obžalovaný tvrdil, že peniaze nedostal. Obžalovaný mu povedal, že už raz dostal, tak aby sa do toho nemiešal. V apríli 2011 ho totiž obžalovaný napadol mačetou a zasiahol mu ľavú ruku. Obžalovaný ho vtedy chcel zabiť, pričom sa ho opýtal, či chce dostať ako minule. Obžalovanému povedal, aby bol ticho, na čo mu obžalovaný odpovedal, že ho zabije. Z uvedeného dôvodu sa postavil, išiel smerom k obžalovanému R. (Y. ) a chcel mu dať jednu facku. Obžalovanému facku nedal, keďže sa uhol a spadol na zem k rohu steny na chrbát. Pristúpil k obžalovanému V. G. R. a oboma rukami mu pridržiaval nohy.

Opakovane mu zdôrazňoval, že tu už býva veľa rokov a nechce sa s nikým hádať ani biť. Poprel, že by obžalovaného bil. Obžalovaný ho však rukou chytil za tričko v oblasti hrude a druhou rukou ho chytil do rozkroku. Navrhol obžalovanému, aby sa pustili, obžalovaný ho pustil a postavil sa zo zeme. Keď obžalovaný V. G. R. vstal zo zeme, päsťou ruky ho udrel do tváre, do oblasti oka viackrát. Hneď po prvom údere si chytil oko, keďže ho zabolelo. Obžalovaný aj potom, ako sa chytil svojho oka, ho udieral. Obžalovaný mal podľa jeho názoru niečo v rukách a mal takisto dlhé nechty. Videl, že z oka mu niečo vypadlo, nevidel však dobre a vo svojej ruke videl ako keby vajce, čo aj položil na stôl. Obžalovaného V. G. R. chytil svedok E., keď videl, že obžalovaný ho stále napáda. On takisto chytil obžalovaného za vlasy a opýtal sa ho, že prečo ho ďalej bil, keď on ho pustil. Obžalovaný si zobral svoje peniaze, stále sa pýtal na peniaze a odišiel do svojej izby. Jeho spoluhráči ho zobrali do nemocnice do Vranova n/T. Potvrdil, že ako prvý začal incident, lebo tvrdil obžalovanému, že peniaze už dostal. Pristúpil k obžalovanému a chcel mu dať jednu facku, ktorú mu však nedal, keďže obžalovaný sa uhol a spadol na zem. Keď ležal obžalovaný na zemi, tak rukami mu držal nohy a obžalovaný ho jednou rukou chytil za tričko a druhou jeho rozkrok. Splnomocnenec poškodenej Sociálnej poisťovne - M.. R. K. uviedol na hlavnom pojednávaní, že z dôvodu vyplatenia nemocenských dávok poškodenému Q. I. E. G. si uplatňuje nárok na náhradu škody v celkovej výške 1.329,60 Eur, pričom predložil aj potvrdenie o vyplatených nemocenských dávkach za obdobie od 21.05.2012 do 31.12.2012. Z prečítanej výpovede splnomocnenkyne poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovne - M.. M. Ž. z prípravného konania vyplýva, že z dôvodu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Q. I. E. G. si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 804,97 Eur. Svedok R. A. G. uviedol na hlavnom pojednávaní, že dňa 19.05.2012 sedeli v Reštaurácii u H. obžalovaný V. G. R., vedľa neho svedok E., oproti obžalovanému sedel svedok C. a posledným hráčom bol on. Svedok C. zaplatil obžalovanému výhru, avšak obžalovaný tvrdil, že svedok C. mu nezaplatil výhru. Poškodený Q. I. E. G., sediaci vedľa svedka E., tiež tvrdil, že svedok C. vyplatil výhru obžalovanému. Obžalovaný V. G. R. sa začal hádať s poškodeným Q. I. E. G. a obžalovaný povedal poškodenému, aby prestal, ináč dostane bitku ako pred rokom. Pri tomto konflikte videl, ako obžalovaný mal v rukách mačetu. Poškodený a obžalovaný sa vtedy začali vzájomne biť. Poškodený takisto povedal obžalovanému, aby prestal, že dostane bitku. Obžalovaný však stále provokoval a hovoril poškodenému, aby sa do toho nemiešal. Poškodený na to pristúpil k obžalovanému a videl, ako obžalovaný leží na zemi, pričom nevidel, ako sa presne obžalovaný dostal na zem, pričom videl len chrbát poškodeného Q. I. E. G.. Nezaoberal sa tým, čo sa stalo medzi obžalovaným a poškodeným a sústredil sa iba na karty. Obžalovaný a poškodený si vzájomne hovorili, že sa prestanú vzájomne napádať. Keď obžalovaný ležal na zemi, nevidel, čo sa dialo na zemi. Keď obžalovaný vstal zo zeme, videl, ako obžalovaný má vpredu ruku pred tvárou a to pred oblasťou oka, teda, že má nasmerovanú ruku na oblasť tváre, pričom nevidel úder. Poškodený si len zrazu zakrýval rukou svoje oko. Poškodený povedal, že nevidí a že má poškodené oko. Z uvedeného dôvodu ho svedok E. odviezol do nemocnice vo Vranove n/T. a neskôr do nemocnice do Prešova ho odviezol svedok G. Q. R.. V prípravnom konaní uviedol, že poškodený zaútočil na obžalovaného, ktorý sa útoku vyhol a spadol z lavičky na zem. Svedok V. I. V. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že o skutku sa dozvedel nasledujúci deň. Kamarát ho požiadal, aby napadnutie poškodeného nahlásil na políciu. Poškodený Q. I. E. G. mal ležať v nemocnici, ale nevie uviesť, čo presne sa vtedy stalo. Svedkovia, vrátane E., mu povedali, že keď hrali karty o peniaze, tak nastal nejaký konflikt. Poškodený B. mal napadnúť obžalovaného V. G. R. a obžalovaný mal spadnúť. Od svedka E. I. G. má vedomosť o tom, že poškodený prišiel o oko, ale nepovedal mu, ako sa to stalo. Vyjadril sa, že obžalovaný u neho býva tretí rok a je bratancom so svedkom R. A. G., ktorý u neho mal predtým prenajaté obchodné priestory. Zo svedeckej výpovede svedka C. L. I. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovanému vyplatil výhru, avšak obžalovaný tvrdil, že mu peniaze nevyplatil. Poškodený a obžalovaný sa navzájom pohádali. Obžalovaný spomenul poškodenému udalosť spred roka, keď došlo medzi nimi k napadnutiu mačetou. Počul o nejakom konflikte medzi nimi, ale nevie presne uviesť, čoho sa týkal. Poškodený povedal obžalovanému, aby bol ticho a aby nespomínal tento konflikt. Medzi obžalovaným a poškodeným neprestala hádka a poškodený skočil do obžalovaného a obaja boli zrazu na zemi, nevidel, že by poškodený sotil do obžalovaného. Na zemi videl len to, ako obžalovaný leží na zemi a poškodený je nad ním hore. Nevidel, že by sa navzájom bili a on zozadu odtiahol poškodeného od obžalovaného. Zozadu nevidel, čo oni dvaja robia dole na zemi. Poškodený navrhol, aby sa prestali navzájom napádať a vzápätí na to sa obžalovaný a poškodený od seba pustili. Keď obaja vstali, videl, ako obžalovaný niekoľkokrát päsťou do tváre udrel poškodeného. Potom, ako obžalovaný udrel poškodeného, obžalovaný odišiel do svojej izby, pričom sa bál, aby obžalovaný nešiel do izby po mačetu. Videl údery päsťou do

tváre poškodeného a aj do jeho hrude. Obžalovaný udrel poškodeného dvakrát - trikrát a odišiel z miesta incidentu sám. Nikto obžalovaného od poškodeného neodtrhol a na poškodenom nevidel nijaké zranenie, pričom svedok E. mu povedal, že na poškodenom videl krv. Svedok E. I. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval ako vedúci prevádzky v hostinci F. H. a v uvedený večer hrali karty obžalovaný V. G. R., svedok C. L. I., svedok R. A. G. ako aj on. Svedok C. vyplatil obžalovanému V. výhru, avšak obžalovaný tvrdil, že mu svedok C. nevyplatil výhru. Do toho sa zamiešal poškodený Q. I. E. G., ktorý takisto tvrdil, že svedok C. vyplatil výhru obžalovanému. Obžalovaný na to povedal poškodenému, že to nie je jeho vecou. Obžalovaný povedal poškodenému, že minulý rok dostal bitku, keď ho napadol mačetou. Poškodený na to reagoval tak, že povedal obžalovanému, aby to nespomínal, lebo mu to už prepáčil. Obžalovaný však neprestal a vzájomne sa začali hádať. Poškodený Q. I. E. G. pristúpil k obžalovanému, pričom prešiel okolo neho spredu a tlačil na obžalovaného, ktorý spadol na zem. Keď obžalovaný ležal na zemi, tak obžalovaný držal tričko poškodeného a poškodený sa snažil zablokovať obžalovaného tak, že jednou rukou mu pridržiaval nohy a druhou jeho telo. Nevie uviesť presne, ako sa na zemi navzájom napádali. Poškodený navrhol obžalovanému, aby prestali na seba útočiť, pričom poškodený nechcel, aby bola medzi nimi bitka. Myslí si, že keď obžalovaný spadol, mohol utrpieť nejaké zranenie. Obžalovaný súhlasil s návrhom poškodeného, aby sa prestali napádať. Keď obžalovaný a poškodený vstali zo zeme, tak obžalovaný päsťou svojej ruky asi trikrát udrel do tváre poškodeného a poškodený držal obžalovaného za hlavu dole. Obžalovaný odišiel do kuchyne a poškodený si pridržiaval svoju očnú oblasť. Podľa výpovede M. V. na hlavnom pojednávaní v uvedený deň v pohostinstve hrali karty štyria Vietnamci a to obžalovaný Y. ( V. G. R. ), svedok E. ( I. G. - P. ) a vedľa neho sedel, avšak karty nehral, poškodený B. ( Q. I. E. G. ) a boli tam aj ďalší dvaja Vietnamci, ktorých však nepoznal. Obžalovaný Y. sa začal s poškodeným B. hádať po vietnamsky, čomu nerozumel. Videl, ako poškodený B. skočil do obžalovaného Y. a poškodený B. držal obžalovaného Y. rukou pod krkom, hodil ho na zem do kúta záhradnej reštaurácie tak, že obžalovaný Y. spadol na chrbát. Videl, ako poškodený B. prikľakol obžalovaného Y. a ako poškodený B. päsťami rúk bije do tváre a kope do tela obžalovaného Y.. Obžalovaný Y. odrážal údery poškodeného B. rukami a nohami, čo trvalo asi tri minúty. Ako prvý sa postavil poškodený B. a vzápätí na to sa postavil obžalovaný Y., pričom sa medzi sebou hádali niečo po vietnamsky. Medzi sebou sa nebili, len sa slovne napádali. Obžalovaný Y. zobral peniaze a hodinky zo stola a odišiel do pohostinstva. S ním bola aj jeho manželka, ktorá viackrát odbiehala k svojej kolegyni do vnútra pohostinstva. Keď vstali zo zeme obžalovaný a poškodený, všimol si, že obžalovaný Y. má krv na oblečení a má roztrhané tričko a košeľu. Na poškodenom B. si nevšimol žiadne zranenie a obžalovaný Y. mal takisto monokel pod pravým okom. Svedkyňa M. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený deň prišla spoločne s manželom, svedkom M. V. a ich dcérou L. do pohostinstva F. H., kde hrali karty štyria Vietnamci. Uvidela poškodeného B., ktorý nehral karty, vedľa neho svedka P. ako aj obžalovaného Y.. Oproti sediacich spoluhráčov nevidela. Zrazu sa strhla hádka medzi poškodeným B. a obžalovaným Y.. Svedok P. od týchto dvoch odstúpil. Poškodený B. sa zdvihol zo stoličky, chytil obžalovaného Y. za sveter, hodil ho o zem a začal ho udierať päsťami a neskôr do neho aj kopať. Poškodený B. udieral obžalovaného Y. päsťou do tváre viackrát, nepamätala si koľkokrát a neskôr ho začal aj kopať. Predtým poškodený B. prikľakol obžalovaného Y., udieral ho päsťami a kopal do tela. Celý tento zápas trval asi 2-3 minúty. Počas zápasu sa poškodený a obžalovaný rozprávali po vietnamsky a vzápätí na to sa poškodený postavil z obžalovaného. Potom, ako sa obaja postavili, nikto nikoho už nenapádal. Na poškodenom ani na obžalovanom si nevšimla žiadne zranenia, ani známky zápasu. Obžalovaný Y. si zobral peniaze a išiel dnu do krčmy, pričom poškodený Jano zostal na mieste činu. Svedok M. O. uviedol na hlavnom pojednávaní, že videl, ako na lavici hrajú karty svedok P., obžalovaný Y. a oproti ním sedeli jeden starší a jeden mladší Vietnamec. Poškodený B., sediaci vedľa svedka P., karty nehral. V pohostinstve sedela aj svedkyňa M. V. s manželom M. V.. Po čase začul hádku, ktorej nerozumel a nevenoval jej pozornosť. Neskôr počul buchnutie po stole, kde sedeli Vietnamci a videl, ako svedok P. odskočil od lavice a takisto tí ďalší dvaja Vietnamci sediaci oproti svedkovi P. a obžalovanému Y., odstúpili od stola. Poškodený B. pristúpil k obžalovanému Y. a držiac ho pod krkom, ho sotil do steny. Obžalovaný Y. spadol na zem a poškodený B. udieral obžalovaného Y. päsťami do tváre, snažil sa ho pritlačiť kolenom k zemi a poškodený B. kopal obžalovaného Y.. Obžalovaný Y. sa bránil svojimi rukami a nohami tak, že od seba odstrkoval poškodeného B.. Všimol si, že tam bola krv a celý zápas trval asi tri minúty. Obžalovaný Y., keď vstal zo zeme, bol zakrvavený a mal monokel pod okom. Obžalovaný Y. povedal niečo po vietnamsky a následne pozbieral svoje peniaze a drobné mince zo zeme, zobral hodinky a odišiel preč domov. Poškodenému B. nevenoval pozornosť. Vyjadril sa, že keď prišiel na miesto incidentu, tak poškodený B. držal pod krkom obžalovaného Y. a tlačil ho smerom k stene. Keď

sa poškodenému B. ruky uvoľnili, začal udierať päsťami do obžalovaného Y.. Pokiaľ by ešte niekto, keď vstali zo zeme, udrel toho druhého, tak by bitka pokračovala a on sa zdržiaval na mieste incidentu do posledného momentu. Znalec M.. P. Z. na hlavnom pojednávaní zotrval na znaleckom posudku vypracovanom v prípravnom konaní, podľa ktorého poškodený utrpel poranenia ľavého oka a jeho okolia a to pomliaždenie a krvnú podliatinu ( modrinu ) hornej a dolnej mihalnice, zakrvácanie očnej bulbárnej spojovky, dilaceráciu ( roztrhnutie ) rohovky s prolapsom dúhovky a stratou vnútroočných štruktúr, zakrvácanie do sklovcovej dutiny a do priestoru cievovky ako aj zlomeninu vnútornej steny očnice vľavo. Mechanizmus vzniku zranenia ako aj rozsah zranení zodpovedá zistenému priebehu pobitia tak, ako vypovedal poškodený a teda údermi päsťami rúk do oblasti tváre. Uvedené poranenia sú ťažké a vyžiadali si preto ústavnú ako aj ambulantnú zdravotnú starostlivosť, pričom sa zvyknú liečiť pol až trištvrť roka, s čím je spojená aj práceneschopnosť. Vzhľadom na doporučenie ďalšieho operačného riešenia nálezu na ľavom oku - enukleácii pre riziko rozvoja sympatickej oftalmie na druhom pravom oku, považuje stav za nedoliečený. Zranenia negatívne ovplyvnia obvyklý spôsob života poškodeného. Úplná strata funkcie jedného oka znamená pre pacienta stratu priestorového videnia a tým aj problémy so šoférovaním a s prácami vyžadujúcimi priestorové videnie. Uvedené zranenia z očného hľadiska zanechajú trvalé následky a to úplnú stratu videnia na ľavom oku a je tiež možná strata ľavého oka ako orgánu v prípade realizovania doporučeného chirurgického riešenia - enukleácie. Bolestné znalec ohodnotil celkove na sumu 210 bodov. Vzhľadom na neukončenie liečenia a neuplynutia viac ako roka od úrazu sa nedá vypracovať náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zranenie poškodenému spôsobilo závažné poškodenie ľavého oka, ktoré viedlo k slepote. Najlepšie korigovaná centrálna zraková ostrosť druhého - pravého oka bola pred úrazom aj po úraze na úrovni 30 % normy v dôsledku sivého zákalu šošovky. Z uvedeného vyplýva, že pravé oko dňa 19.05.2012 zranené nebolo a znížená centrálna korigovaná zraková ostrosť vpravo so zranením z uvedeného dňa nemá súvis. Znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že zranenie bolo spôsobené údermi tupého predmetu, napr. päsťami rúk, ako uviedol poškodený. Uvedené poranenie mohlo byť spôsobené aj jedným úderom, pokiaľ bolo dostatočnej intenzity a to veľmi silnej až silnej. Útoky museli byť nasmerované do ľavého oka a to do bezprostredného okolia. Najpravdepodobnejší mechanizmus úderu predstavoval úder tupým predmetom, teda skôr päsťou ako otvorenou dlaňou. Vyjadril sa, že k vypadnutiu očnej buľvy nemohlo dôjsť. Poškodený mohol cítiť vnútroočnú tekutinu, mohlo dôjsť k natrhnutiu očnej buľvy a následne k vytečeniu vnútroočnej tekutiny. Mohlo dôjsť k vypadnutiu časti očnej buľvy a to šošovky, ale určite nie celej očnej buľvy, pričom šošovka je súčasťou očnej buľvy. Poškodený mohol cítiť napríklad krv, sklovec či vnútroočnú tekutinu, ktorá vytiekla z vnútra oka. Táto vnútroočná tekutina je však transparentná, nie biela. Nevedel sa vyjadriť, čo mohlo poškodenému z oka vypadnúť, teoreticky mu mohla vypadnúť z oka šošovka. Ďalej uviedol, že úder musel smerovať priamo na oblasť ľavého oka. V danom prípade išlo o úder tupým predmetom, napr. päsťou, obžalovaný mohol mať v rukách nejaký tupý predmet, ako napr. kus dreva, kus kovu, nemohlo však ísť o niečo ostré, ako napr. nožík. Ako alternatívu mechanizmu úrazu znalec uviedol pád o tupý predmet, napr. keby sa poškodený udrel o stôl, o roh stola a padol priamo ľavým okom na takýto tupý predmet. Pravdepodobnejšie toto zranenie oka vzniklo úderom päsťou priamo do oblasti ľavého oka. V prípade poškodeného nastala úplná strata zrakovej funkcie a v prípade navrhovanej enukleácie oka dôjde aj k strate oka ako orgánu tela. Znalec ďalej poukázal na to, že aj v prípade, že bola oslabená rohovka ľavého oka, bola potrebná silná intenzita úderu. Rozhodujúca bola intenzita úderu, nebolo rozhodné, či úder smeroval do oblasti ľavého oka zospodu, priamo alebo zhora, najdôležitejšia bola intenzita úderu. Pokiaľ by intenzita nebola silná, nemohlo byť spôsobené zranenie takého rozsahu ako došlo u poškodeného. Vo veci bola vyhotovená zápisnica o dodatočnej ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou. Takisto boli predložené lekárske správy ako na poškodeného, tak aj na obžalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný V. G. R. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného Q. I.F. E. G., svedeckými výpoveďami svedkov R. A. G., C. L. I. a E.N. I. G. ako aj znaleckým dokazovaním z odvetvia oftalmológie, v zhode s ktorými vyznievajú aj zabezpečené listinné dôkazy.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že dňa 19.5.2012 sa v záhradnej reštaurácii zv. I. F. H. stretli obžalovaný V. G. R. ( Y. ), vedľa ktorého po pravej strane sedel svedok E.N. I. G. ( P. ) a oproti nemu sedeli svedkovia C. L. I. a R. A. G., ktorí navzájom hrali karty. Vedľa svedka E. I. G. sedel poškodený Q. I. E. G., ktorý však karty nehral. Medzi obžalovaným V. G. R. a svedkom C. L. I. sa strhla hádka z dôvodu, že obžalovaný tvrdil uvedenému svedkovi, že mu nevyplatil výhru z kartovej

hry. Do uvedenej hádky zasiahol poškodený Q. I. E. G., ktorý rovnako ako svedok C. L. I. tvrdil, že tento svedok obžalovanému vyplatil výhru. Medzi obžalovaným a poškodeným nastal slovný konflikt, pri ktorom obžalovaný upozornil poškodeného, či chce dostať bitku ako minule. Medzi obžalovaným a poškodeným totiž v minulosti došlo k fyzickému incidentu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté Obvodným úradom Vranov nad Topľou, keď obžalovaný bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 23.4.2011 tiež v uvedenom pohostinstve napadol poškodeného Q. I. E. G. a sekáčom na mäso mu sekol do ľavej paže v oblasti bicepsu. Poškodený sa teda z uvedeného dôvodu podľa vlastného vyjadrenia postavil a mal záujem udrieť obžalovaného, ktorý sa však úderu vyhol a spadol na zem. Svedkovia R. A. G. a C. L. I. nevideli presne, či poškodený udrel obžalovaného, ale zbadali, že obžalovaný leží na zemi a poškodený je nad ním. Svedkovia E. I. G., M. V., M. V. ako aj M. O. spozorovali, ako poškodený sotil do obžalovaného, ktorý v dôsledku toho spadol na zem. Na podlahe medzi obžalovaným a poškodeným došlo k vzájomnému napádaniu, ktorého presný priebeh svedkovia nepozorovali. Podľa vyjadrenia poškodeného, tento držal svojimi rukami nohy obžalovaného a opakovane mu uvádzal, že nemá záujem sa s ním biť. Obžalovaný ho pritom rukou chytil za tričko v oblasti hrude a druhou rukou mu chytil jeho prirodzenie. Obžalovaný naproti tomu tvrdil, že poškodený ho po páde na zem opakovane viackrát udieral päsťami do tváre a kopal ho nohami do tela. Obaja aktéri uvedeného incidentu pripustili, čo bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami, že poškodený Q. I. E. G. navrhol obžalovanému, aby prestali vo vzájomnom napádaní, s čím obžalovaný súhlasil. Obžalovaný ako aj poškodený vzápätí vstali zo zeme, keď obžalovaný päsťou rukou minimálne jedenkrát udrel poškodeného Q. I. E. G. do tváre a to do oblasti ľavého oka. Poškodený sa vyjadril, že hneď po uvedenom prvom údere do oblasti oka mu oko začalo krvácať a vypadol mu z neho nejaký útvar v podobe vajca, ktorý položil na stôl. Obžalovaného V. G. R. chytil svedok E. I. G., ktorý odtiahol obžalovaného od poškodeného a poškodený chytil obžalovaného za vlasy. Obžalovaný po uvedenom napadnutí zobral svoje peniaze a odišiel do svojej izby. Poškodeného vzápätí ostatní svedkovia odviezli na lekárske ošetrenie.

Úder päsťou obžalovaného do tváre poškodeného potvrdili svedecké výpovede svedkov C. L. I. a svedka E. I. G. ako aj svedecké výpovede R. A. G. predovšetkým z prípravného konania, ktorí však na hlavnom pojednávaní už len uviedli, že videli ruku obžalovaného nasmerovanú na oblasť tváre poškodeného. Obžalovaný ako aj svedkovia M. V., M. V. a M. O. nevideli, že by obžalovaný udrel päsťou do tváre poškodeného Q. I. E. G..

Obžalovaný popieral, že by napadol poškodeného úderom päsťou do oblasti tváre a tvrdil, že sa len bránil voči útoku poškodeného v rámci nutnej obrany.

Z uvedeného priebehu incidentu medzi obžalovaným a poškodeným je zrejmé, že ako prvý v dôsledku slovného vyprovokovania zo strany obžalovaného napadol obžalovaného poškodený Q. I. E. G. tak, že ho sotil zo stoličky. O tom, kto je obrancom a kto útočníkom pritom zásadne rozhoduje iniciatíva na počiatku stretnutia, nie jeho ďalší priebeh. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že za útok nie je možné považovať situáciu, keď niekto útok zámerne vyvolá a urobí tak preto, aby mohol „ útočníkovi „ pod zámienkou obrany spôsobiť ujmu a uniknúť tak potrestaniu za vlastný útok ( „ obranné jednanie „ ) , ak je teda vyvolanie útoku súčasťou plánovaného vlastného útoku, nejde o nutnú obranu. Z uvedeného vykonaného dokazovania pritom súd dospel k záveru, že obžalovaný už na začiatku konfliktu s poškodeným sa toho snažil vyprovokovať k napadnutiu svojej osoby a to s poukázaním na udalosť zo dňa 23.4.2011, keď poškodeného už raz fyzicky napadol mačetou.

Odhliadnuc od uvedeného názoru súdu je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným nastal na zemi nejaký zápas, priebeh ktorého nebolo možné svedeckými výpoveďami ustáliť. Je však nepochybné, čo bolo potvrdené všetkými svedeckými výpoveďami ako aj samotným obžalovaným, že poškodený navrhol obžalovanému, aby ukončili vzájomné napádanie sa a postavili sa zo zeme. Keď obžalovaný ako aj poškodený vstali zo zeme je nepochybné, že aj prípadný fyzický útok zo strany poškodeného na obžalovaného už bol ukončený a prípadné nebezpečenstvo obžalovanému už nehrozilo. Proti útoku, ktorý je už dokončený pritom nie je nutná obrana prípustná. O nutnú obranu ide v prípade, keď niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Obrana pritom musí prebiehať súčasne s útokom, pokiaľ však už útok skončil, na čo reaguje obranca, ide o odplatu a nie o obranu.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený ako aj všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že po postavení sa zo zeme nedošlo k napadnutiu obžalovaného poškodeným je zrejmé, že aj prípadný útok poškodeného na obžalovaného už dávno skončil a zo strany poškodeného žiadne napadnutie obžalovanému bezprostredne nehrozilo.

Odhliadnuc od skutočnosti, že nutná obrana zo strany obžalovaného nebola oprávnená je potrebné zdôrazniť, že nebola splnená ani nasledujúca podmienka vyžadovaná pri tejto okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť a to že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná spôsobu útoku. Je nepochybné, že obrana musí byť intenzívnejšia aby útok odvrátila, avšak nesmie byť celkom zjavne neprimeraná. V spôsobe útoku je pritom vyjadrené nielen spôsob prevedenia útoku, ale aj osoba útočníka, jeho vlastnosti a úmysel, použité zbrane, hroziaca účinnosť ako aj ďalšie okolnosti. Intenzita obrany a primeranosť obrany intenzite útoku nie je závislá na použitom prostriedku, ale na tom, ako sa tento prostriedok obrany použije. Primeranosť obrany je potrebné posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Obrana však nesmie byť celkom zjavne prehnane silnejšia než je potrebné na odvráteniu útoku.

V predmetnej veci je zrejmé, že po tom, ako obaja aktéri tohto konfliktu vstali zo zeme, obžalovanému zo strany poškodeného nehrozil žiaden útok. Obžalovaný napriek tejto skutočnosti udrel opakovane päsťou svojej ruky poškodeného do oblasti ľavého oka, pričom podľa vyjadrenia poškodeného ako aj svedkov už pri prvom údere pocítil bolesti v oblasti ľavého oka.

Z výsluchu znalca M.. Z. na hlavnom pojednávaní pritom vyplýva, že poranenie ľavého oka poškodeného mohlo byť spôsobené aj jedným úderom dostatočnej intenzity v škále veľmi silnej až silnej intenzity. Znalec sa vyjadril, že k zraneniu oka poškodeného najpravdepodobnejšie došlo v dôsledku úderu päsťou priamo do oblasti ľavého oka. Znalec opakovane zdôraznil, že pri uvedenom údere nebol rozhodujúci smer úderu, ale najdôležitejšia bola intenzita tohto úderu a to v podobe veľmi silnej až silnej intenzity. Keďže uvedené poranenie oka poškodeného podľa znalca bolo spôsobené úderom tupým predmetom, najpravdepodobnejšie päsťou, pripustil možnosť, že útočník mohol mať v rukách nejaký tupý predmet ako kus dreva či kovu, nie však ostrý predmet ako nožík. Znalec pripustil aj hypotetickú možnosť, že by uvedené poranenie mohlo byť spôsobené pádom priamo na oblasť ľavého oka na tupý predmet ako roh stola, avšak takýto prípadný mechanizmus vzniku zranenia u poškodeného bol vylúčený vykonaným dokazovaním, keďže žiaden z účastníkov incidentu neuviedol, že by sa poškodený udrel o nejaký tupý predmet a udretie sa poškodeného takýmto spôsobom nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania.

Svedkovia M. V., M. V.Ň. ako aj M. O. síce vypovedali, že po vstaní zo zeme obžalovaný neudrel poškodeného do oblasti ľavého oka, avšak ich výpovede sú v rozpore s výpoveďami poškodeného, svedkov R. A. G., C. L. I. a E. I. G. ako aj znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva. Je nepochybné, že poškodený utrpel poranenie ľavého oka a jeho okolia, pričom uvedené zranenie mu bolo spôsobené fyzickým útokom.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v prípade obžalovaného došlo k vybočeniu z medzí nutnej obrany ( excesu ) a to ako k extenzívnemu - keďže obrana nebola uskutočnená v dobe, keď útok priamo hrozil alebo trval, ale bola vykonaná v dobe, keď útok už skončil a zároveň sa obžalovaný dopustil aj excesu intenzívneho - keďže obrana bola celkom zjavne neprimeraná spôsobe útoku, pokiaľ ide o intenzitu tejto obrany.

Obžalovaný V. G. R. teda tým, že po predchádzajúcom vzájomnom napádaní sa s poškodeným tohto udrel päsťou ruky do oblasti tváre, v dôsledku čoho mu spôsobil poranenie ľavého oka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 6 až 9 mesiacov s trvalými následkami a to v podobe úplnej straty videnia na ľavom oku ako aj pravdepodobnej strate ľavého oka ako zmyslového orgánu, naplnil po objektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené zranenia poškodeného, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť ako aj dĺžku liečby predstavujú ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ust. § 123 Tr. zákona naplnil aj kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že svojim konaním môže spôsobiť poškodenému, vzhľadom na

presne mierený útok ako aj intenzitu úderu do oblasti ľavého oka zranenie, ktoré utrpel poškodený Q. I. E. G. a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa ( § 34 ods. 4 Tr. zákona )

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný. Obžalovaný však bol priestupkovo postihnutý.

Rozhodnutím Obvodného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 21.1.2013 č. 2013/55-02 bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 23.4.2011 na tom istom mieste ako v predmetnej veci a to keď počas hrania kartovej hry napadol toho istého poškodeného Q. I. E. G. sekáčikom na mäso, čím mu spôsobil sečno -reznú ranu s dobou liečenia v trvaní 5 - 6 dní. Vzhľadom na uvedené priestupkové postihnutie, ktorého sa dopustil voči totožnej osobe ako v danom prípade, súd preto nemohol vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného vedenie riadneho života v zmysel ust. § 36 písm. j) Tr. zákona. Žiadne priťažujúce okolnosti v prípade obžalovaného súd nezistil.

U obžalovaného tak bola zistená neexistencia ako poľahčujúcich okolností tak aj priťažujúcich okolností a teda trest bolo potrebné ukladať v rámci základnej trestnej sadzby ( § 38 ods. 2 Tr. zákona ).

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona páchateľovi tohto trestného činu možno uložiť trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov.

Súd dospel k záveru, že vzhľadom na predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného, avšak na území Slovenskej republiky, na území ktorej sa nezdržiava dlhú dobu, ale zároveň aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že fyzického útoku sa už voči poškodenému raz dopustil, ako aj so zohľadnením trestnej sadzby, v rámci ktorej je potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody na spodnej hranici. Z uvedeného dôvodu súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 3 mesiacov.

Vzhľadom na takto uloženú výmeru trestu odňatia slobody, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný, súd je toho názoru, že na nápravu obžalovaného postačí zatiaľ pôsobenie hrozby trestu bez jeho výkonu. Súd zároveň dospel k záveru, že nad správaním sa obžalovaného je potrebné uložiť aj probačný dohľaď. Za primerané súd považoval ako súčasť tohto probačného dohľadu uložiť len povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ust. § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil s probačným dohľadom a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov. Počas uvedenej doby je obžalovaný povinný sa riadne správať a nedopúšťať sa žiadnej protispoločenskej činnosti, v opačnom prípade sa mu výkon trestu odňatia slobody premení na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Poškodený Q. I. E. G. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného. Znalec z odvetvia oftalmológie bodovo ohodnotil utrpené poranenia poškodeného na sumu 210 bodov. Vzhľadom na hodnotu bodu vo výške 15,72 eur si tak poškodený prostredníctvom splnomocnenca uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného vo výške 3.301,20 eur. Súd poškodenému tento nárok v takto uplatnenej výške priznal.

Poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poškodenému Q. I. E.Q. G. vo výške 804,97 eur.

Poškodená Sociálna poisťovňa si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z vyplatených nemocenských dávok poškodenému Q. I. E. G. vo výške 603,40 eur. V konaní pred súdom,

keďže práceneschopnosť poškodený ukončil až v mesiaci december roku 2012, si splnomocnenec poškodenej spoločnosti uplatnil celkový nárok na náhradu škody vo výške 1.329,60 eur.

Keďže o uvedených nárokoch poškodených spoločností súd nemal žiadne pochybnosti, v nimi uplatnených výškach ich priznal a na náhradu týchto nárokov zaviazal obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.