Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-50-2014.pdf
PDF · 82.67 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/50/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, konateľom a advokátom doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD proti povinnému: V. X., bytom B. XXX XX, D. XX/X, o vymoženie 482,64 € (14.540,- Sk), na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 16Er/2587/2008-65 zo dňa 22. októbra 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 07147/08 zo dňa 29. júla 2008, ktorý zaviazal povinného k zaplateniu sumy vo výške 14.540,- Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 14.300,- Sk od 20.04.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 4.525,- Sk titulom Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.01.2008, uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári, preto je potrebné na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) vyhotovené oprávneným ako formulár. V čl. 17. VOP účastníci uzavreli rozhodcovskú doložku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s tým, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Oddiel Sa, vložka č. 3530/B („ďalej len rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu;
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Predmetnú rozhodcovskú doložku súd posúdil podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú podmienku a ako takú neplatnú. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným, ako alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy, je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá i ust. § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a to dohodou obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade bola rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy (všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu bola uskutočnená jednostranne. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku sú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorej v čl. 3 ods. 1 - 3 sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Pokiaľ ide o trovy exekúcie oprávneného, vzhľadom k tomu, že súd zastavuje exekúciu ako celok z dôvodu, že oprávnený vymáha plnenie na základe nespôsobilého exekučného titulu, nemá oprávnený ani právo na náhradu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Meritórne rozhodovať o veci je všeobecný súd poverený ust. § 40 a 43 zákona o rozhodcovskom konaní, kde je potrebné zohľadniť i to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu (povinného), ktorý sa pred všeobecným súdom domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a jeho nahradenia rozsudkom všeobecného súdu. Preto súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Ďalej namietal, že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu len na návrh účastníka konania z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. a), b), c). Aj keď výkon a ochrana práva oprávneného na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, čo nemožno ospravedlniť ani jeho iným postavením - ako obchodnej spoločnosti, podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, uvedené je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Takto súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že v exekučnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie, nakoľko súd dospel k záveru len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Ak by oprávnený aj akceptoval názor prvostupňového súdu, že mu patrí istá revízna právomoc, táto sa týka iba dôvodov uvedených v § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Avšak dojednanie zmluvných strán, ktorým založili právomoc rozhodcovského súdu, nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom
konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nejde pritom o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Tiež namietal, že súd nesprávne právne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom úvere, vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, na ktorú sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Rovnako poukazuje i na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie upomienok. Úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve zmluvnými stranami, má sankčný charakter. Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Pre obchodné záväzkové vzťahy nemožno obmedziť výšku úrokovej sadzby (uznesenie NS SR, sp.zn. 3Obdo 3/96). Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods.2 O.s.p.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Zmluva o úvere v spojení so Všeobecnými podmienkami, uzavretá medzi oprávneným a povinným, obsahujúca rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc a priznal tak oprávnenému plnenie voči povinnému, je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo v konaní nebolo zistené ani preukázané, že by povinný pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, pričom dôkazné bremeno ťaží toho, kto tvrdí opak (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností VPPÚ, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, ako absolútny obchod, odvolací súd uvádza, že uvedenému v danom prípade nebráni potreba aplikovať na právny vzťah ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto neprijateľná. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp.zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013 uviedol, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu a účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.