Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/2010/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 1141/26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnej: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX K. K., toho času bytom XXXX Y. road, I., U., R., o vymoženie 949,68 Eur, vedenej u súdneho exekútora Andrea Cimermanová, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod č. 17EX 710/20, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.02.2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.02.2022 z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.02.2022 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nezistila dôvody pre zastavenie exekúcie v rozsahu podľa až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné (nejde o cudzí exekučný titul; exekučný titul je vydaný v Slovenskej republike), nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu. Konštatovala, že oprávnený predložil vykonateľný exekučný titul ( Exekučného poriadku) - Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica č.k. OEM-DP-850302/35842/2020/SM zo dňa 07.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.12.2020, a ktorý ukladal povinnosť uhradiť miestny poplatok za komunálny odpad v priebehu rokov 2013-2020. Povinnosť platenia poplatku za komunálny odpad pritom vzniká hlavne fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Tento poplatok za komunálne odpady sa nevzťahuje na bytovú jednotku, v ktorej osoba býva, ale na osobu samotnú. Takýto postup určenia uvedenej povinnosti bol zakotvený už v ust. o miestnych poplatkoch, účinného do 31.10.2004 (ďalej len „“), ako aj v ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „“). Oprávnený preukázal potvrdením o pobyte, že v ohlasovni má povinná stále uvedený trvalý pobyt na ul. M. XX, XXX XX K. K.. Zároveň v lustrácii povinnej v Registri obyvateľov SR je uvedený tento trvalý pobyt a žiadny iný prechodný pobyt či prípadne oznámenie o vycestovaní povinnej do zahraničia. Z toho je zrejmé, že oprávnený nemal ako zistiť skutočnosť, že povinná už nežije na uvedenej adrese. Povinná nepreukázala splnenie svojej povinnosti oznámiť zmenu trvalého pobytu na miestnej ohlasovni. Pokiaľ povinná v podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietala doručovanie exekučného titulu a s tým súvisiacu možnosť, resp. nemožnosť nadobudnutia jeho právoplatnosti, k tomuto vyššia súdna úradníčka citovala zákonné ustanovenia z Daňového

poriadku a uviedla, že v zmysle 89 ods. 3 Daňového poriadku sa daňový dlžník neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Priloženými návratkami bolo zároveň preukázané, že oprávnený sa snažil povinnej doručovať rozhodnutia, ktorými bol vyrubený poplatok za komunálny odpad v príslušnom zdaňovacom období v rokoch 2013 až 2020 do vlastných rúk na adresu uvedenú v evidencii obyvateľov, avšak, keď sa to nepodarilo, tak oprávnený postupoval podľa § 35 Daňového poriadku a doručoval ich verejnou vyhláškou, kde sa aplikuje zákonom predpokladaná fikcia doručenia. Súd mal preukázané, že exekučný titul zo dňa 07.12.2020 sa stal vykonateľným dňom jeho vyhotovenia t. j. 07.12.2020 a správca dane nemal povinnosť upovedomiť o vzniku tohto exekučného titulu povinnú v zmysle 89 ods. 3 Daňového poriadku. S poukazom na uvedené teda povinná mala možnosť podať opravný prostriedok a tam namietať relevantné skutočnosti. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotno-právne námietky v základnom konaní ohľadom skutočností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, v danom prípade Výkazu daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica - č. k. OEM-DP-850302/35842/2020/SM zo dňa 07.12.2020.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručila povinná tunajšiemu súdu dňa 19.04.2022 v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V sťažnosti poukázala na to, že rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a nepresvedčivé, keď exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Súd totiž už v záhlaví uznesenia účelovo označil povinnú ako osobu s trvalým pobytom v Banskej Bystrici, na ul. M. XX, aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že trvalý pobyt povinnej je od roku 1993 v Kanade. Zo strany povinnej boli súdu predložené listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva,že povinná nie je občanom Slovenskej republiky, že jej trvalý pobyt je v Kanade a že údaje v matričných záznamoch Mesta Banská Bystrice sú chybné. Povinná súdu predložila zmluvu o prevode bytu na M. ul. č. XX, prízemie, číslo bytu XX,XXX XX K. K., evidovanú na SBD Banská Bystrica, ktorou preukázala, že k 12. 03. 1993 bol byt prevedený na inú osobu. Súd pri rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy, že povinná od r. 1993 v Banskej Bystrici nežije, logicky potom nemôže ani produkovať žiaden komunálny odpad. Súd sa priklonil len k tvrdeniam oprávneného, že si nesplnila oznamovaciu povinnosť a formalisticky zdôvodnil, že povinnosť platiť poplatky za komunálny odpad sa neviaže na byt ale na osobu. Súd vôbec neprihliadal na tvrdenia povinnej o trvalom pobyte. Ak na adrese K. K., M. X od roku 1993 nebývala, logicky nemohla na uvedenej adrese ani prevziať žiadnu listinu, napr. aj tú, ktorá by mala obsahovať platobné výmery Mesta Banská Bystrica, z ktorých by mohol byt' zostavený exekučný titul. Opätovne ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že nie je občanom Slovenskej republiky, keď občianstvo stratila nadobudnutím občianstva Kanady v roku 1997. Ak nie inak, minimálne prijatím a hoci Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky interným normatívnym pokynom (Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov č. 1/2015 Vestníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (čiastka 1) mimo zákona vytvorilo právny základ" aj pre vrátenie štátneho občianstva Slovenskej republiky strateného podľa podmienok , povinná od februára 2015 o znovunadobudnutie občianstva nepožiadala. Povinnú preto nemožno považovať za poplatníka podľa . Na povinnú nemožno aplikovať ani ustanovenie (o povinností ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni), pretože vycestovala ešte v roku 1993, t. j. pred nadobudnutím účinnosti . V čase vysťahovania sa do Kanady platil o hlásení a evidencii pobytu občanov (účinný od 01.01.1983 do 07. 11. 2001). Podľa tohto zákona, ohlasovňa zruší záznam o trvalom pobyte občana v prípade jeho úmrtia alebo ak príslušný orgán dokáže, že trvalo opustil územie Československej socialistickej republiky (čo je aj prípad emigrácie do Kanady). Podľa okresnú (mestskú) evidenciu pobytu občanov vedú útvary Zboru národnej bezpečnosti (ďalej ZNB) určené Federálnym ministerstvom vnútra. Podľa a ohlasovne sú pri hlásení pobytu občanov a pri vedení evidencie pobytu občanov povinné urobiť záznam o hlásení pobytu v evidencii, ak sú splnené určené podmienky, podávať hlásenia orgánom vedúcim evidenciu pobytu občanov ( až 3). Opätovne tvrdila, že svoje doklady (občiansky preukaz, pas) odovzdala ZNB a ZNB mal povinnosť vykonať ďalšie kroky k odhláseniu jej pobytu, aj vo vzťahu k orgánom vedúcim evidenciu pobytu občanov (matrike), čo sa však zrejme nestalo. Vyjadrila tiež vážne výhrady voči postupu oprávneného, ktorý 27 rokov doručoval povinnej zásielky za použitia náhradného doručenia verejnou vyhláškou a vydané platobné výmery považoval na základe fikcie za doručené. Pokiaľ oprávnený zistil, že povinná je na adrese M. XX, K. K. neznáma, potom nemohol použiť fikciu doručenia. Pokiaľ je adresát na doručovacej adrese neznámy, neplatí že ide o adresu, na ktorej sa zdržuje a preto nemohol byť použitý ani postup doručenia rozhodnutia fikciou. Ak jej oprávnený doručoval platobné výmery opakovane verejnou vyhláškou vyvesením na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica, ale povinná mala trvalý pobyt v Kanade, potom ju pripravil o možnosť podať v zákonnej lehote proti

platobným výmerom riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Z tohto dôvodu výkaz nedoplatkov oprávneného nie je formálne vykonateľný a nemôže byt' ani spôsobilým exekučným titulom. V závere podanej sťažnosti povinná ešte dodala, že má za to, že v čase vydania exekučného titulu boli nároky oprávneného za rok 2013 a 2014 už premlčané. S poukazom na všetko uvedené navrhla napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a exekučné konanie zastaviť. Povinná k podanej sťažnosti pripojila okrem iného aj svoj Prihlasovací lístok na trvalý pobyt z roku 1992.

3. Oprávnený k sťažnosti povinnej vo svojom vyjadrení z 10.05.2022 uviedol, že povinná a tiež jej traja synovia majú podľa ich evidencie trvalý pobyt stále evidovaný na adrese M. XX v K. K., pričom povinná má stále aj štátnej občianstvo SR, o čom jej bol v roku 2018 vydaný aj doklad - Osvedčenie o štátnom občianstve. Ak pri svojom odchode zo SR v roku 1993 odovzdala na polícii občiansky preukaz, k ohlasovni pobytu sa táto informácia nedostala. Pri odovzdaní OP by jej polícia musela vystaviť potvrdenie, nič také však nie je k dispozícii. Povinná aj so synmi musí najprv ukončiť svoj pobyt v SR (o čom ju oprávnený aj informoval v e-mailovej komunikácii), nakoľko po kontrole v Centrálnom registri obyvateľov je zjavné, že dotknuté osoby majú naďalej trvalý pobyt na vyššie uvedenej adrese v Banskej Bystrici. Oprávnený k svojmu vyjadreniu doložil aj uvádzanú e-mailovú komunikáciu s povinnou, z ktorej vyplýva snaha poskytnúť jej nápomocné informácie pri riešení existujúceho problému s evidenciou trvalého pobytu a s tým súvisiacou poplatkovou povinnosťou.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“), b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania.

11. Podľa , ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatníkom je len raz a poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2 písm. c) fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mieste nemá

zriadenú prevádzkareň, poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak poplatník nemá v obci trvalý pobyt ani prechodný pobyt a je oprávnený na území obce užívať alebo užíva viac nehnuteľností, poplatok platí a poplatníkom je len raz. To neplatí, ak sa na poplatníka vzťahuje množstvový zber v príslušnej časti obce.

12. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany povinnej súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami a nasl. , preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné a jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými tvrdeniami povinnej.

13. Vychádzajúc z obsahu podanej sťažnosti je zrejmé, že povinná nesúhlasí s vedením exekúcie z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu Magurská XX v K. K. nebýva od roku 1993, a teda tu nemohla vyprodukovať žiadny odpad ani si tu prevziať akékoľvek písomnosti či podať proti nim opravný prostriedok. Povinná tak rozporuje oprávnenosť exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov č. OEM-DP-850302/35842/2020/SM zo dňa 07.12.2020, ktorým jej bol vyrubený nedoplatok na poplatkoch za komunálny odpad za obdobie rokov 2013 až 2020 (vrátane), z titulu evidovaného trvalého pobytu v meste Banská Bystrica. Povinná tvrdí, že oprávnený nemá nárok vymáhať od nej žiadne poplatky za komunálny odpad, pretože na adrese trvalého pobytu dlhodobo nežije a pri svojom odchode z Banskej Bystrice urobila všetky úkony smerujúce k ukončeniu evidencie jej pobytu. S týmto názorom povinnej však nemožno úplne súhlasiť.

14. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že v zmysle je poplatníkom poplatku za komunálny odpad každá fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie po morálnej stránke rozumie argumentácii povinnej, ktorá sa bráni tým, že by nemala platiť poplatok za komunálny odpad v meste, v ktorom reálne nežije. Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že oprávnený pri vydaní exekučného titulu postupoval v súlade so , keď poplatková povinnosť fyzickej osoby v zmysle uvedeného zákona nie je naviazaná na reálne obývanie určitej adresy, prípadne jej skutočný pobyt hoci aj mimo územia SR. Zákonná úprava v tomto prípade vychádza z evidovaného trvalého alebo prechodného pobytu s tým, že je na poplatníkovi, aby v prípadné zmeny skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie poplatku alebo zánik poplatkovej povinnosti oznámil príslušnej obci - t.j. splnil si oznamovaciu povinnosť. V nadväznosti na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie konštatuje, že exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie nekonal v rozpore s právom.

15. Pokiaľ ide o namietané doručovanie exekučného titulu, s týmto sa z pohľadu sudcu dostatočne vysporiadala už vyššia súdna úradníčka vo vydanom uznesení. Sťažnostný súd pritom poukazuje na právnu úpravu obsiahnutú v o správe daní (daňový poriadok), ktorý v odseku 1 a 3 upravuje, že ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou, pričom takéto doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk. Ide o tzv. fikciu doručenia, pre ktorú Daňový poriadok nevyžaduje, aby sa adresát zásielky na adrese svojho trvalého pobytu aj reálne zdržiaval, teda fikcia sa v danom prípade uplatní aj v prípade, ak sa zásielka vráti z dôvodu, že adresát je na adrese „neznámy.“ Sťažnostný súd tak musí konštatovať, že exekučný titul bol povinnej doručený v súlade so o správe daní a teda sa považoval za doručený, hoci sa o tom povinná nedozvedela.

16. Pre súd prvej inštancie je pochopiteľná obrana povinnej, ktorá v čase, kedy opustila Slovenskú republiku, zrejme urobila všetky potrebné úkony pre odhlásenie pobytu (hoci deklarované skutočnosti ohľadom odovzdania cestovného pasu a občianskeho preukazu nemožno v súčasnosti pre značný odstup času overiť). Napriek tomu, pokiaľ došlo k pochybeniu na strane štátnych orgánov, nie je bohužiaľ v možnostiach exekučného súdu konvalidovať prípadný takýto nesprávny úradný postup tak, ako to povinná žiadala (teda tým, že by exekučný súd exekúciu zastavil). Za skutkového stavu, keď totiž oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol žiadnom spôsobom zrušený ani inak zmenený, a je naďalej právoplatný a vykonateľný, tak exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany, pričom je na rozhodnutí oprávneného či toto právo bude aj realizovať. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu

právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

17. Pokiaľ povinná v podanej sťažnosti namietla premlčanie nároku oprávneného vo vzťahu k výkazom nedoplatkov za roky 2013 a 2014, exekučný súd v rámci rozhodovania o sťažnosti nemôže tejto námietke pripísať žiadny význam, pretože povinná túto námietku nepredostrela už v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorému zákon priznáva odkladný účinok. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými zakotvuje platná právna úprava tzv. koncentračnú zásadu ( Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali neskôr. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, uviesť najneskôr v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní stanovil, že na tvrdenia, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútiť subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať. S poukazom na rigidnú právnu úpravu koncentračnej zásady mohol súd na námietku premlčania predloženú povinnou v podanej sťažnosti len konštatovať, že sa ňou nemá dôvod ani možnosti zaoberať.

18. V rámci rozhodovania o podanej sťažnosti povinnej si súd zabezpečil aktuálny výpis z Registra obyvateľov SR, pričom z tohto zistil, že po začatí exekúcie bol ku dňu 30.05.2022 trvalý pobyt povinnej na území mesta Banská Bystrica zrušený s tým, že v súčasnosti je pobyt povinnej v meste Hamilton, C.. S odstupom času si teda povinná splnila zvyšnú časť svoje ohlasovacej povinnosti vo vzťahu k Mestu Banská Bystrica, čím jej zo zákona zanikla povinnosť platiť poplatok za komunálny odpad v tomto meste (takýto postup bol povinnej navrhovaný a odporúčaný aj zo strany zamestnankyne matričného úradu Mesta Banská Bystrica, v zmysle predloženej elektronickej komunikácie). Povinná má s poukazom na toto do budúcna možnosť v najbližšom zdaňovacom období sa domáhať za podmienok určených v vrátenia, zníženia alebo odpustenia poplatku alebo jeho pomernej časti napríklad aj z dôvodu, že sa viac ako 90 dní v zdaňovacom období nezdržiava alebo nezdržiavala na území obce. O uvedené je však nutné požiadať príslušnú obec (mesto), ktoré o tejto žiadosti na základe predložených dokladov aj rozhodne; táto otázka nepatrí do kompetencie exekučného súdu. Na vrátenie, zníženie či odpustenie poplatku však nie je právny nárok.

19. Vo vzťahu k podanej sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je však podstatnou okolnosťou to, že návrhy a žiadosti povinnej nemali vplyv na exekučný titul, teda nespôsobili jeho zrušenie a exekučný titul zostal naďalej právoplatným a vykonateľným. Exekučný súd nemá právomoc zasahovať do vykonateľného rozhodnutia, uvedené môže uskutočniť len oprávnený, ktorý ich vydal. Len oprávnený môže posúdiť odôvodnenosť žiadosti povinnej na odpustenie poplatkov a úrokov, a teda povinná musí svoju žiadosť adresovať práve oprávnenému. Exekučný súd môže len apelovať na oprávneného, aby za daných okolností a povahu vymáhanej pohľadávky zvážil ďalšie vedenie exekúcie, rozhodnutie je však na ňom.

20. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne, keď rovnako mal za to, že povinná neuviedla a nepreukázala v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce

v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie preto podanú sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.02.2022 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom rozsahu.

21. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

22. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený si žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti neuplatnil, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici, 16. marca 2023

JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a