Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/25/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: V. L., nar. X. H. XXXX, trvale bytom P., B. XX, prechodne X., P. XX, zast. advokátom: JUDr. Andrej Huorka, Bratislava, Gelnická 8, proti žalovanej: Obec Šúrovce, Šúrovce, Nová 5, zast. advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Trnava, Dolné Bašty 2, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 3. decembra 2012 č. k. - 512 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (inak v poradí druhým po čiastočnom zrušení toho prvého rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2010 č. k. -236 - pozn. odvolacieho súdu) súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorej ostatným znením sa žalobkyňa domáhala určenia svojho vlastníctva k pozemkom parc. č. XXX/X a č. XXX/XX v obci a katastrálnom území P. (z ktorých prvý o výmere 97 m2 je zastavaný domom žalobkyne a druhý o výmere 852 m2 má predstavovať parcela novovytvorená na základe geometrického plánu nevedno koho č. 17/2011 zo 7. apríla 2011, ďalej tiež len „sporné nehnuteľnosti“ - opäť pozn. odvolacieho súdu) „z titulu vydržania“. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 5.011,10 eur na účet advokátky identifikovaný vo výroku (správne inak len k rukám) a to do 3 dní (nadbytočne aj „od právoplatnosti tohto rozhodnutia“). Rozsudok odôvodnil, pokiaľ šlo o vec samu, právne ust. , a - 3 O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení) a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) i s odkazmi na § - 166 (?, správne zjavne „116“) ods. 1 a O. z. z roku 1950 () a uhorské tzv. obyčajové právo; vecne potom okrem teoretického rozboru inštitútu vydržania (i so zreteľom k pohybom v právnej úprave platnej na území dnešnej Slovenskej republiky) na jednej strane existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, na strane druhej však nepreukázaním tzv. nadobúdacieho titulu ani dobromyseľnosti či už žalobkyne alebo niektorého z jej právnych predchodcov o tom, žeby týmto mali sporné nehnuteľnosti patriť ako vlastníkom. Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené právne len paušálnymi odkazmi na a tzv. advokátskej tarify (vyhlášky č. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom úspechom žalovanej a jej trovami na právnej službe podľa sumára v odôvodnení.

I proti tomuto rozsudku (obdobne ako proti rozsudku tomuto predchádzajúcemu) podala žalobkyňa včas odvolanie s návrhom na takú jeho zmenu, pri ktorej by došlo k jej určeniu za vlastníčku parciel č. XXX/X a XXX/X v obci a katastrálnom území P. (takže tu podľa obsahu šlo sčasti o návrat k pôvodnej - tunajším odvolacím súdom však už v minulosti odmietnutej - identifikácii jednej zo sporných nehnuteľností). Popri zotrvaní na svojej argumentácii zo skoršieho konania namietala najmä, že sporné nehnuteľnosti pred rokom 1989 nemohli byť obecnými, ale nanajvýš štátnymi, ich držitelia sa správali ako ich vlastníci a v pochybnostiach je tu predpoklad oprávnenosti držby (na čo súd prvého stupňa neprihliadol), pričom napokon súd prvého stupňa ju (žalobkyňu a odvolateľku) zaťažil nemalými výdavkami na vyhotovenie

geometrického plánu (ktoré nebola potreba vynakladať, ak súd nemienil žalobe vyhovieť) a nedostatočne dôsledným bol i pri vyhodnocovaní opodstatnenosti výšky odmeny a náhrady hotových výdavkov požadovanej advokátkou žalovanej.

Žalovaná ani tentoraz odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa a vec v celom rozsahu (pretože rozhodnutie o trovách konania i v prípade, ak by nebolo výslovne napadnuté aj ono, malo povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej) a to podľa bez pojednávania, nakoľko pre nie celkom náležitý postup (súdu prvého stupňa) pri odstraňovaní už raz (odvolacím súdom) vytknutého procesného pochybenia bolo tentoraz rozhodovanie odvolacieho súdu vo veci s konečnou platnosťou (rozumej buď potvrdzujúcim alebo zmeňujúcim rozsudkom) vylúčené.

Už vyššie spomenutým rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2010 (v čase vedenia skoršieho odvolacieho konania vo veci pod sp. zn. ) musel byť v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne zrušený a vec musela byť takémuto súdu vrátená - v rozsahu zrušenia - na ďalšie konanie z dôvodu, že v časti týkajúcej sa pozemku identifikovaného (v minulosti a aj nateraz ostatným odvolaním žalobkyne) ako parcela č. XXX/X nebola patričná pozornosť venovaná tomu, že už na pojednávaní 25. novembra 2009 došlo k takej korekcii požiadavky žalobkyne z pôvodnej žaloby, ktorou oproti pôvodne požadovanej výmere parcely 1.032 m2 sa malo žiadať už len 35 m2 (keď inak v podobnom duchu, čiže v smere požiadavky na prevod vlastníctva už len k časti parcely, znelo i odvolanie proti prvému rozsudku súdu prvého stupňa v tejto veci). Pretože už takáto požiadavka mala charakter kvalitatívnej zmeny žaloby (napriek obmedzeniu pôvodnej požiadavky sa tu totiž evidentne žiadalo 1. vytvorenie novej pozemkovej nehnuteľnosti rozčlenením tej pôvodnej a 2. následné uloženie žalovanej povinnosti previesť menšiu z nehnuteľností vzniknutých takýmto rozčlenením na žalobkyňu), bolo o nej (ďalej tiež len „prvšia zmena žaloby“) treba rozhodnúť (podľa ), ale sa tak nestalo (nielen v konaní predchádzajúcom vydaniu v poradí prvého rozsudku v tejto veci, ale ani kedykoľvek neskôr).

Takto spôsobenú zmätočnosť konania nad rámec týkajúci sa pôvodnej požiadavky žalobkyne na vynútenie (od žalovanej) prevodu vlastníctva k parcele č. XXX/X pritom nebolo spôsobilé odstrániť opustenie žalobkyňou tej požiadavky, aby žalovanej bola uložená povinnosť uzavrieť s ňou (žalobkyňou) zmluvu o prevode vlastníctva tej nehnuteľnosti, ohľadne ktorej mohlo (a muselo) konanie prebiehať aj po čiastočnej právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa z 27. januára 2010 a nahradenie takejto požiadavky celkom novou požiadavkou na určenie vlastníctva žalobkyne ako k tej parcele, ohľadne ktorej bol zaznamenaný (a to dnes už právoplatne) neúspech s požiadavkou na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva (tu rozumej parcelu č. XXX/X), tak i k novo identifikovanej ďalšej parcele, majúcej byť vytvorenej geometrickým plánom (v prípade ktorej parcely inak došlo k doslova gigantickému a v konaní nijako nevysvetlenému nárastu jej výmery z pôvodne požadovaných 35 m2 na 852 m2, čiže na viac než 24-násobok). Rozhodnutie o pripustení novšej zmeny žaloby (urobenej podaním z 30. marca 2012, po prvý raz preukázateľne súdu prvého stupňa došlým 2. apríla 2012), urobené navyše spôsobom súdu prvého stupňa opakovane vytýkaným (teda bez uvedenia aj vo výroku uznesenia pripúšťajúceho zmenu žaloby, ako má znieť žalobný návrh po zmene - tu por. rub zápisnice o pojednávaní zo 16. apríla 2012 na dnešnom č. l. 448 p. v.) totiž nemohlo „prekryť“ absenciu rozhodnutia o prvšej zmene žaloby a konanie tak naďalej bolo zmätočným, pričom súd prvého stupňa tu nedbal ani na to, aby i v jemu známom ostatnom podaní definujúcom požiadavky žalobkyne bol celkom nezameniteľným spôsobom označený tiež geometrický plán majúci vytvoriť nový pozemok (chýbalo uvedenie autora plánu), vyslovená aj súvisiaca požiadavka na to, aby sa takýto geometrický plán stal integrálnou súčasťou výroku rozsudku (ktorý pri vyhovení žalobe má slúžiť ako podklad vyznačenia nového spôsobu evidencie nehnuteľností i vlastníckych vzťahov k nim) a aby do tretice“ i podanie modifikujúce pomerne zásadným spôsobom požiadavky z pôvodnej žaloby (uplatňované až do skončenia predchádzajúceho odvolacieho konania v tejto veci) bolo vypravené tiež náležitosťami požadovanými v prípade žaloby (vrátane objasnenia rozdielov vo výmerách pozemkov i dôvodov, pre ktoré sa až v relatívne neskorom štádiu konania prišlo s argumentáciou o vlastníckom práve, prakticky negujúcou všetky pôvodné tvrdenia žalobkyne).

Práve opísaný postup súdu prvého stupňa (či presnejšie nedostatok zákonom predpísaného postupu) tak zapríčinil pretrvanie zákonného dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa per analogiam (neexistencia celkom jednoznačne vymedzeného predmetu konania žalobou v znení

všetkých jej zmien, o ktorých by aj bolo rozhodnuté) a vrátenia veci na ďalšie konanie podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, tentoraz už skutočne vykonať pokus o odstránenie vady podania (zmeňujúceho žalobu) z 25. novembra 2009, spočívajúcej v jeho nedoplnení aj geometrickým plánom vytvárajúcim pozemkovú nehnuteľnosť majúcu sa podľa pôvodnej žaloby i jej prvšej zmeny predať žalobkyni (keďže zadováženie geometrického plánu vytvárajúceho inú nehnuteľnosť než tú majúcu odčleniť z pôvodnej parcely č. XXX/X len 35 m2 takýmto doplnením z povahy veci nie je a nikdy byť nemohlo), na prípadnú neochotu či neschopnosť žalobkyne doložiť geometrický plán podporujúci dnes už zrejme zanechanú požiadavku reagovať rozhodnutím o nepripustení prvšej zmeny žaloby a takto zjednať priechod pokračovaniu v konaní, smerujúcom ku konečnému rozhodnutiu vo veci, pokiaľ na to v závislosti na ďalších procesných aktivitách žalobkyne ešte bude dôvod. Trvanie na uplatňovaní práv len bezchybnými podaniami bude samozrejme musieť platiť i pre všetky ďalšie podania, ktorými sa prípadne žalobkyňa pokúsi svoje doterajšie požiadavky určitým spôsobom znovu korigovať, pričom ak sa tak stane, nutné bude v konaní trvajúcom bezmála 7 rokov osobitnú pozornosť venovať aj parametru použiteľnosti výsledkov doterajšieho konania pre konanie o prípadnej znovu menenej žalobe (tu por. najmä ust. vety prvej ), podľa potreby prípadne aj doplniť dokazovanie, s využitím ust. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom prípadne opätovne rozhodnúť o veci i o trovách konania prvostupňového a všetkých doterajších odvolacích konaní ( ). Pri rozhodovaní o trovách konania pritom bude potrebné mať na zreteli aj to, že v prípade zastúpenia účastníka advokátom je platobným miestom náhrady advokát ( ) a nie jeho účet, keď voľba spôsobu splnenia uloženej povinnosti je na osobe z rozhodnutia povinnej (a tou by pri zachovaní výsledku konania v prvom stupni bola žalobkyňa a nie žalovaná či jej advokátka), ako i to, že principiálne bolo namieste prisvedčiť odvolacej námietke o prílišnej výške požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia žalovanej (kde sa súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal so zmenami v predmete konania a nerozlišoval medzi prvotnou požiadavkou na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu a neskoršou na určenie vlastníctva).

Pretože tu ale zjavne nedošlo buď k pochopeniu toho, čo tunajší súd naznačil v závere svojho prechádzajúceho rozhodnutia v tejto veci (v rozsudku z 30. novembra 2010), alebo navzdory skôr uvedenému sa žalobkyňa rozhodla ísť cestou takpovediac zarúbanou, žiadúce je skôr uvedené zopakovať a snáď i bližšie (resp. zrozumiteľnejšie) vysvetliť :

Niet sporu o tom, že tzv. jablkom sváru je relatívne dlhý čas existujúca stavba dnes patriaca žalobkyni a pozemok zastavaný takouto stavbou, ktorý podľa aktuálnej evidencie v katastri (dosiaľ účinne nespochybnenej) je naopak vlastníctvom žalovanej. Takáto nezhoda vlastníckych pomerov k stavbe a ňou zastavenému pozemku má evidentne pôvod v dávnejšej minulosti (v čase, v ktorom vlastníkmi jednej i druhej nehnuteľnosti boli osoby od žalobkyne i žalovanej odchylné). Práve preto ale nie je celkom bez významu, na akom právnom podklade došlo k zriadeniu tzv. domovej nehnuteľnosti dnes patriacej žalobkyni. To, že žalobkyňa nemá najmenšiu šancu uspieť so žalobou požadujúcou uzavretie zmluvy o predaji pozemku zastavaného domom v jej vlastníctve (čo bolo nepochybne dôvodom prechodu k inej požiadavke) a že za aktuálneho stavu vecí to isté platí o možnosti uspieť s argumentáciou o vzniku vlastníctva k pozemku zastavanému stavbou, resp. i k ďalšiemu pozemku vydržaním (kde praktickým svedectvom nedostatku dobromyseľnosti žalobkyne o jej vlastníckom práve je práve skoršia požiadavka na donútenie žalovanej k predaju sporných nehnuteľností) totiž neznamená, že žalobkyňa je pri domáhaní sa ochrany svojich práv celkom bezmocná, v prípade snahy uspieť je však nevyhnutné voliť prostriedky adekvátne skutkovej, dôkaznej i právnej situácii. Ak teda je už prakticky nemožné presvedčiť o tom, že tu bola dostatočne dlhý čas trvajúca dobromyseľná oprávnená držba smerujúca (resp. i vedúca) k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (či k niektorej z nich), prípadný právny podklad umožňujúci v minulosti zriadenie tzv. domovej nehnuteľnosti dnes patriacej žalobkyni v spojení s dostatočne dlhý čas trvajúcim nerušeným výkonom vlastníckeho práva k stavbe mohli spôsobiť vydržanie iného než vlastníckeho práva a to práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (spočívajúceho v práve vlastníka stavby užívať pozemok niekoho iného - tu por. i ust. § 151o ods. 1 vety druhej O. z.). Preložené do ľudovejšej reči to znamená, že nemožno mať priveľké oči a snažiť sa o niečo, na čo sily (resp. argumenty) nestačia, ak ochrane práv postačuje domáhanie sa (a tiež preukázanie) existencie iného práva. To bol i dôvod, pre ktorý mala žalobkyňa už po oboznámení sa s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu z novembra 2010 korigovať svoje skoršie požiadavky v smere

práve opakovane naznačenom (a nie pomerne tvrdošijným domáhaním sa určenia vlastníctva, ktorému nič nenasvedčovalo) a i keď nie je celkom vylúčené tak urobiť ešte i v ďalšom konaní, tentoraz to bude žalobkyňa (dosiaľ postupujúca inak), na kom bude primárne riziko, či sa podarí presvedčiť súd o použiteľnosti doterajších výsledkov konania v prejednávanej veci na konanie o novej ďalšej požiadavke (uplatnenej už po ďalší raz zmenenou žalobou, pokiaľ k tomuto pravda dôjde).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.