Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/65/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: V. L., G..Č.. XXXXXX/XXX, B. XX, XXX XX Š., zastúpená: JUDr. Andrej Huorka, advokát, Gelnická 8, 831 06 Bratislava proti odporcovi: Obec Šúrovce, Nová 5, 919 25 Šúrovce, zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Dolné Bašty 2, Trnava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 5.011,10 € na účet právnej zástupkyne odporcu PhDr. JUDr. Jaroslave Balážiovej vedený v ČSOB pob. Trnava č. 4008162424/7500, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím pôvodným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 18.05.2007 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť uzavrieť s navrhovateľkou zmluvu o prevode vlastníctva k pozemkom, parc. č XXX/X, kat. územie Š. o výmere 97 m2, a aby súd uložil odporcovi povinnosť previesť na navrhovateľku vlastnícke právo k pozemku, ul. B. XX, Š., L.. Č.. XXX/X, kat. územie Š., rozloha 97 m2 a k parc. č. XXX/X, kat. územie Š. o výmere 1.035 m2.

Svojho nároku sa navrhovateľka domáhala na základe toho, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - domu postaveného na parc. č. XXX/X, navrhovateľka nemôže s touto nehnuteľnosťou - domom nakladať, nakoľko nie je vlastníčkou pozemku, na ktorom je dom postavený. Nehnuteľnosť je v zlom stave, dostala už upozornenie zo stavebného úradu, že na stavbe sú vážne poruchy v statike, nemôže však dostať stavebné povolenie ani úver z dôvodu, že nie sú usporiadané vlastnícke vzťahy k pozemku. Poukázala ďalej na skutočnosť, že odporca v obdobnom prípade s iným občanom obce Šúrovce situáciu doriešil tým spôsobom, že pozemok pod domom previedol na vlastníka domu. V jej prípade bola takáto žiadosť zo strany odporcu zamietnutá. Odporca bol s ňou ochotný uzavrieť nájomnú zmluvu s platnosťou do jej smrti, s ktorým riešením navrhovateľka nesúhlasila. Uviedla k veci, že predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom postavili jej rodičia, časť tejto nehnuteľnosti zdedila po svojich rodičoch a časť po bratovi, ktorý zomrel a v súčasnej dobe je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, uviedol, že nie je v záujme obce, aby bol pozemok pod domom odpredaný navrhovateľke, ktorá v obci dlhodobo nežije a o nehnuteľnosť sa nestará. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXX/X, o výmere 1.032 m2, tento je dlhodobo v nájme Poľovného združenia „Váh“ ktoré združenie sa o nehnuteľnosť riadne stará a platí riadne obci nájomné. Poukázala ďalej na skutočnosť, že pozemok parc. č. XXX/X je zahrnutý do územného plánu ako oblasť verejného záujmu, v rámci ktorého v uvedenej oblasti má byť v zmysle štúdie a účelovej mapy vytvorené spoločensko- zábavné centrum BALATA, pre účely športového a kultúrneho vyžitia občanov obce Š..

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.01.2010, č.k. -219, ktorým rozsudkom návrh navrhovateľky o uloženie povinnosti odporcovi previesť jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti na navrhovateľku zamietol, súčasne zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 215,77 €.

Proti rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 30.11.2010, č.k. -236 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej týkajúcej sa parc. č. XXX/X potvrdil a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď súdu prvého stupňa uložil povinnosť riadiť sa názorom odvolacieho súdu a uložil mu povinnosť vykonať pokus o odstránenie vady podania zmeňujúceho žalobu urobeného na pojednávaní 25.11.2009 (vady spočívajúcej v nedoplnení podania zmeňujúceho žalobu aj geometrickým plánom vytvárajúcim pozemkovú nehnuteľnosť majúcu sa podľa žaloby odporcom predať navrhovateľke), podľa výsledku takejto snahy a tiež prípadnej ďalšej procesnej aktivity navrhovateľky zvoliť ďalší postup a podľa potreby prípadne aj doplniť dokazovanie. V zmysle uvedeného pokynu krajského súdu súd vyzval navrhovateľku na úpravu petitu. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2012 navrhovateľka upravila v predmetnej veci petit a žiadala, aby súd rozhodol o nasledovnom petite:

„Súd určuje, že nehnuteľnosti v k.ú. P. Š. N.. identifikované Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 07.04.2011 - zastavaná plocha o výmere 852 m2 na novovytvorenej parc. č. XXX/XX a pozemok pod domom na parc. č. XXX/X o výmere 97 m2 vedená na LV č. XXX, patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky V. L., G.. L., G..Č.. XXXXXX/XXX, trvale bytom Š.G. Č.. XXX, B. D.. XX v celosti, z titulu vydržania.“ Navrhovateľka k zmene petitu pripojila geometrický plán vypracovaný N.. N. Ď. zo dňa 07.04.2011 č. 17/2011 overený Správou katastra Trnava dňa 13.04.2011, na základe ktorého došlo zo strany navrhovateľky k úprave petitu. Týmto geometrickým plánom z parc. č. XXX/X došlo k vytvoreniu novej parcely č. XXX/XX.

K upravenému petitu odporca v písomnom vyjadrení žiadal, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že žalobný petit je nejasný a nekonkrétny, pri výkone rozhodnutia je nevymožiteľný (parc. č. pozemkov sú bez uvedenia druhu a výmery, bez uvedenia vlastníckeho podielu). Návrh žiadal zamietnuť aj z dôvodu, že vykonaným dokazovaním (a to aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. ) nebolo nijakým spôsobom preukázané nadobudnutie vlastníctva navrhovateľky, resp. jej právnych predchodcov k parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX. Súčasne poukázal na nesplnenie podmienky dobromyseľnosti navrhovateľky, resp. jej právnych predchodcov v užívaní predmetných nehnuteľností a nie je ani zrejmé, kedy došlo k vybudovaniu domu s.č. XXX. Už v uvedenom konaní navrhovateľka nebola schopná predložiť dôkaz, ktorý by svedčil v prospech dobromyseľnej držby jej právnych predchodcov, t.j. jej rodičov Q. H. K. L., ako ani dôkaz o dobromyseľnosti držby pozemkov ňou samou. Odporca tvrdil, že navrhovateľka nemohla byť nikdy dobromyseľná v tom, že užívané nehnuteľnosti, t.j. záhrada a ďalšie okolie domu - na LV č. XXXX zapísaná parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1.032 m2 jej patria. Po smrti svojich rodičov, pri bežnej opatrnosti musela mať vedomosť, že pozemky pod domom s.č. XXX a priľahlé pozemky nie sú vo vlastníctve jej právnych predchodcov, pretože tieto vždy boli vedené v katastri nehnuteľností ako vlastnícke pozemky patriace čsl. republike v správe MNV Š. alebo ako vlastnícke pozemky Obce Š.. K návrhu odporca poukázal aj na skutočnosť, že prijatím inštitút vydržania nebol upravený a to až do jeho novely z roku 1982. Po účinnosti tejto novely, t.j. od 01.04.1982 platnej do 31.12.1991 bol inštitút vydržania znovu zavedený, avšak objektom držby - objektom vydržania mohla vyť zásadne vec, ktorá mohla byť premetom osobného vlastníctva, avšak nesmela byť v socialistickom vlastníctve. Ak šlo o pozemok alebo jeho časť, ktorý mal nepretržite v držbe občan po dobu 10 rokov a ku ktorému by inak mohlo byť zriadené právo osobného užívania, nadobudol vlastníctvo k pozemku alebo jeho časti vydržaním štát. Občan nadobudol právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Právna úprava vydržania pre pozemky podľa platnej a účinnej novely vzala za základ inštitút osobného užívania pozemku a teda v prípade vydržania muselo ísť o pozemok, ktorý v priebehu vydržacej lehoty nebol v socialistickom spoločenskom vlastníctve, ale ktorý po vydržaní do vlastníctva štátu bol spôsobilým stať sa predmetom práva osobného užívania pozemku. Muselo ísť teda o pozemky, ktoré boli podľa príslušných pánov alebo územných rozhodnutí určené k výstavbe napr. rodinných domkov, garáží a pod. Z vyjadrenia Y. C., starostu obce Š., zo dňa 19.10.1999, zaslaného na Okresný súd v Trnave vo veci konanej pod č.k. je zrejmé, že navrhovateľkou označené pozemky, t.j. parc. č. XXX/X a parc. č XXX/X do 01.01.1992 nemohli byť

predmetom vydržania, pretože na týchto pozemkoch nebola plánovaná výstavba rodinných domov, ale naopak MNV v Š. mal záujem pozemky vyčistiť, t.j. mal záujem tam existujúce „chatrče“ demolovať, pričom vlastníkom pôvodných rodinných domkov boli pridelené náhradné stavebné pozemky do ich osobného užívania. Podľa vyjadrenia Y. C. bol náhradný pozemok ponúknutý aj bratovi navrhovateľky, ktorý však tento odmietol prijať, rovnako ako odmietol v tom čase odpredať svoju domovú nehnuteľnosť štátu.

Po úprave petitu súd k návrhu vypočul navrhovateľku, ktorá uviedla, že v rodinnom dome v obci Š., D.. B. Č.. XX sa narodila v roku 1936, v tom čase dom pozostával z 2 miestností, a to z izby a kuchyne. V roku 1959 jej rodičia k domu pristavili ešte jednu izbu. Okolo domu bol pozemok neupravený, bolo tam smetisko, jej brat I. na tento neupravený pozemok naviezol zeminu, takýmto spôsobom upravil pozemok, takto upravený pozemok oplotil a na pozemok zasadil stromky. Takto jej brat pozemok upravil asi v roku 1973. V tom čase žili ešte jej rodičia, oplotenie robil brat I. spolu s jej otcom. Nevedela sa vyjadriť, či jej rodičia alebo brat I. pýtali od niekoho súhlas na to, aby mohli pozemok oplotiť. Brat I. zomrel v roku 1984, ona bývala v dome do roku 2004, potom odišla bývať k svojej dcére do X.. Podľa jej vyjadrenia daň z nehnuteľností odporcovi platila vždy jej dcéra a to za dom aj za pozemok. K veci sa vyjadrila, že mala záujem odkúpiť od odporcu oplotený pozemok, v tejto záležitosti bola aj za starostom, resp. tieto záležitosti vybavovala jej dcéra, na starostu sa obracala aj písomnou formou, avšak odporca s odkúpením pozemkov nesúhlasil. Mali záujem odkúpiť pozemok, ktorý ohradil jej brat s otcom.

Svedkyňa W. L. - dcéra navrhovateľky uviedla, že v uvedenom rodinnom dome P. Š. B. H. B. XX, sa narodila, z rozprávania starých rodičov má vedomosť, že v tomto dome starí rodičia bývali stále, jej starý otec sa tam narodil v roku 1910. Túto nehnuteľnosť - rodinný dom a záhradu jej starí rodičia stále užívali, záhradu obrábali, jej strýko do záhrady naviezol ešte zeminu, aby sa pozemok zúrodnil. Jej starí rodičia, jej matka považovali nehnuteľnosti za svoje. Po smrti starých rodičov jej matka - navrhovateľka zistila, že pozemky - nie dom - neboli vo vlastníctve starých rodičov a najmä túto skutočnosť zistila navrhovateľka po smrti svojho brata, keď v rámci dedičského konania zistila, že pozemky patria do vlastníctva obce, resp. do vlastníctva štátu. Uviedla, že asi v roku 1976 jej strýko, teda brat navrhovateľky I. L. oznámil vtedajšiemu MNV v Š., že k doterajšiemu pozemku, ktorý užívali starí rodičia, prihradil ešte nejaký kúsok pozemku, aby zamedzil vynášaniu smetí obyvateľmi do obce na uvedený pozemok. Nevedela sa vyjadriť, kedy jaj matka začala riešiť vlastníctvo ohľadne predmetných nehnuteľností s obcou, nevedela uviesť, či to bolo ešte pred podaním žaloby na Okresný súd v Trnave vo veci , alebo potom. Poukázala na skutočnosť, že po oplotení skultúrneného pozemku I. L. neboli zo strany vlastníka nehnuteľnosti žiadne pripomienky ani reakcie. Odporcovi stále platila navrhovateľka daň z nehnuteľností, teraz platí daň ona, a to daň domovú a tiež zo záhrady vo výmere 270 - 300 m2.

Svedkyňa H. U., bývalá pracovníčka MNV v Š. sa vyjadrila, že mala vedomosť o tom, že v dome, ktorý stojí na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, bývali rodičia navrhovateľky, býval tam aj jej brat I.. Dom bol postavený na obecnom pozemku, pri dome boli aj pozemky, ktoré boli taktiež vždy obecné - bolo tam smetisko. Pozemok pri dome bol ohradený, k výmere sa vyjadriť nevedela, na tomto pozemku mala navrhovateľka, resp. jej rodičia záhradku, ktorú si obrábali. Voči ohradeniu pozemku MNV nemalo žiadne výhrady. Pozemok, ktorý I. L. ohradil, bol predtým smetiskom. Vyjadrila sa ďalej, že po smrti otca navrhovateľky prišla na MNV požiadavka od notára za účelom určenia ceny nehnuteľnosti, vtedajší predseda MNV T. V. povedal navrhovateľke, že jej ocení dom, avšak nie pozemky, pretože sú obecné. Súčasne sa vyjadril, že pokiaľ bude mať záujem, pozemky jej obec predá. Navrhovateľka sa vtedy nahnevala, robila krik, a tým sa celá záležitosť skončila. K veci ešte uviedla, že v blízkosti sporných pozemkov stáli domy rómskych obyvateľov, podľa vládneho nariadenia sa tieto osady mali zlikvidovať, čo MNV aj urobilo, domy vykúpilo a týmto ľuďom pridelilo stavebné pozemky na inom mieste v obci, kde si postavili nové domy. Nevedela sa vyjadriť, či aj navrhovateľke, resp. jej právnym predchodcom bola daná uvedená možnosť.

Svedok U. Č., bývalý poslanec MNV v Š. sa vyjadril, že poznal rodinu navrhovateľky, mal vedomosť o tom, že v dome na ul. B. Č.. XX bývala navrhovateľka, jej brat I. a jej rodičia. Jednoznačne sa vyjadril, že má vedomosť o tom, že všetky pozemky okolo domu boli obecné, rovnako aj pozemok, na ktorom bol postavený dom. Predmetný dom stál na okraji osady, so súhlasom predsedu MNV T. V. obyvatelia domu užívali obecný pozemok vedľa domu s tým, že tam budú dodržiavať poriadok, čím sa myslelo, aby dohliadali na to, aby tam ľudia nevyvážali odpad. Podľa jeho odhadu L. užívali pozemok vo výmere okolo 4 árov. Asi v takejto výmere I. L. pozemok oddelil plotom, na toto oplotenie si podal aj žiadosť na

MNV, obec s týmto nesúhlasila, avšak s tzv. „tichým súhlasom“ MNV I. L. oplotenie postavil. Pri žiadosti o oplotenie pozemku bola aj žiadosť o jeho odkúpenie.

Svedok T. C. vypovedal, že býva v susedstve domu, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, sa vyjadril iba k tomu, že dom aj pozemok okolo neho sú zdevastované, už po dobu minimálne 20 rokov sa o pozemok ani o dom nikto nestaral. Vyjadril sa, že v susedstve domu navrhovateľky má priestory na podnikanie, v minulosti mal záujem odkúpiť uvedený dom, o priľahlý pozemok záujem nemal, vedel o tom, že tento je vo vlastníctve obce a bola by to komplikovaná záležitosť. Mal záujem iba o dom a o pozemok pod domom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä listov vlastníctva, obsahom spisu Okresného súdu v Trnave sp. zn. -24, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov, územným plánom, spisom ŠN Trnava č. III D 975/76 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 02.03.2000, č.k. -24 súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Š. N.., parc. č. XXX/X- ostatná plocha o výmere 1.032 m2, parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere 97 m2, novozameraných GR č. 244 - 1995 v celosti. Uznesením Okresného súdu v Trnave zo dňa 23.03.2001, č.k. -50 v dôsledku späťvzatia návrhu bolo konanie právoplatne zastavené. Súd mal preukázané, že vlastníkom pozemku, parc. č. XXX/X o výmere 1.032 m2 ako aj pozemku pod domom, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, je odporca, obec Šúrovce. Pozemok o výmere 1.032 m2 je v nájme Poľovníckeho združenia „Váh“ Šúrovce na základe Zmluvy o nájme uzatvorenej dňa 02.02.2000 medzi prenajímateľom Obec Šúrovce a nájomcom Poľovnícke združenie „Váh“ Šúrovce. Predmetná nehnuteľnosť v budúcnosti podľa predloženej štúdie a účelovej mapy na tomto pozemku ako aj na susediacich pozemkoch sa plánuje vybudovanie spoločensko-zábavného centra BALATA pre účely športového a kultúrneho využitia občanov obce Šúrovce.

Z fotokópie žiadosti I. L. (brata navrhovateľky) zo dňa 28.09.1976 vyplýva, že tento podal na radu MNV Š. žiadosť o „povolenie pre urobenie novej ohrady pri našom rodinnom domku, čím došlo i k zabratiu kúska pozemku“. V tejto dodatočnej žiadosti o povolenie ohrady ďalej I. L. uvádza, že túto dodatočnú žiadosť podáva na podnet výzvy, ktorú obdržal od rady MNV v Š.. V tejto dodatočnej žiadosti ďalej podotýka, že ohradená časť pozemku nie je zatiaľ v jeho vlastníctve, avšak v budúcom roku chce tento odkúpiť.

Z fotokópie písomného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 06.09.1999 vyplýva, že navrhovateľka písomne prehlasuje, že v prípade, ak si pán T. C., X. U. XXX, Š. vybaví prevod nehnuteľností na jej osobu, bude pán T. C.Á. prvým a jediným kupcom na parc. č. XXX/X H. XXX/X.

Z fotokópie výpisu uznesenia č. 38/2005, zo zápisnice z riadneho zasadnutia poslancov Obecného zastupiteľstva v Š. konaného dňa 24.10.2005 vyplýva, že OcZ nesúhlasí s vydržaním a ani odpredajom parc. č. XXX/X (zat. plocha a nádvorie - 270 m2) p. V. L.. Súhlasí s bezplatným prenájmom doživotne pani V. L..

Z predložených fotokópií platobných výmerov ohľadne dane z nehnuteľností platenej navrhovateľkou obci Š. vyplýva, že táto platila daň z nehnuteľností - záhrady vo výmere 300 m2, stavby na bývanie vo výmere 100 m2. K tomuto podala písomné vyjadrenie Obec Š. zo dňa 30.03.2012, v ktorom udáva, že pani V. L.C. daňové priznania nepodávala nikdy osobne, nikdy osobne nepodpísala ani tlačivo označené ako „Daň z nehnuteľností“ a nie je ani známe, kto spracoval daňové priznanie za rok 1996 a na základe akých podkladov. Od roku 1996 až do roku 2004 sa nevydávali platobné výmery, až v roku 2004 boli obcou spracované konkrétne platobné výmery a tieto boli vlastníkom, ktorí nenahlásili zmenu vlastníckych vzťahov zasielané poštou. Na ich základe bola vyrubená daň daňovníkom, v prípade navrhovateľky nasledovne: V roku 2004, 2005 boli v jej mene dane uhradené, avšak za rok 2006, 2007, 2008 podľa VZN obce Š. do 31.12. príslušného kalendárneho roku zaplatené neboli. Dane z nehnuteľností na základe výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 24.02.2009 boli uhradené až dňa 12.03.2009 vo výške 25,74 €, tak ako boli vyrubené platobným výmerom za uvedené časové obdobie.

Z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 03.09.1975, č.k. D 1451/75-8 vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo prejednané dedičstvo po poručiteľke Q. L., G.. V., Z.. J. XX.XX.XXXX (matka navrhovateľky). Týmto dedičským rozhodnutím nehnuteľnosť v kat. území P. Š. na obecnom pozemku postavený rodinný dom pop. č. XXX, stavba rodinného domu patriaca do dedičstva v polovici, nadobudli do spoločného vlastníctva v rovnakom pomere I. L. (brat navrhovateľky) a V. L.. Druhá polovica predmetnej stavby rodinného domu patrí manželovi poručiteľky K. L.. Ustupujúci spoludedič K. L. (brat navrhovateľky) prenechal svoj podiel navrhovateľke.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 31.05.1978 č. D 975/76-8 vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo prejednané dedičstvo po K.B. L., Z.. XX.XX.XXXX (otec navrhovateľky), nehnuteľnosť v kat. úz. Š., stavba rodinného domu postavená na obecnom pozemku v kat. úz. Š., dom pop. č. XXX, patriaci do dedičstva v polovici nadobudli do spoluvlastníctva V. L. H. I. L.. K. L. prenechal svoj podiel navrhovateľke.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave 20.06.1985 č. -25 vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo prejednané dedičstvo po I. L., Z.. XX.XX.XXXX (brat navrhovateľky) tak, že nehnuteľnosti v kat. úz. P. Š. N.. LV č. XXX - dom č.p. XXX bez pozemku patriaci poručiteľovi v 5/12-inách nadobudla do vlastníctva navrhovateľka V. L. s povinnosťou výplaty ustupujúcemu spoludedičovi K. L. v sume 3.156,80 Kčs.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stával vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.

Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení, z ust. vyplýva, že vydržanie ako osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona vyžaduje zákonom požadované predpoklady a to, že predmet vydržania musí byť spôsobilý, držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby a držba musí byť oprávnená, pričom oprávnená držba je faktické ovládanie vecí alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi tieto práva patria. Pri oprávnenej držbe musia teda byť splnené nasledovné náležitosti a to: faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi teda správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila a dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria, teda držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný.

V danom prípade vzhľadom na zistený skutkový stav, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval, že z hľadiska doriešenia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania je daný naliehavý právny záujem. Napriek tomto konštatovaniu návrhu však nebolo možné vyhovieť. Navrhovateľka svoj nárok opiera o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to

užívaním nehnuteľnosti dobromyseľne a to ňou právnymi predchodcami asi od roku 1923. Podľa § 115

- 166 ods. 1 v spojení s vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu stanovenú zákonom - u nehnuteľností 10 rokov. Vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve (resp. vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov). Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. 0/1964 Zb. upravuje vydržanie v ustanovení . V uhorskom práve, ktoré platilo na území Slovenska do 31.12.1950 sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 podľa predtým platného uhorského práva, skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľnosti (t.j. k 01.01.1961). Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Zákonom stanovené podmienky vydržania sú: a/ existencia držby veci z hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí b/ uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe c/ spôsobilosť predmetu vydržania.

V danom prípade síce nie sú pochybnosti o tom, že právni predchodcovia navrhovateľky sporné nehnuteľnosti užívali možno už od roku 1923, nebola však daná a preukázaná dobromyseľnosť vydržania. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľka i jej právni predchodcovia užívali, nikdy neboli v ich vlastníctve, boli vždy vo vlastníctve štátu, resp. Obce Š. a už touto skutočnosťou je narušená dobromyseľnosť, nakoľko táto skutočnosť potvrdzuje, že predmetné nehnuteľnosti nemohla ani navrhovateľka ani jej právni predchodcovia považovať za vlastné. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z dedičských rozhodnutí po právnych predchodcoch navrhovateľky i jej brata I. L., keď z každého dedičského rozhodnutia vyplýva, že predmetom dedenia bol rodinný dom pop. č. XXX, stavba rodinného domu postavený na obecnom pozemku. Súd dospel k záveru, že doteraz predložené listiny nepreukazujú dobromyseľnosť navrhovateľky, resp. jej právnych predchodcov v užívaní predmetných nehnuteľností, nie je ani zrejmé a preukázané, kedy došlo k vybudovaniu domu č. 176. Navrhovateľka nepredložila žiaden doklad, ktorý by svedčil v prospech dobromyseľnej držby zo strany jej právnych predchodcov, t.j. K.B. H. Q. L.. Z doteraz vykonaného dokazovania nie je zrejmé, na základe akých skutočností a z akých konkrétnych dôvodov začali právni predchodcovia navrhovateľky pozemky užívať, nebolo predložené žiadne rozhodnutie, zmluva, ktoré by osvedčovali dobromyseľnosť predchodcov navrhovateľky pri užívaní nehnuteľností. Výstavba domu na pozemku nie je spochybnená, neboli však ozrejmené skutočnosti, za akých sa tak stalo. Súd má za to, že právni predchodcovia navrhovateľky i samotná navrhovateľka mali, resp. pri obvyklej starostlivosti mali mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosti im nepatria. Túto vedomosť jednoznačne navrhovateľka mala už aj na základe tej skutočnosti, čo sama potvrdila, že došlo k ohradeniu obecného pozemku jej bratom I. L., za ktorým účelom žiadal aj bývalé MNV Š. o dodatočný súhlas. Navrhovateľka teda jednoznačne mala vedomosť, že sa jedná o pozemok, ktorý nebol vo vlastníctve jej rodičov, táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z dedičských rozhodnutí po jej rodičoch. Z uvedených dôvodov navrhovateľka ani jej právni predchodcovia v užívaní pozemkov nemohli byť dobromyseľní ako pri nástupe do držby, tak ani počas lehoty určenej na vydržanie. Skutočnosť, že navrhovateľka i jej právni predchodcovia nehnuteľnosti užívali, platili dane (resp. za časť nehnuteľností) a starali sa o ne, samo osebe nepostačuje na nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd mal preukázanú skutočnosť, že držba navrhovateľky ako jej právnych predchodcov nebola dobromyseľná, súd skonštatoval, že nebola splnená podstatná podmienka pre určenie vlastníctva vydržaním, keďže držba nebola dobromyseľná, súd návrh navrhovateľky zamietol. Súd takto rozhodol aj s prihliadnutím na námietku odporcu, že predmetné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom vydržania, nakoľko v danom prípade sa jedná o pozemok nespôsobilý na vydržanie, keď pozemky boli v socialistickom vlastníctve, vo vlastníctve čsl. štátu, a v takom prípade bolo vydržanie vylúčené.

V konaní úspešnému odporcovi priznal súd v zmysle náhradu trov konania - právneho zastúpenia v sume 5.011, € na účet právnej zástupkyne odporcu, podľa vyhl. č. základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 370,14 €. Tarifná odmena je uplatňovaná z hodnoty veci - nehnuteľnosti parc. č. 259/3 zast. plocha o výmere 97 m2 a parc. č. 257/11 zast. plochy

o výmere 852 m2, ktorých cena bola stanovená podľa uznesenia obce v roku 2010 vo výške 21,58 €/ m2, t.j. z hodnoty 20.479,42 €. Suma trov právneho zastúpenia pozostáva: 1. úkon - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.11.2009 - 370,14 € + paušál 6,95 € = 377,09 € 2. úkon - účasť na pojednávaní dňa 25.11.2009 -370,14 €+paušál 6,95 € = 377,09 € 3. úkon - účasť na pojednávaní dňa 20.01.2010 -370,14 €+paušál 7,21 € = 377,35 € 4. úkon - písomné podanie na súd zo dňa 27.09.2011 - 370,14 € + paušál 7,21 € = 377,35 € 5. úkon - účasť na pojednávaní dňa 28.09.2011 - 92,53 € + paušál 7,41 € = 99,94 €. 6. úkon - účasť na pojednávaní dňa 11.01.2012 - 92,53 € +paušál 7,63 € = 100,16 € 7. úkon - účasť na pojednávaní dňa 22.02.2012 -370,14 €+paušál 7,63 € = 377,77 € 8. úkon - účasť na pojednávaní dňa 16.04.2012 - 92,53 € +paušál 7,63 € = 100,16 € 9. úkon - účasť na pojednávaní dňa 04.07.2012 - 92,53 € +paušál 7,63 € = 100,16 € 10. úkon - účasť na pojednávaní dňa 08.08.2012 -370,14 €+paušál 7,63 € = 377,77 € 11. úkon - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2012 -370,14 €+paušál 7,63 € = 377,77 € 12. úkon - písomné podanie na súd zo dňa 29.11.2012 - 370,14 € + paušál 7,63 € = 377,77 € 13. úkon - účasť na pojednávaní dňa 03.12.2012 -370,14 €+paušál 7,63 € = 377,77 € 14. úkon - účasť na pojednávaní dňa 03.12.2012 -370,14 €+paušál 7,63 € = 377,77 € + DPH vo výške 835,18 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (, ) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.