Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-6-2014.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Evy Šofrankovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. R. W., nar. XX.X.XXXX, zástúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 28 Prešov, pochádzajúceho z matky: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Ul. X. Q.. XX, a otca: Ing. B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W., E. S. č. XX, t. č. O., Ul. U. č. XXX/XX, E. Y., za účasti starých rodičov U. F., nar. X.X.XXXX, bytom W., Ul. X. Q.. XX, P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Y. W., nar. XX.X.XXXX a Ing. B. W., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom W., E. S. č. XX a za účasti Krajskej prokuratúry v Prešove, Masarykova ul. 16, 080 01 Prešov, o uložení výchovného opatrenia, o odvolaniach matky maloletého S. S. a starého otca P. S. proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24P 335/2013-27 z 21.11.2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Odvolanie P. S. proti výroku rozsudku o nariadení výchovných opatrení o d m i e t a .
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o nariadení výchovných opatrení, ako aj o náhrade trov konania.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil rodičom S. S. a Ing. B. W. výchovné opatrenie, a to podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého dieťaťa a akceptácie druhého rodiča a jeho rodičov pri výchove dieťaťa. Ďalším výrokom uložil maloletému výchovné opatrenie, a to podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove za účelom vybudovania riadneho zdravého vzťahu s oboma rodičmi. Konanie vo vzťahu k starým rodičom zo strany matky, ako aj otca zastavil a náhradu trov účastníkom nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že ÚPSVaR svojím podnetom z 11.9.2013 žiadal uložiť výchovné opatrenie pre rodičov maloletého i pre starých rodičov dôvodiac, že na súde prebiehajú konania o úpravu styku, o zvýšenie výživného i o zákaze styku, ako aj o úpravu styku maloletého so starými rodičmi, pričom vzťahy v rodine sa vyostrili vzhľadom k problémom pri stretávaní sa otca s maloletým, i so starými rodičmi. Napriek poradenstvu a opatreniam úradu práce, sociálnych vecí a rodiny situácia v rodine sa nezlepšuje. Medzi rodičmi zlyháva akákoľvek komunikácia, hlavne zo strany matky. Na základe tohto podnetu súd z úradnej povinnosti uznesením č. k. 24P 335/2013-8 z 27.9.2013 začal konanie. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že maloletý pochádza z družského pomeru rodičov.
Rodičia spolu nežijú. Aktuálne prebieha konanie o zvýšenie výživného pod sp. zn. 27P/235/2013, ako aj konanie o úpravu styku pod sp. zn. 27P/210/2013, v ktorom bol aj predbežne upravený styk otca s maloletým. Matka do tohto konania podala aj návrh na zákaz styku otca s maloletým. Pod sp. zn. 29P/151/2013 prebieha konanie aj o úprave styku starých rodičov s maloletým. Z obsahu týchto konaní vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je značne komplikovaná a konfliktná. Konflikty medzi rodičmi sa prenášajú aj na maloleté dieťa. Rodičia, ani za účasti širšej rodiny, teda či už svojich terajších partnerov, alebo starých rodičov, nedokázali náležitým spôsobom vznikajúce problémy riešiť, a tieto sa len kumulovali a vyostrovali, čo neprospievalo tak vzťahu medzi rodičmi, ani ich vzťahu k maloletému. Existujúcu situáciu v rodine vyrieši len dlhodobejšia práca s rodičmi, ako aj s maloletým tak, že psychológ bude mať na pamäti ciele, aké mu súd určil v tomto rozsudku, teda zlepšenie schopnosti rodičov navzájom komunikovať vo výchove maloletého, akceptovať jeden druhého ako rodiča, ako aj akceptovať starých rodičov z druhej strany. Podobne je potrebné aj dlhodobejšie pracovať s maloletým tak, aby sa uňho vytvoril zdravý vzťah k obom rodičom, bez akýchkoľvek hraničných pocitov, či už na jednej strane neprimeranej upätosti na jednom rodičovi, alebo na strane druhej len akéhosi vlažného vzťahu k druhému, prípadne dokonca akceptácie jeho úplnej absencie v živote. Problémy v stretávaní sa otca s maloletým, ktoré nastali nesprávnym riešením konfliktov, je potrebné riešiť za dlhodobejšej účasti odborníka psychológa. S odkazom na aplikáciu § 37 ods. 2 písm. d) Zák. o rodine súd dospel k záveru, že je možné uložiť výchovné opatrenie rodičom i maloletému. Pretože aplikácia tohto ustanovenia neumožňuje uložiť výchovné opatrenie starým rodičom, konanie vo vzťahu k nim súd zastavil.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie matka maloletého S. S.. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie. Navrhuje rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a návrh na uloženie výchovného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jej názoru došlo v konaní k procesným vadám, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu dôkazy, ktoré neboli pred súdom prvého stupňa uplatnené a zároveň namieta aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru, podnet na začatie konania nezodpovedal náležitostiam vyžadovaným ustanovením § 42 O.s.p.. Výchovné opatrenie v zmysle Zák. o rodine je možné uložiť len vtedy, ak si rodičia neplnia svoju povinnosť a maloleté dieťa má deštrukčné sociálne chovanie. O takúto situáciu však v predmetnej veci neide, pretože maloletý R. je šťastné a spokojné dieťa, jeho psychomotorický vývoj je primeraný veku, dieťa pekne prospieva a je zdravé. Súd prvého stupňa uložil ÚPSVaR prešetriť pomery na obidvoch stranách. Zo spisu však vyplýva, že si túto zákonnú povinnosť tento úrad nesplnil a šetrenie nevykonal. Popisuje obsah stretnutia starých rodičov z jej strany so starými rodičmi zo strany otca ešte v apríli 2011, kedy došlo ku konfliktu a tiež popisuje situáciu, kedy podľa jej názoru došlo k chybe opatrovníka dňa 19.10.2013, keď sa uskutočnila návšteva otca za asistencie jeho priateľky v byte. Odvolateľka popisuje aj to, ako jej matka kriticky zhodnotila profesionálnu prácu opatrovníka už od 12.9.2011. Odkazuje aj na pojednávanie v inej veci týkajúcej sa účastníkov zo dňa 27.5.2013, keď starí rodičia zo strany otca vzali návrh na úpravu styku späť. Podaným odvolaním matka maloletého sleduje to, aby preukázala pravdivé skutočnosti o jej osobe, lebo má za to, že v celom konaní tí, ktorí mali povinnosť zo zákona chrániť práva a právom chránené záujmy a potreby maloletého R., bránili len práva otca a jeho rodičov. Návrhy, ktoré podávali, bez jediného dôkazu neobsahovali ani jeden argument, ktorým by súdu preukázali, čo urobili, vykonali a aké kroky podnikli k zmiereniu. Krajský súd v Prešove už svojím uznesením zo 7.10.2011 dôrazne upozornil a napomenul kolízneho opatrovníka na jeho profesionálne povinnosti. Aby pracovníci úradu zakryli svoj lajdácky prístup, tak poskytli súdu nepravdivé a stále sa opakujúce informácie o jej osobe tak, ako to dokázala pred súdom jej mama. Absolútny nezáujem opatrovníka dohodnúť sa s ňou dokázala tiež, keď súdu dokázala e- mailovú komunikáciu s otcom maloletého R.. V celom konaní nemala pocit, že ide o rovnosť účastníkov v konaní. Negatívne charakteristiky na jej osobu boli v konaní produkované tými, ktorí majú konať v súlade s etickým kódexom. Vrcholom takejto neúcty k právam je nekvalifikovaný podnet na uloženie výchovného opatrenia, preto s ním ani ona nesúhlasila. Odkazuje na závery z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 1CoP/30/2011 z 20.12.2011. Do konaní, ktoré sa viedli, písala odvolania, snažila sa, no vždy to bola ona, ktorá vraj bránila styku, čím chcela potrestať starých rodičov. Sám otec maloletého pred súdom 17.10.2013 potvrdil, že za prvé tri roky veku syna do júna 2011, keď spolu žili, nebránila ona jeho rodičom styku s R.. Poukazuje aj na to, že otec maloletého so svojimi rodičmi ju 9.12.2007 nútili k tomu, aby išla na interrupciu. Týmito skutočnosťami sa nemal záujem nikto v konaní zaoberať.
Keď toto povedala aj opatrovníčkam, tak pani Q. sa voči nej nezachovala empaticky, verbálne ju atakovala a k nej sa pridala aj pani U.. Skutočný záujem o ochranu maloletého dokázala lekárka na pohotovosti v V. 10.8.2013, keď bola zhrozená konaním vlastného otca a podobne aj ošetrujúca lekárka pri jej regrese z 24.8.2013. Chce veriť v spravodlivé rozhodnutie odvolacieho súdu hlavne z dôvodu ochrany jej osobnosti, lebo si ju ako starostlivá mama milujúceho syna plne zaslúži.
Opatrovník maloletého vo vyjadrení k podanému odvolaniu matky uviedol, že je v najlepšom záujme maloletého R. realizácia uloženého výchovného opatrenia.
Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu potvrdiť. Uviedol, že rozsudok vychádza z náležite zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa aj náležitým spôsobom právne vyargumentoval.
Otec maloletého navrhol tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukazuje na to, že matka maloletého neustále manipuluje s faktami. Na jednej strane tvrdí, že styk otca so synom je bezproblémový a na strane druhej podáva návrh na zákaz styku otca so synom. Nestačí sa diviť tomu, ako je možné, že všetci, vrátane ÚPSVaR, či súdu, sa proti nej spolčili a nepochopili jej dobrý úmysel. Plne dôveruje akémukoľvek rozhodnutiu súdu, a verí v zamietnutie odvolania matky v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru súdom stanovené výchovné opatrenie by mohlo konečne viesť ku konštruktívnemu riešeniu vzniknutej situácie.
Starí rodičia maloletého Y. W. a Ing. B. W. tiež navrhovali odvolanie matky zamietnuť. Podľa ich poznatkov vyriešenie tohto sporu je možné len v okamžitom zapojení odborníkov z oblasti psychológie.
Stará matka U. F. vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletého (svojej dcéry) poukazuje tiež na tie skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní jej dcéra. Zdôrazňuje, že aj ona osobne na úseku SPO pracovala 17 rokov, počas ktorých riešila aj svoje rodinné kolízie a z dôvodu ochrany jej štyroch detí súd v jej rozvodovom konaní ju už na prvom pojednávaní rozviedol. V dobrej viere preto preukazuje súdu hierarchiu svojich hodnôt, kde na výsostnom prvom mieste bola, je a zostane rodina ako taká. V celom rozsahu teda súhlasí s odvolaním svojej dcéry a súhlasí s jej návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a návrh na uloženie výchovného opatrenia ako nedôvodný, zamietol.
Proti rozsudku podal odvolanie aj starý otec P. S.. Podľa obsahu jeho odvolania nesúhlasí s nariadením výchovného opatrenia proti jeho dcére S. S.. Postup, akým samosudkyňa viedla pojednávanie vo veci, svedčí o jej predpojatosti voči jeho dcére. Popisuje, ako sa v tejto veci realizovalo pojednávanie 21.11.2013, ale popisuje aj pojednávanie v inej veci realizované 27.5.2013. Na pojednávaní za účasti okresného prokurátora podľa neho nebolo vyjadrenie jeho dcéry, že súhlasí s nariadením výchovného opatrenia. Vo veci nebol vykonaný ani dôkaz oboznámením podnetu, či vyjadrenia P. S.. Takéto dokazovanie podľa jeho názoru, nikto v pojednávacej miestnosti nezaregistroval. Toto sudkyňa nečítala. Jeho bývalá manželka U. F. presvedčivo odprezentovala na pojednávaní nepravdy opatrovníka. Podnet opatrovníka neobsahoval ani jeden dôkaz. Na pojednávanie prišla nová pracovníčka úradu, ktorá v živote nikoho z nich nevidela. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevychádzal zo správneho právneho posúdenia nielen tejto veci. Ide mu o česť a úctu jeho dcéry S. S., ktorá si za všetky skrivodlivosti od rodiny W. zaslúži v právnom štáte česť a úctu. Ním podávané odvolanie je dokonca aj jeho zadosťučinením otca, ktorý pri výchove svojich štyroch detí zlyhal. Všetko, čo uvádza v odvolaní, robí hlavne pre očistenie cti jeho dcéry. Týmto sa spravodlivo zabezpečí pokoj a harmónia v ďalšom živote najúžasnejšieho dieťaťa - R., ktorý si takéto hrôzy ani v najmenšom nezaslúži.
Krajský prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu P. S. uviedol, že P. S. nie je účastníkom uloženého výchovného opatrenia a preto navrhuje jeho odvolanie odmietnuť ako podané niekým, kto nie je oprávnený na podanie odvolania.
Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu P. S. uviedol, že celé je vykonštruované a písané rukou U. F.. Žiada, aby ho odvolací súd v celom rozsahu zamietol a nariadil obom rodičom výchovné opatrenie.
Aj starí rodičia Y. W. a Ing. B. W. k odvolaniu P. S. uviedli, že je podľa ich názoru, absolútne mimo merita veci. Poukazujú na obsah stanoviska k odvolaniu matky maloletého. Odvolanie P. S. označujú
za neopodstatnené a žiadajú, aby súd v čo najbližšom čase stanovil rodičom maloletého výchovné opatrenie.
Matka maloletého S. S. vo vyjadrení k odvolaniu P. S. uviedla, že s týmto odvolaním v plnom rozsahu súhlasí. Poukazuje na neprofesionalitu konania opatrovníka, ktorý hrubo pochybil pri podávaní predmetného podnetu, keď absolútne ignoroval práva P. S., aby ho v jeho sociálnom postavení vyhľadal a prehodnotil s ním celý problém. Opatrovník úplne ignoroval požiadavku súdu o prešetrenie pomerov. To, že sa P. S. má dostaviť na súd, vedel len od nich, o čom vie aj pani P. (tajomníčka na súde). Takýmto hrubým zlyhaním sa opatrovník nezachoval profesionálne, pretože nevyhľadal P. S. a neunúval sa mu ospravedlniť za neodborný prístup. Opatrovník ohrozil súkromie v ich rodinách, obral ich o priestor a čas, pričom išlo o dvojkonanie, čo v konečnom dôsledku poškodilo hlavne potreby syna R..
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Prejednal vec v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 O.s.p.. Dospel pritom k záveru, že odvolanie P. S. je odvolanie podané neoprávnenou osobou a odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie vo veci začalo uznesením súdu prvého stupňa 24P 335/2013-8 z 27.9.2012. Súd prvého stupňa ním zodpovedajúco ust. § 81 ods. 1, 3 O.s.p. vymedzil predmet konania na základe podnetu z ÚPSVaR Prešov, doručeného súdu 11.9.2013. Označený úrad v podnete na predmetné konanie odkázal na predchádzajúce konania, i aktuálne prebiehajúce konanie týkajúce sa starostlivosti súdu o maloletého. Zdôraznil, že rodinu vedie v evidencii a dospel k záveru, že je potrebné pracovať s rodinou aj prostredníctvom RPPS, pretože situácia okolo úpravy styku otca s maloletým R. sa natoľko vyostrila, že aj podľa vyjadrenia samotnej matky, maloletý začal mať psychické problémy, začal sa pomočovať, šprtať si do nosa, budiť sa v noci a ešte viac sa naviazal na matku. Podľa ich tvrdení tieto problémy nepramenia primárne z toho, že by maloletý k otcovi nemal vytvorený vzťah, alebo že by bol pri stretávaní s otcom nepriaznivo ovplyvnený jeho vývin. Medzi rodičmi zlyháva akákoľvek komunikácia, hlavne zo strany matky. Maloletý R. je svedkom matkinej frustrácie a keďže je vnímavým a citlivým dieťaťom, situácia v rodine naňho silne vplýva. Popierajú tvrdenia matky, že oni sa stávajú na stranu otca.
Tak, ako vyplýva aj z uznesenia súdu prvého stupňa z 27.9.2013 č. k. 24P 335/2013-8, konanie bolo začaté aj vo vzťahu k starým rodičom maloletého. Ak bolo konanie začaté bez návrhu, súd môže takto začaté konanie opäť uznesením zastaviť, ak súdne rozhodnutie nie je potrebné (porovnaj Rozbor a zhodnotenie úrovne súdnych rozhodnutí v občianskom súdnom konaní na súde prvého stupňa, Prz 36/67, uverejneného v Zborníku Najvyššieho súdu ČSSR, ŠEVT, Praha 1974 s. 151). Ak súd prvého stupňa teda zastavil konanie vo vzťahu k nariadeniu výchovného opatrenia proti starým rodičom maloletého, takýto úkon realizoval zodpovedajúco uvedenému názoru, pritom však treba uviesť, že tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania vo vzťahu k starým rodičom žiaden z účastníkov konania nenapadol. Tento výrok rozhodnutia podľa obsahu podaného odvolania P. S. (§ 41 ods. 2 O.s.p.) nie je napadnutý ani ním podaným opravným prostriedkom. Jeho odvolanie, a ani odvolanie samotnej matky maloletého, proti tomuto výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa nesmeruje. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním nenapadnutý preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.).
V zmysle ust. § 201 O.s.p., osobou oprávnenou podať odvolanie, je účastník konania. Za účastníka sa považuje navrhovateľ, odporca a ďalej ten, koho zákon za účastníka označuje a v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.
Výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa o nariadení výchovného opatrenia sa v ničom nedotýkajú práv a povinností odvolateľa P. S.. Preto tento nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti týmto výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že P. S. nie je osobou oprávnenou napadnúť tieto výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bolo nariadené výchovné opatrenie. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie P. S. podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Ustanovenia týkajúce sa výchovných opatrení sú systematicky v Zákone o rodine zahrnuté do prvej hlavy pred zásahy do rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu. Situácie, kedy prichádzajú do úvahy, sú signálom, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú včas odstránené, nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností, napr. podľa ust. § 38 Zák. o rodine. V odseku 2 je okrem ďalších uvedené opatrenie citované vyššie, ktoré je opatrením nižšej intenzity, o ktorom súd rozhoduje vtedy, ak dospeje k záveru, že v danom prípade je opatrenie miernejšieho charakteru, postačujúce.
V predmetnej veci tak, ako je už uvedené vyššie, súd začal konanie na základe podnetu orgánu sociálnoprávnej ochrany, pričom obsah podnetu svedčí obsahu doterajších súdnych konaní vedených vo veci starostlivosti súdu o maloletého. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že v rámci dokazovania boli oboznámené aj skutočnosti vyplývajúce z konaní vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24P/304/2013, 29P/151/2013, 29P/59/2013, 27P/210/2013, či 27P/235/2013.
Obsahy doterajších rozhodnutí súdov, napr. vo veci úpravy styku otca s maloletým (viď napr. uznesenie Okresného súdu Prešov 27P/210/2013-49 z 29.7.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove 5CoP/23/2013-88 z 19.9.2013, alebo uznesenie Okresného súdu Prešov 24P/304/2013-10 z 5.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove 13CoP/15/2013 zo 17.10.2013) svedčia záverom, aké urobil súd prvého stupňa, o vážne narušených vzťahoch rodičov maloletého, o ich viaznucej komunikácii, ktorá by mala prispieť k bezproblémovému stretávaniu sa otca so synom. Rodičia maloletého, napriek predbežnej úprave styku otca so synom, nedokážu nájsť vlastnými silami optimálne riešenie situácie. Tak, ako to konštatuje aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení z 19.9.2013 5CoP/23/2013, k značnému zhoršeniu vzťahov medzi rodičmi došlo už od 13.4.2013, odkedy je na polícii vedených viacero trestných oznámení. Pre takýto stav bol ohrozený akýkoľvek kontakt otca s maloletým. Toto viedlo súd aj k úprave styku otca s maloletým.
Obsah týchto rozhodnutí súdu, i obsah dôkazov, aké boli realizované na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, s odkazom na obsah súdnych spisov, svedčí teda o tom, že podnet podaný orgánom sociálnoprávnej ochrany, má oporu v zistených skutočnostiach a dokazovaním podľa obsahu oboznámených spisov bol správne súdom prvého stupňa aj zistený pre rozhodnutie aj skutkový stav.
Napokon aj obsah matkou podaného odvolania potvrdzuje narušenosť vzťahov medzi rodičmi i absenciu možnosti vyriešenia dohodou rodičov kontaktovanie sa otca so synom. Viaznucu komunikáciu i existujúce napätie medzi rodičmi potvrdzuje obsahom podaného odvolania samotná matka maloletého. Cieľom odborného poradenstva nariadeného súdom prvého stupňa nie je obmedzovať odvolateľku ako matku vo výkone jej rodičovských práv, ale cieľom tohto odborného poradenstva je práve záujem maloletého, v prospech ktorého je bez akýchkoľvek pochybností pestovanie vzťahu s oboma rodičmi. Aj výchovné poradenstvo nariadené súdom má zabezpečiť to, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Nariadeným výchovným opatrením sa nezasahuje do práv matky, ale má sa prispieť k naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletého. Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním matkou maloletého podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 s použitím ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať bez návrhu, odvolací súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.