Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/8/2013

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: U. G., trvale bytom H. 6, XXX XX V., proti odporcom: 1/ L. U., trvale bytom H. 6, XXX XX V., 2/ E. P., M. XX, XXX XX V., obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, o zaradenie nákladov pohrebu do pasív dedičstva, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Súd navrhovateľke priznáva vrátenie súdneho poplatku za návrh v sume 92,80 eura, ktorý jej bude vrátený prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do 15 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia príslušnému daňovému úradu.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu odporcov JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, vedený vo X., a.s., č.ú.: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX/XXXX, V.: SUBASKBX.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd zaradil náklady spojené s pohrebom poručiteľa U. U. vo výške 53,94 eura do pasív dedičstva po ňom.

Pred začatím pojednávania písomným podaním doručeným súdu dňa 28.03.2014 navrhovateľka oznámila súdu, že svoj návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť, keďže späťvzatie návrhu bola podmienka odporcov, aby s ňou uzavreli dedičskú dohodu v konaní po poručiteľovi X. Zároveň požiadala o "odpustenie" trov konania s odôvodnením, že je invalidná dôchodkyňa s dôchodkom 133,- eur, jej manžel je nezamestnaný, má 4 deti, ktoré študujú a nie sú zárobkovo činné, rodinné prídavky poberá vo výške 92,40 eura mesačne, pričom prenajíma nehnuteľnosť, z ktorej mala za minulý rok príjem 3 800,- eur.

Keďže navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť ešte pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle ustanovenia (ďalej len ") zastavil a zároveň jej vrátil súdny poplatok za návrh krátený o 6,70 eura v zmysle prvá veta v spojení s prvá veta o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle prvá veta v spojení s prvá veta . Navrhovateľka späťvzatím návrhu procesne zavinila zastavenie konania, preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť odporcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pozostávajúcu z

náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eura, a to na účet právneho zástupcu odporcov s poukazom na .

Odporcovia vychádzali pri vyčíslení trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby z tarifnej odmeny 60,07 eura s poukazom na vyhlášky č. , t.j. ako v prípade, keď nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Súd zastáva názor, že odporcovia nepostupovali pri vyčíslení tarifnej odmeny advokáta správne. Predmetom konania v posudzovanej veci bolo určenie, že náklady spojené s pohrebom poručiteľa U. U. vo výške 53,94 eura patria do pasív dedičstva po ňom. Hodnotu predmetu konania možno teda vyjadriť celkom presne, keďže určovací výrok sa týkal konkrétnej peňažnej čiastky, ktorú navrhovateľka žiadala zaradiť do pasív dedičstva. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č.k. -24 zo dňa 16. mája 2012, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k možnosti určenia tarifnej hodnoty predmetu konania pri rozhodovaní o náhrade trov konania v určovacích sporoch. Hoci riešená problematika nie je celkom totožná, súd zastáva názor, že závery ústavného súdu možno aplikovať aj na posudzovanú vec. Súd preto vychádzal pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 53,94 eura podľa v spojení s a vyhlášky č. , a túto stanovil na sumu 16,60 eura za jeden úkon právnej služby. Keďže právny zástupca zastupoval v konaní dvoch účastníkov znížila sa základná sadzba tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. o 50% na sumu 8,30 eura. Právny zástupca vykonal v predmetnej veci 2 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia / vyhlášky č. 655/2004 Z.z/, . písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 29.10.2013 / vyhlášky č. 655/2004 Z.z /), takže odmena predstavuje spolu 16, eura. Túto odmenu treba vynásobiť dvomi, keďže právny zástupca zastupoval dvoch účastníkov, čo predstavuje spolu sumu 33,20 eura. K tomu treba ešte pripočítať 2x režijný paušál po 7,81 eura (rok 2013) a 20% DPH ( a vyhlášky č. ), takže trovy právneho zastúpenia v predmetnej veci predstavujú celkom sumu 58,58 eura. Odporcovia si uplatnili režijný paušál spolu 4x (2x za odporkyňu 1/ a 2x za odporcu 2/). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.08.2010, sp. zn. , v zmysle ktorého režijný paušál patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb ide o spoločné úkony, a preto sa náhrada režijného paušálu nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 50%. S poukazom na uvedené súd priznal odporcom režijný paušál iba 2x po 7,81 eura.

Navrhovateľka v späťvzatí návrhu požiadala o "odpustenie" trov konania s poukazom na jej nepriaznivú finančnú situáciu. Súd posúdil túto žiadosť ako žiadosť o aplikáciu . Aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.02 2009, sp. zn. ). Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010, sp. zn. ).

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania a možnosti aplikácie vychádzal z vyššie uvedených záverov najvyššieho súdu, avšak v posudzovanej veci nezistil dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcom. Navrhovateľka síce poukazovala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, avšak ako vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, uvedené hľadisko nie je jediné a navyše prihliadať je potrebné na pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy (navrhovateľka), ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá (odporcovia 1/ a 2/). V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že navrhovateľka svoje majetkové pomery ani dostatočne nezdokladovala, keď vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú prenajíma a z ktorej má pravidelný príjem, nešpecifikovala, o akú nehnuteľnosť sa jedná a aké sú jej možnosti disponovania s touto nehnuteľnosťou (pre posúdenie možnosti prípadného predaja tejto nehnuteľnosti). Rovnako súd poukazuje na samotnú výšku trov konania, ktoré má navrhovateľka zaplatiť odporcom (XX,XX eura) a v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že navrhovateľke nerobil problém zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eura (keď ani len nepožiadala o oslobodenie od súdneho poplatku), pričom uvedený súdny poplatok jej súd takmer v plnej výške týmto uznesením vracia naspäť. Uvedená skutočnosť podľa názoru súdu tiež neodôvodňuje aplikáciu na posudzovanú vec.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).