Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-48-2013.pdf
PDF · 109.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T. XXXX/XX, C., zastúpeného PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanej: Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, D. I., zastúpenej advokátom Mgr. Karolom Ševecom, so sídlom Prešov, Hlavná 29, o zaplatenie 19.915,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.2.2013 pod č. k. 18Cb/161/2008-364, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
P r i p ú š ť a dovolanie na otázku:
Je prípustné, aby na právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka a z nej vyplývajúceho ručenia, pri nárokovaní si vrátenia plnenia ručiteľom, ktorý splnil veriteľovi za dlžníka, bol návrh ručiteľa zamietnutý pre výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi?
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 18Cb/161/2008-364 návrh žalobcu na zaplatenie sumy 17.598,51 eur s príslušenstvom zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca 19.11.2007 podal žalobu na zaplatenie sumy 249.275,- Sk (8.274,41 eur) s príslušenstvom titulom splnenia ručiteľského záväzku za žalovanú proti veriteľovi, Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.. Žalovaná 12.10.2011 uzavrela Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa (PSS), v ktorej PSS poskytla medziúver 600.000,- Sk. Medziúver mal byť splácaný v mesačných splátkach po 4.250,- Sk mesačne s ročným úrokom 8,5 %. Žalobca bol ručiteľom úveru. Po dobu trvania úverového vzťahu žalovaná splátky nesplácala, pričom žalobca ako ručiteľ 10.10.2007 zaplatil PSS sumu 249.275,- Sk.
Žalovaná k uplatnenému nároku uviedla, že na čerpanie medziúveru si zriadila v C., a.s., účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý jej bol poskytnutý úver 599.000,- Sk, ktorý čerpal žalobca vybratím hotovosti 450.000,- Sk dňa 17.12.2001. Dňa 13.5.2002 prevodným príkazom previedol na vlastný účet čiastku 149.000,- Sk. Keďže žalobca vybral všetky peniaze poskytnuté z úveru a použil ich na vlastnú potrebu, žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Požadované plnenie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Okresný súd Prešov rozsudkom z 10.3.2011 č. k. 18Cb/161/2008-285 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi čiastku 17.598,51 eur s úrokom z omeškania, konanie o zaplatenie sumy 214,34 eur
zastavil a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4Cob/55/2011-316 zo dňa 3.11.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. o povinnosti zaplatiť 17.598,51 eur s príslušenstvom a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, s tým, aby bolo preskúmané tvrdenie žalobcu o odovzdaní sumy 450.000,- Sk, resp. 149.000,- Sk žalovanej. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, pretože by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalobca použil prostriedky z úveru pre seba, vrátil ich ako ručiteľ a následne tú istú čiastku pýtal od žalovanej ako dlžníka.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že 31.10.2001 došlo k uzavretiu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medzi PSS a žalovanou ako dlžníčkou, pričom ručiteľmi za dlžníka bola dcéra žalovanej I. X. a žalobca ako jej vtedajší zať. Títo prevzali ručenie vyhlásením zo dňa 31.10.2001. Keďže žalobca ako ručiteľ splnil svoj ručiteľský záväzok, nadobudol voči žalovanej ako dlžníčke právo veriteľa, preto sa v konaní domáha zaplatenia úveru poskytnutého PSS. Žalobca nepoprel, že 17.12.2001 vybral v hotovosti 450.000,- Sk a 13.5.2002 dal jednorazový príkaz na prevod 149.000,- Sk z účtu žalovanej na jeho podnikateľský účet. Žalobca mal totiž dispozičné právo k osobnému účtu žalovanej a podľa jeho tvrdenia, prvú aj druhú čiastku odniesol osobne k rukám žalovanej. Ďalej poukázal na to, že čiastku 120.000,- Sk, resp. 125.000,- Sk zložil z vlastných prostriedkov zo svojho súkromného účtu v prospech žalovanej na jej medziúver, aby jej mohol byť poskytnutý úver 600.000,- Sk. V tom čase býval v rodinnom dome žalovanej so svojou vtedajšou manželkou I.. Peniaze mal odovzdať v D. I. v domácnosti žalovanej, buď v obývačke alebo v kuchyni, ale nevedel presne uviesť, kto bol vtedy prítomný. Išlo o udalosť spred desiatich rokov. Úver splácal v splátkach v celej výške do rozvodu a po rozvode platil cca 50 % splátky. Za žalovanú úver splácal z dôvodu, aby sa vyhol prípadnému exekučnému konaniu, pretože stal by sa pre banky nedôveryhodným klientom a nemohol by podnikať.
Žalovaná sa bránila tejto povinnosti s tým, že mimoriadny medziúver a stavebný úver vybavoval sám žalobca, ktorý aj bol ručiteľom z tohto úveru. Úver mal ísť na rekonštrukciu jej rodinného domu, v ktorom prejavili vôľu bývať dcéra a zať. Preto zať vybavoval stavebný úver. Ohľadom úveru sa ona o nič nestarala. Že finančné prostriedky dostala a boli čerpané sa dozvedela až z konania Daňového úradu Prešove I., kedy Daňový úrad ju vyzval na objasnenie, prečo sa na účte žalobcu objavila čiastka 149.000,- Sk od nej. Žalovaná potvrdila, že dispozičné právo k jej účtu mal aj žalobca. Poprela skutočnosť, že žalobca zložil 120.000,- Sk ako vstupný vklad. Úver spotreboval v celom rozsahu žalobca, ktorý pre nezhody v manželstve odišiel od jej dcéry, našiel si novú známosť a chce sa na nej obohatiť. Úver nesplácala preto, že nikdy jej finančné prostriedky z úveru neboli poskytnuté. Nepoprela, že úver zo strany žalobcu bol splácaný v celej výške do rozvodu a po rozvode vo výške 50 % splátok.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poprel rozpor jeho konania s dobrými mravmi, keďže aj žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania a v prvom rozsudku okresného súdu bola čiastočne úspešná. Ak by si žalobca ponechal tieto peniaze, objavilo by sa to na hodnote jeho osobného majetku, ktorý by bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následného vyporiadania po rozvode medzi žalobcom a dcérou žalovanej. Pri vyporiadaní BSM bol zisťovaný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania a plnenie ručiteľského záväzku sa nevypriadalo.
Súd konštatoval, že pri zmluve z 31.10.2001 bola povinnosť dlžníka zložiť minimálne 20 % z cieľovej sumy z vlastných prostriedkov (v prepočte 120.000,- Sk) na účely zmluvy o stavebnom sporení. C. na účet žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX poukázala bezhotovostný vklad 12.11.2001 v čiastke 480.000,- Sk (15.933,08 eur) a dňa 12.4.2002 vo výške 119.000,- Sk (3.950,08 eur). K účtu mal dispozičné právo žalobca, ktorý 17.12.2001 vybral v hotovosti 450.000,- Sk (14.937,26 eur) a 13.5.2002 bankovým prevodom v prospech svojho účtu č. XXXXXXXXX/XXXX previedol 149.000,- Sk (4.945,89 eur). Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 22Cb/29/2005-148 zo dňa 11.4.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/144/2007-202 zo dňa 23.9.2008, zaviazal žalovanú, I. X., a žalobcu zaplatiť PSS, a.s., sumu 273.659,40 Sk (9.083,83 eur) s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 149.701,90 Sk a nahradiť trovy konania. Okresný súd Bratislava II nespochybnil platnosť úverovej zmluvy, ani platnosť ručiteľského záväzku, pričom podľa odôvodnenia rozhodnutia skutočnosť, kto použil finančné prostriedky z poskytnutého úveru nemá vplyv na povinnosť žalovanej ako dlžníka a žalobcu a jeho manželky ako ručiteľov poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť.
Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 303 Obchodné zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
V konaní bolo preukázané, že PSS, a.s., žalovanej ako dlžníčke poskytol medziúver 600.000,- Sk, zabezpečený ručením I. X. a žalobca. Žalobca vybral v hotovosti 450.000,- Sk z dispozičného účtu žalovanej, na ktorý bol poskytnutý medziúver, resp. previedol ďalších 149.000,- Sk z medziúveru na svoj podnikateľský účet. Žalobca preukázal, že ako ručiteľ splnil dlh voči pôvodnému veriteľovi PSS, a.s., (§ 308 Obchodného zákonníka) vstúpil do práv veriteľa a požaduje od žalovanej vrátenie poskytnutého úveru. Preto je povinnosťou žalobcu preukázať skutočné poskytnutie finančných prostriedkov z úveru žalovanej. Aj keď žalobca poukázal na to, že zmluvný vzťah je vzťahom ručiteľským a že po splnení dlhu vstúpil ako ručiteľ do práv veriteľa, je potrebné zaoberať sa aj námietkou žalovanej, že vybrané čiastky 450.000,- Sk, resp. 149.000,- Sk odovzdal žalovanej. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Súd vo veci konštatoval, že podľa § 265 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. úverový vzťah sa riadi ustanovením Obchodného zákonníka, v ktorom platia zásady uvedené v § 265, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Naviac, podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tu sa súd prvého stupňa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by žaloba použil prostriedky z úveru pre seba a následne žiadal o ich vrátenie ako ručiteľ, ktorý plnil veriteľovi a vstúpil do práv veriteľa a pýtal vrátenie ním spotrebovaného úveru od žalovanej.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalobcu. Žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť návrhu v rozsahu povinnosti zaplatiť 17.127,33 eur s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca požaduje nárok titulom splnenia ručiteľského záväzku za dlžníka. Žalobca popieral, aby úver spotreboval pre seba. Keď žalovaná vznášala námietku premlčania a súd námietke premlčania čiastočne vyhovel, tak odporkyňa uznala, že peniaze od žalobcu musela prevziať, v opačnom prípade by nevznášala námietku premlčania. Pri vyporiadaní BSM medzi žalobcom a jeho vtedajšou manželkou, dcérou žalovanej, záväzky z tohto úveru neboli predmetom vyporiadania, čo by bolo len vtedy, ak by z tohto úveru mal žalobca prospech, že úver čerpal pre seba. Žalobca trvá na tom, že peniaze odovzdal v kuchyni rodinného domu žalobkyne za prítomnosti jej dcéry a tie úver spotrebovali podľa vlastnej vôle a uváženia. Táto skutočnosť je nepochybná. Žalobca nesúhlasí s tým, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a že jeho nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si uplatňuje právo z ručiteľského záväzku a po splnení ručiteľského záväzku vstúpil do práv veriteľa proti žalovanej ako dlžníkovi. Tu dôkazné bremeno s plnením svojho záväzku je na žalovanej. Odvolateľ v závere poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa najskôr absolútne správne odkazuje na súvisiacu právnu úpravu, a následne z neznámeho dôvodu, akoby aplikoval právo na celkom inú právnu vec ako je prejednávaná v tomto súdnom konaní, akoby prvostupňový súd vyhodnocoval celkom inú skutkovú situáciu ako vyplýva z obsahu tohto súdneho spisu. Ručiteľský záväzok žalobcu má len podporný charakter vo vzťahu k hlavnému záväzku vyplývajúcemu z úverovej zmluvy s odporkyňou. Pre splnenie povinnosti je rozhodujúce to, že dlžník napriek výzve zo strany veriteľa splatný dlh neplnil a žalobca plnil svoj ručiteľský záväzok. Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení v tomto prípade zaťažuje žalovanú.
Keď žalobca ako ručiteľ splnil svoj záväzok, za ktorý ručil, nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľa. To súd prvého stupňa nebral v úvahu a zaoberal sa inými súvislosťami, na základe ktorých nesprávne a nezákonne rozhodol. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa. V prípade, že odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, navrhuje pripustiť dovolanie na nasledujúce otázky:
Je prípustné, aby na právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka a z nej vyplývajúceho ručenia, pri nárokovaní si vrátenia plnenia ručiteľom, ktorý plnil veriteľovi za dlžníka, na zaplatenie tejto sumy od dlžníka, aplikoval súd ustanovenie Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch, na základe ktorého návrh navrhovateľa - ručiteľa proti odporcovi - dlžníkovi, zamietol?
Je prípustné, aby súd zamietol uplatnený nárok v konaní o návrhu, kde si ručiteľ ako navrhovateľ uplatnil zaplatenie ním uhradenej sumy veriteľovi - stavebnej sporiteľni za dlžníka - odporkyňu s poukazom na právny dôvod, že dôkazné bremeno o odovzdaní sumy odporkyni prevzatej od sporiteľne malo viaznuť na navrhovateľovi? Pričom odovzdanie peňažnej sumy je celkom iným právnym vzťahom, ako je ten, o ktorom je nárok v tomto konaní ručiteľom uplatnený, a navyše v tom istom súdnom konaní súd zamietol nárok uplatnený v návrhu na začatie konania v časti z dôvodu premlčania po úspešnom vznesení námietky premlčania odporkyňou.
Žalovaná k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak žalovaná vzniesla námietku premlčania, nebolo v úmysle uznať záväzok, že od žalobcu peniaze prevzala. Zákon so vznesením námietky premlčania nespája žiadne uznanie. Samotnú námietku dala v súlade so zákonom a bránila sa nedôvodnému nároku žalobcu. Čo sa týka odovzdania peňazí, žalobca raz tvrdil, že odovzdal na dvakrát peniaze k jej rukám, ale na pojednávaní 12.10.2012 tvrdil, že si ponechal 120.000,- Sk, ktoré zaplatil ako vstupný vklad. Na ďalšom pojednávaní trval na tom, že jej odovzdal 450.000,- Sk, resp. 149.000,- Sk, ktoré vybral zo Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalovaná popiera, aby jej zo strany žalobcu bola poskytnutá akákoľvek suma z úveru. Nie je pravdivé to, aby tieto peniaze odovzdal za prítomnosti jej dcéry, resp. syna S.. Ak sa namieta to, že nebola vypočutá jej dcéra, takýto dôkaz nikdy žalobca nenavrhol, nakoľko vie, že peniaze jej nikdy neodovzdal. Naviac, dcéra sa zúčastňovala verejného pojednávania z obavy o jej zdravotný stav. Nárok, ktorý uplatňuje žalobca, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nie je vymáhateľný, a preto súd správne nárok žalobcovi nepriznal. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.
Na odvolacom pojednávaní dňa 13.3.2014 žalobca uviedol, že pri druhom výbere 149.000,- Sk si 127.000,- Sk nechal pre seba, pretože tieto peniaze vkladal na poskytnutie medziúveru, a rozdiel potom poskytol svojej svokre.
Žalovaná na odvolacom pojednávaní dňa 3.4.2014 uviedla, že stavebný úver bol vybavovaný na základe aktivít jej zaťa, ktorý trval na tom, že všetko vybaví. Brala to tak, že úver sa týka jej zaťa, pretože celú vec vybavoval, aj keď formálne je vedená ako dlžníčka. Nikdy nevedela o tom, že úver bol jej poskytnutý a čakala, že jej oznámia informáciu o poskytnutí úveru, k čomu nedošlo. Až po výzve daňového úradu sa dozvedela, že jej bol poskytnutý úver a že ho vyčerpal zať. Keď sa pýtala zaťa na túto otázku, tak ju ubezpečoval, že je to jeho záležitosť, že všetko vybaví. Keď došlo k rozchodu medzi jej dcérou a žalobcom, žalobca tvrdil, že jej dal peniaze z úveru. Zo žalobcovej strany jej žiadne peniaze nikdy dané neboli. Žalovaná bývala v rodinnom dome ako vdova a zať s dcérou prejavili záujem bývať v tomto dome, ktorý potreboval nevyhnutnú rekonštrukciu a úpravu pre bývanie dvoch rodín. Zať povedal, že sa postará, aby bol úver poskytnutý. Žalovaná nepodala trestné oznámenie na zaťa, pretože zať mal oprávnenie disponovať s jej účtom a v trestnoprávnej norme by neboli naplnené znaky na začatie trestného stíhania vo vzťahu k žalobcovi. Nemá ani finančné prostriedky na vedenie náročných súdnych sporov.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Žalobca podal žalobu na zaplatenie sumy pôvodne 249.275,- Sk titulom splnenia ručiteľského záväzku z úverovej zmluvy medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. (PSS) a žalovanou ako dlžníkom. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2001 na poskytnutie mimoriadneho medziúveru 600.000,- Sk, pričom ručiteľmi za dlžníka - žalovanú boli I. X. a G. X. - žalobca. Keď úver nebol platený riadne a včas, bola na Okresnom súde Bratislava II vedená žaloba pod sp. zn. 22Cb/29/2005 o zaplatenie 383.715,60 Sk, kde Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11.4.2007 proti žalovaným - Z. C., I. X. a G. X. rozhodol
o povinnosti žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť 327.075,50 Sk s príslušenstvom z dôvodu uzavretia úverovej zmluvy. Ak sa žalované v 1. a 2. rade (Z. C. a I. X.) bránili tým, že všetky peniaze z účtu vybral žalovaný v 3. rade (G. X.), skutočnosť, kto použil finančné prostriedky z poskytnutého úveru, nemá vplyv na povinnosť žalovanej v 1. rade ako dlžníka a žalovaných v 2. a 3. rade ako ručiteľov poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalobca ako ručiteľ postupne platil poskytnutý úver za žalovanú. Žalobca podaním zo dňa 10.6.2010 rozšíril žalobu na 17.127,33 eur (515.977,94 Sk) a podaním zo dňa 26.1.2011 na sumu 19.915,64 eur (599.978,57 Sk), pretože celý úver poskytnutý žalovanej zaplatil. Na základe oznámenia sporiteľne, že bol preplatok pri platení úveru o 214,34 eur, žalobca zobral žalobu späť v rozsahu 214,34 eur. Keď žalovaná vzniesla námietku premlčania, okresný súd v prvom rozsudku zo dňa 30.3.2011 zamietol nárok žalobcu na platby vykonávané žalobcom v období od januára 2003 do novembra 2004, a to pre vznesenú námietku premlčania. Žaloba bola podaná dňa 19.11.2007 a pri štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka sú premlčané nároky žalobcu na vykonané platby 4 roky pred podaním žaloby. V ďalšom súd rozhodoval o nároku žalobcu, keď ako ručiteľ plnil na úver od decembra 2004 až do 9.12.2010, keď bolo vystavené potvrdenie Prvej stavebnej sporiteľne (č.l. 340), a medziúver bol splatený. Nakoľko žalobca plnil úver za žalovanú až do splatenia celého medziúveru, podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Zo splnenia ručiteľského záväzku žalobca vyvodzuje svoje práva veriteľa vrátiť poskytnutý a zaplatený úver žalovanou ako dlžníkovi vo vzťahu k žalobcovi ako novému veriteľovi po splnení ručiteľského záväzku. Okresný súd nárok žalobcu zamietol s poukazom na to, že výkon ručiteľského práva, ak ručiteľ sám spotreboval poskytnutý úver, je výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nemôže požívať právnu ochranu. Je aj v rozpore s dobrými mravmi. S týmto záverom prvostupňového súdu odvolací súd súhlasí.
Úverová zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2001, ktorý zmluvný vzťah sa riadi § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. V tomto prípade úverová zmluva je uzavretá síce podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a to dňom 31.10.2001, ale v čase uzavretia úverovej zmluvy už platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 1. októbra 2001. Preto aj práva vzniknuté z tejto úverovej zmluvy majú spotrebiteľský charakter, pokiaľ sa týkajú vzťahu poskytovateľa úveru - veriteľa a dlžníka. Je potrebné vychádzať z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa Prechodných ustanovení k Občianskemu zákonníku, a to § 879f ods. 3, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (účinnosť od 1. apríla 2004). Preto poskytovateľ úveru mal upraviť úverovú zmluvu a dať ju do súladu s Piatou hlavou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vo veciach spotrebiteľských zmlúv. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Základný zmluvný vzťah medzi žalovanou ako dlžníkom a sporiteľňou pri poskytnutí medziúveru je spotrebiteľským vzťahom. To je jedna rovina tohto sporu. Na druhej strane, § 263 Obchodného zákonníka v odseku 1 definuje kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka, kde strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení tam uvedených, medzi ktorými je aj § 303, § 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1 a § 312, ktoré upravujú ručiteľské práva v obchodno- záväzkových vzťahoch. Keďže § 308 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, potom platí, že ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Preto keď žalobca splnil svoj ručiteľský záväzok z úverovej zmluvy, ktorá je síce uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ale práva veriteľa a dlžníka sú spotrebiteľskými právami, kde platia ustanovenia Občianskeho zákonníka, resp. osobitného zákona č. 258/2001 Z.z., práva ručiteľa, ktorý splnil za dlžníka a vstúpil do práv veriteľa,
sa riadia výlučne Obchodným zákonníkom. Ak žalobca plnil za žalovanú z úverovej zmluvy, vstúpil do práv veriteľa a jeho práva sú určené Obchodným zákonníkom. Keď žalobca preukázal, že celý dlh z úveru zaplatil za dlžníka, vstúpil do práv veriteľa a môže požadovať plnenie od dlžníka.
Okresný súd časť nároku žalobcu zamietol pre uplatnenú námietku premlčania a predmetom žaloby sú nepremlčané nároky z plnení od decembra 2004 do 9.12.2010, kedy Prvá stavebná sporiteľňa potvrdila úhradu zostatku vymáhanej pohľadávky (č. l. 340 spisu). Zostávajúci nárok je nárok na zaplatenie sumy 17.598,51 eur. Zo strany žalovanej nebolo spochybnené to, že žalobca ako ručiteľ zaplatil túto časť poskytnutého úveru žalovanej, ale považuje uplatnenie tohto nároku za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Podľa tvrdenia žalovanej, a nebolo to rozporované ani žalobcom, tento vybral v hotovosti 450.000,- Sk, resp. poukázal na svoj účet 149.000,- Sk. Potom podľa tvrdenia žalobcu, tieto peniaze dal k dispozícii žalovanej. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že čiastku 450.000,- Sk, resp. 149.000,- Sk dal žalovanej. Je tu rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktorý nepoprel tú skutočnosť, že aby bol poskytnutý medziúver žalovanej 600.000,- Sk, musel prv vložiť 120.000,- Sk Prvej stavebnej sporiteľni ako 20 % akontáciu, a túto čiastku potom po poskytnutí úveru žalovanej aj sám zobral (viď vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 13.3.2014, že „pri druhom výbere 149.000,- Sk si 127.000,- Sk nechal pre seba, pretože tieto peniaze vkladal na poskytnutie medziúveru, a rozdiel potom poskytol svojej svokre.“) Tvrdenia žalobcu, že čiastku 450.000,- Sk v hotovosti odovzdal žalovanej, resp. dal jej ďalších 149.000,- Sk, sú len v rovine tvrdení žalobcu. Žalobca nikdy nedoložil výpis z účtu, kde na jeho podnikateľský účet bola poukázaná čiastka 149.000,- Sk z účtu žalovanej, že potom zo svojho podnikateľského účtu vybral túto čiastku 149.000,- Sk, resp. že jej dal 22.000,- Sk (149.000,- Sk - 127.000,- Sk, ktoré si ponechal žalobca). Okresný súd konštatuje, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca použil prostriedky z úveru pre seba, vrátil ich ako ručiteľ a následne si tú istú čiastku pýtal od žalovanej ako dlžníčky, za ktorú ako ručiteľ dlh z úveru vyplatil. S týmto názorom súdu prvého stupňa je potrebné súhlasiť, pretože žalobca nedoložil žiaden dôkaz o tom, aby po poskytnutí úveru žalovanej 600.000,- Sk a vybratí hotovosti 450.000,- Sk žalobcom, resp. prevodom 149.000,- Sk na svoj podnikateľský účet, žalobca spätne tieto peniaze dal žalovanej. Je pravda to, že žalobca bol spoludisponent s účtom žalovanej, ale nikdy nebolo preukázané to, aby so súhlasom žalovanej vybral čiastku 600.000,- Sk. Potom by sa jednalo o určité protiprávne konanie, resp. bolo by tu bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, a žalobca nemôže z tohto protiprávneho stavu vyvodzovať právo pre seba, že ako ručiteľ splnil za dlžníka, vstúpil do práv veriteľa a teraz je oprávnený požadovať spätne zaplatenie celého úveru žalovanou.
Uplatnenie práv ručiteľa po splnení záväzku za dlžníka, ak sám ručiteľ spotreboval celý dlh dlžníka bez jeho súhlasu, teda spotreboval poskytnutý úver, sa prieči zásadám poctivého obchodného styku a nemôže požívať právnu ochranu. Splnením záväzku žalobca ako ručiteľ síce vstúpil do práv veriteľa priznávaných mu Obchodným zákonníkom, ale zneužil svoje právo, ktoré má podľa zákona, (§ 308 Obchodného zákonníka), keď nadobudol právo veriteľa. Právo ručiteľa ako veriteľa nie je neplatné, ak nebude vymáhateľné na súde, a vymáhanie sa prieči dobrým mravom, ak z protiprávneho plnenia
- neoprávneného výberu poskytnutého úveru a jeho neskoršieho zaplatenia na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, žiada späť vrátiť plnenie, ktoré plnil ako ručiteľ, od dlžníka, ktorého poškodil. Podľa odvolacieho súdu, žalobca uplatňuje šikanózny výkon svojho práva zo splneného ručiteľského záväzku so snahou spôsobiť ujmu žalovanej, keď už raz využil poskytnutý úver pre žalovanú, a druhýkrát keď sa domáha zaplatenia celého úveru žalovanou.
Zo strany žalobcu je určité nekorektné jednanie, keď sa po svojom prakticky bezdôvodnom obohatení a vybratí úveru z účtu žalovanej, a keď úver zaplatil ako ručiteľ, opätovne žiada od žalovanej preplatenie ručiteľského plnenia. V konaní žalobcovi nie je možné priznať právnu ochranu, pretože je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo v sebe obsahuje aj rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ nárok žalobcu bol zamietnutý.
Nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo prijaté jednohlasne, ale hlasovaním v pomere 2 : 1, odvolací súd pripúšťa dovolanie na otázku:
Je prípustné, aby na právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka a z nej vyplývajúceho ručenia, pri nárokovaní si vrátenia plnenia ručiteľom, ktorý splnil veriteľovi za dlžníka, bol návrh ručiteľa zamietnutý pre výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi?
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.