Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/191/2013

Uznesenie

Krajský súd Košiciach v právnej veci navrhovateľa v 1. rade T. L. a navrhovteľky v 2. rade L. L., G. Q. M. Č. K. Č.. XX F. B., zastúpených JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, so sídlom na Zvonárskej č. 8 v Košiciach, proti žalovaným v 1. rade: L.. J. L. a v 2. rade: J. L.D., D.. U., obom bývajúcim na Č. K. Č.. XX v B., obaja zastúpení JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom na Mäsiarskej č. 4 v Košiciach, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. -676 zo dňa 31.1.2013 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že navrhovateľ v 1. a navrhovateľ v 2.rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcelné číslo 5909/4 - záhrada o výmere 376 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálneho územia B.I., P. L., v podiele 1/1. O trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odôvodnil tým, že riešil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutému pozemku v dôsledku oprávnenej držby. Existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení v prejednávanej veci nebola spornou. Navrhovatelia odvodzovali počiatok svojej držby, ktorá mala viesť k vydržaniu pozemku od okolností, ktoré nastali v roku 1969. Potom vychádzal z ust. , podľa ktorého pokiaľ nie je ďalej upravené inak, riadia sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992. V prípade, že predmetom držby bol pozemok boli podmienkami vydržania, ktoré museli trvať počas celého obdobia stanovenej lehoty oprávnená držba v zmysle ust. a uplynutie stanovenej lehoty 10 rokov, počas ktorej mal oprávnený držiteľ pozemok nepretržite v držbe. Podľa platnej úpravy s účinnosťou od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom veci ak ju mal nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Súd v súlade s vyššie uvedenými zásadami a vychádzajúc z toho, že sporná parcela ako predmet vydržania potvrdením geometrického plánu zo 17.4.1969 Mestským národným výborom vznikla a bola spôsobilým predmetom vydržania, na strane navrhovateľov bola dobromyseľnosť pri vstupe do držby nehnuteľnosti a vychádzal z právnej významných okolností, ktoré vyšli v konaní najavo, prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania a usúdil, že navrhovatelia ako oprávnení držitelia nadobudli k dotknutému pozemku vlastnícke právo vydržaním, nakoľko ich oprávnená držba tu bola ku dňu 1.1.1992, kedy nadobudla účinnosť novela , čo preukazujú výpovede svedkov Q.. T. L., Š. C., Š. G., I. A.A., R. F., preto návrhu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia, ktorí žiadali zmeniť napadnutý rozsudok a návrh zamietnuť. V dôvodoch odvolania okrem iných skutočností poukázali na to, že súd prvého stupňa nezopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje nové skutkové zistenia. Vychádzal z toho, že krajský súd uznesením zo dňa 26.8.2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z č.l. 185 a v novom konaní, od kedy mu bola vec vrátená, okresný súd nezopakoval dôkazy a doplnené dôkazy nepotvrdili dôvodnosť návrhu

a z tých istých dôkazov okresný súd vyvodil opačný záver a návrhu tento krát vyhovel. Medzi tzv. vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci patrí aj skutočnosť, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z rovnakého skutkového základu ako pri prvom rozhodnutí bez toho, že by postupoval podľa a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje nové skutkové zistenia.

Navrhovatelia navrhovali potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k takým procesným chybám, pre ktoré nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.

Podľa na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovení a 120 ods. 1 súdy pri prejednávaní a rozhodovaní v občianskom súdnom konaní sú povinné postupovať tak, aby bol čo najúčelnejšie a najúplnejšie zistený skutkový stav. Podľa sú povinné hodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí zo dňa 14.11.2008 vychádzal z výpovede svedkov a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Týmito svedkami boli aj svedkovia F., A., F.Q., G., A. J. R. M. B. J. L.. Pri rozhodnutí zo dňa 31.1.2013, ktorého preskúmanie je predmetom tohto odvolacieho konania tiež vychádzal z výpovedí svedkov L., C., G., A., F. a skutkový stav vyhodnotil inak a návrhu vyhovel bez toho, aby týchto svedkov vypočul opätovne. Z rozhodnutia prvostupňového súdu nie je možné zistiť prečo z ich výpovedí vyvodil iný právny záver, ako pri svojom prvom rozhodnutí. Ak sa chcel prvostupňový súd odchýliť od skutkového zistenia v porovnaní so svojím predchádzajúcim rozhodnutím mal podstatné dôkazy zopakovať, odstrániť prípadné rozpory a až tak vo veci rozhodnúť, preto odvolaciemu súdu neostalo nič iné, len zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd je toho názoru, že ak súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení neuviedol prečo z výpovedí svedkov, ktorých vypočul ešte pred prvým zrušujúcim uznesením teraz vyvodil iný právny záver, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, rozhodnutie sa stalo v tejto časti nepreskúmateľným a ak je rozhodnutie nepreskúmateľné, došlo k odňatiu možnosti konať účastníkov pred súdom. Rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a pre toho účastníka konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom. Neumožňuje mu ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, lebo objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu prvého stupňa, preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Preto odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o návrhu navrhovateľov na zámenu účastníkov z 29.7.2013, zopakovať dokazovanie u podstatných dôkazov, odstrániť prípadné rozpory a až tak vo veci rozhodnúť.

Podľa o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.