Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/176/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: J. poisťovňa, T., Ul. XX. I.. X - XX, H. v H., MI.j XX, H. proti odporcovi: S. E., bytom U., M. F. XXX/X, o zaplatenie 154,60 eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2012, č.k. -42, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že dňa 19.03.2010 došlo medzi odporcom a svedkom R. A., v neprítomnosti ďalších osôb, k verbálnemu i fyzickému incidentu, potom ako svedok A. našiel odporcu vo svojom byte, ktorý si z neho odnášal svoje osobné veci. Výpoveďami odporcu i svedka A. mal súd preukázané, že pri vzájomnom incidente v byte A., tento chcel telefonicky zavolať políciu, s čím odporca nesúhlasil, pričom počas incidentu svedok vo svojom byte spadol. Incident ďalej pokračoval v suteréne bytového domu, kde svedok A. následne za odporcom prišiel. To, že dňa 19.03.2010 svedok A. utrpel úraz, registrovala aj svedkom privolaná policajná hliadka. Z dôvodu zdravotných problémov, na druhý deň po incidente, vyhľadal svedok lekársku pomoc a následne bol aj dočasne práceneschopný, v súvislosti s čím Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza /navrhovateľ/ svedkovi vyplatila nemocenské dávky vo výške žalovanej istiny /výška škody/. K mechanizmu úrazu sa jednoznačne vyjadrila MUDr. H., ošetrujúca lekárka svedka A., ktorá potvrdila, že podľa charakteru poškodenia zdravia u svedka, úraz sa mohol stať tak, ako tvrdil svedok, a síce, že počas fyzického kontaktu medzi ním a odporcom sa odporca zosunul na pravú nohu svedka. Svedkyňa potvrdila, že úraz sa v skutočnosti mohol stať aj tak ako tvrdil odporca a síce vyvrtnutím nohy, kopnutím do kolena, resp. aj kopaním svedka do vecí odporcu. Vychádzajúc zo skutkových zistení v konaní, keď mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že úraz sa svedkovi A. stal počas vzájomného incidentu s odporcom, dospel súd k záveru, že odporca porušil prevenčnú povinnosť / /, počínať si tak, aby ku škode na zdraví u svedka nedošlo /bez toho, že by s tým svedok A. súhlasil, v neprítomnosti svedka sa odporca nachádzal v jeho byte, pričom aj po príchode A. v tomto byte zotrval, v dôsledku čoho došlo medzi odporcom a svedkom A. k fyzickému kontaktu, pričom počas incidentu v byte svedok spadol/, v dôsledku čoho utrpel svedok úraz, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný a z dôvodu ktorého mu navrhovateľ vyplatil nemocenské dávky vo výške žalovanej istiny. Vychádzajúc z prezumovaného zavinenia, pričom odporca v konaní nepreukázal, že jeho zavinením nebola svedkovi spôsobená škoda na zdraví /tvrdenia odporcu o tom, že svedkovi sa úraz stal mimo bytu, potom ako za ním bežal dolu po schodoch, resp. v dôsledku toho, že mu v suteréne bytu kopal do vecí/, zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom regresu náhradu škody spôsobenej svedkovi odporcom vo výške vyplateného nemocenského podľa o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o správne rozhodnutie, v ktorom Obvodný úrad Prievidza

uložil odporcovi sankciu - pokarhanie z dôvodu spáchania priestupku, na toto rozhodnutie v konaní súd neprihliadal, pretože naozaj, ako tvrdil odporca, rozkaz o uložení sankcie za priestupok, nebol odporcovi zo strany správneho orgánu riadne doručený a proti tomuto rozhodnutiu nemal odporca možnosť sa brániť /podať odvolanie/. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil , Obč. zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 V konaní si náhradu trov uplatnil len odporca, ktorý v konaní úspešný nebol, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z návrhu na začatie konania rozhodol súd podľa o súdnych poplatkoch v znení noviel. Podľa vyššie citovaného zákona, je Sociálna poisťovňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Pretože odporca v spore úspešný nebol, poplatková povinnosť prešla na neho a preto ho súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania, výška ktorá bola vypočítaná podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkoch tvoriaceho prílohu k

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol ho zmeniť tak, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške 81,46 eur. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na tú skutočnosť, že rozkaz Obvodného úradu Prievidza o uložení sankcie za priestupok nenadobudol právoplatnosť, pretože mu nebol zákonným spôsobom doručený, súd prvého stupňa nm nebol viazaný ( ) a tak navrhovateľa v konaní plne zaťažovalo dôkazné bremeno, za účelom preukázania všetkých rozhodujúcich skutočností zavineného protiprávneho konania odporcu podľa . Navrhovateľa tak zaťažovala povinnosť preukázať konanie odporcu, ktorým malo byť svedkovi R. A. spôsobené poškodenie zdravia, výšku uplatnených nemocenských dávok a príčinnú súvislosť medzi preukázaným konaním odporcu a vyplatením nemocenských dávok svedkovi R. A.. Uviedol, že výška vyplatených nemocenských dávok v konaní sporná nebola a z povahy veci nemohla byť zároveň sporná ani príčinná súvislosť medzi prípadným preukázaným zavineným protiprávnym konaním odporcu a práceneschopnosťou svedka R. A.. Sporným podľa jeho názoru, bola však práve existencia zavineného protiprávneho konania odporcu. Zásadne poprel, že by voči svedkovi R. A. dňa 19.03.2010 použil fyzické násilie, alebo že by ho dokonca kopol alebo priľahol. Sám sa do fyzického kontaktu so svedkom nezapájal, len sa snažil svedka chytiť a ukľudniť. Práve naopak, bol to svedok R. A., ktorý ho fyzicky napadol, sácal ho, bol pri tom všetkom pravdepodobne pod vplyvom alkoholu a zrejme v spojení aj s liekmi. Takto stoja proti sebe tvrdenia odporcu a svedka R. A., pričom žiadny z ostatných vykonaných dôkazov nepotvrdzuje nad mieru vyvracajúcu akúkoľvek rozumnú pochybnosť priebeh skutku tak, ako ho popisuje svedok R. A.. Poukázal na samotné vyjadrenie tohto svedka v rámci jeho výpovede, že si nepamätá, že by odporca na neho nejako zaútočil. Úplne vylúčil, že by bol pri incidente s odporcom kopnutý do kolena, naopak ( v rozpore so svojím pôvodným vyjadrením bezprostredne po incidente, ktoré je zaznamenané v priestupkovom spise) uvádzal, že k poškodeniu jeho kolena malo dôjsť váhou tela odporcu. Svedok si ani poriadne nepamätal, že polícia od neho vyžadovala dodanie lekárskej správy, čo je vždy nevyhnutné za účelom posúdenia miery závažnosti skutku. Ďalej dôvodil, že ak by svedkovi pri incidente „ruplo“ v kolene, zrejme by neodkladal lekárske ošetrenie až na druhý deň. Ak tak urobil, zrejme jedine z dôvodu, že v predmetný okamih dňa 19.03.2010 bol pod vplyvom alkoholu. Namietal, že potvrdenie o svedkovej dočasnej práceneschopnosti bolo vystavené len na základe tvrdenia pre rozpory vo výpovedi svedka R. A., nemožno výpoveď svedka považovať za dostatočný dôkazný prostriedok k preukázaniu zavineného protiprávneho konania odporcu. E. poukázal na to, že ani z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky E.. A. H., nie je jednoznačne zrejmé, že zranenie svedka R. A. je vzniknuté výlučne spôsobom, ktorý uvádzal svedok a výlučne konaním odporcu. Tvrdenie odporcu, že svedkovi R. A. nespôsobil škodu na zdraví a že svedkovi sa stal úraz mimo bytu, potom ako za ním bežal dolu po schodoch, resp. v dôsledku toho, že mu v suteréne kopol do vecí nesmerujú k vyvráteniu prezumovaného zavinenia (odporca netvrdí, že o možnosti vzniku škody vedel, ale sa spoliehal, že škoda nevznikne, resp. že o možnosti škody nevedel vôbec), ale sú popretím skutkového základu navrhovateľom uplatneného nároku. Preto tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvého stupňa uvádza, že „odporca v konaní nepreukázal, že jeho zavinením nebola svedkovi spôsobená škoda na zdraví“, práve v nadväznosti na vyššieuvedené tvrdenia odporcu, tak zjavne vychádza z nepochopenia podstaty obrany odporcu a vôbec je založené na nepochopení základných predpokladov zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na kvalifikáciu protiprávneho konania odporcu súdom prvého stupňa podľa § 415

Obč. zákonníka. Porušením tejto prevenčnej povinnosti nastupuje zodpovednosť podľa § 420 Obč. zákonníka. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené a odporcom potvrdené, že bez vedomia poškodeného pána A. dňa 19.03.2010 vošiel do jeho bytu a bral z neho veci. Taktiež bolo jednoznačne preukázané, že s poškodeným bol vo fyzickom kontakte, pričom poškodený spadol na zem. Poukázal na výpoveď svedka R. A. na pojednávaní dňa 21.11.2011, podľa ktorej odporca sa svedkovi snažil zabrániť privolať políciu (odporca túto skutočnosť nepoprel), pritom mu chcel z ruky vytrhnúť telefón. Odporca potvrdil aj skutočnosť, že poškodený sa počas incidentu ocitol na zemi a že na zemi ležal aj telefón, o ktorý zápasili. Keď poškodený chcel telefón zodvihnúť a zložiť (pri páde na zem z telefónu vypadla batéria), odporca mu váhou svojho tela na pravé koleno spôsobil zranenie, na následky ktorého bol dočasne práceneschopný. O zranení poškodeného bol odporca uzrozumený nasledujúci deň 20.03.2010, keď mu odporca odovzdával kľúče od bytu. Podľa vyjadrenia poškodeného na pojednávaní dňa 21.11.2011, odporca sa ponúkol, že bude poškodenému prispievať 30 eur mesačne, ak by sa stal práceneschopným. To znamená, že v čase bezprostredne po úraze si bol odporca vedomý vzniku škody na zdraví a cítil sa zodpovedný za vzniknutú škodu. Pokiaľ odporca v konaní poukazoval na iné možnosti vzniku škody u poškodeného, je potrebné jeho tvrdenia (ničím nepodložené, nepreukázané) považovať len za účelovú obranu. Tvrdenie poškodeného o mechanizme vzniku škody je od momentu protiprávneho uznania odporcu obsahovo jednotné, pričom zdôraznil, že poškodený vzhľadom na predchádzajúci vzťah s odporcom nechcel odporcovi ubližovať. Z uvedeného dôvodu nepodal trestné oznámenie nešiel vypovedať na políciu a nebyť toho, že koleno ho časom začalo bolieť, nenavštívil by lekára. Na podporu svojho tvrdenia predložil „dotazník“, ktorý poškodený doručil navrhovateľovi osobne dňa 07.02.2011. Ďalej poukazoval na výpoveď svedkyne Mgr. A. H., ktorej poškodený popísal mechanizmus vzniku úrazu zhodne, aby ho uviedol navrhovateľovi a na pojednávaní dňa 21.11.2010. Mal za to, že výpoveď poškodeného je dôveryhodná, ktorý napriek tomu, že nemal vedomosť (až do podania návrhu na začatie konania, resp. do doručenia výzvy č. 25/2011 zo dňa 04.05.2001 odporcovi), že sa nemocenské dávky budú vymáhať od zodpovednej osoby a preto nemal motív svojím tvrdením zavádzať ani navrhovateľa, ani ošetrujúceho lekára v prospech seba alebo v neprospech odporcu. Ďalej poukázal na rozpory, nepodložené tvrdenia a spochybňovanie faktov zo strany odporcu, čím sa snaží vyhnúť zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Krajský súd v Trenčíne ak odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje podľa ust. . Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku aj odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že prvostupňový súd správne právne posúdil skutočnosť, že nárok navrhovateľa na náhradu škody ako regresný nárok je nárokom odvodeným od poškodeného, preto bolo dôvodné preukazovať naplnenie podmienok zo zodpovednosti za škodu, ktorými súd vznik škody, porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie.

Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď za spornú považoval existenciu zavineného protiprávneho konania odporcu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že R. A., poistenec navrhovateľa, žil s odporcom v minulosti v partnerskom vzťahu na adrese P., R. XXX/X, ktorá adresa je trvalým bydliskom R. A.. V partnerskom vzťahu žili asi 16 rokov. Pred incidentom dňa 19.03.2010 boli asi dva týždne rozídení. V konaní bolo preukázané (výpoveďou odporcu, svedka R. A.), že dňa 19.03.2010 došlo medzi odporcom a svedkom R. A., v neprítomnosti ďalších osôb, k verbálnemu aj fyzickému incidentu, potom ako svedok R. A. našiel odporcu vo svojom byte, ktorý si z neho odnášal osobné veci. Výpoveďami odporcu i svedka R. A. bolo ďalej preukázané, že pri uvedenom incidente v byte A., tento chcel telefonicky zavolať políciu, s čím odporca nesúhlasil, pričom počas incidentu svedok vo svojom byte spadol. To, že dňa 19.03.2010 svedok A. utrpel úraz, registrovala aj svedkom privolaná policajná hliadka. Z potvrdenia o dočasnej

práceneschopnosti vyhotovenom MUDR. A. H. vyplýva, že svedok A. oznámil svojej lekárke, že úraz bol zavinený inou osobu. Z výsluchu MUDR. A. H. na pojednávaní dňa 26.01.2012 vyplýva, že nie je vylúčené, že poranenie p. A. mohlo byť spôsobené kopnutím do kolena, resp. podvrtnutím kolena pritom, ako utekal a podobne. Vychádzajú z týchto skutkových istení súdom prvého stupňa aj odvolací súd je toho názoru, že v danej veci bolo jednoznačne zistené, že úraz sa stal svedkovi R. A. počas vzájomného incidentu s odporcom, pričom odporca porušil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zákonníka, podľa ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Odporca porušil túto povinnosť tak, že bez toho, aby s tým svedok A. súhlasil, v neprítomnosti svedka sa odporca nachádzal v jeho byte, pričom aj po príchode p. A. v tomto byte zotrval, v dôsledku čoho došlo medzi ním a svedkom k fyzickému kontaktu, v dôsledku čoho svedok A. utrpel úraz, na základe čoho bol dočasne práceneschopný, z ktorého dôvodu svedkovi navrhovateľ vyplatil nemocenské dávky vo výške žalovanej sumy. Porušenie tejto prevenčnej povinnosti , ktorým vznikla škoda na zdraví, vznikla všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka. Námietky odporcu uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že úspešnému navrhovateľovi túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .