Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-130-2011.pdf
PDF · 107.21 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/130/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Slovenská poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, týka sa pobočky v Prievidzi, Matice slovenskej 10, Prievidza proti odporcovi: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., M. F. XXX/X o zaplatenie 154,60 eur, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.6.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou nemocenských dávok v sume 154,60 eur podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z dôvodu, že odporca dňa 19.3.2010 v mieste trvalého bydliska v Kanianke fyzicky napadol R. A., ktorého kopol do kolena tak, že mu spôsobil zranenie, v dôsledku ktorého bol tento práceneschopný a za dobu od 29.3.2010 do 7.4.2010 mu boli vyplatené dávky sociálneho poistenia vo výške žalovanej istiny. Odporca sa svojím konaním dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola uložená sankcia. Dňa 4.5.2011 vyzvali odporcu na dobrovoľné uhradenie sumy 154,60 eur, sumu ktorú odporca odmietol zaplatiť.
Súd priznal navrhovateľovi ním v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 12C 130/2011-11 zo dňa 6.7.2011, proti ktorému v zákonnej lehote podal odporca odpor, ktorý zdôvodnil tak, že daný skutok sa nestal a v plnej miere ho odmieta.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím účastníkov, svedkov R. A., E.. A. H. a E.. E. E., oboznámením sa s oznámením o pracovnej neschopnosti R. A., v dôsledku ublíženia na zdraví zo dňa 19.3.2010 /č.l. 3/, potvrdeniami o dočasnej pracovnej neschopnosti R. A. /č.l. 4/ a listom adresovaným navrhovateľom odporcovi zo dňa 4.5.2011 /výzva č. 25/2011/, listom adresovaným odporcom navrhovateľovi zo dňa 16.5.2011, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 9.9.2011, rozhodnutím navrhovateľa zo dňa 19.4.2010, potvrdením MUDr. A. H. zo dňa 12.9.2011 a obsah spisu Obvodného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, Prievidza sp. číslo: 2010/01107 a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Po predchádzajúcom šetrení veci Obvodným oddelením PZ Prievidza vydal dňa 21.4.2010 Obvodný úrad Prievidza, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prievidza pod sp. zn. 2010/01107 Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, podľa ktorého rozhodnutia odporca v tom čase trvale bytom P., R. č. XXX/X sa uznáva vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.3.2010 v čase asi o 20:00 hod. v mieste trvalého bydliska po predchádzajúcej slovnej roztržke fyzicky napadol R. A. tak, že ho kopol do kolena, pričom mu nespôsobil zranenie, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch mu za spáchaný priestupok bola uložená sankcia, pokarhanie.
Vyššie uvedené rozhodnutie odporcovi doručené nebolo, poštový doručovateľ zásielku Obvodnému úradu Prievidza vrátil s tým, že táto nebola prevzatá v odbernej lehote. Bez bližšieho skúmania Obvodným úradom Prievidza či sa odporca v čase doručovania Rozkazu o uložení sankcie za priestupok na vyššie uvedenej zdržoval, Obvodný úrad Prievidza vyššie uvedené rozhodnutie správoplatnil dňom 31.5.2010.
Z výpovede svedka R. A., z Oznámenia o jeho pracovnej neschopnosti v dôsledku ublíženia na zdraví zo dňa 19.3.2010 /č.l. 3/, potvrdeniami o dočasnej pracovnej neschopnosti /č.l. 4/, potvrdením všeobecného lekára R. A., E.. A. H. zo dňa 12.9.2011 a samotnou výpoveďou svedkyne MUDr. H. mal súd zistené, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti R. A. č. D bolo vypísané v súvislosti s úrazom zo dňa 19.3.2010. Pracovná neschopnosť R. A. bola ukončená dňom 7.4.2010 /trvala od 19.3. 2010 do 7.4. 2010/.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 19.4.2010 /č.l. 19/ bolo R. A. podľa § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. priznané pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňom 19.3.2010 nemocenské za obdobie od 29.3.2010 do zániku nároku na nemocenské vo výške 15,449885 eur za deň.
Listom zo dňa 4.5.2011 navrhovateľ vyzval odporcu na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni Bratislava výplatou nemocenských dávok a to nemocenského za obdobie od 29.3.2010 do 7.4.2010 vo výške 154,60 eur.
Listom zo dňa 16.5.2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že výzvu na zaplatenie náhrady škody navrhovateľovi odmieta, daný skutok sa zavinením z jeho strany nestal a plne rešpektuje riešenie veci v občianskom súdnom konaní.
Navrhovateľ na podanom návrhu v priebehu celého konania trval, obranu odporcu, ktorý tvrdil, že daný skutok sa nestal a v plnej miere ho popieral považoval za zavadzajúci z dôvodu, že za daný skutok bol uznaný vinným v konaní pred Obvodným úradom Prievidza, ktorý správny orgán vydal uznesenie / rozkaz/ v skrátenom konaní podľa § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch na podklade dôkazov, ktoré boli vykonané v konaní č. ORP-P-463/PD-2010 vedenom na Obvodnom oddelení PZ Prievidza. Z dôvodu, že p. A. neposkytol lekársku správu pre potreby polície a v správnom konaní nebol vypočutý, správny orgán skonštatoval, že k zranenie p. A. nedošlo.
Príčinnú súvislosť medzi dočasnou pracovnou neschopnosťou a konaním odporcu mal navrhovateľ preukázanú s potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. D z ktorej vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť so začiatkom dňa 19.3.2010 u p. A. bola zavinená inou osobou. Výška vyplatených nemocenských dávok bola vypočítaná v súlade s § 34 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistením nasledovne: denný vymeriavací základ 28,0907 eur, z toho 55 % = 15,449885 eur. R. A. bol v mesiaci marec 2010 3 dni práceneschopný, za ktoré mal nárok na nemocenské vo výške 46,34 eur a po zaokrúhlení /§ 16 ods. 8 zákona/ 46,40 eur a v mesiaci apríl 2010 bol práceneschopný 7 dní za čo po zaokrúhlení bola p. A. vyplatená titulom nemocenského suma 108,20 eur.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa nie je z ich pohľadu rozhodujúce, ako prebiehalo priestupkové konanie, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia o priestupku nepostupoval v súlade so zákonom, teda že odporcovi nebolo rozhodnutie doručené. Opierajú sa o ust. § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. podstatou ktorého je, či došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu odporcu, ktoré spôsobilo následky poškodenia na zdraví p. A.. Navrhovateľ vidí v konaní odporcu zavinené protiprávne konanie, ktorá protiprávnosť bola preukázaná šetrením políciou a správneho orgánu a vyplýva i z vyjadrenia odporcu i svedka A.. Zavinenie videli v nedbanlivostnom konaní odporcu. Už pri prvom kontakte poškodeného A. dňa 19.3.2010 je skonštatované, že u neho došlo k poškodeniu zdravia. Tým, že p. A. bol nečinný, nepredložil správu od lekára, správny orgán rozhodol na podklade dôkazov, ktoré mal k dispozícii, domnievajúc sa, že konanie odporcu možno kvalifikovať podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, pretože z nedbanlivosti inému ublížil na zdraví.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Predovšetkým namietal tú skutočnosť, že rozhodnutie Obvodného úradu Prievidza zo dňa 21.4.2010 mu vôbec nebolo doručené, keď správny orgán mu rozhodnutie doručoval na adresu, na ktorej sa už v tom čase nezdržoval, keď policajnému orgánu bolo zrejmé, že v tom čase sa zdržiaval na svojej súčasnej adrese. Pretože správny orgán pri doručovaní nepostupoval správne, nemal možnosť sa voči rozhodnutiu odvolať. Pokiaľ ide o p. A., s týmto v minulosti žil v partnerskom vzťahu, na adrese P., R. XXX/X, adresa ktorá je trvalým bydliskom R. A.. V partnerskom vzťahu žili asi 16 rokov. Pred incidentom zo dňa 19.3.2010 boli asi dva týždne rozídení. V čase incidentu mal stále kľúče od bytu vlastnícky patriacemu R. A.. Bol s ním dohodnutý tak, že z bytu odíde, že si zoberie z neho svoje osobné veci, keď si zoženie druhý byt. Dňa 19.3.2010 dostal kľúče od nového bytu v U., prišiel teda do miesta predchádzajúceho svojho bydliska, zobral si osobné veci, postupne si z bytu R. A. bez jeho prítomnosti svoje veci odnášal do auta, ktoré mal zaparkované pred domov. A. ho videl z balkóna p. E., u ktorej bol na návšteve. Keď sa druhý alebo tretíkrát do bytu po svoje veci vrátil, vtrhol R. A. do svojho bytu, ktorý bol otvorený, začal ho vyháňať, verbálne a fyzicky ho napadol a začal mu takisto ničiť jeho veci. P. A. bol pod vplyvom alkoholu, pričom aj predtým mal problémy, liečil sa na psychiatrickom oddelení a v tom čase užíval lieky, pravdepodobne antidepresíva. Do fyzického kontaktu s A. sa aktívne nezapájal, pretože p. A. robí v bani, má viac sily ako on. Fyzický kontakt medzi nimi bol len v byte p. A., keď na neho tento fyzicky zaútočil tak, že do neho sácal, útočil, bil ho do oblasti hlavy a hrudníka. Počas toho, ako na neho stále útočil, snažil sa ho takisto chytiť, ukľudniť. Kategoricky odmietol, že by p. A. pri incidente kopol, keby sa tak stalo, nedokázal by z piateho poschodia následne sa presunúť po schodoch až do suterénu domu, kde ho síce fyzicky nenapadol, ale kopal mu do vecí, ktoré si urýchlene zobral a dal do auta. Pri incidente nebol nikto prítomný. Je pravda, že k fyzickému kontaktu medzi ním a R. A. došlo len v jeho byte, nie je však pravda, že by R. A. kopol. Potvrdil, že p. A. chcel vo svojom byte za jeho prítomnosti volať políciu, povedal mu však, aby políciu nevolal. V tom čase už boli vo fyzickom kontakte. Je možné, že telefón p. A. spadol, skôr si však myslí, že ho po ňom hodil. V tom čase pán A. doslova zúril. Je pravda, že pri incidente sa p. A. ocitol na zemi, padol, ako sa to však stalo uviesť nevedel, v byte má však plávajúcu podlahu bez koberca. Poprel, že by v byte mal p. A. nejako priľahnúť a tým mu spôsobiť mu zranenie. Po incidente v byte, keď za ním A. po schodoch utekal, bolo počuť zábradlie, zdalo sa mu, ako keby počul buchot, ako keď niekto spadne. Podľa neho kzraneniu A. mohlo dôjsť aj na schodoch domu, kedy s ním v kontakte nebol, alebo v čase, keď mu A. kopal do jeho vecí. Podotkol, že ak by sa A. úraz kolena stal hore v byte, asi by nebol schopný zbehnúť až dolu a tam mu kopať do jeho vecí.
Svedok R. A., vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní pred súdom potvrdil, že bol v minulosti v partnerskom vzťahu s odporcom a že v čase, keď už spolu nežili, dňa 19.3.2010 došlo medzi nimi v jeho byte k incidentu. Asi dva týždne predtým odporcu prosil, aby z jeho bytu odišiel, pretože z dôvodu, že ho už vo svojom byte nedokázal zniesť, svoj byt neužíval a býval rôzne u svojej rodiny. Odporcovi nebránil, aby si z bytu zobral svoje osobné veci, trval však na tom, aby to urobil v jeho prítomnosti. Keď sa s odporcom vo svojom byte dňa 19.3.2010 stretol, vyzval ho, aby mu odovzdal kľúče od bytu. Potom chcel volať policajtov, odporca mu však vytrhol z ruky telefón a hodil mu ho o zem. Ako telefón zdvíhal, prisadol mu odporca jeho pravé koleno. V kolene pravej nohy mu ruplo, doteraz má s kolenom problémy, nosí v práci ortézu. Je pravda, že dňa 19.3.2010 po incidente v byte išiel za odporcom po schodoch až do suterénu domu, v tom čase na nohu už kríval. Volal OO PZ Prievidza, títo si niečo poznačili, pýtali sa na meno odporcu, takisto či netreba ísť s ním na vyšetrenie. Povedal im, že ho to už tak nebolí a na ošetrenie s nohou išiel až na druhý deň ráno. Polícia ho na výsluch nevolala, vie, že mu prišiel domov nejaký papier, nejaké vyrozumenie, toto nechal na Sociálnej poisťovni. On osobne polícií
nič nepodpisoval, ani na polícií v tejto súvislosti nebol. Nespochybnil, že odporcu pri incidente odsotil, nepamätá sa, či aj odporca na neho nejako zaútočil. Nevedel však presne uviesť, za akých okolností došlo k poraneniu jeho kolena, v čase incidentu bol v strese, nečakal, že odporca príde do bytu a bude si brať svoje veci. Vylúčil však, že bol pri incidente s odporcom kopnutý do kolena, k poškodeniu jeho kolena došlo váhou tela odporcu, pri incidente sa tento na neho nejako nasunul a ako padal na zem, nohu si nejako podsadol. Večer koleno ešte tak veľmi necítil, ešte mohol chodiť, na druhý deň kríval a preto išiel na ošetrenie. Nevedel, že by polícii mal oznámiť, že pre jej potrebu poskytne jej lekársku správu. Polícii dňa 19.3.2010 iba povedal, že na ošetrenie nepôjde a že na odporcu nepodá trestné oznámenie. Nevylúčil však, že polícii sľúbil, že sa zastaví u nich s lekárskou správou, pričom tak neurobil. Kategoricky poprel, že dňa 19.3.2010 bol pod vplyvom alkoholu, resp. nejakých liekov, resp. návykových látok. Policajti od neho chceli, aby podal na odporcu trestné oznámenie, chceli ho zobrať aj na vyšetrenie do nemocnice, pretože videli že kríva, odmietol to, v noci ho však noha bolela. Na druhý deň sa zdôveril svojej ošetrujúcej lekárke, E.. H., bol aj na chirurgii, na urgentnom príjme v T., koleno mu zrengenovali, dali mu ortézu, hrozila mu aj operácia, operovaný nakoniec však nebol.
Z výpovede svedkyne E., A. H., ošetrujúcej lekárky R. A. mal súd zistené, že p. A. prišiel k nej do ambulancie dňa 22.3.2010 s potvrdením z vyšetrenia z chirurgie v NsP Bojnice. Povedal jej, že pri po potyčke so svojim spolubývajúcim spadol na zem a že mu tento prisadol pravé koleno, v kolene mu prasklo, bolelo ho a na druhý deň, dňa 20.3.2010 zobrali ho na chirurgickú ambulanciu do F. T.. Od nej bol počas vystavenej PN - ky opakovane odoslaný na ortopedické vyšetrenie. Do PN - ky mu napísala, že úraz sa stal zavinením inej osoby, bez toho, aby to bližšie skúmala, čo jej ani neprináležalo. Je pravda, že mesiac predtým, dňa 22.2.2010, bol u nej R. A. v ambulancii, bol v ťažkej depresii a preto mu doporučila, aby navštívil odborníka psychiatra. Môže potvrdiť, že psychiatra potom aj navštívil. Svedkyňa takisto uviedla, že v čase, keď u nej R. A. bol, koleno mal bolestivé, bola tam aj možnosť poškodenia menisku, ale toto sa neskôr vylúčilo. Mechanizmus úrazu, tak ako ho opísal R. A., mu mohol spôsobiť tie problémy s kolenom, ktoré v čase, keď navštívil jej ambulanciu mal. Koleno R. A. bolo podvrtnuté, nevylúčila možnosť, že tieto problémy s kolenom mohli byť spôsobené aj kopnutím do kolena, resp. podvrtnutím kolena, pritom ako utekal a podobne.
Svedkyňa E. E., ktorá bola s R. A. bezprostredne pred incidentom v kontakte, sa bližšie k incidentu vyjadriť nevedela, uviedla len, že R. A. videl pred incidentom odporcu ako si nakladá svoje veci do auta, pričom z jej bytu bez bližšieho vysvetlenia náhle odišiel. O incidente následne R. A. nič nehovoril a nič iné k veci uviesť nevedela.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 238 zákona č. 41/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa má právo voči iným osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občianskoprávneho deliktu. Podľa nej každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným konaním, je povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je nežiadúcim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada za škodu nemôže privodiť stav, ktorý tu
bol pred vznikom škody. Preto v ust. § 415 Občianskeho zákonníka kladie dôraz na predchádzanie škodám. Ide o zákonné vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktoré každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počíňať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických osôb a ujme na zdraví fyzických osôb. V ust. § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale ja o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám /tzv. priorita prevencie/. Z ust. § 415 treba,so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám, vyvodiť povinnosť počíňať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne, aby sa nespôsobila škoda. Všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou. Jej nedodržanie má pri splnení potrebných predpokladov /nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie povinného subjektu/ za následok vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. K tomuto názoru dospela aj súdna prax /napr. R16/1980, R 5/1981, R12/1986, R9/1992/.
Mimo porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a iných hodnotách / § 415 Občianskeho zákonníka/ a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah, alebo nie. Porušením tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako, ako vznik škody a príčinná súvislosť /tzv. kauzálny nexus/ medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom, ako následkom týchto príčin. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu spočíva na poškodenom. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že do celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležití pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobené v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočnú škodu spôsobila. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej právnej zodpovednosti za škodu je zavinenie. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané /prezumované/ nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť /exkulpovať/preukázaním toho, že škodu nezavinil.
Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.
V konaní mal súd jednoznačne zistené, že dňa 19.3.2010 došlo medzi odporcom a svedkom R.íR. v neprítomnosti ďalších osôb, k verbálnemu i fyzickému incidentu, potom ako svedok A. našiel odporcu vo svojom byte, ktorý si z neho odnášal svoje osobné veci. Výpoveďami odporcu i svedka A. mal súd preukázané, že pri vzájomnom incidente v byte A., tento chcel telefonicky zavolať políciu, s čím odporca nesúhlasil, pričom počas incidentu svedok vo svojom byte spadol. Incident ďalej pokračoval v suteréne bytového domu, kde svedok A. následne za odporcom prišiel. To, že dňa 19.3.2010 svedok A. utrpel úraz, registrovala aj svedkom privolaná policajná hliadka. Z dôvodu zdravotných problémov, na druhý deň po incidente, vyhľadal svedok lekársku pomoc a následne bol aj dočasne práceneschopný, v súvislosti s čím Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza /navrhovateľ/ svedkovi vyplatila nemocenské dávky vo výške žalovanej istiny /výška škody/.
K mechanizmu úrazu sa jednoznačne vyjadrila E.. H., ošetrujúca lekárka svedka A., ktorá potvrdila, že podľa charakteru poškodenia zdravia u svedka, úraz sa mohol stať tak, ako tvrdil svedok, a síce, že počas fyzického kontaktu medzi ním a odporcom sa odporca zosunul na pravú nohu svedka. Svedkyňa potvrdila, že úraz sa v skutočnosti mohol stať aj tak ako tvrdil odporca a síce vyvrtnutím nohy, kopnutím do kolena, resp. aj kopaním svedka do vecí odporcu.
R. zo skutkových zistení v konaní, keď mal súd jednoznačne zistené, že úraz sa svedkovi A. stal počas vzájomného incidentu s odporcom, dospel súd k záveru, že odporca porušil prevenčnú povinnosť /§ 415
Občianskeho zákonníka/, počínať si tak, aby ku škode na zdraví u svedka nedošlo /bez toho, že by s tým svedok A. súhlasil, v neprítomnosti svedka sa odporca nachádzal v jeho byte, pričom aj po príchode A. v tomto byte zotrval, v dôsledku čoho došlo medzi odporcom a svedkom A. k fyzickému kontaktu, pričom počas incidentu v byte svedok spadol/, v dôsledku čoho utrpel svedok úraz, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný a z dôvodu ktorého mu navrhovateľ vyplatil nemocenské dávky vo výške žalovanej istiny.
Vychádzajúc z prezumovaného zavinenia, pričom odporca v konaní nepreukázal, že jeho zavinením nebola svedkovi spôsobená škoda na zdraví /tvrdenia odporcu o tom, že svedkovi sa úraz stal mimo bytu, potom ako za ním bežal dolu po schodoch, resp. v dôsledku toho, že mu v suteréne bytu kopal do vecí/, zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom regresu náhradu škody spôsobenej svedkovi odporcom vo výške vyplateného nemocenského podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Pokiaľ ide o správne rozhodnutie, v ktorom Obvodný úrad Prievidza uložil odporcovi sankciu - pokarhanie z dôvodu spáchania priestupku, na toto rozhodnutie v konaní súd neprihliadal, pretože naozaj, ako tvrdil odporca, Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, nebol odporcovi zo strany správneho orgánu riadne doručený a proti tomuto rozhodnutiu nemal odporca možnosť sa brániť /podať odvolanie/.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O.s.p. V konaní si náhradu trov uplatnil len odporca, ktorý v konaní úspešný nebol, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
O povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, je Sociálna poisťovňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Pretože odporca v spore úspešný nebol, poplatková povinnosť prešla na neho a preto ho súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania, výška ktorá bola vypočítaná podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkoch tvoriaceho prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.