Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-13-2014.pdf
PDF · 102.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Y. X..H..E.., S. X, O., zast. advokátom U.. H. O., H.N. X, O., proti žalovanému O. X. O., A. P. P. Č..X, O., o zaplatenie 38.991,12 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 25C/309/2009-185 z 5.9.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) určil, že základ uplatneného nároku žalobcu je daný.
Vychádzal zo zistenia, že dňa 18.8.2006 uzavrel ako budúci nájomca so Správou zdravotníckych zariadení Košického samosprávneho kraja ako príspevkovou organizáciou žalovaného a správcom majetku ako budúcim prenajímateľom Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytového priestoru v suteréne budovy zdravotníckeho zariadenia na X. J..Č..X Q. O. na účely prevádzkovania neštátnej lekárne. V zmysle uvedenej zmluvy, článok II, tretí odsek sa účastníci dohodli, že budúci nájomca je oprávnený na vlastné náklady realizovať budúcim prenajímateľom odsúhlasené stavené úpravy v priestoroch určených na prenájom, ak by takáto úprava bola potrebná pre získanie príslušných povolení a nakoľko stavebné úpravy nebytového priestoru si vyžiadali vydanie stavebného povolenia, platnosť Zmluvy o budúcej zmluve bola následne niekoľkými dodatkami predlžovaná, na realizáciu stavených úprav bolo žalobcovi udelené stavebné povolenie č.j. Výst. 2680/06-To, 9007 sekr. z 30.11.2006 a stavebné povolenie z 15.1.2007 č.j. MK-06/88-01/IV. Obsah a rozsah úprav odsúhlasil budúci prenajímateľ listami z 11.10.2006 a 29.11.2006. Celkové náklady vynaložené žalobcom na stavebné úpravy dosiahli sumu 2 478 583,35 Sk. Mesto Košice ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 1.6.2007 a rozhodnutím z 1.6.2009 povolil užívanie upraveného nebytového priestoru. V priebehu konania žalobca opätovne poukázal na uzavreté zmluvy a predložené listinné doklady, predložil aj znalecký posudok G.. P. zo dňa 24.5.2009, na základe ktorého znalkyňa vyčíslila zhodnotenie predmetných nebytových priestorov ako rozdiel pred a po ich rekonštrukcii. Podľa žalobcu znalkyňa pri vyčíslení zhodnotenia vychádzala aj zo znaleckého posudku G.. A., ktorý bol vypracovaný pri odpredaji priestorov. Súčasne doplnil, že pri uzavretí Dodatku č.4 k Zmluve o budúcej zmluve žalobca si bol vedomý toho, že zhodnotené a vložené finančné prostriedky majú byť medzi účastníkmi vysporiadané, ktorá skutočnosť nepriamo vyplýva z prípisu Správy majetku Košického samosprávneho kraja zo dňa 2.4.2008. Napokon podľa žalovaného Košický samosprávny kraj nebol povinný nebytové priestory odpredať, urobil tak na požiadanie a podľa vlastného rozhodnutia. Má za to, že v danom prípade nedošlo k zmene osoby, ktorá bola nájomcom nebytových priestorov a ktorá ich odkúpila. Žalobca nebytové priestory zhodnotil ako nájomca so súhlasom prenajímateľa a na účel, na ktorý ich využíval. Kúpna zmluva
zohľadňovala stav nebytových priestorov a teda vzájomné záväzky medzi predávajúcim a kupujúcim boli vysporiadané. Kúpna cena bola zaplatená pred uzavretím zmluvy, tá bola riadne zavkladovaná a teda je toho názoru, že po uzavretí zmluvy ani jedna zo strán nemá právo žiadať vrátenie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca požaduje žalovanú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok odvodzuje od uskutočnenia stavebných prác a úprav, je podstatné, v ktorom období stavebné úpravy boli vykonané, z ktorého dôvodu tento účastník z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Súd dôvodil, že podľa článku II ods.2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006 úhrada nájomného za prenajaté priestory a užívanie hmotného majetku bude určená dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom. Predpokladaná výška nájmu je 1 400,- Sk na m2 plochy ročne za nebytové priestory a 860,- Sk za m2 ročne za spoločné priestory plus platby za služby spojené s prenájmom priestorov, rozpis úhrad za užívanie priestorov, médií a služieb počas platnosti tejto zmluvy bude tvoriť Dodatok k tejto zmluve a bude splatný odo dňa odovzdania priestorov na prípravu a na užívanie. Na základe uvedeného súd mal za to, že Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006 spĺňa podmienky a náležitosti podľa § 3 ods.3 zák.č.116/90 Zb., keďže má písomnú formu, v článku II zmluvy je dojednaná výška nájomného prenajatých priestorov, rovnako je uvedený predmet a účel nájmu ako aj splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, ktoré skutočnosti sú zrejmé z uvedeného článku a odseku citovanej zmluvy. Zmluva je teda platná, rovnako aj všetky dodatky medzi účastníkmi k nej uzavreté. Súd konštatoval, že na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva tak ako konštatoval žalobca na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení 107 ods.1 OZ, keď súd citoval § 107 ods.1 O.z. Pri námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného účastníka súd mal za to, že v danom prípade nárok žalobcu premlčaný nie je, keďže v danom prípade žalobca sa skutočne dozvedel o preukázanej výške bezdôvodného obohatenia tak, aby svoje právo mohol uplatniť na súde až vypracovaním a doručením znaleckého posudku č.10/2009 znalkyne Ing. Mackovej, ktorá znalecký posudok vypracovala na základe objednávky žalobcu dňa 24.5.2009 a keďže žaloba bola podaná na súde 12.6.2009, nárok žalobcu premlčaný nie je. Súd citoval § 451 ods.1, 2 O.z. a dôvodil, že v odseku 1 cit. zák. ustanovenia je vyjadrená všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať, dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve dňa 18.8.2006 medzi účastníkmi konania, touto sa malo dosiahnuť uzavretie samotnej nájomnej zmluvy. Dodatok č.4 k uvedenej zmluve zo dňa 6.9.2007 obsahuje aj dohodu medzi prenajímateľom a nájomcom ohľadom finančného vyrovnania nákladov súvisiacich s technickým zhodnotením prenajímaných priestorov vo výške 2 181 279,- Sk, keď prenajímateľ súhlasil s ich odpisovaním v účtovníctve žalobcu a v prípade ukončenia nájomnej zmluvy súhlasil s tým, že nájomca má nárok na náhradu vynaložených prostriedkov vo výške zostatku odpisov vedených v účtovníctve nájomcu. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že nájomca vykonával stavebné úpravy v súlade s projektovou dokumentáciou a so súhlasom prenajímateľa. Uvedený Dodatok č.4 k Zmluve o budúcej zmluve platí, nedošlo k jeho zrušeniu, ani iným spôsobom nedošlo k jeho zmene. Nájomný vzťah medzi účastníkmi skončil uzavretím kúpnopredajnej zmluvy dňa 16.12.2008, ktorej vklad bol povolený 9.1.2009, keď žalobca predmetné priestory odkúpil za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku znalca G.. U. A., ktorý znalecký posudok vypracoval ku dňu 23.9.2008, t.j. určil všeobecnú hodnotu nebytového priestoru po jeho rekonštrukcii a po žalobcom vykonaných stavebných úpravách. Keďže k dohode ohľadom náhrady vynaložených prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo počas nájomného vzťahu tak, ako to prezentoval žalovaný v Dodatku č.4 ako aj v písomnom oznámení zo dňa 2.4.2008 a nedošlo ani po uzavretí kúpnej zmluvy, súd má za to, že na strane žalovaného účastníka došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z ktorého dôvodu je nárok žalobcu v danom prípade opodstatnený a daný a výrokom v súlade s ust. § 152 ods.2 O.s.p. súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci s tým, že o výške bezdôvodného obohatenia a trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
V podanom odvolaní žalovaný žiadal zmeniť rozsudok tak, že žaloba bude zamietnutá. V prípade vyhovenia odvolacieho petitu podľa § 205 ods.2 písm.a/, b/ a f/ O.s.p. navrhol zrušiť rozsudok. V odvolaní namietal, že ak žalobca plnil a realizoval stavebné úpravy na základe právneho titulu zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006 uzavretej medzi žalobcom ako budúcim nájomcom a Správou zdravotníckych zariadení KSK - príspevkovou organizáciou žalovaného podľa čl. II, zmluvne sa žalobca zaviazal znášať všetky náklady spojené so stavebnými úpravami, preto ak zmluva o budúcej zmluve nestratila platnosť, existoval titul, na základe ktorého žalobca plnil, v zmluve sám a dobrovoľne sa zaviazal znášať náklady na stavebné úpravy. Vyplýva to aj z výpovede svedka G.. L. a súčasne aj z návrhu nájomnej zmluvy (ak by práce neboli ukončené, žalobca by nevedel vyčísliť náklady). Titulom plnenia žalobcu nemohol byť Dodatok č. 4, resp. návrh nájomnej zmluvy, lebo v Dodatku č.4 už stavebné práce boli ukončené, nie je tu teda vplyv na právny dôvod plnenia (§ 50a ods.2 OZ). Pritom žalobca nemusel podpisovať nájomnú zmluvu so zmeneným obsahom. Ak sa nepodpísala osobitná zmluva, keďže sa strany na jej obsahu a podmienkach nedohodli, nepodpísanie uvedenej zmluvy nemožno považovať za odpadnutie právneho dôvodu plnenia žalobcu, keďže žalobca plnil na základe zmluvy o budúcej zmluve a nie na základe oznámenia správcu. Naviac čo sa týka premlčania, ak súd konštatoval, že nárok žalobcu premlčaný nie je, je to nesprávne vyhodnotenie dokazovania. K bezdôvodnému obohateniu došlo, avšak pri takomto obohatení sa nevyžaduje znalosť o konkrétnej výške bezdôvodného obohatenia, doručením znaleckého posudku sa žalobca dozvedel konkrétnu výšku bezdôvodného obohatenia a nie, že k nemu došlo. Žalobca totiž vedel, že investuje do nehnuteľnosti, ktorú vlastní žalovaný, teda vedel, že zhodnocuje cudziu nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 599/2006 v súlade s § 106 ods.1 OZ, sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje také, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde a to v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Tento judikát vychádza z toho, že ak poškodený zistí skutkové okolnosti, potom ak z nich možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku škody v peniazoch, nie je potom potrebné, aby poškodený poznal rozsah škody presne na základe odborného posudku, ale v zmysle ust. § 106 ods.1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde (i keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to len v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia). Stačí pritom také skutkové okolnosti mu vedieť, ktoré sú spôsobilé pre záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej škody. Pre podanie žaloby o náhradu škody stačí totiž aj len orientačná znalosť rozsahu škody, t.j. jej výšky, čo vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku. Stavebné práce boli ukončené najneskôr Rozhodnutím mesta Košice zo dňa 1.6.2007 o povolení užívania stavby, nárok žalobcu je preto premlčaný.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, z predložených dôkazov vyplýva, že záver súdu prvého stupňa je správny a zákonný. V prípade argumentácie žalovaného, ktoré sa týka odpadnutia právneho dôvodu plnenia považuje žalobca za potrebné uviesť v celom rozsahu doterajšie tvrdenia prezentované v tomto konaní a to s poukazom na svoje vyjadrenie alebo podanie zo dňa 13.7.2012, v ktorom sa touto otázkou v dostatočnom rozsahu zaoberal. Žalobca zdôraznil, že jeho nárok na úhradu rozdielu hodnoty nehnuteľnosti pred rekonštrukciou, t.j. investíciami zo strany žalobcu a po nej nebol do dnešného dňa zo strany žalovaného vysporiadaný a to napriek prísľubu správcu nehnuteľnosti zo dňa 2.4.2008, podľa ktorého malo byť zhodnotenie dotknutých priestorov predmetnom samostatnej písomnej dohody. Relevantný prísľub (dôvod plnenia) správcu nehnuteľnosti poskytnúť žalobcovi náhradu súvisiacu s ním vykonanou rekonštrukciou nebytového priestoru vyplýva z prílohy zmluvy o budúcej zmluve v znení dodatku č.4, konkrétne z čl. IV bod 15, návrhu zmluvy o nájme nebytového priestoru. Uvedené ustanovenie nebolo zahrnuté do textu nájomnej zmluvy zo dňa 8.4.2008 a týmto dňom došlo k odpadnutiu právneho dôvodu plnenia (prísľubu žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu súvisiacu s rekonštrukciou). Preto poukazujú opätovne aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2011, sp.zn. 4Cdo 256/2010, ktoré prijal záver, že nerešpektovaním prísľubu o refundácii nákladov podľa prílohy zmluvy o budúcej zmluve v znení dodatku č.4 odpadol právny dôvod plnenia a týmto dňom sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Je treba podotknúť, že zmluva o budúcej zmluve uzatvorená medzi účastníkmi konania je platná a za platnú ju považoval aj súd. Žalobca zotrval na svojom názore podľa svojho podania zo dňa 13.7.2012, lebo je nutné predmetnú zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon (vrátane dôvodov neplatnosti). Žalobca zdôrazňuje najmä tú skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie, ktorého sa v tomto konaní voči žalovanému domáha,
nepredstavuje hodnotu vynaložených prostriedkov na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ale výlučne spočíva len v zhodnotení nehnuteľnosti, t.j. v rozdiele medzi hodnotou nehnuteľnosti pred a po jej rekonštrukcii (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Odo 477/2003). Zo záveru tohto rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že v prípade hodnôt vynaložených na cudzie nehnuteľnosti, je pohľadávka z neoprávneného majetkového prospechu nielen hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou domu pred adaptáciou a po nej. Okrem iného vyplýva z tohto rozhodnutia aj to, že žalovaný nemohol požadovať čo do domu žalobca vložil, teda hodnotu investícii, môžu žiadať iba to, o akú hodnotu sa týmito investíciami zvýšila hodnota domu žalobcu. Len túto zvýšenú hodnotu žalobca získal v tomto rozsahu sa bezdôvodne obohatil. Do danej výšky je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a to vo forme peňažitej náhrady (citované vo vyjadrení z judikátu).
Na základe uvedeného je zrejmé, že bezdôvodné obohatenie v prípade investícií vynaložených na cudziu nehnuteľnosť nepredstavuje hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel hodnoty nehnuteľnosti pred a po investíciách. O.i. z toho treba usúdiť, že znalosť o výške nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vzťahu k posúdeniu, či vzniklo bezdôvodné obohatenie alebo nie, vonkoncom irelevantná. Žalobca sa preto mohol prvý krát dozvedieť o tom, či bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo a zo znaleckého posudku č. 10/2009 vypracovaného G.. P.Š., ktorý slúžil nielen na zistenie, aká je výška zhodnotenia nehnuteľnosti, ale aj na zistenie, či vôbec k zhodnoteniu nehnuteľnosti došlo. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods.1 O.z. je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/145/2004). Treba ešte doplniť podľa žalobcu, že nie je rozhodujúce to, či sa oprávnený mal možnosť dozvedieť potrebné skutočnosti už skôr. Z toho vyplýva analogicky, že rozsudky nemôže žalovaný, ktoré uvádza v odvolaní na daný prípad použiť, nakoľko plynutie premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení sa aplikuje priamo ust. § 107 Obč.zák. a nie ust. § 106 tohto predpisu.
Uvedené vyjadrenie bolo doručené dňa 14.4.2014 žalovanému.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1 O. s. p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok, potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo sa v ňom v podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané žalovanou počas konania na súde, ktoré ním boli správne vyhodnotené. Ani jeden zo žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov nie je daný. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
K správnym dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa je treba uviesť, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania skončil uzavretím kúpnopredajnej zmluvy dňa 16.12.2008, ktorej vklad bol povolený 9.1.2009, keď žalobca predmetné priestory odkúpil za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku znalca G.. U. A., znalecký posudok vypracovaný bol 23.9.2008, t.j. ním bola určená všeobecná hodnota nebytového priestoru po jeho rekonštrukcii a po žalobcom vykonaných stavebných úpravách (uvedený Dodatok č. 4 k zmluve o budúcej zmluve platí, nedošlo k jeho zrušeniu ani k jeho zmene). Keďže k ďalšej dohode ohľadom náhrady vynaložených prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo počas nájomného vzťahu, len to tvrdil a prezentoval žalovaný v Dodatku č.4 ako aj v písomnom oznámení zo dňa 2.4.2008, a ani potom po uzavretí kúpnej zmluvy, správny je záver súdu prvého stupňa, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu plneniu správneho dôvodu, ktorý odpadol, a z ktorého dôvodu je nárok žalobcu v danom prípade opodstatnený.
Nie je správne tu stanovisko žalobcu, že by táto zmluva o budúcej zmluve bola absolútne neplatným právnym úkonom.
Správny je záver súdu prvého stupňa o tom, že podľa § 107 ods.1 OZ, ak bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že nájomca vykonával stavebné úpravy v súlade s projektovou dokumentáciou a so súhlasom prenajímateľa, potom pri vydaní bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Žalobca sa skutočne dozvedel o preukázanej výške bezdôvodného obohatenia až vypracovaním a doručením znaleckého posudku č. 10/2009 znalkyni G.. P., žaloba bola podaná na súde 12.6.2009 (objednávka žalobcu 24.5.2009 na posudok), preto nárok žalobcu premlčaný nie je (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Odo/477/2003, podľa ktorého pri preskúmavaní rozsudku Krajského súdu v Hradci Králové sp.zn. 19Co/269/2002, bolo ustálené, že účastníci konania môžu požadovať len to, čo do domu vložili, teda hodnotu investícii a nemôžu žiadať a chcieť finančné vyrovnanie, len túto zvýšenú hodnotu, čo účastník získal v tomto rozsahu sa bezdôvodne obohatil, do danej výšky je nutné bezdôvodné obohatenie vydať vo forme peňažitej náhrady. Totiž zmyslom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa § 457 O.z. je poskytnúť ochranu tomu, kto stratil určitú majetkovú hodnotu, zákon však nepočíta s tým, že by ju mal dostať späť v plnom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt, t.j. v danom prípade žalovaný. Nie je teda rozhodujúce, akú hodnotu stratil oprávnený (z bezdôvodného obohatenia), ale o koľko sa tým zvýšil majetok povinného, t.j. žalovaného Košického samosprávneho kraja.
O.i. je správne poukázané a argumentované žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2011 sp.zn. 4 Cdo/256/2010. O.i. poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Najvyššie súdu SR sp.zn. M Cdo 2/2001 (uverejneného v časopise ZSP 3/2002) ohľadne výkladu § 107 O.z., lebo výšku nároku oprávneného držiteľa na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas oprávnenej držby nemožno určiť skôr, ako dôjde k vráteniu veci vlastníkovi, pritom začatie plynutia premlčacej doby na náhradu nákladov, ktoré oprávnený držiteľ účel vynaložil na nehnuteľnú vec počas oprávnenej držby začína v deň po vydaní predmetu držby jeho vlastníkovi.
Na základe uvedeného, keďže ani jeden odvolací dôvod nebol preukázaný, odvolanie nie je opodstatnené, odvolací súd po preskúmaní rozsudku potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako zákonné a správne podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. a so zreteľom na to, že išlo o určenie základu nároku
žalobcu, bol vydaný podľa § 152 ods.2 O.s.p. medzitýmny rozsudok, o trovách odvolacieho konania rozhodne tiež spolu s trovami prvostupňového konania tento súd prvého stupňa.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.