Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/507/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Y. R. F., D..O..M.. so sídlom v B., E. Č.. X, zastúpeného I.. I. I., advokátom so sídlom v T., J. Č.. XX, proti žalovanej S. G., bytom v G., M. Č.. XX, zastúpenej I.. C. T., advokátom so sídlom v D. L. E., Y. Č.. XX, o zaplatenie 4.588,24 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.9.2013 č.k. -127 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na trovách odvolacieho konania sumu 128,98 eura platbou I.. I. I., advokátovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.094,24 eura s 9% úrokom z omeškania od 5.1.2012 do zaplatenia a na trovách konania sumu 603,35 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov a vnútorného zariadenia na základe ktorej žalovaná prenechala žalobcovi na užívanie nebytové priestory súp. č. XX na parc.č. XXX zapísané na LV č. XXX D. T. D. L. E. na dobu určitú od 1.9.2009 do 30.12.2011. Účelom nájmu nebytových priestorov bolo ich využívanie zo strany žalobcu na podnikateľské účely. Žalobca ako mandatár uzatvoril s obchodnou spoločnosťou T. D..O..M.. T. so sídlom v T. ako mandantom Mandátnu zmluvu č. 10/2009 dňa 16.9.2009, v ktorej sa žalobca zaviazal, že pre mandanta bude vykonávať obsluhu, stály dozor ako aj ďalšie služby spojené s prevádzkovaním výherných prístrojov v počte 2 ks, ktoré budú umiestnené v prevádzke žalobcu. Z článku 6 v bode VI zmluvy účastníci dohodli, že zmluva nadobudla platnosť 16.9.2009 a uzatvára sa na dobu určitú do 31.12.2010 a v prípade predčasného ukončenia zmluvy sa žalobca zaväzuje vyplatiť mandantovi zmluvnú pokutu vo výške 2.982,-eur za 1 výherný prístroj. Rovnakú výšku zmluvnej pokuty účastníci dohodli, ak žalobca bez ukončenia mandátnej zmluvy uzatvorí prevádzku, prípadne herňu. Ďalej vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalovaná vypovedala žalobcovi nájomnú zmluvu a dňom 18.1.2010 mu zamedzila vstup do nebytových priestorov a toho istého dňa ohľadom predmetných nebytových priestorov uzatvorila zmluvu o nájme nebytových priestorov a vnútorného zariadenia s firmou

T.. Z dôvodu predčasného ukončenia mandátnej zmluvy žalobca uhradil obchodnej spoločnosti T. D..O..M.. D. D. E. T. zmluvnú pokutu v sume 2.998,-eur.

Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že žalobca na nájomnom uhradil žalovanej nájomné celkovo v sume 2.740,-eur a nájomné za obdobie užívania bolo 1.603,23 eura a teda žalovaná na úkor žalobcu získala majetkový prospech v sume 1.136,77 eura. Za spotrebu plynu žalobca uhradil za obdobie od 16.12.2009 do 12.2.2010 spolu za 75 dní sumu 847,82 eura. Vzhľadom na to, že žalobca mohol užívať nebytové priestory len do 18.1.2010 čiže 34 dní bol povinný za spotrebu plynu uhradiť len alikvótnu čiastku v sume 384,35 eura a teda rozdiel zo zaplatenej faktúry za plyn predstavuje sumu 463,47 eura. Mal teda za preukázané, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, preto má povinnosť v zmysle § 451 ods. 1 mu bezdôvodné obohatenie v sume 1.600,24 eura vydať.

Súd mal ďalej za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v celkovej sume 2.988,-eur a to titulom uhradenej zmluvnej pokuty mandantovi. Žalobca zmluvnú pokutu musel uhradiť z toho dôvodu, že nemohol prevádzkovať výherné prístroje. Uvedená škoda ktorá mu zaplatením pokuty vznikla, bola spôsobená porušením povinnosti žalovanej tým, že žalovaná znemožnila žalobcovi nebytové priestory ktoré mu prenajala užívať počas výpovednej doby, teda v období od 1.2.2010 do 30.4.2010. Zaplatením zmluvnej pokuty žalobcovi vznikla škoda, pretože majetok žalobcu sa o uhradenú čiastku znížil. Ak by mu žalovaná umožnila nebytové priestory užívať počas výpovednej doby, mohol naďalej prevádzkovať výherné prístroje a hľadať si náhradné priestory na umiestnenie týchto prístrojov a v takom prípade by žalovaná za škodu nezodpovedala. Súd však bolo toho názoru, že za škodu vzniknutú zaplatením zmluvnej pokuty nesie čiastočne zodpovednosť aj sám žalobca, pretože bez súhlasu žalovanej dal prenajaté priestory do podnájmu inej osobe, čím porušil povinnosti z nájomnej zmluvy a zadal príčinu žalovanej na to, aby mu dala výpoveď z nájmu. Z tohto dôvodu súd zodpovednosť za spôsobenú škodu rozdelil medzi žalobcu a žalovanú a to v pomere 50:50. Žalovanú preto zaviazal k úhrade spôsobenej škody len vo výške 1.494,-eur. Súd bol teda toho názoru, že žaloba žalobcu je opodstatnená titulom bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady škody v celkovej sume 3.094,24 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej súd povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 9% od 5.1.2012 do zaplatenia.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. V odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ohľadom odôvodnenia rozhodnutí. Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa ignoroval jej podanie vo veci zo dňa 10.4.2013, v ktorom sa vyjadrila ku skutkovému stavu predmetnej veci. Súd prvého stupňa pri popise skutkového stavu vychádzal výlučne len z výpovede žalobcu a takéto jednostranné „zistenie skutkového stavu“ malo za následok nesprávnosť zistenia skutkového stavu a následné nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní ďalej namietala, že nie je pravdivé tvrdenie v napadnutom rozhodnutí, že by nájomný vzťah medzi účastníkmi bol výlučne určený na dobu určitú do 30.12.2011 a v tejto súvislosti poukazuje na článok 2 bod 2 zmluvy o nájme. Nájomná zmluva nebola teda dohodnutá výlučne na určitú dobu a kategoricky odmieta, aby jej žalobca vysvetlil resp. sa dohodli prečo musí byť v nájomnej zmluve uvedená určitá doba. Nemala žiadnu vedomosť o uzatvorenie Mandátnej zmluvy zo dňa 16.9.2009 medzi žalobcom a spoločnosťou T. D..O..M.. T. a nikdy túto Mandátnu zmluvu nevidela, nepozná jej obsah a žalobca sa jej o tejto zmluve ani nikdy nezmienil. Žalobca sa nikdy nedomáhal určenia neplatnosti výpovede z jej strany, táto situácia žalobcovia úplne vyhovovala a aj sám žalobca považoval nájomný vzťah za ukončený ku dňu 18.1.2010. Po 18.1.2010 nebytový priestor užívala firma T. a medzi iným spotrebovala aj plyn a teda od nej si mal žalobca vymáhať majetkový prospech. Navrhovaný výsluch Jána Kandráča mal viesť k okolnosti v súvislosti so zabezpečením a prevádzkou výherných automatov. Svedok totiž vykonával dozor nad výhernými hracími automatmi a nie je zrejmé, prečo žalobca chcel po 18.1.2010 výherné automaty z nebytových priestorov vysťahovať. Žalovaná nesúhlasila s nárokom na náhradu „škody“ a

aj rozhodnutie súdu ktorý priznal 50% tohto nároku, považuje za nesprávne. Predovšetkým poukazuje na to, že právna teória, ako aj súdna prax rozlišuje pojmy škoda a zmluvnú pokuta, pričom tieto pojmy nie sú v žiadnom prípade totožné. Nemožno preto konštatovať, že žalobcovi vznikla „škoda“ vo výške 2.988,-eur, keďže táto suma predstavuje žalobcom zaplatenú zmluvnú pokutu, ktorá je zabezpečovacím inštitútom záväzkov.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 1,3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odolanie žalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalovaná sa bezdôvodne na úkor žalobcu obohatila (v sume 1.600,24 eura) a spôsobila mu škodu, ktorú následne vo vzťahu k žalovanej aj správne právne posúdil, ak ju zaviazal na zaplatenie peňažnej sumy 3.094,24 eura s prísl. žalobcovi.

Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a svojím postupom jej odňal možnosť konať pred súdom.

Podľa § 12 zák.č. 116/1990 Zb. výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak, počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Podľa článku II bod 2.4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov a vnútorného zariadenia zo dňa 27.8.2009 zmluvné strany si v súlade s § 12 zákona č. 116/1990 Zb. dohodli výpovednú lehotu tri mesiace, ktorá sa bude počítať od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po jej doručení druhej zmluvnej strane.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nie je sporné, že dňa 27.8.2009 uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov a vnútorného zariadenia, v ktorej v článku II bod 2.4 dohodli trojmesačnú výpovednú lehotu v súlade s § 12 zák.č. 116/1990 Zb.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná dohodnutý nájom vypovedala žalobcovi dňa 18.1.2010 a od tohto dátumu mu zabránila vstúpiť do uvedených nebytových priestorov. Znemožnila tak žalobcovi v rozpore s článkom II. bod 2.4 Zmluvy, ako aj ust. § 12 zákona č. 116/1990 Zb. užívať nebytové priestory počas doby nájmu od 18.1.2010 do 31.1.2010, ale aj počas trojmesačnej výpovednej lehoty plynúcej od 1.2.2010 do 30.4.2010. Z uvedeného preto možno vyvodiť, že žalovaná tým, že znemožnila žalobcovi užívať nebytové priestory čiastočne počas doby nájmu, a počas výpovednej lehoty porušila právnu povinnosť vyplývajúcu pre ňu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov (§ 420 Obč. zákonníka).

Bez významu sú preto námietky žalovanej v odvolaní ohľadom zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúce v tom, že účastníci neuzatvorili zmluvu výlučne na dobu určitú do 30.12.2011, že žalobca nemal jej súhlas na uzatvorenie podnájomnej zmluvy ohľadom sporných nebytových priestorov a že nemala vedomosť o uzatvorenej mandatnej zmluve žalobcom zo dňa 16.9.2009 č. 10/2009.

Porušením právnej povinnosti žalovanou vznikla žalobcovi škoda a to vo forme zmluvnej pokuty, ktorú žalobca zaplatil obchodnej spoločnosti T. D..O..M.. T. v sume 2.988,-eur na základe mandatnej zmluvy dňa 16.9.2009 a táto škoda vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanou.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa ohľadom spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej mu škode (§ 441 Obč. zákonníka) ak vychádza z názoru, že aj žalobca porušil povinnosť z nájomnej zmluvy.

Aby bolo možné posúdiť zavinenie poškodeného na vzniknutej mu škode, je potrebné, aby poškodený porušil takú právnu povinnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak porušenie prípadnej právnej povinnosti poškodeného nie je v príčinnej súvislosti so vznikom mu škody, nemožno hovoriť o zavinení, resp. spoluzavinení na vzniku škody.

V prejednávanej veci správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že žalobcovi vznikla škoda tým, že žalovaná mu neumožnila nebytové priestory užívať počas výpovednej doby. Porušenie právnej povinnosti žalovanej teda spočíva v tom, že v rozpore s ustanoveniami nájomnej zmluvy neumožnila žalobcovi užívať nebytové priestory počas nájmu a výpovednej doby. Je preto právne nevýznamné, z akého dôvodu resp. čo bolo príčinou vypovedania nájomného vzťahu. Aj keby bolo dané porušenie právnej povinnosti žalobcom tým, ako tvrdí žalovaná, že bez jej súhlasu prenajal nebytové priestory do podnájmu, toto porušenie právnej povinnosti nie je v príčinnej súvislosti so vznikom prípadnej škody. Nebol teda dôvod „rozdeliť“ spôsobenú škodu medzi žalobcu a žalovanú v pomere 50:50. Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, v tejto časti vec nesprávne právne posúdil. Uvedená nesprávnosť právneho posúdenia v tejto časti však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože žalobca v zamietavom výroku odvolanie nepodal.

Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa je však správne vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, lebo je nesporné, že táto sa bezdôvodne obohatila tým, že prijala platy za nájomné a služby spojené s užívaním nebytových priestorov za čas, kedy znemožnila žalobcovi nebytové priestory užívať. Bezdôvodne sa teda vo vzťahu k žalobcovi obohatila žalovaná a nie prípadne ďalšia nájomkyňa (W. T., ako sa nesprávne domnieva žalovaná), preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak uložil žalovanej povinnosť bezdôvodné obohatenie žalobcovi ohľadom časti nájomného a úhrad spojených s užívaním nebytových priestorov vydať - zaplatiť.

Možno preto konštatovať, že nie je daný žalovanou uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol dostatočné dôvody na základe ktorých je rozhodnutie založené, stručne a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a uviedol aj to, prečo nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Keďže nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca proti neúspešnej žalovanej, preto mu súd priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vychádzajúc z predmetu odvolania v sume 3.094,24 eura a to za 1 úkon právnej pomoci -

vyjadrenie k odvolaniu podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v sume 121,17 eura a k tomu 1x režijný paušál v sume 7,81 eura, teda trovy odvolacieho konania spolu v sume 128,98 eura.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.