Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-5275-2012.pdf
PDF · 116.53 KB
No categories available
33Er/5275/2012
Uznesenie
33Er/5275/2012 - 98
5112233013
EX 2618/2012
Okresný súd Žilina vo veci exekúcie na návrh oprávneného: Z. C., H.. XX.X.XXXX, C. E. L. XXX/XX, XXX XX Q. R., štátneho príslušníka Slovenskej republiky, proti povinným: 1/ A. E., H.. XX.XX.XXXX B. X/ Ľ. E., Q.. D., H.. XX.XX.XXXX, X. C. U. XXX, XXX XX Q. F., Š. S. K. Q., obom právne zastúpeným splnomocneným zástupcom JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, pre pohľadávku 9.958,18 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdom povereným exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, so sídlom Exekútorského úradu Dolný Val 30, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 2618/2012, o námietkach povinných proti exekúcii, rozhodujúc na základe odvolania povinných proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 33Er/5275/2012-35 zo dňa 12.02.2013, vydanému vyšším súdnym úradníkom súdu, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinných zo dňa 03.12.2012 v spojení s podaním zo dňa 13.12.2012 proti exekúcii v y h o v u j e .
Opravné uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 33Er/5275/2012-64 zo dňa 09.8.2013 týmto uznesením nie je dotknuté.
odôvodnenie:
Dňa 07.12.2012 predložil súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch súdu ako včas podané námietky povinných proti exekúcii a proti trovám exekúcie zo dňa 03.12.2012 v exekučnej veci označenej v záhlaví tohto uznesenia, ktoré podali u súdneho exekútora dňa 04.12.2012 po tom, ako im bolo dňa 30.11.2012 (povinnej v rade 2/) resp. dňa 03.12.2012 (povinnému v rade 1/) doručené upovedomenie súdneho exekútora zo dňa 29.11.2012 o začatí exekúcie.
Povinní v podanie námietok odôvodnili tvrdením, že oprávnenému nie sú nič dlžní, pretože sumu 2.500.500,- Sk, ktorú si od neho požičali, mu už vrátili a okrem toho mu na úrokoch zaplatili minimálne 1,5 mil. Sk.
Dňa 14.12.2012 povinní prostredníctvom súdneho exekútora predložili doplňujúce podanie zo dňa 13.12.2012, podané súdnemu exekútorovi dňa 14.12.2012, ktorým už prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnili vyššie citovaný dôvod svojich námietok (tvrdenie o neexistencii dlhu povinných voči oprávnenému z dôvodu jeho úplného splatenia ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie) o
špecifikáciu postupných peňažných plnení povinných oprávnenému z ich právneho vzťahu založeného uzavretím zmluvy o pôžičke zo dňa 09.3.1998 a zmluvy o pôžičke zo dňa 23.9.1998 a potom dohody zo dňa 24.4.2007 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 25.4.2008 - z ktorého právneho vzťahu povinní uznali svoj záväzok voči oprávnenému prostredníctvom vyhlásenia v notárskej zápisnici sp. zn. N 232/2008, NZ 17315/2008, NCRls 17171/2008, spísanej dňa 25.4.2008 na Notárskom úrade notárky JUDr. Ľudmily Chodelkovej v Žiline; k svojmu podaniu povinní predložili aj listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ako bude ďalej uvedené.
O námietkach povinných okresný súd rozhodol uznesením č. k. 33Er/5275/2012-35 zo dňa 12.02.2013, vydaným vyšším súdnym úradníkom súdu, tak, že námietky povinných proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie zamietol. Opravným uznesením č. k. 33Er/5275/2012-64 zo dňa 09.8.2013 Okresný súd Žilina rozhodol o oprave záhlavia cit. uznesenia č. k. 33Er/5275/2012-35 zo dňa 12.02.2013.
Proti cit. uzneseniu okresného súdu podali podaním zo dňa 27.02.2013, podaným na súde dňa 28.02.2013 povinní odvolanie, zotrvávajúc na dôvodoch uvedených v cit. námietkach a navrhujúc, aby súd ich námietkam v celom rozsahu vyhovel a exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku s tým, že po vydaní exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, právo oprávneného zaniklo.
Oprávnený sa na výzvu súdu k cit. odvolaniu povinných písomne nevyjadril.
Súd z hľadiska predmetu, obsahu a účelu procesného inštitútu námietok proti exekúcii v ust. § 50 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („EP“), ako jedného z prostriedkov na zabezpečenie možnosti uplatnenia práv a právom chránených záujmov povinného v exekučnom konaní, konštatuje, že povinní podali svoje námietky riadne a včas, v priebehu 14-dňovej zákonnej lehoty podľa § 50 ods.1 EP (cit. podaním zo dňa 03.12.2012 v spojení s podaním zo dňa 13.12.2012 - ktoré obe boli podané v priebehu zákonom ustanovenej lehoty a to bez prípadnej dodatočnej zmeny pôvodne uvedeného dôvodu) a po tom, ako okresný súd o týchto ich námietkach rozhodol cit. uznesením č. k. 33Er/5275/2012-35 zo dňa 12.02.2013, takisto proti tomuto uzneseniu podali svoje cit. odvolanie riadne a včas, v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote podľa § 204 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) v spojení s ust. § 202 ods.2 a § 374 ods.4 veta prvá OSP.
Na základe riadne a včas podaného odvolania povinnými, smerujúceho proti cit. napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (ktorým súd námietky povinných zamietol), proti ktorému zákon inak odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods.2 OSP v spojení s § 50 ods.4 EP), podaním odvolania povinných došlo zo zákona (§ 374 ods.4 tretia veta OSP) k zrušeniu napadnutého uznesenia a opätovne týmto uznesením rozhodol sudca.
Sudca znovu preskúmal námietky povinných proti exekúcii a obsah spisu, vrátane vykonania dokazovania na pojednávaní dňa 20.02.2014, nariadenom súdom s prihliadnutím na odôvodnenie námietok v záujme objasnenia veci za podmienok ust. § 58 ods.2 EP a zistil, že námietky povinných sú dôvodné.
Na pojednávaní dňa 20.02.2014 oprávnený i povinní (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) zotrvali na svojich dovtedajších tvrdeniach vo vzťahu k existencii a výške peňažnej pohľadávky oprávneného voči povinným v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie - tzn. oprávnený trval v zmysle svojho návrhu na vykonanie exekúcie na tom, že má proti povinným pohľadávku v dosiaľ nesplatnej časti ich peňažného záväzku, na splnenie ktorého sa zaviazali v cit. notárskej zápisnici sp. zn. N 232/2008, NZ 17315/2008, NCRls 17171/2008, spísanej dňa 25.4.2008 ako exekučnom titule a naopak povinní zas na svojich tvrdeniach v cit. námietkach o tom, že svoju povinnosť z právneho vzťahu voči oprávnenému v plnej výške splnili ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd dodáva, že medzi účastníkmi pritom neboli sporné (§ 120 ods.3 OSP) skutkové otázky týkajúce sa uzavretia jednotlivých zmlúv a dohôd, označených v exekučnom titule, výška oprávneným poskytnutého plnenia a ani výška plnenia poskytnutého povinnými oprávnenému z tohto právneho vzťahu a to v súlade s účastníkmi predloženými listinnými dôkazmi. Oprávnený však na základe týchto nesporných skutkových vyjadrení dôvodil s odvolaním sa na rozdiel medzi výškou pohľadávky a jej príslušenstva
uvedenou v exekučnom titule a výškou povinnými v období po spísaní notárskej zápisnice zo dňa 25.4.2008 poskytnutého plnenia, že povinný naďalej nesplnili svoj záväzok vo výške uvedenej v jeho návrhu na vykonanie exekúcie, zatiaľ čo povinní zas dôvodili, s odvolaním sa na obsah jednotlivých záväzkových právnych vzťahov ako základu spísania notárskej zápisnice zo dňa 25.4.2008, namietajúc pritom aj neplatnosť jej dojednaní v časti, v ktorej bolo do deklarovanej dlžnej istiny 2.000.000,- Sk pojaté i neprípustné úročenie úrokov z omeškania a tiež nepreskúmateľnosť vyčíslenia zostávajúcej vymáhanej sumy 9.958,18 eur, že ich záväzok voči oprávnenému zaplatením posledného plnenia zo dňa 02.01.2012 zanikol. Medzi účastníkmi - i s ohľadom na predmet cit. námietok povinných, nebolo tiež sporným, že povinní v priebehu tohto konania, po podaní cit. návrhu na vykonanie exekúcie, neposkytli oprávnenému už žiadne ďalšie peňažné plnenie.
Existencia exekučného titulu, ako po stránke formálnej i materiálnej vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (v tomto prípade notárskej zápisnice podľa § 41 ods.2 písm. c/ EP) je nevyhnutnou podmienkou vykonania exekúcie, ktorú musí oprávnený preukázať už v čase podania svojho návrhu v zmysle ust. § 39 ods.2 EP. Exekučný súd má povinnosť v rámci skúmania podmienok exekučného konania preskúmať vykonateľnosť takéhoto exekučného titulu z hľadiska zákonom predpísaných náležitostí podľa § 41 ods.2 písm. c) EP a § 41 ods.3 EP (toto ustanovenie sa však nevzťahuje na posúdenie predmetnej notárskej zápisnice zo dňa 25.4.2008, ako nejestvujúce v EP v čase jej spísania), tobôž ak v konaní o tom vzniknú pochybnosti, ako na základe námietok povinných v tejto prejednávanej veci - v danom prípade popri preskúmaní formálnych (procesných) náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu tiež vrátane preskúmania existencie notárskou zápisnicou ako verejnou listinou deklarovaného práva oprávneného voči povinným i z hľadiska relevantných noriem práva hmotného.
Notárska zápisnica zo dňa 25.4.2008 obsahuje okrem iného vyhlásenie povinných o uznaní dlhu voči oprávnenému podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka vo výške 2.000.000,- Sk spolu s príslušenstvom
- úrokom z omeškania zo sumy 2.000.000,- Sk v sadzbe 8,8 % ročne od 01.01.2002 do zaplatenia, ktorý dlh vznikol nesplnením ich povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnuté finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičke uzatvorených dňa 09.3.1998 a dňa 23.9.1998 s tým, že dňa 24.4.2007 uzatvorili s oprávneným dohodu podľa § 570 a nasl. Občianskeho zákonníka o nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom, v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.4.2008 k tejto dohode. Oprávnení sa ďalej v notárskej zápisnici zaviazali solidárne uhradiť oprávnenému istinu v sume 2.000.000,- Sk najneskôr do 30.3.2009 a platiť mu ďalej úrok z omeškania vo výške 8,8 % ročne zo sumy 2.000.000,- Sk od 01.01.2002 až do úplného do zaplatenia istiny a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 15.000,- Sk, splatných vždy k 25. dňu príslušného mesiaca, počnúc 01.4.2008.
Notárska zápisnica zo dňa 25.4.2008 ako exekučný titul bola spísaná na vymoženie peňažného záväzku oprávneného voči povinným z dohody zo dňa 24.4.2007 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 25.4.2008. Predmetná dohoda je vo svojom názve deklarovaná ako dohoda uzatvorená podľa § 570 a nasl. Občianskeho zákonníka o nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom. Vo svojom texte konštatuje, že povinní ako dlžníci s oprávneným ako veriteľom uzatvorili obe cit. zmluvy o pôžičke zo dňa 09.3.1998 a 23.9.1998. Vo vzťahu k prvej zmluve zo dňa 09.3.1998 ďalej účastníci dohody konštatujú, že dlžníci uvedenú pôžičku veriteľovi v lehote splatnosti nevrátili a neurobili tak ani ku dňu spísania dohody, napriek tomu, že svoj dlh vrátane úrokov dňa 02.01.2001 písomne uznali čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa veriteľovi dlžnú sumu vrátane úrokov zaplatiť do 31.12.2001. Vo vzťahu k druhej zmluve zo dňa 23.9.1998 účastníci dohody potvrdzujú, že dlžníci z predmetnej pôžičky splatili veriteľovi dňa 30.4.1999 sumu 400.000,- Sk a dňa 18.11.2002 sumu 500.000,- Sk. Zvyšok pôžičky nevrátili ani ku dňu uzavretia dohody, napriek tomu, že dlžník A. E. svoj dlh vrátane úrokov dňa 02.01.2001 písomne uznal čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa veriteľovi dlžnú sumu vrátane úrokov zaplatiť do 31.12.2001. V ďalšom pokračovaní (v čl. II) cit. dohody potom jej účastníci vyhlasujú, že ku dňu 24.4.2007 nahrádzajú pôvodný záväzok zo zmlúv o pôžičke zo dňa 09.3.1998 a 23.9.1998 novým záväzkom, na základe ktorého povinní uznali „čo do dôvodu i výšky podľa ust. § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka“ svoje dlhy voči veriteľovi „z titulu zmlúv o pôžičke zo dňa 09.3.1998 a 23.9.1998“ vo výške:
- istiny spolu 2.000.000,- Sk (s tým, že „v istine je zohľadnený dohodnutý a nezaplatený úrok z pôžičiek“)
- úroku z omeškania zo sumy 2.000.000,- Sk vo výške 8,8 % ročne od 01.01.2002 do zaplatenia, ktorý záväzok sa povinní zaviazali splniť čo do istiny 2.000.000,- Sk do dňa 24.3.2008 a úroky z omeškania platiť od 01.4.2008 po 15.000,- Sk mesačne, so splatnosťou vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok.
I keď vyššie citovaná dohoda je deklarovaná ako dohoda uzavretá podľa ust. §§ 570 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), o nahradení predchádzajúcich záväzkov dlžníkov voči veriteľovi z predmetných zmlúv o pôžičke (§§ 657, 658 Obč. zák.) novým záväzkom na základe predmetnej dohody, v skutočnosti citovaný text čl. II dohody zodpovedá vyhláseniu dlžníkov o uznaní ich záväzku (§ 558 Obč. zák.) voči veriteľovi výslovne z titulu zmlúv o pôžičke zo dňa 09.3.1998 a 23.9.1998, výslovne i s deklarovaným cieľom týmto spôsobom predĺženia premlčacej doby podľa § 110 ods.1 Obč. zák.
Oprávnený ako veriteľ a povinní ako dlžníci uzatvorili dňa 09.3.1998 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ dlžníkom požičal sumu 1.350.000,- Sk a dlžníci sa zaviazali veriteľovi zaplatiť do 31.3.1999:
- istinu pôžičky 1.350.000,- Sk (resp. takú sumu v Sk, aby v deň vrátenia pôžičky zodpovedala po prepočte menovým kurzom sume 67.500,- DEM)
- úrok z pôžičky vo výške 3 % mesačne (tj. 36 % ročne), so splatnosťou úroku mesačne od 01.5.1998
- a ďalej (svojou povahou ako sankcie za omeškanie dlžníkov s plnením ich záväzku):
- za omeškanie s platením úroku z pôžičky zaplatiť sumu 40.500,- Sk za príslušný mesiac
- za omeškanie so splatením pôžičky v dohodnutom termíne ďalej počnúc od 01.4.1999 platiť ďalší úroku vo výške 2 % mesačne (tj. 24 % ročne) z dlžnej sumy, do ktorej sa nezapočítavajú dlžné úroky (účastníci prezentovali tento záväzok dlžníkov počnúc odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí splatnosti pôžičky ako záväzok platiť úrok vo výške namiesto pôvodných 3 % mesačne v celkovej výške 5 % mesačne, tj. spolu 60 % ročne).
Celkový dlh povinných (v prípade dodržania dohodnutej splatnosti pôžičky a teda v takom prípade bez ďalších sankcií, tj. ako istina a dohodnutý úrok z istiny pôžičky 3 % mesačne) k 31.3.1999 tak na základe takto uzatvorenej zmluvy predstavoval dlžnú istinu 1.350.000,- Sk a úrok 486.000,- Sk (3 % zo sumy 1.350.000,- Sk = 40.500,- Sk x 12 mesiacov od 04/1998 - 03/1999), tzn. spolu 1.836.000,- Sk.
Dňa 24.01.2007 oprávnený v súdu predloženej písomnej výzve na úhradu dlhu, adresovanej povinným, tvrdí, že povinní z tejto pôžičky nesplatili nič a úrok uhradili za obdobie do 31.12.2000 - čo by znamenalo, že povinní uhradili povinnému 3 % mesačný úrok od 04/1998 - 03/1999, tj. 486.000,- Sk a zvýšený 5 % mesačný úrok od 04/1999 - 12/2000, tj. 1.417.500,- Sk (5 % zo sumy 1.350.000,- Sk = 67.500,- Sk x 21 mesiacov od 04/1999 - 12/2000), tzn. spolu 1.903.500,- Sk, neuvažujúc pritom s prípadnou ďalšou v zmluve uvedenou sankciou za omeškanie vo forme ďalšieho úroku z omeškania splácania pôžičky 40.500,- Sk mesačne - pokiaľ by sa však citovaná formulácia v liste oprávneného zo dňa 24.01.2007 mala vzťahovať i na splnenie tohto záväzku povinných (ide takisto o „úrok“), celkové oprávneným uznané plnenie povinných na zaplatenie „úrokov“ ku dňu 31.12.2000 by sa ďalej zvýšilo o nešpecifikovanú sumu, keďže z účastníkmi predložených dokladov a vyhlásení nie je možné dobre zistiť, v ktorom konkrétnom príslušnom mesiaci by takýto zmluvný sankčný nárok (za omeškanie s platením úroku z pôžičky) eventuálne mohol prichádzať do úvahy.
Oprávnený ako veriteľ a povinní ako dlžníci uzatvorili dňa 23.9.1998 ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ dlžníkom požičal sumu 1.150.000,- Sk a dlžníci sa zaviazali veriteľovi zaplatiť do 12.10.1998:
- istinu pôžičky 1.150.000,- Sk
- úrok z pôžičky vo výške 3 % mesačne (tj. 36 % p.a.).
Celkový dlh povinných (pri dodržaní splatnosti pôžičky, tj. istina a dohodnutý úrok z istiny pôžičky 3 % mesačne) k 12.10.1998 predstavoval dlžnú sumu istiny pôžičky 1.150.000,- Sk a úrok najviac 34.500,- Sk (3 % zo sumy 1.150.000,- Sk = 34.500,- Sk x 1 - necelý - mesiac od 23.9.1998 - 12.10.1998), tzn. spolu 1.184.500,- Sk.
Dňa 24.01.2007 oprávnený v súdu predloženej ďalšej písomnej výzve na úhradu dlhu, adresovanej povinným, tvrdí, že povinní z tejto pôžičky na úhradu istiny splatili dňa 30.4.1999 sumu 400.000,- Sk a dňa 18.11.2002 sumu 500.000,- Sk, ostáva tak uhradiť 250.000,- Sk; súčasne potvrdzujúc, že povinní úrok uhradili za obdobie do 31.12.2000 - čo by znamenalo, že povinní uhradili povinnému 3 % mesačný úrok za obdobie od 23.9.1998 - 31.12.2000 (3 % zo sumy 1.150.000,- Sk = 34.500,- Sk x 27 mesiacov od 10/1998 - 12/2000), tzn. spolu 931.500,- Sk.
Celkový dlh povinných z oboch zmlúv o pôžičke ku dňu neskoršie dohodnutej splatnosti v zmluve zo dňa 09.3.1999, tj. ku dňu 31.3.1999 a pri dodržaní dohodnutej splatnosti tak predstavoval sumu 3.020.500,- Sk, z toho na zaplatenie istiny pôžičky 2.500.000,- Sk a úroku z pôžičky 520.500,- Sk.
Účastníkmi predložené listinné dôkazy potvrdzujú tieto nesporné úhrady povinných oprávnenému:
a) v období od 09.3.1998 do 31.3.1999 (tzn. do splatnosti neskoršie splatnej pôžičky z 09.3.1998):
- 30.4.1998 - 40.500,- Sk (s označením „splátky úroku“ - čo zodpovedá obsahu, predmetu a použitým formuláciám v zmluva zo dňa 09.3.1998)
b) v období od 01.4.1999 do 24.4.2007 (tzn. do uzavretia dohody zo dňa 24.4.2007) a takisto do 25.4.2008 (tzn. do spísania notárskej zápisnice zo dňa 25.4.2008 - exekučného titulu):
- 30.4.1999 - 486.000,- Sk (s označením „splátka úrokov za 1 rok od 31.3.1998 do 31.3.1999“, čo zodpovedá zmluve z 09.3.1998)
- 30.4.1999 - 400.000,- Sk (s označením „splátka pôžičky čiastočná“)
- 30.4.1999 - 207.000,- Sk (s označením „splátka úrokov, úroky boli platené mesačne za pol roka od 01.10.1998 do 31.3.1999“ - čo zodpovedá zmluve zo dňa 23.9.1998, pretože suma 207.000,- Sk, vydelená 6 mesiacmi zodpovedá sume úrokov 34.500,- Sk mesačne)
- 25.10.1999 - 31.500,- Sk (s označením „splátka úroku do 31.-?.1999“)
- 27.12.2001 - 160.000,- Sk (s potvrdením prevzatia s označením „úrok“, na inak nepodpísanom texte prehlásenia, ktorým mal oprávnený potvrdiť, že povinní uhradili všetky úroky „do konca roku 2000“ z pôžičiek 750.000,- Sk z 23.9.1998 a 1.350.000,- Sk z 9.3.1998)
- 18.11.2002 - 500.000,- Sk (s označením „čiastočná splátka pôžičky zo dňa 23.9.1998“)
Spolu takto doložené úhrady povinných oprávnenému na obe zmluvy od 09.3.1998 do 25.4.2008 v celkovej sume 1.825.000,- Sk (z toho podľa výslovného označenia časť v sume 900.000,- Sk ako istina a zvyšok, tzn. 925.000,- Sk ako úroky).
c) v období od 26.4.2008 do 18.9.2012 (tzn. do podania návrhu na vykonanie exekúcie v tejto veci) - keď, ako už je skôr uvedené zo zhodného vyhlásenia účastníkov, iné úhrady oprávnenému po tomto období, tj. počas exekučného konania, už neboli vykonané:
- 25.01.2009 - 500,- eur = 15.063,- Sk (s označením „úroky“)
- 13.02.2009 - 500,- eur = 15.063,- Sk (s označením „úroky“)
- 15.3.2009 - 500,- eur = 15.063,- Sk (s označením „úroky“)
- 20.4.2009 - 500,- eur = 15.063,- Sk (s označením „úroky“)
- 30.5.2009 - 500,- eur = 15.063,- Sk (s označením „úroky“)
- 06.11.2010 - 33.200,- eur = 1.000.183,20 Sk (s označením „úroky boli všetky vyplatené do tohto dátumu 06.11.2010“)
- 15.11.2011 - 15.000,- eur = 451.890,- Sk (s označením „úroky boli všetky vyplatené do 31.10.2011“)
- 02.01.2012 - 8.000,- eur = 241.008,- Sk (s označením „týmto bola splatená celá suma pôžičky aj úroky do 2.1.2012“)
Spolu takto doložené úhrady povinných oprávnenému na obe zmluvy od 26.4.2008 do 18.9.2012 v celkovej sume 1.768.396,20 Sk (z toho podľa citovaného označenia nemožno presne odlíšiť platby na istinu a na úroky).
Vychádzajúc z obsahu cit. písomných výziev oprávneného z 24.01.2007, potvrdzujúcich rozsah plnenia povinných z oboch zmlúv o pôžičke v časti dlžnej istiny a dlžného úroku, ku dňu 31.12.2000 povinní uhradili na zaplatenie úroku zo zmluvy o pôžičke z 09.3.1998 sumu 1.903.500,- Sk a na zaplatenie úroku zo zmluvy o pôžičke z 23.9.1998 sumu 931.500,- Sk (popri zaplatení sumy istiny spolu 900.000,- Sk)
Podľa vyššie vymenovaných listinných dôkazov o potvrdení úhrad tak povinní oprávnenému z ich právneho vzťahu z oboch cit. zmlúv o pôžičke a následnej dohody zo dňa 24.4.2007 oproti oprávneným poskytnutému plneniu z oboch pôžičiek spolu vo výške istiny 2.500.000,- Sk (82.984,80 eur), preukázane uhradili spolu sumu najmenej 3.593.396,20 Sk (119.278,90 eur), resp. vychádzajúc z obsahu cit. písomných výziev oprávneného z 24.01.2007 a na jeho základe rozdielneho posúdenia rozsahu plnenia povinných na zaplatenie úroku z oboch pôžičiek až do 31.12.2000 ešte viac (išlo by namiesto z cit. potvrdení vyplývajúcej celkovej sumy úrokov od 09.3.1998 do 31.12.2000 vo výške 765.000,- Sk išlo
v skutočnosti o zaplatenú sumu úrokov 2.835.000,- Sk a o rozdiel medzi týmito dvomi sumami, tzn. o 2.070.000,- Sk by sa zvýšila celková suma zaplateného plnenia povinnými až na 5.663.396,20 Sk - súd však pripomína, že ani sami povinní netvrdia svoje plnenie oprávnenému až v takomto rozsahu).
Z toho do času uzavretia dohody zo dňa 24.4.2007 povinní preukázane oprávnenému uhradili na záväzky z oboch zmlúv o pôžičke celkom najmenej 1.825.000,- Sk (z toho, ako je už uvedené, podľa výslovného označenia časť v sume 900.000,- Sk ako istinu a zvyšok, tzn. 925.000,- Sk ako úroky) a v nasledujúcom období po uzavretí dohody zo dňa 24.4.2007 a spísaní notárskej zápisnice zo dňa 25.4.2008 na jej základe uhradili celkom najmenej 1.768.396,20 Sk (z ktorej sumy nemožno presne odlíšiť platby na istinu a na úroky).
Vychádzajúc z obsahu dohody zo dňa 24.4.2007 sa povinní zaviazali od tohto dňa oprávnenému zaplatiť ešte istinu spolu vo výške 2.000.000,- Sk a úrok z omeškania 8,8 % ročne z tejto sumy za čas od 01.01.2002 až do úplného zaplatenia istiny. Ku dňu spísania notárskej zápisnice 25.4.2008 takto dohodnutý úrok z omeškania predstavoval sumu 1.111.934,20 Sk, tzn. celkom len podľa stavu ku dňu spísania notárskej zápisnice mali povinní - po tom, ako dovtedy zaplatili najmenej 1.825.000,- Sk, plniť oprávnenému ešte 3.111.934,20 Sk, tzn. celkom za poskytnuté pôžičky v celkovej výške istiny 2.500.000,- Sk mali oprávnenému zaplatiť sumu 4.936.934,20 Sk.
Ako sa súd už zmienil v úvode odôvodnenia tohto uznesenia, notárska zápisnica ako exekučný titul v predmetnej veci podlieha súdnemu prieskumu exekučným súdom nielen z hľadiska ust. § 41 ods.2 písm. c) EP, ale aj podľa ust. § 44 ods.2 EP - menovite potom pokiaľ ide o prípadný rozpor právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici s hmotným právom. Týmto právnym úkonom je citovaná dohoda zo dňa 24.4.2007. Notárska zápisnica ako notárom spísaná listina o právnom úkone je považovaná za verejnú listinu (§ 3 ods.1,4 v spojení s §§ 46 a nasl. zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok v znení neskorších predpisov), potvrdzuje pravdivosť toho, čo osvedčuje alebo potvrdzuje a to dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak (§ 134 OSP).
Dohoda o tzv. novácii (nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom) podľa §§ 570, 571 Obč. zák. ako v tomto prípade písomný právny úkon pre svoju platnosť okrem podmienok ustanovených v tejto citovanej právnej úprave musí nevyhnutne spĺňať i všetky náležitosti právneho úkonu podľa všeobecnej právnej úpravy v ust. §§ 34 a nasl. Obč. zák., osobitne potom v ust. § 37 ods.1 Obč. zák. (požiadavka na slobodu a vážnosť ako náležitosti vôle a určitosť a zrozumiteľnosť ako náležitosti jej prejavu konajúcimi osobami) a tiež v ust. § 39 Obč. zák. (požiadavka súladu právneho úkonu so zákonom a s dobrými mravmi).
Ako už súd skôr uviedol, označenie predmetnej písomnej dohody zo dňa 24.4.2007 ako dohody o novácii podľa ust. § 570 a nasl. Obč. zák. nezodpovedá jej skutočnému obsahu - osobitne v čl. II dohody prejavenej vôle jej účastníkov - ale vyhláseniu dlžníkov o uznaní ich záväzku (§ 558 Obč. zák.) výslovne z titulu zmlúv o pôžičke (§§ 657, 658 Obč. zák.) zo dňa 09.3.1998 a 23.9.1998. Takáto dohoda však trpí nedostatkom určitosti (§ 37 ods.1 Obč. zák.) vo vzťahu k požiadavke určenia dlhu čo do jednoznačne, určito a zrozumiteľne uvedeného dôvodu a výšky dlhu, ktorý mal byť dlžníkmi takto uznaný - v danom prípade ako dlhu nepochybne vzniknutého z titulu zmlúv o pôžičke zo dňa 09.3.1998 a 23.9.1998, nie však už takto vymedzeného čo do v dohode uvedenej výšky „istiny“ 2.000.000,- Sk, s neurčitým dovetkom, že v tejto „je zohľadnený dohodnutý a nezaplatený úrok z pôžičiek“. Nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť takto vyjadreného prejavu vôle ako uznania dlhu vo vzťahu k záväzkom dojednaným v oboch zmluvách o pôžičke zvýrazňuje prehľad dovtedy veriteľom od dlžníkov prijatých plnení, bez dostatočnej špecifikácie vo vzťahu k tej - ktorej z oboch zmlúv a z nich vyplývajúcich jednotlivých čiastkových peňažných záväzkov dlžníkov.
Súd sa tak nevyhnutne nakoniec dostáva i k posúdeniu oboch zmlúv o pôžičke zo dňa 09.3.1998 a 23.9.1998 ako písomných právnych úkonov z hľadiska zákonnej požiadavky ich súladu so zákonom a s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. v spojení s ust. §§ 657 a 658 Obč. zák. (právna úprava zmluvy o pôžičke) a § 3 ods.1 Obč. zák. (interpretačné pravidlo pre posudzovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov s dobrými mravmi).
Právna úprava zmluvy o pôžičke umožňuje dojednanie peňažnej pôžičky spolu s úrokom (§ 658 ods.1 Obč. zák.). Takto dohodnutý úrok z pôžičky (na rozdiel od úroku z omeškania v zákonom ustanovenej
výške) sa stáva v prípade platne uzavretej zmluvy o pôžičke súčasťou peňažného záväzku dlžníka voči veriteľovi z titulu pôžičky a ako jednoznačne vyčísliteľné príslušenstvo spolu s istinou predstavuje celkovú sumu peňažného záväzku (dlhu) dlžníka, ktorého nesplnenie (vrátiť pôžičku v poskytnutej výške spolu s dohodnutým úrokom) k dohodnutému dňu splatnosti pôžičky zákon v občianskoprávnych vzťahoch sankcionuje formou práva veriteľa žiadať od dlžníka okrem sumy takéhoto peňažného dlhu i úrok z omeškania za podmienok ust. § 517 ods.2 Obč. zák. (na tomto mieste súd s poukazom na uvedené vyslovuje preto nesúhlas s argumentáciou povinných, odmietajúcich možnosť uplatnenia nároku na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods.2 Obč. zák. popri istine pôžičky podľa § 657 Obč. zák. i z dohodnutého úroku z pôžičky podľa § 658 ods.1 Obč. zák.). Požiadavke zákonodarcu v ust. § 39 Obč. zák. na nevyhnutnosť zachovania súladu i takto dohodnutého právneho úkonu - zmluvy o pôžičke so zákonom a dobrými mravmi ako „súborom spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem“ (citované z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012) zodpovedá však len také dojednanie o úroku z pôžičky, ktoré nepresahuje mieru obvyklého zhodnotenia veriteľom dlžníkovi požičaných peňažných prostriedkov, neznamená dojednanie neprimeraného, až s úžerou hraničiaceho úroku, čo súdy v rozhodovacej činnosti (i v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia NS SR, tiež napr. podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Cdo 57/2005 zo dňa 29.3.2011) posudzujú predovšetkým prostredníctvom porovnania s priemernými alebo najvyššími úrokovými sadzbami, uplatňovanými v danom relevantnom mieste a čase pri poskytovaní úverov a pôžičiek peňažnými ústavmi.
Podľa verejne prístupných údajov o priemerných úrokových mierach z úverov obchodných bánk v Slovenskej republike v r. 1998 bola priemerná ročná úroková sadzba z čerpaných úverov zo slovenských bánk za celý rok 1998 vo výške 19,32 %, z toho v mesiaci marci 1998 vo výške 20,29 % a v mesiaci septembri 1998 vo výške 24,90 %. V nasledujúcich obdobiach (až do spísania notárskej zápisnice zo dňa 25.4.2008) mala ďalej podstatne klesajúcu tendenciu (v r. 1999 vo výške 16,89 %, v r. 2000 11,84 %, v r. 2001 9,27 %, v r. 2002 9,07 %, v r. 2003 7,58 %, v r. 2004 7,93 %, v r. 2005 6,57 %, v r. 2006 7,55 %, v r. 2007 7,84 % a v r. 2008 7,23 %).
Obe pôžičky zo dňa 09.3.2008 i zo dňa 23.9.1998 boli poskytnutá s úrokom 36 % ročne, podstatne prevyšujúcim priemernú ročnú úrokovú sadzbu, za ktorú v tom čase poskytovali úvery slovenské peňažné ústavy. V prípade prvej zmluvy bol naviac takto dohodnutý úrok počnúc nasledujúcim dňom po márnom uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti pôžičky zvýšený až na 60 % ročne, pričom fakticky toto zvýšenie pôvodného úroku o ďalších 24 % ročne predstavuje svojim predmetom a obsahom sankciu za omeškanie dlžníka so splatením pôžičky (v skutočnosti ešte ďalej zvýšenou o dohodnuté sankciu 40.500,- Sk mesačne za omeškanie s platením úroku z pôžičky), zodpovedajúcu úroku z omeškania, na ktorý sa v občianskoprávnych vzťahoch vzťahuje a i v tom čase sa vzťahovala právna úprava v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v tom čase účinnom znení, v zmysle ktorej právnej úpravy v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo dňa 09.3.2008 sadzba úroku z omeškania nemohla prevýšiť 8,50 % ročne (ako dvojnásobok vtedajšej základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska).
Aplikáciou takýchto - dobrým mravom (v časti dojednania úroku z pôžičky) a popri dobrých mravoch i výslovnému zneniu v zákonnej úprave (v časti dojednania sankcií za omeškanie) odporujúcich a preto v zmysle ust. § 39 Obč. zák. neplatných dojednaní v oboch zmluvách o pôžičke došlo k deformáciám posudzovania skutočného rozsahu plnenia povinných oprávnenému z takéhoto ich záväzkového právneho vzťahu, keď ich skutočné a preukázané plnenie nebolo započítavané na plnenie ich záväzku v skutočnom, zákonu zodpovedajúcom rozsahu, čo sa neskôr premietlo i v neurčitom texte dohody zo dňa 24.4.2007, ktorá okrem neurčitosti (§ 37 ods.1 Obč. zák. a to tak vo vzťahu k náležitostiam uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zák., ako aj k náležitostiam deklarovanej novácie záväzku v zmysle §§ 570 a nasl. Obč. zák.), keďže z nej nemožno vyvodiť skutočný právny dôvod (nesplatená istina tej - ktorej konkrétnej pôžičky podľa § 657 Obč. zák., nesplatený úrok tej - ktorej konkrétnej pôžičky podľa § 658 ods.1 Obč. zák., nezaplatený úrok z omeškania alebo ďalšia zmluvná sankcia z nesplneného záväzku z tej - ktorej zmluvy o pôžičke podľa § 517 ods.2 resp. §§ 544 a nasl. Obč. zák.), ani odvodiť opodstatnenosť celkovej deklarovanej výšky peňažného záväzku vo vzťahu k takýmto len všeobecne deklarovaným jednotlivým čiastkovým záväzkom (čo do oboch zmlúv a z nich čo do jednotlivých právnych nárokov) je z vyššie
uvedených dôvodov absolútne neplatným právnym úkonom i pre svoj rozpor so zákonom a dobrými mravmi podľa ust. § 39 Obč. zák.
Dohoda zo dňa 24.4.2007 ako neplatný právny úkon, hoci obsiahnutý v notárskej zápisnici zo dňa 25.4.2008, nemôže spôsobovať v notárskej zápisnici deklarované právne účinky exekučného titulu podľa § 41 ods.2 písm. c) EP. Súd tak konštatuje, že oprávnený nepreukázal existenciu vykonateľného exekučného titulu v zmysle vyššie cit. právnej úpravy ako nevyhnutnej podmienky pre navrhované vykonanie exekúcie proti povinným, ktorá skutočnosť odôvodňuje zastavenie exekúcie súdom z dôvodu primerane podľa § 57 ods.1 písm. a) resp. písm. g) v spojení s § 58 ods.1 EP i bez návrhu. Rozhodnutie súdu, ktorým vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, v prípade nadobudnutia právoplatnosti vedie však nevyhnutne k zastaveniu exekúcie v zmysle ust. § 50 ods.5 EP, vrátane rozhodnutia súdu o trovách zastavenej exekúcie za podmienok ust. §§ 200 ods.2 a nasl. a súvisiacich ust. EP a vykonávacieho predpisu.
Týmto rozhodnutím o námietkach povinných nie je dotknuté opravné uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 33Er/5275/2012-64 zo dňa 09.8.2013 (hoci opravujúce záhlavie zo zákona, za podmienok § 374 ods.4 tretia veta OSP, zrušeného uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom), keďže predmetné uznesenie nebolo napadnuté odvolaním účastníkov, ani ako uznesenie vydané sudcom nepodlieha prieskumu prvostupňového súdu postupom podľa § 374 ods.4 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP, § 202 ods.2 OSP v spojení s § 50 ods.4 EP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).