Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-18-2014.pdf
PDF · 72.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/18/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci proti obžalovanému K. F. pre pokus zločinu vydierania podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 189 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 16. apríla 2014 odvolanie obžalovaného K. F. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. februára 2014, sp. zn. 1T/207/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného K. F. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. februára 2014, sp. zn. 1T/207/2013, bol obžalovaný K. F. uznaný za vinného z pokusu zločinu vydierania podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 189 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase, pravdepodobne dňa 21.augusta 2013 v budove tribúny Futbalového areálu v obci Diviaky nad Nitricou, okres Prievidza, na svojom notebooku značky TOSHIBA, číslo XXXXXXXXR napísal a tlačiarňou HP číslo M vytlačil anonymný list, ktorý v bielej obálke formátu A5 doručil dňa 22.augusta 2013 poškodenému K. F. na adresu jeho trvalého bydliska, ktorým žiadal od neho sumu vo výške 15.000 Eur, ktorú má vložiť do obálky, túto mal odovzdať vodičovi vozidla PD-XXX DP a bez toho, aby vodič vedel, čo vezie a aby ten išiel na parkovisko pred TESCO v Partizánskom, kde dostane ďalšie pokyny, pričom v liste tiež uviedol, že poškodený má úspešnú firmu a šťastnú rodinu, aby to neriskoval a ak to nespraví, môže premýšľať, čo sa bude diať a určite sa mu to nebude páčiť, nakoľko však poškodený nekonal v zmysle predmetného listu, v presne nezistenom čase dňa 30.augusta 2013 v budove tribúny Futbalového areálu v Obci Dviaky nad Nitricou, okres Prievidza, na svojom notebooku značky TOSHIBA, číslo XXXXXXXXR napísal a tlačiarňou HP číslo M vyhotovil anonymný list, ktorý v bielej obálke formátu A5 doručil dňa 30.augusta 2013 poškodenému K. F., kde uviedol, že ide o poslednú výzvu, nejde o žart, že sa páchateľom zdá, že to poškodený berie na ľahkú váhu a ak sa dňa 30.augusta 2013 neuskutoční transakcia, tak sa rozhodol veľmi zle a následky si môže predstaviť a má preto sumu vo výške 15.000 Eur vložiť do obálky, dať ju vodičovi vozidla PD-XXX DP a bez toho, aby vedel, čo vezie, má ho poslať na parkovisko pred TESCO v Partizánskom, po čom poškodený v súčinnosti s príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi predstieral vyhoveniu výzvy, žiadne peniaze však neodovzdal, k odovzdaniu peňazí na parkovisku pred TESCOM v Partizánskom ani nedošlo, lebo žiadna osoba sa nekontaktovala a následne bol zadržaný príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, pričom uvedeným konaním poškodenému K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad X. č. XXX nespôsobil žiadne zranenie, ani inú ujmu.
Za tento trestný čin bol obžalovaný K. F. odsúdený podľa § 189 ods. X Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia a podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na trest prepadnutia veci - 1 ks notebook značky Toshiba čiernej farby, výrobné číslo: XXXXXXXXR a 1 ks tlačiareň HP sivej farby číslo: M
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas podaným odvolaním napadol obžalovaný K. pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu. Nepovažoval totiž výrok o treste odňatia slobody vrátane výroku o spôsobe jeho výkonu za spravodlivý, za primeraný a za potrebný z hľadiska účelu trestu. Podľa jeho názoru okresný súd opomenul prihliadnuť na ďalšie poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. h/, l/, n/ Tr. zák. s poukazom na to, že od počiatku trestného stíhania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nepopieral spáchanie skutku a svojím prístupom napomáhal pri jeho objasňovaní tak, že príslušníkom policajného zboru popísal spôsob jeho spáchania a uviedol aj veci, ktoré na jeho spáchanie použil. Uviedol pritom, že skutok spáchal pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. V tej dobe, ako aj v súčasnosti sú odkázaní na jeho starostlivosť jeho rodičia, ktorí sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom v čase spáchania skutku, keď bol bez svojho zavinenia nezamestnaný, nevyhnutne potreboval finančné prostriedky na nákup nevyhnutných potrieb a zdravotných pomôcok práve pre nich, nakoľko ich príjmy postačujú v podstate len na hradenie nevyhnutných životných nákladov. Podľa neho sa okresný súd dostatočne neriadil základnými zásadami upravujúcimi ukladanie sankcií tak, ako sú uvedené v § 34 ods. 3, 5 písm. c/ Tr. zák., najmä keď nezohľadnil, že uloženie nepodmienečného trestu bude mať vplyv, resp. znemožní mu starať sa o rodičov, nezohľadnil tiež, že spáchal zločin v štádiu pokusu a mohol preto pristúpiť aj k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 ods. 1, 2 Tr. zák. Poukázal tiež na to, že priťažujúce okolnosti u neho zistené neboli, požíva v mieste bydliska dobrú povesť a má možnosť sa ihneď zamestnať, preto sa domnieval, že účel trestu možno dosiahnuť aj bez jeho výkonu. Vzhľadom na uvedené dôvody sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia primeraného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom za použitia § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1,2 a 3 Tr. zák.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že všetky výroky napadnutého rozsudku, t. j. výroky o vine a treste považovala za vecne správne a zákonné.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 5. marca 2014, vykonal dňa 16. apríla 2014 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného K. F. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu postupoval v súlade so zákonom. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému K. F. vo výmere 4 roky spolu s trestom prepadnutia veci zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4, 5 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou tak, ako na to vecne správne poukázal v napadnutom rozsudku už okresný súd. Tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Rovnako vecne správne a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z vykonaných dôkazov, vrátane priznania obžalovaného, bolo preukázané, že obžalovaný K. F. je osobou nezamestnanou, so sklonom k páchaniu majetkových trestných činov. Viacerým osobám pritom dlhuje požičané finančné prostriedky v rôznej výške, ktoré nie je schopný splácať a v jednom prípade podľa jeho vlastného vyjadrenia je stíhaný pre prečin podvodu práve v súvislosti s pôžičkou peňazí. Na adrese trvalého bydliska u rodičov sa pritom vôbec nezdržuje, ale žije so svojou priateľkou a po dobu dvoch rokov užíva osobné motorové vozidlo, ktorého majiteľom podľa evidencie je poškodený K. F.. Neobstojí preto jeho tvrdenie, že skutok spáchal pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil
a ktoré by mali spočívať v tom, že by sa staral o svojich rodičov, navyše sám uviedol, že s otcom ani nevychádza. Odvolací súd preto nezistil podmienky na postup podľa § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., t. j. na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanovenú v § 189 ods. 2 Tr. zák. a v tomto smere správne postupoval už okresný súd.
Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní, jeho odvolacie námietky neakceptoval a preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. F. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.