Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-207-2013.pdf
PDF · 72.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich Ing. Jána Oberfranca a Teodora Palkoviča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. februára 2014 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : K. F. , nar. XX.XX.XXXX v L., okres Prievidza, trvale bytom G. X. X. č. XXX, okres Prievidza, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,
j e v i n n ý , ž e
v presne nezistenom čase, pravdepodobne dňa 21. augusta 2013, v budove tribúny Futbalového areálu v obci G. X. X., okres Prievidza, na svojom notebooku značky TOSHIBA, číslo XXXXXXXXK. napísal a tlačiarňou HP číslo M.XXXXJ.XXQ. vytlačil anonymný list, ktorý v bielej obálke formátu A5 doručil dňa 22. augusta 2013 poškodenému K. F. na adresu jeho trvalého bydliska, ktorým žiadal od neho sumu vo výške 15.000 eur, ktorú má vložiť do obálky, túto mal odovzdať vodičovi vozidla J.-XXX G. a bez toho, aby vodič vedel, čo vezie a aby ten išiel na parkovisko pred TESCO v J., kde dostane ďalšie pokyny, pričom v liste tiež uviedol, že poškodený má úspešnú firmu a šťastnú rodinu, aby to neriskoval a ak to nespraví, môže premýšľať, čo sa bude diať a určite sa mu to nebude páčiť, nakoľko však poškodený nekonal v zmysle predmetného listu, v presne nezistenom čase dňa 30. augusta 2013 v budove tribúny Futbalového areálu v Obci G. X. X., okres Prievidza, na svojom notebooku značky TOSHIBA, číslo XXXXXXXXK. napísal a tlačiarňou HP číslo M.XXXXJ.XXQ. vyhotovil anonymný list, ktorý v bielej obálke formátu A5 doručil dňa 30. augusta 2013 poškodenému K. F., kde uviedol, že ide o poslednú výzvu, nejde o žart, že sa páchateľom zdá, že to poškodený berie na ľahkú váhu a ak sa dňa 30. augusta 2013 neuskutoční transakcia, tak sa rozhodol veľmi zle a následky si môže predstaviť a má preto sumu vo výške 15.000 eur vložiť do obálky, dať ju vodičovi vozidla J.- XXX G. a bez toho, aby vedel, čo vezie, má ho poslať na parkovisko pred TESCO v J., po čom poškodený v súčinnosti s príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi predstieral vyhoveniu výzvy, žiadne peniaze však neodovzdal, k odovzdaniu peňazí na parkovisku pred TESCOM v J. ani nedošlo, lebo žiadna osoba sa nekontaktovala a následne bol zadržaný príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, pričom uvedeným konaním poškodenému K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. X. č. XXX, nespôsobil žiadne zranenie, ani inú ujmu,
t e d a
v úmysle spáchať zločin, dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k tomu, že iného hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal a spôsobí tak väčšiu škodu, pričom k dokonaniu zločinu nedošlo,
t ý m s p á c h a l
pokus zločinu vydierania podľa § 14 ods.1 k § 189 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 334/2012 Z.z.
a za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods.1 písm. a) Trestného zákona ukladá sa mu trest prepadnutia veci a to jeden kus notebook značky TOSHIBA čiernej farby, výrobné číslo: XXXXXXXXK. a jeden kus tlačiareň HP sivej farby, číslo: M.XXXIJ.XXQ.. Podľa § 60 ods.6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný K. F. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Tresného poriadku tak, že po poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor žiadal vyhlásenie obžalovaného prijať.
Súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal uznesením a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, sa nevykoná, oboznámil sa so správami o povesti na obžalovaného, s odpisom registra trestov.
Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaného, jeho konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako pokus zločinu vydierania podľa § 14 ods.1 k § 189 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 334/2012 Z.z., pretože obžalovaný v úmysle spáchať zločin, dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k tomu, že poškodeného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby mu priniesol finančné prostriedky vo výške 15.000 eur, t.j. že mu spôsobí väčšiu škodu, pričom k dokonaniu zločinu nedošlo. Len v dôsledku okolností nezávislých na vôli obžalovaného k spôsobeniu väčšej škody nedošlo, preto je konanie obžalovaného právne kvalifikované ako pokus zločinu vydierania. Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože z hľadiska vedomostnej, ako aj z vôľovej zložky, z jeho konania jednoznačne pre súd vyplynula skutočnosť, že obžalovaný vedel, čo chce a ide vykonať, pričom mal úmysel takto si zadovážiť finančné prostriedky.
Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby boli rešpektované práva fyzických osôb na slobodnom rozhodovaní. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Motívom konania obžalovaného bola snaha získať finančné prostriedky na uhradenie svojich dlhov.
K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska požíva dobrú povesť, vo výkone väzby sa správa v súlade so Zákonom a internými normami ústavu, štyrikrát bol riešený v priestupkovom konaní a to v oblasti cestnej premávky. Doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný, hľadí sa na neho, akoby trestaný nebol.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia § 38 ods.3 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní štyri roky. Obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto súd pre výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci z dôvodu, že tieto boli použité na spáchanie trestnej činnosti s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Pokiaľ obhajoba navrhovala uložiť podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, s prihliadnutím na dopad takéhoto konania pre poškodeného, nie je možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody.
Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom prepadnutia veci bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel, že v budúcnosti sa obžalovaný vyvaruje páchaniu trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.