Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-15-2014.pdf
PDF · 106.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. T. XXX, B. G., zastúpený JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom Farská 28, Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-120/2013 zo dňa 9. decembra 2013, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-1342/2012 zo dňa 05. 09. 2013 a jeho odvolanie bolo zamietnuté. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov. Priestupku sa mal dopustiť dňa 08. 10. 2012 o 21.15 h, keď viedol osobné motorové vozidlo tov. Hyundai Sonata, EČ: K. L. v Nitre po ulici Hviezdoslavova, kde bol zastavený hliadkou PMJ OPP KR PZ Nitra, ktorá počas kontroly zistila, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že má zadržaný vodičský preukaz od 12. 06. 2010 za pokutu nezaplatenú na mieste, ktorú doposiaľ nevyplatil. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-63/2013 zo dňa 02. 07. 2013, ktorým odvolací správny orgán odvolaniu žalobcu vyhovel a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-1342/2012 zo dňa 16. 01. 2013, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov. Poukázal na ustanovenia § 3 ods. 5, § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. Poznamenal, že spáchanie priestupku v konaní pred správnym orgánom nikdy nepopieral a svoje konania aj oľutoval, pričom považoval skutkový stav za dostatočne zistený. Namietal prísnosť uložených sankcií a ich neadekvátnosť k spáchanému priestupku. Ďalej uviedol, že v rámci konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-1342/2012 zo dňa 05. 09. 2013, bol vypočutý a opätovne svoj skutok oľutoval a uznal, že si je vedomý toho, že jazdil bez vodičského preukazu, čo však prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil ako účelovú obranu, a nie úprimnú ľútosť s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok, a preto v jeho prospech nesvedčí
žiadna poľahčujúca okolnosť, čo v zmysle odôvodnenia zohľadnil i pri výmere sankcie. Poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30. 04. 2008, sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28. 11. 2007, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24. 06. 2009 a sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06. 02. 2008, z ktorých vyplýva, že účelom legitímneho očakávania, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota, je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Vytkol druhostupňovému správnemu orgánu, že potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 05. 09. 2013, v ktorom prvostupňový správny orgán nielenže neodstránil nedostatky svojho zrušeného rozhodnutia zo dňa 16. 01. 2013, ale neodôvodnene uložil žalobcovi sankciu v rovnakej výške, s čím sa žalovaný už bez odôvodnenia následne stotožnil. Mal za to, že takýto postup žalovaného, s poukazom na absenciu jeho odôvodnenia, možno považovať za svojvoľnú aplikáciu procesných ustanovení a nejednotnosť postupu v rozhodovaní, kedy v tom istom konaní sú vydané rozhodnutia s diametrálne odlišnou podstatou. V závere svojej žaloby poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 163/2010 zo dňa 02. 06. 2011.
Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že zo spisových materiálov vyplýva, že žalobca dňa 08. 10. 2012 o 21.15 h viedol osobné motorové vozidlo tov. Hyundai Sonata, EČ: K. L. v Nitre po ulici Hviezdoslavova, kde bol zastavený hliadkou PMJ OPP KR PZ Nitra, ktorá počas kontroly zistila, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že má zadržaný vodičský preukaz od 12. 06. 2010 za pokutu nezaplatenú na mieste, ktorú doposiaľ nevyplatil. Toto konanie žalobcu prvostupňový správny orgán kvalifikoval porušením ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe čoho ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. a v zmysle ust. § 22 ods. 2 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. mu uložil pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov. Rozhodnutie o priestupku bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 11. 12. 2013 a žalobca proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím napadnutým žalobou. Poukázal na to, že žalobca má od 12. 06. 2010 vodičský preukaz č. K.-XXXXX-XX v stave zadržanom a napriek tejto skutočnosti a tomu, že to mal zákonne zakázané jazdil dňa 08. 10. 2012 v čase o 21.15 h v obci Nitra po ulici Hviezdoslavova, čím sa vedome dopustil závažného priestupku. Mal za to, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil žalobcovu výpoveď ako účelovú obranu, a nie úprimnú ľútosť a zdôraznil, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že na zaplatenie pokuty zabudol, nakoľko skutočnosť, že pokuta nie je uhradená, mu musel pripomínať zadržaný vodičský preukaz. Poznamenal, že voči žalobcovi sa na ODI v Nitre vedie ďalšie priestupkové konanie za obdobný delikt, týkajúci sa jazdy s motorovým vozidlom v čase zadržania vodičského preukazu, čo rozhodne s poukázaním aj na túto skutočnosť nemožno, ani pri najlepšej vôli akceptovať ľútosť, resp. opomenutie splnenia povinnosti zo strany žalobcu. Zdôraznil, že pri rozhodovaní v merite veci vychádzal správny orgán zo základných zásad správneho konania, a to zásady zákonnosti a zásady materiálnej pravdy.
Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 12. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalovaný i žalovaný sa vyjadrili tak, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a s konaním v súlade s ust. § 250f OSP. Rozsudok dňa 16. 04. 2014 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu, súd zistil a nie je sporné, že žalobca dňa 08. 10. 2012 o 21.15 h viedol osobné motorové vozidlo tov. Hyundai Sonata, EČ: K. XXXA. v Nitre po ulici Hviezdoslavova, kde bol zastavený hliadkou PMJ OPP KR PZ Nitra, ktorá počas kontroly zistila, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že má zadržaný vodičský preukaz od 12. 06. 2010 za
pokutu nezaplatenú na mieste, ktorú doposiaľ nevyplatil. Predmetné konanie zistila hliadka polície Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, odbor poriadkovej polície, pohotovostná motorizovaná jednotka, ktorá to následne písomne, spísaním správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zdokumentovala. Žalobca sa na mieste spáchania priestupku do správy o výsledku objasňovania vyjadril, že si je vedomý spáchania priestupku a ľutuje to. Objasňovanie priestupku začalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát, Č. p.: ORPZ-NR- OPP3-P-2334/2012, ktoré správu o výsledku objasňovania a spisový materiál postúpilo Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie správneho konania Nitra na prejednanie dopravného priestupku v správnom konaní pred správnym orgánom. Žalobca bol upovedomený o začatí priestupkového konania, avšak na ústne pojednávanie sa nedostavil, čo vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania Č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-1342/2012 zo dňa 16. 01. 2013. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb.. Rozhodnutím o priestupku č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-1342/2012 vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Nitre, Okresným dopravným inšpektorátom dňa 16. 01. 2013 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-NR-KDI- SK-63/2013 zo dňa 02. 07. 2013 tak, že odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Na základe predvolania zo dňa 07. 08. 2013 sa žalobca dostavil na ústne pojednávanie na Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát, ktoré sa uskutočnilo dňa 05. 09. 2013, kde bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona mu bola uložená pokuta 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 48 mesiacov. Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát vydalo dňa 05. 09. 2013 rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-1342/2012, v ktorom uznalo žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona mu uložilo pokutu 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 48 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán ako druhostupňový odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. 12. 2013, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-1342/2012 zo dňa 05. 09. 2013 a odvolanie žalobcu zamietol.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a / zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v posudzovanom období), vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2.
Podľa § 137 ods. 2 písm. p/ cit. zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je, vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca podľa § 74 ods. 2 alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa osoba učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 3 cit. zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.
V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.
Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý zákon o priestupkoch (§ 51) odkazuje a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.
Nie je sporné a zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca dňa 08. 10. 2012 v čase o 21,15 h viedol vozidlo s EČ: K. XXXA. v Nitre po ulici Hviezdoslavova, kde bol zastavený hliadkou PMJ OPP KR PZ Nitra, ktorá počas kontroly zistila, že žalobca viedol uvedené motorové vozidlo i napriek tomu, že od 12. júna 2010 má zadržaný vodičský preukaz z dôvodu, že sa dopustil porušenia zákona o cestnej premávke a tento mu nebol vrátený späť. Žalobca túto skutočnosť ani nepopiera a tohto dopravného priestupku bol si i vedomý, čo vyplýva i z jeho vysvetlenia v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 08. 10. 2012, kde prehlásil, že „som si vedomý priestupku, ľutujem toho“ a toto svoje prehlásenie i podpísal.
Premávku na pozemných komunikáciách, práva a povinnosti fyzických osôb, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku cestnej premávky, upravuje zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a nie je preto sporné, že žalobca sa neriadil týmto zákonom dňa 08. 10. 2012, lebo porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo „počas zadržania vodičského preukazu“. Žalobca dňa 08. 10. 2012 v čase o 21,15 h bol jednoznačne účastníkom cestnej premávky a bol povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z., čo pre vodiča (žalobcu) vyplýva z § 3 citovaného zákona o cestnej premávke. Žalobca svojím konaním porušil citované zákonné ustanovenia, čo bolo nesporne preukázané v konaní pred správnym orgánom a spáchal dopravný priestupok, za čo mu kompetentný správny orgán v súlade so zákonom uložil sankciu.
Podľa čl. 1 práv veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Možno potom vyvodiť, že právne vzťahy, patriace do sféry základných práv a slobôd môže ustanoviť výlučne zákon a medzi princípy právneho štátu sa spravidla zaraďujú záruky základných práv a slobôd občanov, ligitimita a legalita štátnej moci, zvrchovanosť ústavy a zákona, právna istota a pod. Zmyslom a úlohou základných práv a slobôd je zabezpečenie individuálnej slobody pred zásahmi zo strany štátnej moci. Základným prvkom právnej istoty je potom istota občana, že sa voči nemu bude zachovávať právo.
Súd je toho názoru, že žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými zásadami, ktoré obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadovážili si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom a žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán mali dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, ktorým žalobca bol v súlade so zákonom uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, a preto v súlade so zákonom bolo jeho konanie kvalifikované ako porušenie § 22 ods. 2, písm. a/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. p/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalobca si bol vedomý svojho protizákonného konania, znaky ktorého sú upravené v zákone o priestupkoch, v spojení so zákonom o cestnej premávke. Svoje konanie opätovne oľutoval i v priebehu nariadeného ústneho pojednávania dňa 05. 09. 2013 a svoju ľútosť vyjadril v podstate tak, „že i napriek tomu, že mám zadržaný vodičský preukaz za to, že som dostal pokutu, ktorú som do dnešného dňa nevyplatil, vtedy som jazdil preto, lebo som išiel pozrieť priateľku, ktorá býva na S. v K., na ulici K.“. Podľa názoru súdu, žalobca, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky, takýmto výkladom sa snažil iba zmierniť následky svojho protiprávneho konania, ktorého si musel byť vedomý, keď sadal v tento deň a v túto hodinu do uvedeného motorového vozidla, na ktorom i jazdil, teda uviedol ho do pohybu a išiel ním po miestnej komunikácii v K. za svojou priateľkou, hoci si bol vedomý, že porušuje zákon a že ten, kto nemá vodičský preukaz, ktorým príslušný vodič preukazuje oprávnenie pohybovať sa motorovým vozidlom po komunikáciách. Žalobca svojím vyjadrením popísal iba motív konania (pohnútku), lebo chcel navštíviť svoju priateľku, avšak pohnútka je súčasťou subjektívnej stránky priestupku a na motív, ako i ciele možno dobre usudzovať i zo správania sa páchateľa priestupku a za danej situácie je nevyhnutné vziať do úvahy všetky okolnosti súhrnne, najmä osobu páchateľa, spôsob vystupovania na verejnosti a podobne. Z ust. § 2 zákona o priestupkoch jednoznačne vyplýva, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. V danej veci bolo nesporne preukázané, že žalobca ako vodič zavinene porušil zákaz vyplývajúci z § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke a podľa § 3 citovaného zákona na zodpovednosť za dopravný priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Pokiaľ ide o uložené sankcie za tento priestupok, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, lebo postupoval podľa § 12 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, keď mu uložil sankciu formou pokuty v sume 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 48 mesiacov, čo i vo svojom rozhodnutí odôvodnil, a preto podľa názoru súdu rozhodnutie je vydané v súlade s § 47 a nasledovné Správneho poriadku, v ktorom jasne opísal skutok, správne ho podradil aj pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona o cestnej premávke a priestupkového zákona, preto neobstojí námietka žalobcu uvedená v žalobe. Správne prihliadol na osobu páchateľa priestupku, keď v rozhodnutí uviedol, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia na skupinu „O.“ od roku 2008 a v evidenčnej karte vodiča má zaznamená dve porušenia zákona, z čoho jedno je za vedenie vozidla bez potrebného vodičského oprávnenia, avšak v období dvoch rokov nemá v EK evidovaný žiadny priestupok. Aj podľa názoru súdu správny orgán poukázal na konanie žalobcu pri ukladaní sankcie, ktoré správne považoval, že ide o vedomé a úmyselné konanie žalobcu a ide o závažné porušenie jeho povinností i s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. p/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, lebo jazdil motorovým vozidlom počas zadržania vodičského preukazu, teda žalobca jednoznačne v čase kontroly hliadkou PMJ OPP KR PZ Nitra nedisponoval žiadnym dokladom vodiča, ktorý by ho oprávňoval viesť motorové vozidlo po miestnych komunikáciách v zmysle zákona o cestnej premávke.
Správne postupovali oba správne orgány, keď u žalobcu prihliadli i na okolnosti spáchania priestupku a samotný postoj žalobcu ako priestupcu, že jeho vyjadrenie k porušeniu zákona o cestnej premávke možno chápať ako účelovú obranu, ktorá mu však nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie, lebo od počiatku si bol vedomý porušenia zákona svojím konaním a správny orgán uložil sankciu v strednom
pásme zákonného rozpätia, čo i logicky odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Pri ukladaní trestu vo svojom myšlienkovom pochode nevybočil zo zákonného rámca postihu za konkrétny dopravný priestupok.
Neobstojí potom námietka žalobcu uvedená v žalobe, že rozhodnutie je nezákonné a pokiaľ ide o nálezy Ústavného súdu uvedené v žalobe, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, k tomu súd uvádza iba toľko, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch je zhoda záverov týchto rozhodnutí s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, v súvislosti s konaním žalobcu a porušením zákona zo strany žalobcu v preskúmavanej veci.
Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že správne orgány dospeli k právnemu záveru v súlade so zákonom. Žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).