Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/50/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: Goral, spol. s r.o., Veľké Bierovce 276, 913 11 Veľké Bierovce, IČO: 36294 161, právne zastúpený spol. A3, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Horný Šianec 232, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 18. marca 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť z dôvodu nezákonnosti rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 18. marca 2013, ako aj výrok 2/ rozhodnutia Colného úradu v Trenčíne (ďalej len správny orgán 1. stupňa) číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 19. júla 2012, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o vrátení antidumpingového cla tak, že sa mu nevracia antidumpingové clo v sume 127 813,14 Eur. Žalobca tvrdil, že napadnutými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 18. marca 2013 zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu z 19. júla 2012 a súčasne toto rozhodnutie potvrdil. Správny orgán 1. stupňa označeným rozhodnutím rozhodol o žiadosti žalobcu o vrátenie antidumpingového cla zaplateného pri dovoze tovaru prepusteného do režimu voľný obeh na podklade rozhodnutí v colnom konaní špecifikovaných v Tabuľke č. 1 a Tabuľke č. 2, ktoré tvorili prílohu napadnutého rozhodnutia, tak, že

- výrokom uvedeným pod bodom 1/ vrátil žalobcovi na základe jeho žiadosti antidumpingové clo v sume 717 846,30 Eur v súlade s článkom 236 ods. 1 prvý pododsek v spojení s článkom 236 ods. 2 prvý pododsek Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva;

- výrokom uvedeným pod bodom 2/ nevrátil žalobcovi na jeho žiadosť antidumpingové clo v sume 127 813,14 Eur v súlade s článkom 236 ods. 1 prvý pododsek v spojení s článkom 236 ods. 2 prvý pododsek Colného kódexu z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vrátenie cla v zmysle článku 236 ods. 2 prvý pododsek Colného kódexu;

- výrokom uvedeným pod bodom 3/ vrátil žalobcovi na základe jeho žiadosti daň z pridanej hodnoty v sume 139 578,87 Eur v súlade s o dani z pridanej hodnoty. Vrátená daň z pridanej hodnoty sa vzťahovala k antidumpingovému clu uvedenému v bode 1/ výroku rozhodnutia.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobcovi ako deklarantovi bol v období od 10. septembra 2008 do 25. apríla 2012 rozhodnutiami vydanými v colnom konaní, ktoré boli špecifikované v Tabuľke č. 1 a 2, ktoré tvoria nedeliteľnú prílohu prvostupňového rozhodnutia, prepustený do režimu voľný obeh tovar - konzervované mandarínky. Nariadením Komisie (ES) č. 642/2008 z 4. júla 2008 bolo ustanovené dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov s pôvodom v U. republike. Nariadením Rady (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008 bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov s pôvodom v U. republike. Na základe uvedených nariadení bolo žalobcovi vymerané a vybraté antidumpingové clo v celkovej výške 845 659,44 Eur.

Súdny dvor Európskej únie rozsudkom z 22. marca 2012 vo veci C-338/10 vyhlásil Nariadenie Komisie (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008 za neplatné.

Žalobca podal na Colnom úrade Trenčín dňa 2. a 9. mája 2012 dve žiadosti o vrátenie antidumpingového cla v celkovej výške 845 659,44 Eur vymeraného a vybratého na základe rozhodnutí vydaných v colnom konaní, špecifikované v Tabuľke č. 1 a 2, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. Žalobca odôvodnil uplatnenie vrátenia antidumpingového cla s poukazom na článok 239 Colného kódexu s tým, že rozsudkom C-338/10 Súdneho dvora Európskej únie bolo vyhlásené nariadenie č. 1355/2008 za neplatné.

Správny orgán 1. stupňa rozhodnutím z 19. júla 2012 rozhodol o žiadostiach žalobcu tak, ako je uvedené vyššie, t.j.:

- vrátil žalobcovi antidumpingové clo v sume 717 846,30 Eur,

- nevrátil žalobcovi na jeho žiadosť antidumpingové clo v sume 127 813,14 Eur z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vrátenie cla v zmysle článku 236 ods. 2 prvý pododsek Colného kódexu;

-vrátil žalobcovi na základe jeho žiadosti daň z pridanej hodnoty v sume 139 578,87 Eur v súlade s o dani z pridanej hodnoty.

Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v časti, v ktorej nebolo vyhovené jeho žiadosti o vrátenie antidumpingového cla v sume 127 813,14 Eur. Odvolanie odôvodnil tým, že správny orgán 1. stupňa mal podľa článku 236 ods. 2 Colného kódexu predĺžiť trojročnú lehotu na vrátenie cla, pričom vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-338/10 predstavuje objektívnu skutočnosť, ktorá nastala bez jeho pričinenia a zmenila podmienky antidumpingového cla na výber predmetného tovaru.

Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, posúdil odôvodnenosť námietok žalobcom uplatnených námietok, zaoberal sa súvisiacimi všeobecnými záväznými právnymi predpismi Európskej únie a judikátmi Európskeho súdneho dvora ako aj právnymi predpismi Slovenskej republiky. Dospel k záveru, že správny orgán 1. stupňa rozhodol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Uzavrel, že colný úrad môže postupovať podľa článku 239 Colného kódexu a prihliadnuť na vznik osobitnej situácie, v ktorej sa žiadateľ nachádza len vtedy, ak posudzovaný prípad nemožno rozhodnúť podľa článkov 236 a 238 Colného kódexu. Podľa žalovaného články 236, 237 a 238 Colného kódexu majú prednosť pred článkom 239 Colného kódexu.

Žalovaný právne odôvodnil napadnuté rozhodnutie poukazom na čl. 236 Colného kódexu, podľa ktorého clo bude vrátené alebo odpustené, ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov alebo bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220 ods. 2 Colného kódexu. Nariadenie č. 1355/2008, na základe ktorého správny orgán 1. st. vymeral a vybral antidumpingové clo, bolo vyhlásené za neplatné. V súvislosti so zrušením citov. nariadenia nastala právna skutočnosť v zmysle článku 236 Colného kódexu, v dôsledku ktorej suma antidumpingového cla nebola dlžná. Následne správny orgán 1. stupňa posudzoval všetky zákonné podmienky na vrátenie cla podľa článku 236 Colného kódexu, t.j. včasnosť podania žiadostí o vrátenie cla podľa článku 236 ods. 2 Colného kódexu. Podľa citov. článku dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote troch rokov odo dňa kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi. Žalovaný s poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora v prípade C - 351/04 Ikea Wholesale LTD v. Komisia uviedol, že vyhlásenie nariadenia, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo za neplatné, má za následok, že takto zaplatené antidumpingové clo nie je v zmysle článku 236 ods. 1 Colného kódexu zákonne dlžné a musí byť v zásade vrátené colnými orgánmi v súlade s týmito ustanovením len vtedy, ak sú splnené podmienky, ktoré sa vzťahujú na takéto vrátenie, vrátane podmienky podľa článku 236 ods. 2, t.j. predloženie žiadosti v lehote troch rokov odo dňa oznámenia colného dlhu.

Správny orgán 1. stupňa zistil, že v danej veci medzi vydaním rozhodnutí v colnom konaní, ktorými bola žalobcovi ako povinnému dlžníkovu oznámená suma antidumpingového cla a podaním žiadosti o vrátenie cla, došlo k uplynutiu trojročnej lehoty. Preto nebola splnená podmienka na vrátenie cla podľa článku 236 ods. 2 Colného kódexu v prípade dovozov, ktoré boli špecifikované v Tabuľke č. 2, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nebolo v prípadoch špecifikovaných v Tabuľke č. 2 vrátené antidumpingové clo (článok 236 ods. 2). V ostatných prípadoch bolo antidumpingové clo vrátené ako aj k tomu prislúchajúca suma dane z pridanej hodnoty. Žalovaný konštatoval, že postup a rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa bolo v súlade s právnymi predpismi.

Žalovaný k námietkam žalobcu v súvislosti s predĺžením lehoty uvedenej v článku 236 ods. 2, uviedol, že Európsky súdny dvor vyriešil posúdenie neplatnosti antidumpingového cla ako vyššej moci alebo nepredvídateľnej udalosti v zmysle článku 236 ods. 2 Colného kódexu rozsudkom vo veci C - 533/10 z 14. júna 2012. S poukazom na citov. rozsudok sa má podľa žalovaného vykladať pojem vyššia moc v zmysle článku 236 Colného kódexu zužujúco. Pojem vyššia moc zahŕňa objektívny prvok týkajúci sa neobvyklých okolností, nezávisle od vôle subjektu, ktorý sa ich dovoláva a ktorých dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek vynaloženiu všetkej starostlivosti. Pojem vyššia moc zahŕňa aj subjektívny prvok týkajúci sa povinností dotknutej osoby, aby sa zabezpečila proti následkom neobvyklej udalosti tým, že prijme primerané opatrenia bez toho, aby priniesla neprimeranú obeť. Podľa žalovaného v danej veci nebol splnený ani jeden z týchto prvkov. Žalovaný tvrdil, že nezákonnosť antidumpingového cla, t.j. objektívny prvok, nemožno považovať za neobvyklú okolnosť. V tejto súvislosti pripomenul, že Európska únia je úniou práva, v ktorej akty je inštitúcii a orgánov podliehajú preskúmaniu ich súladu najmä so zmluvami Európskej únie. Potom zo samotnej povahy práva Európskej únie vyplýva, že niektoré predpisy, ktoré ho tvoria, možno vyhlásiť za neplatné. Žalobca mohol podať žiadosť o vrátenie cla (subjektívny prvok) hneď po prvom zaplatení antidumpingového cla s cieľom spochybniť platnosť nariadenia, ktorým bolo konečné antidumpingové clo zavedené. Hospodársky subjekt, ktorý sa cíti postihnutý uplatnením antidumpingového nariadenia, ktoré považuje za protiprávne, ak podal podľa článku 236 ods. 2 Colného kódexu žiadosť o vrátenie zaplateného cla a ak bola takáto žiadosť zamietnutá, môže predložiť tento spor vnútroštátnemu súdu a dovolávať sa pred ním neplatnosti predmetného nariadenia. Vnútroštátny súd môže, za podmienok článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí, podať na Súdny dvor otázku platnosti dotknutého nariadenia. Preto žalovaný považoval za irelevantnú námietku žalobcu o rozvrate stability právneho prostredia. Žalovaný uzavrel, že žalobca disponoval oprávnením spochybniť platnosť antidumpingového nariadenia a následne sa domáhať jeho zrušenia. Zrušenie nariadenia, resp. jeho vyhlásenie za neplatné, nemožno považovať na účely predĺženia lehoty 3 rokov na podanie žiadosti o vrátenie cla za vyššiu moc alebo nepredvídateľnú okolnosť podľa článku 236 ods. 2 Colného kódexu. Žalovaný nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že v iných štátoch Európskej únie došlo k vráteniu antidumpingového cla v plnej výške bez ohľadu na dobu podania žiadosti, pretože príslušný orgán tak konal v rozpore s právom Európskej únie.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že správnemu orgánu 1. stupňa doručil žiadosti o vrátenie nezákonne zaplateného cla v celkovej výške 845 659,44 Eur, ktoré nebolo dlžné z dôvodu, že Nariadenie Rady ES č. 1355/2008 bolo vyhlásené za neplatné rozsudkom Súdneho dvora EÚ číslo C-38/10 (správne C-338/10). Žalobca objektívne nemohol podať žiadosť o vrátenie antidumpingového cla na citrusové plody pred termínom 22. marca 2012 (pozn. dátum rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-338/10), pretože od zavedenia cla až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ neexistoval žiaden dôvod na podanie takejto žiadosti a dovtedy zaplatené clo sa javilo ako dlžné vyrubené podľa vtedajšieho platného hmotného práva. Žalobca tvrdil, že správne orgány rozhodli na základe nesprávnej aplikácie článku 236 ods. 2 Colného kódexu, podľa ktorého nie je možné vrátiť clo po uplynutí 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi. Správne orgány pri rozhodovaní neprihliadli na druhú vetu citov. článku Colného kódexu, podľa ktorého 3 ročná lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci. Správne orgány nepostupovali správne, ak žalobcovi nepriznali predĺženie resp. spočívanie lehoty, ktorá by oprávňovala žalobcu úspešne podať žiadosť o vrátenie antidumpingového cla, ktoré bolo dodatočne určené za nedlžné. Žalobca považoval rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-338/10 za nepredvídateľnú okolnosť nezávislú od jeho vôle, voči ktorej objektívne nemohol zaujať a prijať vhodné opatrenia bez tohto, aby podstúpil zjavne neprimerané úsilie. Za neprijateľné považoval aj tvrdenie žalovaného, že žalobca sa mal zabezpečiť voči prípadnému vysloveniu neplatnosti právneho predpisu EÚ prijatím vhodných opatrení. Žalobca v závere žaloby uviedol, že vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-38/10 (C-338/10) zo dňa 22. marca 2012, ktoré malo za následok neplatnosť Nariadenia Rady ES č. 1355/2088, za takú nepredvídateľnú okolnosť, ktorá spôsobila predĺženie lehoty na vrátenie cla.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 37) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca neuviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia a nenavrhol vykonanie nových dôkazov. Správne orgány správne aplikovali článok 236 ods. 2 Colného kódexu, pričom žalovaný poukázal na obsah rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-351/04 Ikea Wholesale LTD v. Komisia a vo veci C-533/10 zo dňa 14. júna 2012. Žalovaný súhlasil s názorom žalobcu, že prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ konštatujúce neplatnosť komunitárneho aktu sú záväzné aj pre ostatné súdy všetkých členských štátov, ktoré nepredložili prejudiciálnu otázku a nerozhodujú v danej veci. Prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa výkladu nie sú formálne pre ostatné vnútroštátne súdy záväzné, ale rešpektovanie výkladu Súdneho dvora EÚ vnútroštátnymi súdmi v komunitárnom práve je nepriamo vynucované inštitútom zodpovednosti členských štátov za náhradu škody spôsobenú rozhodnutím vnútroštátneho súdu, ktoré bolo vydané v rozpore s komunitárnym právnom. Správny orgán 1. stupňa posudzoval všetky zákonné podmienky na vrátenie cla podľa článku 236 Colného kódexu, t.j. včasnosť podania žiadosti o vrátenie cla podľa článku 236 ods. 2 Colného kódexu. Žalovaný poukázal na konštatovanie Súdneho dvora vo veci Ikea Wholesale LTD v. Komisia - rozsudok C-533/10 zo dňa 14. júna 2012, podľa ktorého vyhlásenie nariadenia, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo, za neplatné, má za následok, že zaplatené antidumpingové clo nie je v zmysle článku 236 ods. 1 Colného kódexu zákonne dlžné a musí byť v zásade vrátené colnými orgánmi len vtedy, ak sú splnené podmienky, ktoré sa vzťahujú na vrátenie. Takouto podmienkou je aj predloženie žiadosti v lehote troch rokov odo dňa oznámenia colného dlhu. Podľa žalovaného musel mať žalobca vedomosť o existencii súdneho sporu medzi firmou GLS a colným úradom Hauptzollamt Hamburg-Stadt, pretože konanie o prejudiciálnej otázke bolo zverejnené v Úradnom Vestníku Európskej únie. Súdny dvor EÚ vyriešil otázku posudzovania vyššej moci alebo nepredvídateľnej udalosti v zmysle článku 236 ods. 2 Colného kódexu vo veci C-533/10 z 14. júna 2012, v zmysle ktorého je potrebné uvedené pojmy vykladať zužujúco. Ďalej sa žalovaný zaoberal objektívnym a subjektívnym prvkom pojmov vyššia moc a nepredvídateľné okolnosti. Súdny dvor EÚ zastáva názor, že ak hospodársky subjekt, ktorý sa cíti postihnutý uplatnením antidumpingového nariadenia a ktoré považuje za protiprávne, podal žiadosť o vrátenie zaplateného cla a táto žiadosť bola zamietnutá, mal možnosť predložiť tento spor príslušnému vnútroštátnemu súdu a dovolávať sa pred ním neplatnosti predmetného nariadenia. Žalovaný zotrval na názore, že žalobca mal podať žiadosť o vrátenie cla v trojročnej lehote, ak nariadenie o zavedení antidumpingového cla považoval za protiprávne a s poukazom na ods. 33 a č. 34 rozsudku Súdneho dvora EÚ č. 533/10 nezákonnosť nariadenia o zavedení antidumpingového cla nepredstavuje prípad vyššej moci, ktorá umožňuje predĺžiť trojročnú lehotu na podanie žiadosti o vrátenie tohto cla zaplateného podľa

zrušeného nariadenia. Žalovaný zdôraznil, že lehota na podanie žiadosti o vrátenie cla do troch rokov odo dňa oznámenia sumy cla dlžníkovi bola ustanovená z dôvodu zabezpečenia právnej istoty.

Krajský súd postupom podľa a nasl. , preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby, bez pojednávania podľa , pretože to nie je v rozpore so všeobecným záujmom. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa , zamietol.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca doručil správnemu orgánu 1. stupňa dňa 2. a 9. mája 2012 žiadosti o vrátenie antidumpingového cla na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora z 22. marca 2012, ktorým bolo Nariadenie Rady ES č. 1355/2008 z 18. decembra 2008 vyhlásené za neplatné. O žiadostiach žalobcu rozhodol správny orgán 1. stupňa rozhodnutím z 19. júla 2012 tak, že 1) vrátil žalobcovi antidumpingové clo v sume 717 846,30 Eur, 2) nevrátil žalobcovi na jeho žiadosť antidumpingové clo v sume 127 813,14 Eur z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vrátenie cla v zmysle článku 236 ods. 2 prvý pododsek Colného kódexu a 3) vrátil žalobcovi na základe jeho žiadosti daň z pridanej hodnoty v sume 139 578,87 Eur v súlade s o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný na odvolanie žalobcu výrok prvostupňového rozhodnutia pod bodom 2) o nevrátení antidumpingového cla v sume 127 813,14 Eur potvrdil z dôvodu, správny orgán 1. stupňa dostatočne zistil skutkový stav a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi ako deklarantovi bol v období od 10. septembra 2008 do 25. apríla 2012 rozhodnutiami vydanými v colnom konaní, ktoré boli špecifikované v Tabuľke č. 1 a 2 (nedeliteľné prílohy prvostupňového rozhodnutia) prepustený do režimu voľný obeh tovar

- konzervované mandarínky. Nariadením Komisie (ES) č. 642/2008 z 4. júla 2008 bolo ustanovené dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov s pôvodom v U. republike. Nariadením Rady (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008 bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených, alebo konzervovaných citrusových plodov s pôvodom v U. republike. Na základe uvedených nariadení bolo žalobcovi vymerané a vybraté antidumpingové clo v celkovej výške 845 659,44 Eur. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom z 22. marca 2012 vo veci C-338/10 vyhlásil Nariadenie Komisie (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008 za neplatné. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že zaplatené antidumpingové clo nie je v zmysle článku 236 ods. 1 Colného kódexu zákonne dlžné a musí byť vrátené za splnenia podmienok uvedených v článku 236 ods. 2 Colného kódexu.

Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že žalobcovi bolo vrátené antidumpingové clo len v prípadoch, v ktorých podal žiadosť o jeho vrátenie v zákonnej trojročnej lehote v zmysle článku 236 ods. 2 Colného kódexu.

Medzi účastníkmi zostal sporný výklad článku 236 ods. 2 colného kódexu, ktorý za zákonnú podmienku na vrátenie cla ustanovil včasnosť podania žiadosti o jeho vrátenie, t.j., že žiadosť o vrátenie cla bola podaná v lehote troch rokov odo dňa oznámenia colného dlhu.

Pre posúdenie danej veci je rozhodujúci výklad pojmov nepredvídateľné okolnosti alebo vyššia moc (článok 236 ods. 2, druhý pododsek Colného kódexu), ktoré podľa tvrdenia žalobcu umožňujú predĺžiť trojročnú lehotu, v ktorej dovozca tovaru (žalobca) môže podať žiadosť o vrátenie vyrubeného a

zaplateného dovozného cla na základe už zrušeného Nariadenia Komisie (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008.

V čase žalobcom podaných žiadostí o vrátenie zaplateného antidumpingového cla upravovalo vrátenie a odpustenie cla Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým bol ustanovený Colný kódex spoločenstva. Vrátenie a odpustenie cla bolo upravené v Kapitole 5 kódexu.

Článok 235 Colného kódexu vymedzil základné pojmy: „vrátením“ sa rozumie úplné, alebo čiastočné vrátenie zaplateného dovozného, alebo vývozného cla; „odpustením“ sa rozumie rozhodnutie netrvať na zaplatení celej sumy colného dlhu, alebo jej časti, alebo rozhodnutie vyhlásiť zapísanie celej sumy dovozného, alebo vývozného cla, alebo jej časti do účtovnej evidencie za neplatné, ak toto clo ešte nebolo zaplatené.

Podľa článku 236 Colného kódexu dovozné, alebo vývozné clo bude vrátené, ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220 odsek 2.

Dovozné, alebo vývozné clo bude odpustené, ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov, alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220 odsek 2. Vrátenie, alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu, alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby.

Dovozné, alebo vývozné clo bude vrátené, alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností, alebo vyššej moci.

Colné orgány vrátia, alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1 prvý a druhý pododsek.

Podľa článku 237 Colného kódexu dovozné, alebo vývozné clo bude vrátené, ak je colné vyhlásenie zrušené a toto už bolo zaplatené. Vrátenie cla sa povolí na základe žiadosti dotknutej osoby podanej v lehote ustanovenej na podanie žiadosti o zrušenie colného vyhlásenia.

Podľa článku 238 Colného kódexu dovozné, alebo vývozné clo bude vrátené, alebo odpustené, ak sa zistí, že suma tohto cla zapísaná do účtovnej evidencie sa vzťahuje na tovar, ktorý bol prepustený do daného colného režimu a odmietnutý dovozcom vzhľadom k tomu, že tovar bol v okamihu uvedenom v článku 67 chybný, alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na základe ktorej bol dovezený. Za chybný tovar sa v zmysle prvého pododseku považuje taký tovar, ktorý bol poškodený pred jeho prepustením.

Dovozné clo bude vrátené, alebo odpustené za podmienky, ak:

- tovar nebol použitý, s výnimkou takého počiatočného použitia, ktoré je potrebné na zistenie chyby, alebo skutočnosti, že nezodpovedá zmluvným podmienkam;

- je tovar vyvezený z colného územia spoločenstva.

Colné orgány na žiadosť dotknutej osoby povolia, aby bol tovar namiesto vývozu buď zničený, alebo za účelom spätného vývozu prepustený do režimu vonkajší tranzit, alebo do režimu colné uskladňovanie, alebo aby bol umiestnený do slobodného pásma, alebo slobodného skladu.

Za účelom pridelenia jedného z colne schválených určení, alebo použití podľa predchádzajúceho odseku sa tento tovar považuje za tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.

Dovozné clo nebude vrátené, alebo odpustené vo vzťahu k tovaru, ktorý bol pred podaním colného vyhlásenia dovezený na dočasné použitie za účelom jeho testovania, s výnimkou prípadov, keď skutočnosť, že je tovar chybný, alebo nezodpovedá zmluvným podmienkam, nemohla byť za obvyklých okolností počas takýchto testov zistená.

Dovozné clo bude vrátené, alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 12 mesiacov odo dňa, kedy bola suma uvedeného cla dlžníkovi oznámená.

Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch však colné orgány môžu túto lehotu predĺžiť.

Podľa článku 239 Colného kódexu dovozné clo, alebo vývozné clo môže byť vrátené, alebo odpustené aj v iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 236, 237 a 238:

- ak bude stanovené v súlade s postupom výboru;

- ak vyplýva z okolností, ktoré nie je možné považovať za podvodné konanie, alebo hrubú nedbanlivosť dotknutej osoby. Prípady, kedy je možné toto ustanovenie uplatniť a postupy na ich uplatnenie sa stanovia v súlade s postupom výboru. Vrátenie, alebo odpustenie môže podliehať zvláštnym podmienkam.

Clo môže byť vrátené, alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu do 12 mesiacov odo dňa, kedy bola suma cla dlžníkovi oznámená.

Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch však colné orgány môžu túto lehotu predĺžiť.

Žalobca v žalobe v zásade namietal, že vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora vo veci C - 38/10 (C-338/10) malo za následok neplatnosť Nariadenia Rady ES č. 1355/2008, a vyhlásenie neplatnosti tohto Nariadenia je potrebné považovať za takú nepredvídateľnú okolnosť, ktorá u neho spôsobila predĺženie lehoty na vrátenie cla.

Súdny dvor ES sa vo veci vedenej pod číslom C-533/10 zaoberal aj vrátením antidumpingových ciel zaplatených na základe nariadenia, ktoré bolo neskôr vyhlásené za neplatné. Spol. CIVAD v tomto konaní žiadala o vrátenie antidumpingových ciel, ktoré zaplatila pri dovoze bavlnenej posteľnej bielizne pochádzajúcej z S., pričom nemohla podať žiadosti o vrátenie týchto ciel pred ukončením antidumpingového konania. Súdny dvor ES sa v konaní C-533/10 zaoberal v rámci prejudiciálneho konania výkladom článku 236 ods. 2 Colného kódexu. Súdny dvor uznal, že vnútroštátna procesná podmienka stanovujúca primeranú lehotu, v ktorej je hospodársky subjekt povinný, pod hrozbou premlčania, požiadať o vrátenie dane vyrubenej v rozpore s právom Únie, je zlučiteľná s právom Únie. Takáto premlčacia lehota nie je takej povahy, aby viedla k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv, ktoré priznáva poriadok Únie. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že trojročná premlčacia lehota sa javí ako primeraná (22). Ďalej v citov. rozsudku je uvedené, že primeraná premlčacia lehota bez ohradu na to, či bola stanovená vnútroštátnym právom alebo právom Únie, je v záujme právnej istoty, ktorá chráni tak dotknutú osobu ako aj dotknutý správny orgán a nebráni výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (23). Otázku, či nezákonnosť Nariadenia možno

považovať za prípad vyššej moci (alebo nepredvídateľných okolností) treba vykladať zužujúco, pretože podľa článku 236 Colného kódexu vrátenie zaplateného dovozného, alebo vývozného cla možno priznať iba za určitých podmienok a v stanovených osobitných prípadoch. Vrátenie cla predstavuje výnimku z obvyklého režimu dovozov a vývozov (rozsudky C-156/00 z 13. marca 2003, C-78/10 zo 17. februára 2011, C-334/08 z 8. augusta 2010). Pojem vyššia moc (nepredvídateľné okolnosti) sa musia v zmysle článku 236 ods. 2, druhý pododsek, vykladať zužujúco. Pod pojmom vyššia moc v zásade treba rozumieť neobvyklé a nepredvídateľné okolnosti, nezávislé od vôle subjektu, ktorý sa ich dovoláva a ktorých dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek vynaloženiu všetkej starostlivosti (24, 25, 27).

Žalovaný ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tak aj v písomnom stanovisku k žalobe poukázal na ods. 28 citov. rozsudku C-533/10, v ktorom Súdny dvor ES konštatoval, že pojem vyššia moc zahŕňa tak objektívny prvok týkajúci sa neobvyklých okolností, ktoré sú nezávislé od vôle dotknutého hospodárskeho subjektu, ako aj subjektívny prvok týkajúci sa povinnosti dotknutej osoby, aby sa zabezpečila proti následkom neobvyklej udalosti tým, že prijme primerané opatrenia bez toho, aby priniesla neprimeranú obeť. Súdny dvor ďalej konštatoval, že nezákonnosť antidumpingového nariadenia nemožno považovať za neobvyklú okolnosť (30). K subjektívnemu prvku uviedol, že žalobca mohol podať žiadosť o vrátenie cla hneď po prvom zaplatení antidumpingového cla podľa Nariadenia s cieľom spochybniť platnosť Nariadenia. Súdny dvor ES v rámci prejudiciálneho konania (bod 35) uzavrel, že článok 236 ods. 2 druhý pododsek Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že nezákonnosť nariadenia nepredstavuje prípad vyššej moci (alebo nepredvídateľných okolností) umožňujúci predĺžiť trojročnú lehotu, počas ktorej mohol dovozca (žalobca) požiadať o vrátenie dovozného cla zaplateného podľa Nariadenia, ktoré bolo neskôr vyhlásené za neplatné.

Krajský súd vzhľadom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora ES týkajúcu sa výkladu článku 236 ods. 2, druhého pododseku Colného kódexu, a v súvislosti s uvedeným článkom výkladu pojmu vyššej moci, ktorá v sebe zahŕňa aj pojem nepredvídateľných okolností, uzavrel, že vyhlásenie rozsudku Súdneho dvora vo veci C-338/10 malo síce za následok neplatnosť Nariadenia Rady ES č. 1355/2008, avšak vyhlásenie neplatnosti tohto Nariadenia nemožno považovať za takú nepredvídateľnú okolnosť, v dôsledku ktorej by u žalobcu došlo k predĺženiu 3-ročnej lehoty na vrátenie antidumpingového cla podľa článku 236 ods. 2, prvý pododsek, Colného kódexu.

Krajský súd po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým bol ustanovený Colný kódex spoločenstva (platného v čase žalobcom podanej žiadosti o vrátenie antidumpingového cla). Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné, v konaní žalovaného nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ).

Krajský súd žalobu podľa zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a , odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.