Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-239-2011.pdf
PDF · 113.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/239/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: L.. T. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice p r o t i žalovanému: Q. U. Š., so sídlom B. I. X, 080 01 Prešov, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie 9.375,59 Eur s prísl. rozhodol
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.375,59 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.413,79 Eur a z iných trov vo výške 562,50 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 9.375,59 € s príslušenstvom titulom náhrady mzdy pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Od XX.XX.XXXX mu žalovaný z dôvodu neexistencie jeho pracovného miesta neprideľoval dohodnutý druh práce, a to až do skončenia pracovného pomeru. Žalobca na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. X S. XX/XXXX, ktorým súd právoplatne rozhodol o neplatnosti odvolania z funkcie listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaného o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný na tento list reagoval. Až pozvaním na osobný pohovor na deň XX.XX.XXXX, na ktorom mu štatutárny zástupca žalovaného oznámil, že nie je schopný mu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ponuku žalovaného na pracovné miesto - učiteľ fyziky a techniky žalobca neprijal, a tak žalovaný pristúpil k jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Žalobca aj počas výpovednej doby požadoval prideľovanie dohodnutého druhu práce, ale žalovaný mu listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že jeho pracovná pozícia už neexistuje. Žalobca si uplatňuje náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku 1.339,37 Eur za obdobie od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX.
Okresný súd Prešov dňa XX.XX.XXXX vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 28 Ro XXX/XXXX-XX, voči ktorému žalovaný podal odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámil, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX došlo k zániku jeho pracovného miesta. Zároveň mu bolo ponúknuté pracovné miesto učiteľa fyziky a techniky. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod z sp.zn. XXC XXX/XXXX, v ktorom si uplatňoval nárok na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru uviedol, že od XX.XX.XXXX pracuje ako riaditeľ U. R., U. XX, Prešov. Z uvedeného dôvodu výzva žalobcu na prideľovanie práce u žalovaného je iba formálna,
pretože v skutočnosti vzhľadom na existujúci riadny pracovný pomer by žalobca u žalovaného žiadnu prácu nemohol vykonávať. Uplatnený nárok žalobcu je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, pracovnou zmluvou, výzvou na prideľovanie práce zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá obsahuje ponuku na prácu učiteľa fyziky a techniky, výpoveďou žalobcovi zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX o nemožnosti prideľovať prácu riaditeľa žalobcovi, opisom mzdových listov žalobcu, listinou po zrušení Q. W. R. zo dňa XX.XX.XXXX, delimitačným protokolom z augusta XXXX medzi odovzdávajúcim východným dištriktom ECAV a Q. U. školou, zriaďovacou listinou Q. U. Š. zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom č.1 k organizačnému poriadku Q. U. Š. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva počet učiteľských úväzkov v školskom roku 2010 /2011, zápisnicou z výberového konania pre obsadenie funkcie riaditeľa školy pre U. R., U. XX, Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XX S. XXX/XXXX-28, v znení potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. X S. XX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru realizované listom právneho predchodcu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu právny predchodca žalovaného doručil listom zo dňa XX.XX.XXXX.
Ako to vyplýva z pracovnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, žalobca počnúc dňom 15.XX.XXXX pracoval u zamestnávateľa - právneho predchodcu žalovaného vo funkcii riaditeľa Q. W. R. v Prešove. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa XX.XX.XXXX , č.k. XX S. XXX/XXXX - 53 schválil zmier medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 18.081,49 Eur s príslušenstvom titulom náhrady mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.
Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovaného vyzval na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobcovi oznámil, že pracovné miesto riaditeľa Q. W. R. v Prešove zaniklo ku dňu XX.XX.XXXX v dôsledku ukončenia jeho činnosti na základe rozhodnutia zriaďovateľa a Ministerstva školstva SR zo dňa 13.XX.XXXX. Žalobcovi zároveň ponúkol prácu učiteľa fyziky a techniky.
Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobcovi oznámil, že mu dáva výpoveď podľa § 63 ods. 1 písmeno a) ZP z dôvodu zániku pracovného miesta riaditeľa Q. W. R. v Prešove a odmietnutia ponuky inej vhodnej práce žalobcom.
Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobcovi oznámil, že ani vo výpovednej lehote mu nie je možné prideľovať prácu riaditeľa Q. W. R. v Prešove, keďže takáto pracovná pozícia už neexistuje.
Žalobca vo svojich ústnych prednesoch uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa písomne domáhal prideľovania práce vy zmysle pracovnej zmluvy. Na tento list žalovaný nereagoval a dňa XX.XX.XXXX ho pozval na osobný pohovor, kde mu bola ponúknutá práca učiteľa fyziky a techniky, čo bolo v rozpore s pracovnou zmluvou. Od 1. U. XXXX nastúpil do zamestnania na U. R. v Prešove, kde pol roka pracoval na pozícii zástupcu riaditeľa a následne sa stal riaditeľom a doteraz v tejto funkcii pôsobí. Vzhľadom k tomu, že v čase jeho nástupu do nového zamestnania prebiehal pracovný spor, tieto skutočnosti novému zamestnávateľovi oznámil
a ten vzal na vedomie skutočnosť, že v prípade úspechu v súdnom konaní sa žalobca mieni vrátiť na pôvodné pracovné miesto. Vo výberovom konaní na funkciu riaditeľa súkromného gymnázia, v ktorom bol úspešný, upozornil na prebiehajúci súdny spor a na jeho zámer, v prípade úspechu vrátiť sa na pôvodné pracovisko. Nový zamestnávateľ tieto skutočnosti akceptoval. Návrat na pôvodnú pracovnú pozíciu riaditeľa školy bol pre neho otázkou osobnej cti, keďže bol protiprávne pozbavený funkcie riaditeľa. Svoj návrat na pracovisko pokladal za satisfakciu prostrediu, v ktorom pôsobil, ktoré ho poznalo ako aj v samotnom meste Prešov a okolí. Neplatné rozviazanie pracovného pomeru mu spôsobilo ujmu na spoločenskom uplatnení. Pol roka bol poberateľom podpory v nezamestnanosti, následne nemal žiaden príjem. Bol nútený si na živobytie požičať finančné prostriedky od svojho otca. Jeho manželka, ktorá v tom čase u žalovaného pracovala taktiež odmietla skrátený úväzok, ktorý jej žalovaný ponúkol a jeho syn, ktorý tam v tom čase študoval sa pod tlakom okolností rozhodol pre štúdiom na inej škole. Ponuku žalovaného učinenú dňa XX.XX.XXXX považoval za fiktívnu aj dôvodu, že v tom čase u žalovaného nebolo voľné miesto učiteľa fyziky a predmet technika sa vôbec nevyučoval. Zo strany žalovaného, ani jeho právneho predchodcu, ani zriaďovateľa školy mu nebolo oznámené, že došlo k zániku funkcie riaditeľa pri transformácii, ani mu nebol doručený odvolací dekrét. Dozvedel sa, že žalovaného zamestnanci dostali príkaz nevpúšťať ho do budovy.
Štatutárny zástupca žalovaného L.. T. J. vo svojej výpovedi uviedol, že dôvodom, pre ktorý žalobca nebol informovaný o zániku Q. W. R. v Prešove aj jeho transformácii na nový subjekt bola skutočnosť, že v tom čase ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Odmietol tvrdenia žalobcu o tom, že ponuka práce učinená dňa XX.XX.XXXX bola fiktívna, úväzky pre učiteľov na školský rok 2010/2011 boli tvorené ešte v čase pred skončením pracovného sporu, preto nepočítali s úväzkom žalobcu. Učiteľ, ktorý zabezpečoval výučbu fyziky, bol zamestnaný iba na dohodu o pracovnej činnosti. K tvrdenému zákazu vstupu žalobcovi do budovy uviedol, že vydal pokyn na vrátnici, aby bol pri návšteve žalobcu s touto skutočnosťou oboznámený z dôvodu, že žalobca narušil priebeh vyučovania, keď bez ohlásenia vošiel do učebne. Záujem žalobcu o vykonávanie práce považoval za nereálny aj z dôvodu narušených vzťahov žalobcu a zriaďovateľa školy.
Svedkyňa Y.. V. U. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu zastupovala ako jeho právna zástupkyňa na stretnutí so štatutárnym zástupcom žalovaného, kde žalobcovi bola ponúknutá práca učiteľa fyziky. Na tomto stretnutí sa so žalobcom zreteľne vyjadrili, že ponúkaná práca je pre žalobcu neprijateľná a preto ju odmieta. Dôvodom odmietnutia práce dala skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia súdov, ako aj v zmysle pracovnej zmluvy sa žalobca domáhal pridelenia funkcie riaditeľa. Ponúkaná práca nespĺňala tieto náležitosti.
Svedkyňa X. I. vo svojej výpovedi uviedla, že štatutárny zástupca žalovaného jej oznámil, ako aj ostatným zamestnancom, že majú zákaz pustiť žalobcu do priestorov budovy.
Svedkyňa T.. Y. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že po tom ako žalobca neohlásene spôsobil incident na vyučovaní, štatutárny zástupca žalovaného vydal pokyn na dôsledné dodržiavanie príkazu, ktorý stanovuje postup pri návštevách.
Svedkyňa T.. Y. L. uviedla, že žalobca počas hodiny dejepisu, na ktorej vyučovala, neohlásene vošiel do triedy a uviedol, že ju nepozná a neprijal ju do zamestnania, čím narušil plynulý priebeh vyučovania.
Právny zástupca žalobcu vo svojich prednesoch poukázal na to, že žalovaný tým, že žalobcovi neprideľoval prácu spôsobil prekážku v práci a neumožnil žalobcovi výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ktorou bol viazaný. Skutočnosť, že došlo k organizačnej zmene, existenciu prekážky v práci nemôže ovplyvniť, vzhľadom k tomu že zamestnávateľ má v dostatočnom časovom predstihu pri organizačnej zmene prijať opatrenia v pracovnoprávnych vzťahoch. Žalobca vzhľadom na dlhotrvajúci spor bol nútený ako živiteľ rodiny zabezpečiť si príjem, z ktorého by vedel pokryť potreby svojej rodiny. Z tohto dôvodu nemôže byť na jeho ujmu skutočnosť, že bol zamestnaný v inom pracovnom pomere. Navyše pri jeho vzniku oznámil okolnosti, že je vedený spor o neplatnosť končenia pracovného pomeru a vyjadril vôľu v prípade úspešného skončenia sporu sa vrátiť na pôvodné pracovisko. Poukázal na to, že žalovaný
sa nemôže dovolávať dobrých mravov z dôvodu, že sám spôsobil neprávny stav tým, že nerešpektoval rozhodnutie súdu .
Právny zástupca žalovaného vo svojich prednesoch uviedol, že nároky žalobcu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru boli komplexne riešené v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XX S. XXX/XXXX, ktoré bolo skončené zmierom. Žalovaný potom, ako došlo k organizačnej zmene žalobcovi nemohol ponúknuť funkciou riaditeľa a ponúkol mu prácu tak, ako mu to dohodovali podmienky školy. Žalobca ponúknutú prácu odmietol, preto došlo k prijatiu rozhodnutia o skončení pracovného pomeru výpoveďou. Žalobca po celý čas, v ktorom si uplatňuje nárok náhradu mzdy pre prekážku v práci, vykonával funkciu riaditeľa na súkromnej škole. V dôsledku organizačnej zmeny t. j. objektívnych okolností, ktoré žalobca svojím konaním nemohol ovplyvniť, došlo k vzniku situácie, že žalovaný reálne žalobcovi nemohol ponúknuť a zabezpečiť výkon práce vo funkcii riaditeľa. Štatutárny zástupca žalovaného z objektívnych dôvodov mohol žalobcovi ponúknuť prácu učiteľa v rámci možností, ktorými škola disponovala.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 27 ZP, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 47, ods. 1, písm. a) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 142, ods. 3 ZP, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa čl. 2 ZP veta druhá, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa § 134, ods. 3 ZP, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný je právnym nástupcom Q. W. R. v Prešove, ktoré bolo zriaďovateľom zrušené ku dňu XX.XX.XXXX a v súlade s delimitačným protokolom z H. XXXX práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Q. W. R. v Prešove prešli na žalovaného s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Medzi práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nesporne patria aj nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým súdy určili, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu je neplatné, žalobca listom žalovaného vyzval na prideľovanie práce. Vzhľadom k tomu, že pracovný pomer žalobcu trval, žalovanému v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 písm. a) ZP vznikla povinnosť prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný žalobcu na výkon práce nevyzval.
V zmysle ustálenej judikatúry, ak zamestnávateľ neplní svoju povinnosť prideľovať prácu zamestnancovi, táto skutočnosť neznamená, že by zamestnanec musel byť po celý čas existencie takejto prekážky trvale k dispozícií zamestnávateľovi a že iba účastník, ktorý je pripravený plniť svoje povinnosti, môže žiadať
tomu zodpovedajúce plnenie od druhého účastníka. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. 11. 2008 , č.k. 4 Co 334/2007 - 96).
Žalovaný tým, že žalobcovi neprideľoval prácu, porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm. a) ZP a dôsledkom porušenia tejto povinnosti je vznik nároku zamestnanca na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku podľa ustanovenia § 142 ods. 3 ZP. Tento nárok je potrebné odlíšiť od nároku podľa § 79 ods. 2 ZP, ktorý upravuje nárok zamestnanca na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru.
Ak nemožno nároky zamestnanca v súvislosti s neplatným zrušením pracovného pomeru posudzovať podľa § 142 Zákonníka práce, nemožno ani nároky zamestnanca v súvislosti s inými prekážkami v práci posudzovať podľa § 79 Zákonníka práce a týmto spôsobom obmedzovať nárok na náhradu mzdy, ktorý mu vznikol. ( R 48/1984).
Ponuku práce učiteľa, ktorú dal žalovaný žalobcovi, nie je možné považovať za splnenie si povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, v ktorej bol dohodnutý druh práce riaditeľ Q. W. R. v Prešove. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že pozícia riaditeľa Q. W. R. v Prešove zanikla. Žalovaný ako právny nástupca zaniknutej organizácie na seba prevzal všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zaniknutého subjektu a teda aj povinnosť zabezpečiť kontinuitu pracovnoprávneho pomeru žalobcu. Skutočnosť, že žalobca si našiel prácu u iného zamestnávateľa, nie je dôvodom pre nepriznanie nároku podľa § 142 ods. 3 ZP. Nebolo by spravodlivé požadovať od žalobcu, aby bol bez akéhokoľvek príjmu a tým ohrozoval existenčnú otázku seba aj svojej rodiny v čase, keď čaká na výzvu zamestnávateľa na nástup do práce. O korektnosti správania žalobcu svedčí aj skutočnosť, že nového zamestnávateľa upozornil na súdny spor a na možnosť, že sa vráti na pôvodné pracovné miesto v prípade úspechu.
Súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca svojím nárokom zneužíva práva na úkor žalovaného. Za zneužitie práva v zmysle ZP možno považovať iba také konanie, ktorého cieľom nie dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi, vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že žalobca uplatnením nároku na náhradu mzdy sleduje zneužitie práva. Záver, že žalobca sa úmyselne správal tak, aby žalovanému spôsobil škodu nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že sa zamestnal u iného zamestnávateľa za účelom zabezpečenia príjmu. Naopak, nekonanie žalovaného, ktorý po skončení súdneho sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určení, že pracovný pomer ďalej trvá, nevyzval žalobcu na nástup do práce a nezačal mu prideľovať prácu možno považovať za dôvod vzniku nároku žalobcu.
Z uvedených dôvodov súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu mzdy počas existencie prekážky v práci na strane zamestnávateľa za obdobie od XX.XX.XXXX až do skončenia pracovného pomeru, t.j. XX.XX.XXXX. Pri určení výšky priemerného mesačného zárobku súd vychádzal z pravdepodobného mesačného zárobku vzhľadom k tomu, že žalobca u žalovaného neodpracoval v rozhodnom období zákonom požadovaný minimálny rozsah pracovných dní, resp. hodín. Výška pravdepodobného mesačného hrubého zárobku bola ustálená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XX S. XXX/XXXX o náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru na sumu 1.339,37 Eur. Žalovaný výšku uplatnenej sumy nenamietal. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy (uznesenie NS SR zo 17.12.2009 sp.zn. 1Cdo 116/2008). Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania, uplatnené odo dňa výplatného termínu po skončení pracovného pomeru.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalobca mal plný úspech vo veci, súd mu postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 2.976,29 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 562,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.413,79 Eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za osem úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia X.X.XXXX, spísanie žaloby X.X.XXXX, vyjadrenie k podaniu odporcu X.X.XXXX, účasť na pojednávaní XX.X.XXXX, podanie vo veci X.XX.XXXX, účasť na pojednávaní 6.9.2013, účasť na pojednávaní 25.10.2013, účasť na pojednávaní XX.X.XXXX) po 253,94 Eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, resp. § 13a vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Ďalej z odmeny za dva úkony právnej služby (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.X.XXXX) po 63,48 Eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 5 vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonov právnej služby. V celkovej výške 2.158,48 Eur.
Súčasne bol žalobcovi v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznaný aj režijný paušál v rozsahu 2 x 7,41 EUR k dvom úkonom právnych služieb poskytnutých roku 2011 plus 4 x 7,63 EUR k štyrom úkonom právnych služieb poskytnutých v roku 2012 plus 3 x 7,81 EUR k trom úkonom právnych služieb poskytnutých v roku 2013 plus 1 x 8,04 Eur k jednému úkonu právnej služby poskytnutému v roku 2014. Spolu vo výške 76,81 Eur.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu cestovných výdavkov v súvislosti so zastupovaním žalobcu na 6 súdnych pojednávaniach konaných v dňoch XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.XX.XXXX H. XX.X.XXXX a to konkrétne náhradu cestovného za použitie osobného motorového vozidla OPEL ASTRA KE 359HD na trase Košice - Prešov a späť. Súdu však právny zástupca žalobcu nepredložil technický preukaz k motorovému vozidlu OPEL ASTRA KE 359HD, z ktorého by vyplývala spotreba pohonných hmôt a ani nezdokladoval cenu pohonných hmôt za 1L. Keďže súd nemal preukázané tieto skutočnosti, priznal náhradu cestovného iba vo výške cestovného verejnou hromadnou dopravou a to vo výške 1,90 Eur za cestu z Košíc do Prešova (podľa www.cp.sk), t.j. 3,80 Eur za jedno pojednávanie, celkovo 22,80 Eur (3,80 Eur x 6).
Právny zástupca žalobcu si v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. uplatnil aj náhradu za stratu času v súvislosti s cestou strávenou na súdne pojednávania konané na Okresnom súde Prešov, teda do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta. Právnemu zástupcovi žalobcu patrí náhrada za stratu času stráveného cestou z Košíc (sídlo advokáta) do Prešova (miesto súdneho pojednávania) a späť v trvaní 2 polhodín za každé súdne pojednávanie nasledovne:
1/ v roku 2012 bol právny zástupca žalobcu prítomný na súdnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2012 a dňa 15.11.2012, t.j. 4 začatých polhodín a 12,71 € = 50,84 € plus
2/ v roku 2013 bol právny zástupca žalobcu prítomný na súdnych pojednávaniach konaných v dňoch 31.1.2013, 6.9.2013 a 25.10.2013, t.j. 6 začatých polhodín a 13,01 €) = 78,06 € plus
3/ v roku 2014 bol právny zástupca žalobcu prítomný na súdnom pojednávaní konanom dňa 16.4.2014, t.j. 2 začaté polhodiny a 13,40 € = 26,80 €.
Náhrada za stratu času je tak v celkovej sume 155,70 €.
V zmysle vyššie uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.413,79 Eur a z iných trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 562,50 Eur. Celkovo predstavujú trovy konania výšku 2.976,29 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.