Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-6-2014.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1. BAU-IMPEX s.r.o., Sv. Štefana 10, Štúrovo, IČO: 36 741 540, zast. opatrovníkom T. K., U. X, X., 2. T. K., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX/XX, P., zast. advokátom JUDr. Svoradom Petruškom, Kupecká 18, Nitra, o zaplatenie 3.928,48 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/57/2012-165 zo dňa 28.05.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/57/2012-165 zo dňa 28.05.2013 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.928,48 eura s príslušenstvom proti žalovaným v 1. a 2. rade tak, že žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že podľa zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania ako aj právneho stavu mal preukázané, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli zmluvu č. 120086191 ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a to písomne dňa 18.12.2008, keďže z prejavov ich vôle pri uzatváraní tejto zmluvy bol zrejmý záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému v 1. rade úver vo výške 476.000,-- Sk (15.820,22 eura) na financovanie dohodnutého motorového vozidla, a to v časti 415.000,-- Sk (13.775,48 eura) a záväzok žalovaného v 1. rade splácať úver spolu s úrokmi dohodnutými úrokovou sadzbou 15,92 % ročne, čím došlo k dohode o podstatných náležitostiach Zmluvy o úvere. Uvedené medzi účastníkmi žalobcom a žalovaným v 1. rade ani sporné nebolo - žalovaný v 1. rade poskytnutie úveru vo výške 476.000,-- Sk potvrdil a dohodnuté splátky č. 1 až 11 spolu vo výške 6.021,07 eura aj zaplatil. Úhradou 11 splátok došlo k splateniu úveru v časti 4.113,88 eura a úrokov vo výške 1.907,19 eura do dňa 02.11.2009. Žalovaný v 1. rade prestal platiť dohodnuté splátky, porušil povinnosti zo zmluvy, resp. VOP žalobcu, ktoré boli jej súčasťou a žalobca v súlade s dohodnutými podmienkami oprávnene vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, čo žalovanému v 1. rade aj oznámil. Po zaplatení splátok v počte 11 zostala nesplatená časť úveru vo výške 11.706,74 eura a úroky z úveru vyčíslené žalobcom v súvislosti so zosplatnením úveru od zaplatenia 11. splátky zostali nezaplatené vo výške 718,40 eura. V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že vyhlásením okamžitej splatnosti listom žalobcu zo dňa 22.04.2010 takéto nároky žalobcovi voči žalovanému v 1. rade vznikli. Súčasne vznikol žalovanému v 1. rade záväzok zaplatiť žalobcovi spracovateľský poplatok podľa VOP vo výške 385,71 eura. Žalovaná v 2. rade v danom prípade uzavrela so žalobcom dňa 21.01.2009
dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, v ktorej sa ako pristupujúci dlžník zaviazala splniť dlh za žalovaného v 1. rade na základe zmluvy č. 120086191, ktorý bol v dohode o pristúpení k záväzku definovaný ako pôžička poskytnutá žalovanému v 1. rade vo výške 476.600,-- Sk (15.820,22 eura), ktorú sa zaviazal splácať 36 mesiacov. Žalovaná v 2. rade na úhradu úveru nezaplatila žalobcovi žiadnu sumu a súd v konaní nezistil, že by po zmene konateľa žalovaného v 1. rade bola podpísaná s novým konateľom nová dohoda o pristúpení k záväzku, čím by dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá so žalovanou v 2. rade stratila platnosť. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovanej v 2. rade vznikol spoločne a nerozdielne záväzok spolu so žalovaným v 1. rade splatiť žalobcovi zostatok úveru 11.706,74 eura. Súd nezistil, že by tento záväzok žalovanej v 2. rade zanikol plnením z jej strany ani to, že by žalovanej v 2. rade vznikla povinnosť splácať spolu so žalovaným v 1. rade aj nejaké ďalšie dlhy. Predmetné motorové vozidlo vyrobené v roku 2006 žalovaný v 1. rade nadobudol do vlastníctva kúpou najneskôr dňa 06.11.2008 (kedy ho zaradil do svojho majetku), a to za cenu 1.530.000,-- Sk (50.786,70 eura), ktorú žalovaný v 1. rade predávajúcemu MM aj v celom rozsahu zaplatil (700.000,-- Sk + 415.000,-- Sk a 415.000,-- Sk z úveru žalobcu. Kúpna cena vozidla 830.000,-- Sk (27.550,95 eura) bola iba fiktívna a použitá iba v súvislosti so snahou žalovaného v 1. rade dosiahnuť s vedomím žalobcu o fiktívnosti ceny uzavretie Zmluvy o úvere. Žalobca nadobudol motorové vozidlo Citroen C6 D6 HDi Exlucive, rok výroby 2006 kúpené žalovaným v 1. rade koncom roku 2008 za kúpnu cenu 50.786,70 eura, ktoré mu bolo odovzdané 14.04.2010 funkčné, pojazdné a bez poškodenia, toto predal mimo dražby v septembri 2010 za cenu 10.000,-- eur. Žalobca ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal ani nenavrhol vykonať dokazovanie. Súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri výkone ZPVP s náležitou starostlivosťou, teda tak, aby motorové vozidlo previedol za cenu, za akú sa porovnateľné práva za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádzajú. V prípade, že by bol žalobca postupoval s náležitou starostlivosťou (čo v konaní nepreukázal ani k prípadnej náležitej starostlivosti žiadne skutkové tvrdenia neuviedol), by bol dosiahol výťažok, z ktorého by uspokojil zabezpečovanú pohľadávku, ktorú súd považoval za dôvodnú vo výške zostatku úveru 11.706,74 eura, úrokov 718,40 eura a spracovateľského poplatku 385,71 eura. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere a zmluvy o ZPVP vedel, resp. musel vedieť, že predmet financovania kúpil žalovaný v 1. rade za sumu 1.530.000,-- Sk a nie za 830.000,-- Sk, a to z toho dôvodu, že za žalobcu konal voči žalovanému v 1. rade MM na základe splnomocnenia žalobcu, ktoré splnomocnenie žalobca nikdy v konaní nenamietal. Nároky žalobcu voči žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi neboli oprávnené vôbec vo výške 1.018,03 eura (513,51 eura + 199,92 eura + 47,60 eura + 357,-- eur) a v časti o zaplatenie 2.810,45 eura (1.706,34 eura + 718,40 eura + 385,71 eura) ich žalobca neuplatnil dôvodne, keďže mohli byť uspokojené výkonom ZPVP a nestalo sa tak iba z dôvodu nedostatku náležitej starostlivosti zo strany žalobcu, čím sám žalobca porušil svoje zákonné povinnosti zo Zmluvy o ZPVP (§ 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z rovnakých dôvodov žalobca neuplatnil dôvodne svoj nárok vo výške zostatku úveru 1.706,34 eura ani voči žalovanej v 2. rade ako pristupujúcemu dlžníkovi (táto, pokiaľ ide o ďalšie nároky k záväzku nepristúpila). Súd preto žalobu proti obidvom žalovaným v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa nemal za preukázané, že žalobca postupoval pri výkone ZPVP s náležitou starostlivosťou, teda tak, aby motorové vozidlo previedol za cenu za akú sa porovnateľné práva za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádzajú. Tieto zistenia nezodpovedajú obsahu spisu, nakoľko má žalobca za to, že uviedol všetky tvrdenia a predložil všetky dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku a zároveň preukazujúce, že žalobca postupoval pri výkone ZPVP s odbornou starostlivosťou. Súd rozhodol na základe subjektívnych tvrdení žalovaného č. 1 o tom, že mal záujem dobrovoľne odovzdať MV. Ako sám žalovaný č. 1 v konaní uviedol, žalobca mu oznámil, aby vozidlo odovzdal v jeho prevádzke v Štúrove, tento tak však neurobil a preto bol žalobca nútený pristúpiť k odobratiu vozidla na svoje náklady. V zmysle čl. 1.7 mal žalobca nárok na náklady spojené s realizáciou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktoré sú súčasťou pohľadávky, t. j. všetky poplatky a náklady od momentu vydania, resp. odobratia predmetu financovania až po prevod vlastníctva tretej osobe. Žalovaný podpisom zmluvy bol uzrozumený s uvedenými nákladmi a uvedené nijakým spôsobom v čase podpisu zmluvy nerozporoval. Žalobca má za to, že práve zadanie vypracovania znaleckého posudku dostatočne preukazuje snahu žalobcu neukrátiť žalovaného pri predaji motorového vozidla prípadným chybným laickým posúdením zostatkovej hodnoty vozidla.
Samotný posudok určil hodnotu vozidla, pričom zároveň konštatoval, že škoda na vozidle, v zmysle jeho fyzického poškodenia sa rovná 0 eur, t. j. motorové vozidlo je nepoškodené. K uvedenému je nutné uviesť, že kúpna cena pri predaji sa okrem posudku musí riadiť aj ponukou a dopytom na trhu.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie žalobcu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu, zisteného skutkového stavu ako aj vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo v konaní nepochybne preukázané, že na základe zmluvy o zabezpečení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zo dňa 18.12.2008 poskytol žalobca žalovanému sumu 15.820,22 eura za účelom zakúpenia osobného motorového vozidla žalovaným v 1. rade. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu kúpnou zmluvou uzavretou s T. T. dňa 18.12.2008, pričom celková kúpna cena tohto vozidla vyrobeného v roku 2006 bola 1.530.000,-- Sk, t. j. 50.786,70 eura. Táto kúpna cena bola predávajúcemu v celom rozsahu uhradená.
Keďže žalovaný v 1. rade porušil svoje zmluvné povinnosti voči žalobcovi uhrádzať riadne a včas zmluvne dohodnuté splátky, došlo k okamžitej splatnosti úveru, odobratiu predmetného vozidla žalovanému v 1. rade a jeho následnému predaju. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na podstatnú skutočnosť, ktorou je samotné ocenenie aktuálnej hodnoty vozidla, k čomu žalobca predložil znalecky posudok vypracovaný znalcom Ing. Mariánom Olahom, i keď účelom tohto znaleckého posudku bolo stanovenie výšky a výpočtu škody na predmetnom vozidle. Napriek tomu, že znalec stanovil výšku škody na vozidle v čiastke 0,00 eura, poukázal na východiskovú hodnotu vozidla v sume 51.052,-- eur, technickú hodnotu vozidla v sume 18.113,-- eur ako aj všeobecnú hodnotu vozidla v sume 13.766,-- eur.
Napriek tomu, že predmetný znalecký posudok nebol vypracovaný v konaní znalcom ustanoveným súdom podľa § 127 ods. 1 OSP, i z predloženého znaleckého posudku žalobcom, je zrejmý nepomer medzi výhodiskovou hodnotou vozidla, resp. zaplatenou kúpnou cenou žalovaným za predmetné vozidlo v roku 2008 a stanovením všeobecnej hodnoty vozidla po dvoch rokoch na sumu 13.766,-- eur. V neposlednom rade teda odvolací súd poukazuje aj na neprimeranú cenu vo výške 10.000,-- eur, za ktorú žalobca v konečnom dôsledku vozidlo odpredal. Nie je teda zrejmé, prečo žalobca pri vyhotovení konečného vyúčtovania nevychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla, resp. technickej hodnoty vozidla, ale v prospech žalovaných započítal predajnú cenu vozidla, ktorú ako už bolo konštatované aj odvolací súd považoval za neprimerane nízku.
Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že žalobca pri realizácii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva nepostupoval zodpovedne a s náležitou starostlivosťou tak, aby dosiahol predajom tohto vozidla čo možno najvyššiu kúpnu cenu a tým aj zníženie jeho pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade voči nemu.
Žalobca v konaní taktiež nepreukázal dôvodnosť časti uplatneného nároku na náklady spojené s odobratím vozidla ako aj jeho odťah. Nakoľko z preukázaného skutkového stavu vyplýva, že žalobca nekonal so zásadami poctivého obchodného styku, ním uplatnený nárok nepovažoval odvolací súd za dôvodný v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa v ďalšom stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto jeho rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 224 ods. 4 OSP.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.