Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-248-2013.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/248/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Hoding a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, konajúci advokátom a konateľom JUDr. Michalom Gallom, proti odporcovi: M. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom M., J. XXXX/XX, zastúpený advokátom Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, Trnava, Tehelná 6, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Helpathand, občianske združenie na ochranu spotrebiteľa, Trnava, Piešťanská 3, zastúpené advokátom Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, Trnava, Tehelná 6, o zaplatenie 4.890,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 26C/44/2012-135 zo dňa 26. marca 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 178,78 eur k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 893,18 eur k rukám právneho zástupcu, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch: § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 1 a 2; ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania a predloženými listinnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 10.149,04 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 319,39 eur, splatné vždy tretieho dňa v mesiaci, počet splátok bol dohodnutý na 48. Táto zmluva o úvere má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu 19.12.2008. Odporca z poskytnutého úveru 10.149,- eur, ktorý tvoril doplatok kúpnej ceny vozidla, formou splátok uhradil 3.824,91 eur. Táto skutočnosť v konaní sporná nebola. Na základe poistnej udalosti - krádeže osobného motorového vozidla označeného v úverovej zmluve, navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 23.08.2010 zánik zmluvného vzťahu. Navrhovateľovi bolo vyplatené poistné plnenie v sume 5.000,93 eur. Táto skutočnosť taktiež v konaní nebola sporná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 17,65% pre tento úver. Podľa záveru súdu prvého stupňa uvedená RPMN je chybná, nezodpovedá výpočtu podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa výpočtu súdu správne vypočítaná RPMN je vo výške 54,18%. Súd prvého stupňa prijal záver, že uvedenie RPMN v akejkoľvek inej výške ako vypočítanej správne podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. nemôže mať za následok splnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001
Z.z. V takom prípade treba považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzatvoril, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver 10.149,04 eur, z ktorého uhradil v splátkach spolu sumu 4.890,78 eur, navrhovateľovi bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 5.000,93 eur, teda celkom vyššia suma ako odporca čerpal. Vyhodnotiac predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov pre nesprávnosť RPMN súd prvého stupňa návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný. Súd prvého stupňa neskúmal neplnenie záväzku splácať úver riadne a včas. Súd prvého stupňa skúmal ako predbežnú otázku platnosť dohody o uznaní dlhu zo dňa 29.09.2009. Dospel k záveru, že uznanie dlhu predložené navrhovateľom bolo vopred naformulované a písomne vypracované poslané odporcovi na podpis. V konečnom dôsledku odporca nemal akúkoľvek možnosť zasiahnuť do tvorby textu dohody, prípadne ovplyvniť údaje obsiahnuté v tomto listinnom doklade, preto dohodu vyhodnotil ako neplatnú. Vedľajší účastník na strane odporcu na pojednávaní dňa 18.10.2012 podal vzájomný návrh, ktorý doplnil na výzvu súdu dňa 14.11.2012. Vzájomným návrhom žiadal určiť neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré špecifikoval, zároveň žiadal priznať právo uverejniť rozsudok na náklady navrhovateľa. Súd prvého stupňa tento vzájomný návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu neprejednal. V zmysle ustanovenia § 97 O.s.p. v sporovom konaní je na podanie vzájomného návrhu aktívne legitimovaný len odporca a nie vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajší účastník len pomáha procesnej strane, na strane ktorej v konaní ako vedľajší účastník vystupuje, vyhrať spor. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia, celkom za 5 úkonov právnej pomoci a 5x paušál. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Vedľajší účastník síce bol úspešný v konaní, ale náhradu trov konania súd prvého stupňa nepovažoval za trovy potrebné na účelné bránenie práv odporcu, ktoré si uplatnil vedľajší účastník len pri vzájomnom návrhu z dôvodu, že súd rozhodol o návrhu navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov a nie z dôvodov neprijateľnosti zmluvných podmienok, na ktoré poukazoval vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov konania ani nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ a vedľajší účastník.
Navrhovateľ napádal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Podľa jeho názoru súd nesprávne právne posúdil vec, z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne závery. Zistenie súdu prvého stupňa nezodpovedá obsahu spisu a obsahu zmluvy a zmluvy o zabezpečení. Zmluva obsahuje formálne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spĺňa všetky formálne náležitosti predpísané týmto ustanovením. Navrhovateľ sa v odôvodnení svojho odvolania zaoberal výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov. K RPMN vo výške 54,18% uvedenej v rozsudku by sa dospelo v prípade, ak by odporcovi bola poskytnutá pôžička v sume 7.155,- eur, čo sa nezakladá na pravde. Zo zmluvy o zabezpečení vyplýva, že bola poskytnutá celková výška úveru 10.149,04 eur. Navrhovateľ v konaní požaduje len úrok vyčíslený k dátumu vyhlásenia okamžitej splatnosti, teda navrhovateľ žiada menej, než na čo má nárok. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Vedľajší účastník odvolanie podáva proti nepriznaniu trov vedľajšiemu účastníkovi a z dôvodu, že súd vo veci neurobil výrok o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve. Účastník konania
- spotrebiteľ a občianske združenie zamerané na ochranu spotrebiteľa, ako vedľajší účastník na jeho strane majú rovnaký záujem na výsledku konania ale z rôzneho dôvodu. Záujmom účastníka konania je ochrana jeho individuálnych záujmov, záujmom občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka je ochrana kolektívnych práv spotrebiteľov. Poukázal na to, že v zmysle Občianskeho súdneho poriadku vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Každé podanie účastníka konania je potrebné vykladať podľa jeho obsahu a nie podľa označenia. Podanie vedľajšieho účastníka je síce označené ako vzájomný návrh, ale jeho obsahom je poukázanie na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a ich enumerovanie s požiadavkou na súd o ich vymenovanie v rozsudku. Túto povinnosť má súd i tak ex offo. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti výroku, ktorý zamietol náhradu trov konania vedľajšieho účastníka a vo veci rozhodol tak, že náhradu trov vedľajšieho účastníka na základe vyčíslenia prizná. Navrhoval, aby odvolací súd na základe úradnej povinnosti vyriekol výrok o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, pričom presne špecifikoval jednotlivé ustanovenia všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa, ktoré navrhoval
označiť ako neprijateľné a z toho dôvodu neplatné. Zároveň žiadal priznať vedľajšiemu účastníkovi právo uverejniť rozsudok na náklady navrhovateľa v tlačenom denníku i na internetových stránkach. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Poukazoval opätovne na svoje podanie zo dňa 07.09.2012. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vymenúva povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde pod písmenom j) uvádza povinnosť uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je zrejmé, že uvedenie nesprávnej výšky RPMN možno chápať ako neuvedenie RPMN. S ohľadom na skutkový stav možno jednoznačne skonštatovať, že na základe výpočtu podľa vzorca výška RPMN v konkrétnom prípade pre poskytnutý úver je 54,79% a nie 17,63% ako je uvedené v zmluve. Z toho dôvodu úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 260.000,- Sk, čo je 8.630,42 eur. Odporca vo forme splátok uhradil 3.824,91 eur, navrhovateľovi z poistného plnenia bola poskytnutá čiastka 5.000,93 eur. Plnenie navrhovateľovi predstavuje sumu 8.825,84 eur, čo prevyšuje čiastku poskytnutú odporcovi o 195,42 eur. Odporca považuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí nároku navrhovateľa za vecne správny a žiada ho potvrdiť. Zároveň žiadal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu a paušálny poplatok, spolu 178,78 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi ako občianskoprávny spotrebiteľský vzťah.
Odporca môže za konania uplatniť svoje právo proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí (§ 97 ods. 1, 3 O.s.p.). Vzájomným návrhom je aj prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu (§ 98 O.s.p.).
Cieľom rozhodnutí o spotrebiteľských veciach tak, ako sú sledované normotvorcom únie v rámci Smernice Rady 93/13/EHS, je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku a nevyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé zmluvné
podmienky (bod 31 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-453/10). Ak bol prijatý záver vo veci samej o tom, že úver poskytnutý odporcovi bol preplatený a návrh na začatie konania bol zamietnutý, takýmto rozhodnutím bola nastolená v právnom vzťahu účastníkov konania rovnováha zmluvných strán a nie je potrebné osobitným rozhodnutím určovať ešte neprijateľnosť zmluvných podmienok.
Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ako aj z dôvodu, že poskytnutý úver odporcovi bol čiastočne splatený odporcom a následne z dôvodu poistnej udalosti uhradený aj poisťovateľom, celkom vo výške vyššej ako bol poskytnutý úver.
Z týchto dôvodov sú ďalšie námietky týkajúce sa neprijateľnosti zmluvných podmienok bezvýznamné, zmluvné podmienky nemajú charakter aktuálnej hrozby potencionálnej ujmy na právach konkrétneho spotrebiteľa - odporcu.
Súd prvého stupňa postupoval správne, ak o vzájomnom návrhu vedľajšieho účastníka z vyššie uvedených dôvodov nerozhodoval. Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že vedľajšiemu účastníkovi zo zákona nevyplýva právo na podanie vzájomného návrhu.
Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, v dôsledku čoho mu podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Právny zástupca odporcu vyčíslil trovy odvolacieho konania spočívajúce v jednom úkone právnej pomoci a jedenkrát paušál, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania priznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.