Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Nsre-26-2014.pdf
PDF · 89.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7Nsre/26/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava
v právnej veci navrhovateľa
Meno a priezvisko: U.. W. U. Bydlisko: Názov ulice (iného verejného priestranstva) a orientačné číslo (príp. súpisné číslo): Z. XXX Názov obce: Z. PSČ: XXX XX
o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu
rozhodol:
Súd námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamieta
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom na zápis podaným dňa 27.02.2014 požadoval vykonanie zmeny zapísaných údajov.
Vyšší súdny úradník dňa 03.03.2014 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmietol vykonať zápis do obchodného registra.
O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo dňa 04.03.2014.
Navrhovateľ dňa 03.04.2014 podal proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky.
Po preskúmaní námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 200b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v rozsahu danom § 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd podľa § 200b ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov :
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 27.02.2014 navrhoval zápis spoločnosti do obchodného registra.
Vyšší súdny úradník dňa 03.03.2014 podľa § 8 ods. 3 v spojení § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietol vykonať zápis spoločnosti do obchodného registra z dôvodu, že neboli predložené všetky
prílohy ustanovené osobitným predpisom – vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín (ďalej len „vyhláška“), ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov.
O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu dňa 21.03.2014 a zároveň bol upovedomený o tom, ako predmetné nedostatky odstrániť.
Po preskúmaní námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v rozsahu danom § 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd podľa § 200b ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov:
Navrhovateľ v predmetnom konaní o námietkach neodstránil nedostatok, pre ktorý bolo odmietnuté vykonanie zápisu zmeny zapísaných údajov do obchodného registra.
Navrhovateľov návrh na zápis zmeny do obchodného registra bol odmietnutý vyšším súdnym úradníkom oznámením o odmietnutí zápisu zo dňa 03.03.2014 z dôvodov nepredloženia všetkých príloh vyžadovaných osobitným predpisom (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 530 / 2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len ,,ZOR“ resp. ,,zákon“) , nakoľko navrhovateľ nepredložil spoločne s návrhom na prvozápis výpis z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky preukazujúci splatenia vkladov alebo ich častí v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov. Dňa 31.03.2014 podal navrhovateľ na poštovú prepravu námietky voči odmietnutiu vykonania zápisu, ktoré boli súdu doručené dňa 03.04.2014. V texte námietok uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci, nakoľko považuje obchodnú spoločnosť za platne založenú dňa 29.11.2013 a teda sa v prípade návrhu podaného do 28.02.2014 nevyžaduje predloženie výpisu z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky preukazujúci splatenia vkladov alebo ich častí.
S právnym posúdením navrhovateľa sa nemožno stotožniť z viacerých dôvodov. Registrový súd v prvom rade poukazuje na fakt, že obdobný problém bol podrobne právne analyzovaný na pôde Justičnej akadémie Slovenskej republiky, pričom registrový súd sa plne stotožňuje so závermi JUDr. Mariána Blahu (Blaha, M.: Obchodný register – aplikačné problémy – námety do diskusie, Založenie a zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra pred a po 01.12.2013, Pezinok: Justičná akadémia, 2014 s. 3 a nasl.), ktorý okrem iného, poukazuje na potrebu platného založenia obchodnej spoločnosti do 30.11.2013, pričom za platne založenú spoločnosť sa považuje len taká, ktorej spoločenská zmluva, resp. zakladateľská listina obsahuje náležitosti v zmysle § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podobne konštatuje napr. Mária Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, komentár 4. Vydanie C.H. Beck, 2013, s. 224 (,,Obsah a forma musí byť dodržaná, inak spoločnosť nebude založená. Obligatórny obsah spoločenskej alebo zakladateľskej zmluvy je určený pri jednotlivých formách obchodnej spoločnosti (pri spoločnosti s ručením obmedzeným v § 110)“ alebo Ovečková Oľga a kol.: Obchodný zákonník, komentár, prvá časť, IURA EDITION, 2005, s.149 (,,Pod pojmom ,,podstatné náležitosti“ zakladateľskej listiny treba z hľadiska právnej teórie rozumieť jej podstatné náležitosti (essentialia negotii), ktorých absencia by spôsobila neplatnosť zakladateľskej listiny“.) . Marián Blaha vo vyššie citovanom diele následne uvádza: ,,Z uvedeného je možné dospieť k záveru, že dôsledkom absencie podstatnej náležitosti v zakladateľských dokumentoch podpísaných do 30.11.2013, pri ktorých došlo k odstráneniu tohto nedostatku dodatkom k zakladateľským listinám po 01.12.2013, je platné založenie obchodnej spoločnosti so všetkými účinkami (perfektnosť založenia) až po 01.12.2013, z čoho vyplýva povinnosť, postupovať pri zápise podľa platnej úpravy od 01.12.2013, t.j. s povinnosťou predloženia výpisu z účtu v banke preukazujúceho splnenie vkladových povinností“.
Registrový súd mal za preukázané, že doručená spoločenská zmluva nevyvolala účinky perfektného založenia spoločnosti, nakoľko jej úprava v časti vkladov spoločníkov bola v rozpore s kogentnou úpravou ( § 109 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd poukazuje na znenie § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný ten právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu a rovnako na
znenie § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, doručená spoločenská zmluva neobsahovala vo svojom pôvodnom znení perfektné určenie výšky vkladov spoločníkov a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti (vzhľadom na uvedenú výšku vkladu zakladateľa – budúceho spoločníka vo výške 10 €) . Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že zmena výšky vkladov bola zmenou zakladateľského dokumentu riadne založenej spoločnosti analogická napr. so zmenou obchodného mena príp. sídla. Takouto zmenou by bola nepochybne v prípade, ak by pôvodný zakladateľský dokument spĺňal všetky náležitosti ustanovené kogentnými ustanoveniami osobitného predpisu.
Súd prihliadol (okrem iného) na účel právnej úpravy, ktorým nepochybne je ochrana tretích osôb a ktoré by mohli byť dotknuté imperfektným založením obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ v texte námietok poznamenal, že sa nemôže jednať absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko v danom prípade je konvalidácia takéhoto právneho úkonu vylúčená. Ako bolo uvedené vyššie, prevažujúca judikatúra registrových súdov Slovenskej republiky považuje spôsob odstránenia nedostatku formou dodatku k zakladateľskému dokumentu za právne aprobovaný. Konajúci súd si je vedomý skutočnosti, že v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je možná jeho konvalidácia (ako to vyplýva nielen z právnej teórie, ale aj ustálenej judikatúry NS SR, o. i. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 208/2010 – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, v ktorom sa inter alia uvádza ,,Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti“.). Z uvedeného dôvodu sa v prípade absolútnej neplatnosti vyžaduje opätovné uzavretie právneho úkonu bez vád spôsobujúcich jeho absolútnu neplatnosť. Ako však bolo uvedené vyššie, v prípade uzavretia spoločenskej zmluvy/ zakladateľskej listiny s chýbajúcou podstatnou náležitosťou sa v zmysle ustálenej judikatúry registrových súdov považuje uzavretie dodatku za dostatočnú formu odstránenia nedostatku. Keďže vo veci možno konštatovať minimálne pochybnosť o povahe uvedenej vady, resp. o tom, či je možné právny úkon považovať za neplatný len čiastočne (hoci aj čiastočný defekt by bránil perfektnosti založenia obchodnej spoločnosti), súd akceptoval prevažujúci názor a aplikoval na uvedený právny stav zásadu in dubio pro reo resp. zákaz denegatio iustitiae a v rámci obmedzeného materiálneho preskúmavania dokumentov konštatoval odstránenie zistených nedostatkov ku dňu uznania podpisu zakladateľov na dodatku za ich vlastné.
Navrhovateľ rovnako konštatoval, že nedostatky boli odstránené už dňa 29.11.2013, pričom poukazuje na právnu úpravu Notárskeho poriadku (§ 58 ods. 1 citovaného zákona) a konštatuje, že zákon pozná obe rovnocenné formy osvedčenia platnosti podpisu. Registrový súd však nikdy nepoukázal na nesprávnosť osvedčenia podpisu – iba konštatoval, že k perfektnému založeniu spoločnosti došlo až dňa 14.02.2014.
Relevantnú právnu úpravu poskytuje ustanovenie § 768l Obchodného zákonníka a §28b tzv. registrovej vyhlášky (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov), ktoré zhodne upravujú taxatívnu výnimku z aplikácie novelizovaných ustanovení Obchodného zákonníka a povinnosti preukazovať splatenie vkladov resp. ich časti výpisom z účtu v banke. Uvedené ustanovenia zhodne vyžadujú založenie odchodnej spoločnosti do 01.12.2013. Podľa § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená. Registrový súd opäť poukazuje na vyššie citované dielo Mariána Blaha, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a ktoré (ako súd poukazuje na inom mieste) má oporu aj v ustálenej judikatúre. ,,Formálna požiadavka úradného overenia pravosti podpisu na spoločenskej zmluve sa vzťahuje aj na zakladateľskú listinu. Na platné, účinné a perfektné založenie spoločnosti z formálnej stránky vyžaduje ustanovenie § 57 Obchodného zákonníka písomnú formu zakladateľského dokladu, t.j. zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny, podpísanie tejto listiny zakladateľom a úradné osvedčenie pravosti podpisu zakladateľov. Splnením všetkých zákonnom vyžadovaných predpokladov, vrátane sprísnenej písomnej formy v podobe overenia pravosti podpisu zakladateľa, dochádza k založeniu obchodnej
spoločnosti. K perfektnému založeniu spoločnosti dôjde splnením všetkých formálnych predpokladov vyžadovaných kogentný hmotnoprávnym znením právnej normy podľa § 57 Obchodného zákonníka – písomná podoba zakladateľského dokladu, podpis zakladateľa a overenie pravosti podpisu zakladateľa. Splnením posledného formálneho zákonom vyžadovaného predpokladu, t.j. overením pravosti podpisu zakladateľa dochádza k založeniu obchodnej spoločnosti – hmotno-právna požiadavka zákona a sprísnenú písomnú formu zakladateľského dokladu, ktorou je v danom prípade úradné overenie pravosti podpisu zakladateľa (viď. Napr.: Jozef Suchoža a kol. Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, Komentár, Eurounion, Bratislava 2003, str. 128, z ktorého vyplýva ,,Zmluva (rozumej spoločenská) je platná a spoločnosť je založená poslednou legalizáciou podpisu spoločníka. Pozri napr.Eliáš K.: Obchodní spoločnosť, Praha C.H. Beck 1994, str. 122“. Podobný záver viď napr. Oľga Ovečková a kol.: Obchodný zákonník, komentár, IURA EDITION, 1995, s.151, z ktorého vyplýva: ,,K založeniu verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti a viac-osobovej spoločnosti s ručením obmedzeným dochádza už spísaním spoločenskej zmluvy, na platnosť ktorej sa vyžaduje písomná forma a úradné overenie podpisu všetkých zakladateľov.“ Podobne viď napr.: Mária Patakyová a kol. Obchodný zákonník, Komentár, 4. Vydanie, C:H: Beck 2013, str. 224. Podľa vyššie uvedeného, vrátane citovaných právnych názorov, požiadavka overenia pravosti podpisu zakladateľa na spoločenskej zmluve (zakladateľskej listine) je hmotno-právnou požiadavkou založenia obchodnej spoločnosti a k založeniu obchodnej spoločnosti prichádza až splnením všetkých zákonom požadovaných predpokladov – v danom prípade overením pravosti podpisu zakladateľa na zakladateľských dokladoch. K ustanoveniu § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, viď komentár k tomu ustanoveniu autorov Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol. Občanský zákonník I., Komentář, druhé vydání, C.H. Beck 2009, str. 2009, str. 362 (pričom citované ustanovenie Občianskeho zákonníka v Českej a Slovenskej republike boli v danom období totožné), z ktorého vyplýva: ,, Písomná forma nie je dodržaná ani v prípade, kedy zákon stanoví ako formálnu náležitosť úradné overenie podpisov (konkrétne napr. overenie podpisu na plnej moci podľa 57 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na tom nič nemení ani skutočnosť, že úradne je možné overiť podpisy aj dodatočne tak, že podpisujúca osoba uzná podpis za svoj“. Z citovaného názoru vyplýva, že sa v danom prípade pri požiadavke overenia pravosti podpisu zakladateľov jedná o požiadavku na platnosť právneho úkonu vo vzťahu k dodržaniu sprísnenej písomnej formy. Na tomto závere nič nemení ani spôsob úradného overenia pravosti podpisu, v danom prípade dodatočného uznania podpisu za vlastný, osobou vykonávajúcou príslušný právny úkon podľa § 58 Notárskeho poriadku. Z vyššie uvedených názorov je možné dospieť k záveru, že pokiaľ je spoločenská zmluva (zakladateľská listina) datovaná pred 01.12.2013, avšak k overeniu pravosti podpisov zakladateľov ako hmotno-právnej požiadavky na sprísnenú písomnú formu dôjde až po dátume 01.12.2013 (bez ohľadu na spôsob overenia pravosti podpisu – dodatočné uznanie podpisu za vlastný), bola spoločnosť so všetkými právnymi účinkami založená až po dátume 01.12.2013 (...čoho dôsledkom je...) povinnosť riadiť sa právnou úpravou platnou po 01.12.2013, t.j. ako jednu z povinných príloh (...je potrebné...) predložiť výpis z účtu v banke preukazujúceho splatenie vkladov zakladateľov alebo ich častí.“ Konajúci registrový súd sa s predmetným posúdením veci stotožňuje v plnom rozsahu a nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, vo veci vedenej pod. sp. zn.: 1Cob/462/2011 zo dňa 30.04.2012, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 17.10.2011 (č.k.: 33Nsre/106/2011-2). Meritom predmetných rozhodnutí bolo uznanie pravosti podpisu navrhovateľa na návrhovom tlačive (napriek rozdielnosti skutkového stavu je právna povaha obdobná). Odvolací súd vo veci konštatoval neprípustnosť posúdenia návrhu na zápis zmeny za platný skôr, ako ku dňu, keď bol riadne osvedčený podpis osoby oprávnenej konať v mene navrhovateľa v konkrétnom právnom vzťahu (v danom prípade súdu nepostačoval podpis a jeho datovanie podpisujúcim, ale považoval za rozhodujúci deň, keď osoba osvedčila podpis na dokumente za jej vlastný). Rovnako je potrebné konštatovať, že keďže je potreba osvedčenia pravosti podpisu navrhovateľa na návrhu na zápis zmeny požiadavkou procesnoprávnou, možno uvedený právny záver aplikovať na hmotnoprávnu otázku prejednávanej veci v zmysle zásady logickej argumentácie a minori ad maius.
Záverom súd poukazuje na fakt, že samotný dodatok k textu spoločenskej zmluvy musí mať analogicky rovnaké formálne náležitosti ako samotný text zakladateľského dokumentu a teda aj úradné osvedčenie pravosti podpisu, pričom túto skutočnosť nespochybnil ani navrhovateľ v texte doručených námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu do obchodného registra. Navrhovateľ poukazuje na fakt, že text zakladateľského dokumentu obsahoval určenie vkladov spoločníkov a doručený dodatok bol len zmenou takéhoto zakladateľského dokumentu a zdôrazňuje,
že obligatórna súčasť zakladateľskej zmluvy úplne neabsentovala, avšak konajúci súd je toho názoru, že ak by súd považoval spoločnosť za platne založenú dňom 29.11.2013 išlo by o výklad ad absurdum, nakoľko by priznal právne účinky zakladateľskému dokumentu, ktorý obsahuje ustanovenia contra legem v porovnaním s takým, ktorý tieto (obligatórne) ustanovenia neobsahuje vôbec. Takýto výklad popiera základné zásady právneho poriadku vigilantibus iura scripta sunt (právo praje bdelým) a ex iniuria ius non oritur (právo nevzniká z porušenia práva). Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) ZOR registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom.
Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že pre návrh na zápis zmeny údajov do obchodného registra sa vyžaduje doručenie príloh, ustanovených osobitným predpisom. Nakoľko navrhovateľ neodstránil vytknuté nedostatky návrhu podľa vyššie popísaného, súdu neboli predložené zákonom požadované prílohy, a teda súd nemal za splnené podmienky na vykonanie navrhovaného zápisu zmien do obchodného registra a rozhodol o zamietnutí námietok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).