Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30S-61-2020.pdf
PDF · 174.85 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členiek senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka: Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a. s., so sídlom Sklabinská 20, 831 06 Bratislava, IČO: 44 855 206, právne zastúpeného: CONSULTA, s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OSZP3-2020/013630-002 zo dňa 24.02.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Žilina, odbor životného prostredia ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. a zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny rozhodnutím č. 17644/2019-63103/2019-OŽP-SKU zo dňa 10.12.2019 vydal žiadateľovi Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s., so sídlom Sklabinská 20, 831 06 Bratislava, IČO: 44 855 206 súhlas na výrub 4ks dreviny druhu breza (Betula pendula) s obvodmi kmeňov 105 cm, 68 cm, 132 cm a 71 cm nameraných 130 cm nad zemou, rastúci na parc. C-KN č. 1711/40 k.ú. C. X., ktorý je vo vlastníctve žiadateľa. V rámci výrubu určil záväzné podmienky, a to v bode: I 1) Žiadateľ uskutoční výrub drevín na vlastné náklady do 31.03.2022, prednostne v čase vegetačného kľudu drevín (01.10. - 31.03.). 2. Prípadný výrub vo vegetačnom období uskutočniť s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov až po vypracovaní ornitologického posudku alebo inom jednoznačnom preukázaní toho, že na drevinách určených na výrub nehniezdi chránený druh, a po jeho doručení na orgán ochrany prírody. V prípade, že sa na drevinách bude nachádzať chránený druh živočícha, je potrebný ďalší postup koordinovať so ŠOP SR. 3. V zmysle § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody až po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať. V bode II uložil žiadateľovi vykonať na svoje náklady náhradnú výsadbu 3 ks drevín borievka a 4ks drevín druhu borovica a oboznámiť prvostupňový orgán o zrealizovaní náhradnej výsadby. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že žiadosť bola odôvodnená kolíziou s plánovaným investičným zámerom.
K žiadosti žalobcu, aby boli predložené odbornými osobami vypracované odborné posudky preukazujúce dôvody opodstatnenosti výrubu podľa § 17 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. a to: Dokument starostlivosti o dreviny, Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o dreviny a vyčíslujúci ich spoločenskú hodnotu, tabuľku spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub spolu s uvedením použitých prirážkových indexov a krátkou poznámkou korešpondujúcou so slovným zdôvodnením opodstatnenosti výrubu, rozhodnutie zo zisťovacieho konania resp. metodické usmernenie MŽP SR, ak nie je dôvodom výrubu zlý zdravotný stav drevín a bolo potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA č. 24/2006, Projektovú dokumentáciu a mapové podklady na základe ktorých sa žiada o výrub v prípade stavebných zámerov, rekultivačných opatrení, zámerov vrátiť pôvodný charakter pozemku a pod. v zmysle §3 ods.4 až ods.5 zákona OPK uviedol prvostupňový správny orgán nasledovné. Doloženie dokumentu starostlivosti o dreviny nepovažuje za opodstatnený vo výrubovom konaní, nakoľko bola jasne dokázaná opodstatnenosť výrubu predmetnej dreviny v zmysle platných právnych predpisov v oblasti ochrany, prírody a krajiny. Navyše predmetný dokument sa vypracováva pre verejné priestranstvá. V tomto prípade sa jedná o súkromný pozemok a rovnako na súkromnom pozemku sa uskutoční náhradná výsadba. K požiadavke doloženia dendrologického a fytopatologického posudku správny orgán ochrany prírody a krajiny uviedol, že pracovník orgánu ochrany prírody je odborne spôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny, ako aj jej vplyv na okolie. Z vyššie uvedených dôvodov by požadovanie predloženia posudku (dendrologického a fytopatologického) na riešené dreviny bolo neefektívne z hľadiska zásad hospodárnosti aj rýchlosti konania. Z toho dôvodu správny orgán požiadavke združenia nevyhovel. Tabuľka s výpočtom spoločenskej hodnoty dreviny určenej na výrub (hodnota 2.313,36 eur) sa nachádza v odôvodnení tohto rozhodnutia. Orgán ochrany prírody a krajiny nepovažuje doloženie rozhodnutia zo zisťovacieho konania - resp. vyjadrenie Okresného úradu z hľadiska ochrany prírody, ako aj doloženie projektovej dokumentácie za opodstatnené, nakoľko dôvod výrubu je okrem výstavby rodinného domu aj znížená fyziologická a estetická hodnota dreviny. Navyše výstavba rodinného domu nepodlieha posudzovaniu v zmysle uvedeného zákona EIA č. 24/2006. Mapové podklady tvorili prílohu žiadosti na výrub dreviny a pre správny orgán boli postačujúce na to, aby bola drevina identifikovaná v teréne. Správny orgán tiež uviedol, že pri ohliadke bolo zistené, že predmetné dreviny rastú v tesnej blízkosti chodníka (0,5m), kde koreňový systém viditeľne narúša štruktúru tohto chodníka. Vplyvom blízkosti rastu ku chodníku boli dreviny v minulosti pravidelne orezávané, kde v miestach rezu vznikajú hnilobné procesy. Z toho dôvodu majú dreviny zníženú fyziologickú a estetickú hodnotu v rozmedzí 26-60 %. Navyše na predmetnom pozemku sa plánuje stavebná činnosť a dreviny by tvorili priamo prekážku pri stavebných prácach, prípadne by boli prácami ťažko poškodené a nemali by perspektívu ďalšieho rastu. Správny orgán posúdil ekologické a estetické funkcie drevín na pozemku, ako aj funkciu a význam drevín pre životné prostredie a rozhodol o vydaní súhlasu Dreviny na výrub boli vyznačené jednotlivo nezmazateľným farebným (ružovým) znakom kruhového tvaru s priemerom v cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu. Prvostupňový správny orgán záverom uviedol, že náhradná výsadba za vyrúbané dreviny je primeraná vzhľadom k tomu, že dreviny budú nahradené väčším počtom drevín a na vhodnejšom mieste, kde si budú môcť dlhodobo plnit' svoje funkcie. Žiadateľ uskutoční na pozemku parc. č. 1711/40 k.ú. C. X. primeranú náhradnú výsadbu drevín.
2. Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, P.O.BOX 218, 851 02 Bratislava (ďalej len „žalobca") v procesnom postavení verejnosti podalo voči napadnutému rozhodnutiu písomné odvolanie dňa 01.01.2020.
3. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol rozhodnutím Číslo: OU- ZA-OSZP3-2020/013630-002 zo dňa 24.02.2020. Žalovaný sa k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní k citovaným článkom 45 č. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na Aarhuský dohovor (ďalej len „Dohovor“) uviedol, že prvý pilier Dohovoru deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám. Druhý pilier Dohovoru je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese a tretí pilier Dohovoru sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Podľa žalovaného Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom. Ustanovenia Aarhuského dohovoru nemožno považovať za priamo aplikovateľné, ale Aarhuský dohovor je implementovaný prostredníctvom vnútroštátneho práva. Žalovaný mal za to, že žalobcovi nebolo odopreté právo k informáciám, účasti na rozhodovacom procese, ani prístup k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že .. "Úrad teda uplatňoval procesné postupy tak, aby ZDS reálne nemalo možnosť hájiť svoje práva a záujmy v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku a nemalo reálne možnosť sa kvalifikované vyjadriť k predmetu konania tak, aby reálne jeho výsledok ovplyvnilo, čo je nutné vyhodnotiť ako porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že nemalo reálnu možnosť kvalifikovane sa vyjadriť k veci." Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán dal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali slúžiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Listom, ktorým oznamoval začatie konania č. 17644/2019-59671/2019- OŽP-SKU zo dňa 13.11.2019 dal možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a oboznámil ich aj s právom, ktoré majú ako účastníci konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a možnosťou vyjadrenia sa ku kompletnému spisovému materiálu, ktorý bude slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Účastníci konania mali možnosť, v lehote určenej prvostupňovým orgánom, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, v dňoch pondelok a streda od 8:00 do 14:00 hod., na Mestskom úrade v Žiline, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, l. poschodie - č. dverí 124 (odbor životného prostredia). Žalobca bol riadne a včas upovedomený o možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu a vyjadriť sa tak k podkladom, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací orgán za to, že právo účastníka konania v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku ako aj ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku porušené neboli. Z pohľadu správnej úvahy, aby sa účastník mohol vyjadriť k podkladom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a následne prípadne navrhnúť doplnenie daných podkladov, musí sa účastník konania oboznámiť s danými podkladmi. Preto zákonodarca v § 23 správneho poriadku umožnil účastníkom konania, aby mali možnosť - právo nahliadnuť (nazrieť) do spisov, v prípade potreby vyhotoviť si výpisy alebo požiadať o vyhotovenie kópie spisu. Správny orgán je povinný účastníkovi konania povoliť nazrieť do podkladov, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Nazrieť do spisu môže účastník konania kedykoľvek, v priebehu prebiehajúceho konania. Pokiaľ ale správny orgán upovedomí účastníkov konania o § 33 správneho poriadku, má sa za to, že právny orgán už zhromaždil všetky potrebné podklady k spoľahlivému posúdeniu veci, a teda zo zhromaždených podkladov bude správny orgán vychádzať pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný vyjadril právny názor, že ak sa účastník konania aktívne nepodieľa na rozhodovacom procese, a teda nevyužije právo nahliadnutia do administratívneho spisu, ale svoje "aktívne správanie" zúži len na vyžiadanie si informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), je pochopiteľné, že takýto účastník konania nemusí mať všetky podklady, ktoré budú slúžiť k vydaniu rozhodnutia, najmä ak žiadosť v zmysle zákona o slobode informácií bola doručená správnemu orgánu ešte pred ukončením zhromažďovania podkladov, alebo v prípade, že žiadosť o sprístupnenie informácií bola doručená v čase, keď správny orgán už ukončil zhromažďovanie podkladov, ale podklady v zmysle zákona o slobode informácií boli zaslané (aj keď v zákonom stanovenej lehote), ale v čase kedy už správny orgán vydal predmetné rozhodnutie, účastník konania už nemá možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním predmetného rozhodnutia, ako to bolo aj v prípade občianskeho združenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účastníci konania by mali aktívne spolupracovať s orgánmi štátnej správy. K bodu 5 podaného odvolania žalovaný konštatoval, že tvrdenia v ňom uvedené sú zavádzajúce. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Sžp/3/2013 je stále v platnosti, aj keď žalobca mal snahu poukázať, že ním citované rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 1Sžp/11/2013 alebo 1Sžp/12/2013 majú údajne prekonať rozsudok Najvyššieho súdu č. 1Sžp/3/2013, opak je pravdou. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžp/12/2013 zo dňa 30.10.2014, na ktorý poukazuje občianske združenie, sa týka udelenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov - konkrétne medveďa hnedého. Žalobca (Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, zastúpené právnou zástupkyňou) namietal okrem iného, že podklady (pričom sú vo vyššie uvedenom rozsudku presne zadefinované, o ktoré podklady rozhodnutia sa jedná) neboli dané žalobcovi k oboznámeniu s ich obsahom, pričom žalovaný (MŽP SR) tým porušil práva žalobcu. Citácia z právneho názoru odvolacieho súdu, uvádzaná v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžp/12/2013 zo dňa 30.10.2014: „10. Najvyšší súd sa už v svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (najmä sp.zn. 1Sžp/3/2013 až 1Sžp/10/2013) vyjadroval k obdobným veciam účastníkov pôvodných konaní o povolení výnimky, ktoré sa týkali obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha) a totožného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu práva žalobcu oboznámiť sa podkladmi rozhodnutia a tak vznášať námietky proti zistenému stavu na povolenie výnimky.“ Z vyššie uvedenej citácie vyplýva, že Najvyšší súd SR poukazuje na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť, a to poukázaním aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžp/3/2013. Je
zavádzajúce tvrdenie zo strany občianskeho združenia, že argumentáciu uvedenú v rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Sžp/3/2013 samotný Najvyšší súd SR neuznáva: Citácia z podaného odvolania občianskeho združenia (z bodu č. 5): „Úrad a odvolací druhostupňový úrad v minulosti rozhodovali spôsobom, kedy konvalidoval nezákonný postup aj s odvolaním sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Sžp/3/2013 z ktorého podľa úradu údajne vyplýva „Zmyslom § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu.“ Tento rozsudok však sám Najvyšší súd SR prekonal napr. rozsudkom 1Sžp/11/2013 alebo 1Sžp/12/2013 (viď odstavec nižšie), v ktorom uvádza podrobnú argumentáciu. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu je zrejmé, že správne úrady často uvedeným rozsudkom argumentujú, avšak takúto argumentáciu Najvyšší súd SR neuznáva za relevantnú a rozhodovacou praxou na takéto konanie správnych orgánov reaguje rušením ich rozhodnutí a vracaním veci na nové konanie a preto nie je ani relevantným zdrojom práva.“ Skutočnosť, že argumentácia z rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Sžp/3/2013 je preberaná aj do iných rozsudkov a Najvyšší súd SR naďalej poukazuje na dané vydané rozhodnutie, je zjavné aj z ďalšieho rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 1Sžp/11/2013, na ktoré poukázalo samotné občianske združenie: Citácia z právneho názoru odvolacieho súdu, uvádzaná v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžp/11/2013 zo dňa 30.10.2014: „11. Najvyšší súd sa už v svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (najmä sp. zn. 1Sžp/3/2013 až 1Sžp/10/2013) vyjadroval k obdobným veciam účastníkov pôvodných konaní o povolení výnimky, ktoré sa týkali obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha) a totožného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu práva žalobcu oboznámiť sa podkladmi rozhodnutia a tak vznášať námietky proti zistenému stavu na povolenie výnimky.“ „15. Práve zásady procesného správneho práva zakotvené v rôznych právnych nástrojoch Rady Európy zvýrazňujú (m.m. cit, rozsudok 1Sžp/5/2013) preferujú nahliadnutie do spisu ako najefektívnejšiu formu oboznamovania účastníka s podkladmi rozhodnutia. Ako už bolo vo vyššie citovanom rozsudku uvedené, právo účastníka byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia nesmie byť vykonávané paušálne, ale vždy s prihliadnutím na procesné alebo formálne prekážky prejednávanej veci, pričom aj v týchto prípadoch sa musí správny orgán existujúce prekážky nahliadnutia do spisu legálnou cestou zmierniť. Preto je pri preskúmavaní zákonnosti poskytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nutné prihliadať nielen na reálne poskytnuté množstvo podkladov, ale aj na overenie si vedomosti účastníka, že rozsah mu poskytnutých podkladov sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán." Žalovaný konštatoval, že v podanom odvolaní poukazuje žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Sžp/3/2013, ktoré žalobca uvádza ako rozhodnutie, ktorého argumentáciu má údajne samotný Najvyšší súd SR neuznávať za relevantnú. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca uvádza citácie z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/12/2013 zo dňa 30.10.2014 vybrané a prezentované tak, aby vyvolali dojem, že prvostupňový správny orgán pochybil, a tak boli porušené práva žalobcu ako účastníka konania, a tak boli porušené práva žalobcu ako účastníka konania. Žalovaný poukázal na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/12/2013 zo dňa 30.10.2014 je riešené chybné doručovanie písomností (písomnosti neboli doručované splnomocnenej právnej zástupkyni žalobcu), a taktiež skutočnosť že niektoré podklady, ktoré mali slúžiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia boli zadovážené až dodatočne (napr. analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku....). Žalovaný záverom uviedol, že prvostupňový správny orgán vybavil veci včas a bez zbytočných prieťahov, aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Nestotožnil sa s tvrdením občianskeho združenia, že prvostupňový správny orgán konal neústavne, nezákonne či zlomyseľne s cieľom spôsobiť ujmu občianskemu združeniu na jeho právach. Mesto Žilina, vydalo napadnuté rozhodnutie podľa § 47, § 48 a § 82 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Teda prvostupňový správny orgán konal len v medziach a rozsahu ako aj spôsobom, ktorý mu ustanovuje zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a správny poriadok (zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z predloženého odvolacieho spisu a súvisiacich právnych predpisov platných v čase rozhodovania, pričom dospel
k záveru, že relevantné a zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovali meritórne rozhodnutie zrušiť, v odvolacom konaní nezistil.
4. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Namietal, že dôvody prvostupňového rozhodnutia sú neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp. zn. 1 So 115/2010 ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“ Podľa žalobcu žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, pričom nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžso/79/2015 a v ňom vyjadrené závery. Žalobca uviedol, že povinnosťou prvostupňového aj žalovaného orgánu je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Princíp rovnosti účastníkov konania je jedným zo základných pilierov moderného práva, porušenie ktorého je závažnou a nezhojiteľnou vadou konania správneho orgánu. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odvodnení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia predstavuje jednu z obligatórnych náležitostí individuálneho správneho aktu, pričom správny orgán je povinný uviesť a konkretizovať, aké dôkazné prostriedky viedli správny orgán k predmetnému výroku rozhodnutia. Taktiež je správny orgán v rámci odôvodnenia rozhodnutia povinný reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka k podkladu rozhodnutia, i keď ich pri rozhodovaní nebral do úvahy (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, 6 SŽ 73/01) a na základe vecnej argumentácie tieto návrhy, námietky a vyjadrenia vyvrátiť, prípadne potvrdiť. V neposlednom rade správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť ako postupoval pri aplikácii tzv. správnej úvahy pri použití právnych predpisov. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní odignoroval zákonný postup vyplývajúci ex lege z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zo zákona o E-govermente, Aarhuského dohovoru a zákona o EIA. Žalobca požadoval v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru dôležité informácie potrebné pre riadny a efektívny výkon svojich práv v rozhodovacom procese. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie spisov. Viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu nielen, že nemá žiadny zákonný základ ale je jednoznačne nezákonná. Takáto interpretácia práva je nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu bolo priamym porušením zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru. Žalobcovi bolo upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné prvostupňové rozhodnutie nezrušil ani nezmenil. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s oprávnením žalobcu dostať kópiu spisu nevysporiadal správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne odkazuje na § 33 ods. 2 Správneho poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň konštatuje, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. K oprávneniu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Taktiež, že bolo nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy. V napadnutom rozhodnutí citoval každý jeden bod, ktorý uviedol žalobca v podanom odvolaní voči rozhodnutiu Mesta Žilina a následne sa každým jedným bodom v podanom odvolaní riadne zaoberal a vysporiadal, pričom použil nielen citácie zo správneho poriadku ale aj z rozsudkov Najvyššieho súdu SR. Taktiež žalovaný riadne preskúmal rozhodnutie vydané Mestom Žilina. Na základe vyššie uvedeného vyslovil názor, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce a nepodložené faktami. Zo stany žalovaného a ani Mesta Žilina, ako prvostupňového správneho orgánu nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, bol riadne a spoľahlivo posúdený stav prejednávanej veci a uplatnenie príslušných právnych predpisov pri rozhodovacej činnosti. Uviedol, že dôvodom podanej žiadosti o výrub dreviny -4 ks druh (Betula pendula) s obvodmi kmeňov 105 cm, 68 cm, 132 cm, 71 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastúce na pozemku par.č. KNC 1711/40 k. ú. C. X., bola skutočnosť, že dreviny rastú v kolízii s plánovaným investičným zámerom. Výrub dreviny sa nemal realizovať v súvislosti s nejakou stavbou, ktorá by mala byť predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný k námietke nedoručenia kópie administratívneho spisu uviedol, že právo účastníka konania urobiť si výpis, odpis, vyžiadať si kópiu administratívneho spisu atď. sa vzťahuje na právo účastníka konania nazerať do spisu, a s týmto právom sú spojené úkony uvedené vyššie. Názov celého § 23 je nazeranie do spisov, a odseky 1-4 uvedené pod § 23 správneho poriadku sa vzťahujú na právo účastníka konania nazerania do spisu. O možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa tak ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie, musí byť účastník správneho konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku riadne a včas upovedomený. Žalobca bol prvostupňovým správnym orgánom Mestom Žilina riadne a včas upovedomený o možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu a vyjadriť sa tak k podkladom, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia, t.j. rozhodnutia ktoré vydalo Mesto Žilina. Prvostupňový správny orgán dal možnosť žalobcovi sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali slúžiť k vydaniu rozhodnutia Mesta Žilina. Listom, ktorým oznamoval začatie konania č. 17644//2019-59671/2019-0ŽP- SKU zo dňa 13.11.2019 dal možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a oboznámil ich aj s právom, ktoré majú ako účastníci konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a možnosťou vyjadrenia sa ku kompletnému spisovému materiálu, ktorý bude slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Účastníci konania mali možnosť, v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, v dňoch pondelok a streda od 8:00 do 14:00 hod, na Mestskom úrade v Žiline, Námestie obetí komunizmu 1,011 31 Žilina, 1. poschodie - č. dverí 124 (odbor životného prostredia). Žalovaným poukázal na § 23 ods. 2 správneho poriadku, pričom žalobca o túto možnosť, nazrieť do administratívneho spisu a vyžiadať si v spojení s týmto úkonom kópie podkladov, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia, nepožiadal. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2013 zo dňa 24.09.2013, z ktorého vyplýva: "Zmyslom § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu." . Žalovaný mal za to, že sa zaoberal jednotlivými bodmi podaného odvolania, ktoré boli doručené zo strany žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu vydaného Mestom Žilina. Zaoberal sa celým administratívnym spisom, jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecnými predpismi a nakoľko žalovaný nezistil závažné porušenia platných právnych predpisov, rozhodol tak, že prvostupňové
rozhodnutie vydané Mestom Žilina potvrdil. Účelové a zmätočné prekrúcanie jednotlivých ustanovení Správneho poriadku zo strany žalobcu, ako aj nevôľa žalobcu keď žalovaný nevyhovel jednotlivým bodom v podanom odvolaní, neznamená zmätočnú argumentáciu, nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorý žalovaný vydal. Žalovaný mal za to, že Mesto Žilina ako prvostupňový správny orgán umožnilo žalobcovi aktívne sa podieľať na rozhodovacom procese vo výrubovom konaní, nakoľko žalobcovi bolo priznané riadne účastníctvo v konaní. Prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi právo účastníka konania, boli mu riadne doručované všetky písomnosti, žalobca mal možnosť oboznámiť sa s celým obsahom administratívneho spisu, mal možnosť požiadať o vyhotovenie kópie administratívneho spisu v súvislosti s právom žalobcu nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalobca toto právo nevyužil. Žalovaný bol toho názoru, že zákonodarca pri prijímaní Aarhuského dohovoru nesmeroval k tomu, aby vždy keď účastník konania nemá záujem sa aktívne podieľať na rozhodovacom procese, a jeho "aktívna účasť" spočíva len v skutočnosti, že požiada o vyhotovenie a zaslanie elektronickej kópie spisu, bude požiadavka pretransformovaná ako požiadavka na informácie týkajúce sa životného prostredia.
6. Ďalší účastník konania v písomnom vyjadrení k žalobe a vyjadreniu žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalovaný použil správnu úvahu ohľadne predmetnej právnej úpravy a jasne a zrozumiteľne objasnil svoj postup a dôvod pre svoje rozhodnutie ohľadne pripomienky žalobcu o absencii kópie spisového materiálu, pričom konal v medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovila platná legislatíva. Ďalší účastník má tiež za to, že žalovaný sa dostatočným spôsobom vo svojom odôvodnení vysporiadal so skutkovým stavom, jeho rozhodnutie dáva zrozumiteľné, jasné odpovede, pričom bolo dostatočným spôsobom vysvetlené odôvodnenie postupu žalovaného aj prvostupňového orgánu v preskúmavanej veci. Napadnuté rozhodnutie, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri hodnotení dôkazov riadil a z akých skutkových okolností vychádzal.
7. Žalobca v podanej replike nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené. Mal za to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Druhostupňový orgán sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými bodmi v stanovisku, ktoré žalobca uviedol obdobne prvostupňový orgán. Správny orgán v danej problematike má povinnosť sa vysporiadať s každým argumentom, ktorý žalobca vo svojom stanovisku uviedol. Podľa žalobcu odvolací orgán nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia, ktoré súvisí s ochranou základných práv a slobôd uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia v tomto rozhodnutí. Podľa žalobcu predmetné rozhodnutie nespĺňa základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry NSSR ako aj ÚSSR, ktorá definovala určité kritéria: - odôvodnenie rozhodnutí súdov a správnych orgánov, ktoré by mali definovať prečo na jednotlivé argument účastníka konania prihliadli a na niektoré nie, aké myšlienkové úvahy ich k tomu viedli, aké právne normy aplikovali na posúdenie predmetných námietok. V rozhodnutí žalovaného absentujú akékoľvek z predmetných kritérií. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi úkladné práva, resp. právo na spravodlivý proces, pričom je zrejme, že sa príslušný orgán nemusí stotožniť s názorom alebo tvrdeniami účastníka konania avšak je povinný to náležite odôvodniť a vysporiadať sa argumentačne s tvrdeniami účastníkov konania.
8. Žalovaný písomnú dupliku k replike žalobcu nepodal. Ďalší účastník zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení, pričom mal za to, že napadnuté rozhodnutie dáva zrozumiteľné odpovede na odvolacie námietky žalobcu, s dostatočným odôvodnením. Žalobca v písomnom vyjadrení k duplike zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe a replike.
9. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, SSP), pričom pri tomto postupe vychádzal zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol
aj na zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia. Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí s nasledovným zdôvodnením:
10. Ďalší účastník konania na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojich vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
15. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
16. Podľa § 23 Nazeranie do spisov (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
17. Podľa § 33 ods. Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
18. § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente)
19. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
20. Správny súd uvádza, že jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
21. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na konkrétnu formuláciu žalobnej námietky správny súd (rovnako konkrétne) považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného reaguje na odvolaciu námietku uplatnenú žalobcom podľa ktorej mu nebola poskytnutá kópia spisu a zrozumiteľne sa s ňou vysporadúva v napadnutom rozhodnutí. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu žalovaného dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzovanú relevantnú otázku, ktorou je oboznamovanie účastníka konania - žalobcu s obsahom podkladov, z ktorých vychádzalo prvostupňové rozhodnutie. Aj keď správny orgán poukazoval aj na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je tento poukaz súvisiaci s ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré sa týka nazerania do spisov vrátane robenia odpisov a výpisov z nich a poskytovania kópii spisov, teda ide o jeden zo spôsobov, ako sa účastník administratívneho konania alebo zúčastnená osoba oboznamujú s pokladmi rozhodnutia. V tejto súvislosti správny orgán v napadnutom rozhodnutí (str. 8 uviedol: „Prvostupňový správny orgán dal možnosť účastníkom konania sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali slúžiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia.“ Ďalej uviedol, že „Občianske združenie bolo riadne a včas upovedomene o možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu a vyjadriť sa tak k podkladom, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného má odvolací organ za to, že právo účastníka konania v zmysle § 3 ods.. 2 správneho poriadku ako aj ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku porušene neboli.“ Tiež uviedol, že: „Z pohľadu správnej úvahy, aby sa účastník mohol vyjadriť k podkladom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a následne prípadne navrhnúť doplnenie daných podkladov, musí sa účastník konania oboznámiť s danými podkladmi. Preto zákonodarca v § 23 správneho poriadku umožnil účastníkom konania, aby mali možnosť - právo nahliadnuť (nazrieť) do spisov, v prípade potreby vyhotoviť si výpisy alebo požiadať o vyhotovenie kópie spisu. Správny orgán je povinný účastníkovi konania povoliť nazrieť do podkladov, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Nazrieť do spisu môže účastník konania kedykoľvek, v priebehu prebiehajúceho konania. Pokiaľ ale správny orgán upovedomí účastníkov konania o § 33 správneho poriadku, má sa za to, že správny orgán už zhromaždil všetky potrebné podklady k spoľahlivému posúdeniu veci, a teda zo zhromaždených podkladov bude správny orgán vychádzať pred vydaním samotného rozhodnutia. Práve s týmito podkladmi majú účastníci právo oboznámiť sa spôsobom nahliadnutia do administratívneho spisu a následne sa k podkladom vyjadriť..“ Na strane 10. (ods.7 ) správny orgán výslovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžp/3/2013: „Zmyslom § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie,
mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť; aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnancov správneho orgánu:“ Z uvedeného vyplýva, že správny orgán sa s námietkou neposkytnutia kópie celého spisového materiálu (navyše v elektronickej podobe) náležite vysporiadal, pričom riadne sa vysporiadal aj s aktuálne platnou judikatúrou v tejto oblasti.
22. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné predostrieť, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well- founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).
23. Správny súd vychádzajúc z nasledovných úvah vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu o porušení jeho procesného práva ako účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedal žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na základe jeho požiadavky, ktoré žiadal doručiť v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky, a teda postupoval v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. Namietal tiež, že mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej republiky. V prvom rade správny súd konštatuje, že vyššie uvedená žalobná námietka nemá oporu v žalobcovej Žiadosti o kópiu podkladov podľa 23 ods. 1 Správneho poriadku zaslanej prvostupňovému orgánu verejnej správy e-mailom, dňa 08.11.2019, ani v tom, ako bolo žalobcovej žiadosti vyhovené, ani v obsahu administratívneho spisu. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobcovi rozhodujúci prvostupňový orgán oznámil, a to miesto a čas konania ohliadky číslo č. 17644/2019-59671/2019- OŽP-SKU zo dňa 13.11.2019, žalobcovi doručeným dňa 19.11.2019, v ktorom uviedol, že vo veci prebehne ústne pojednávanie a ohliadka na mieste samom, pričom na ústnom pojednávaní bude prerokovaná žiadosť, pripomienky a námietky účastníkov konania. Poučil žalobcu o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu, vyjadriť sa k podkladom administratívneho konania ako aj navrhnúť ich doplnenie. Súčasne poučil žalobcu, že vyjadrenie (námietky) je potrebné uplatniť do troch dní od uskutočnenia ústneho pojednávania. Avšak žalobca túto možnosť preukázateľne nevyužil. Žalobca bol riadne upovedomený o podkladoch rozhodnutia, bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, teda využiť svoje oprávnenie ako účastníka administratívneho konania, avšak žalobca toto právo na základe vlastného rozhodnutia nevyužil, navyše jeho realizáciu podmienil splnením povinnosti orgánu verejnej správy doručiť mu ich v elektronickej podobe. Postup správneho orgánu bol v súlade so Správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril, ohliadky a ústneho pojednávania sa nezúčastnil a vyjadrenie sám podmienil zaslaním časti administratívneho spisu elektronicky a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho čo deklaruje, ale sám vytvoril prekážku
pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013 k tam rozhodovanej veci, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci správny orgán si splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote, ako aj sa zúčastniť pojednávania a nazrieť do administratívneho spisu. Žalobcovi teda nebolo upreté právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ak si sám zvolil neefektívny spôsob oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Napokon ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Žalobca síce namieta, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom, avšak bližšie v žalobe nekonkretizuje, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka. Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu.
24. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaný neupovedomil žalobcu o skončení dokazovania v odvolacom konaní. K týmto žalobným námietkam správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Správny súd má za to, že keď prebral žalovaný skutkový stav veci v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ku ktorému pristúpilo len odvolanie, nebol povinný oznamovať skončenie dokazovania ani dávať možnosť žalobcovi navrhovať nové dôkazy, keď potreba týchto úkonov nevyplývala z odvolania samotného. V odvolaní samotnom bola spornou len právna otázka, nie skutková, ktorú by bolo potrebné riešiť osobitne novým dokazovaním, a preto žalovaný postupoval správne keď v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania vydal napadnuté rozhodnutie. Správny súd konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré však nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Preto žalobca musí obhájiť efektívnosť a nutnosť zopakovania procesných úkonov, preukázaním v čom bol ukrátený na jeho právach v dôsledku ich absencie, resp. tvrdeného porušenia procesného práva. Povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Pri súdnom prieskume je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie citovanej právnej úpravy, vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, avšak jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nielen jej formálne dovolávanie sa. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto
postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru (zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie) nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť, navyše ak zasahuje takýto postup do súkromnej sféry tretích subjektov, kde je potrebné hľadať spravodlivú mieru medzi ochranou životného prostredia a obmedzujúcimi zásahmi do vlastníckeho práva tretích osôb. Je dôležité si uvedomiť, že v posudzovanom prípade bol zásah do dreviny nevyhnutný, nakoľko, ako to konštatovali správne orgány sa nachádzala pod elektrickým vedením, do ktorého zasahovala. Už samotná uvedená skutočnosť odôvodňovala vydanie súhlasného rozhodnutia, pričom vzhľadom na druh dreviny a jej dosahovanú výšku je zrejmé, že išlo o drevinu nevhodnú na výsadbu pod elektrické vedenie a teda závery správnych orgánov boli vecne správne.
25. Správny súd má za to, že správny orgán prvého stupňa aj žalovaný sa náležite s vo svojich rozhodnutiach (súhlase) vysporiadali s podstatnými skutkovými okolnosťami, keď zistili stav drevín, určili ich spoločenskú hodnotu, ako aj dôvody súhlasu s výrubom a následne určili aj náhradnú výsadbu. Svoje závery správne orgány riadne odôvodnili zisteniami z ohliadky na mieste samom. Podľa § 165 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd konštatuje, že žalobcove odvolacie námietky nesmerovali ku skutočnostiam namietaným v žalobe, pričom však bez ohľadu na uvedené, možno konštatovať, že prvostupňový správny orgán náležite a riadne zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdil, pričom rozhodnutie aj náležite odôvodnil, a preto žalobné námietky smerujúce proti prvostupňovému rozhodnutiu sú nedôvodné. Žalovaný následne riadne preskúmal odvolanie a s týmto sa aj riadne vysporiadal, pričom jeho závery sú vecne aj právne správne. S ohľadom na rozsah odvolacích námietok možno potom posúdiť ako vecne správny aj záver žalovaného, že podrobil prieskumu celé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré posúdil ako vecne správne.
26. Všeobecné námietky žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a že v správnom konaní došlo k podstatnému porušeniu zákona majúceho za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, nie sú dôvodné. Takéto žalobcom bližšie nekonkretizované pochybenia správnych orgánov z administratívneho spisu nevyplývajú. Naopak, ako už správny súd uviedol, zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia a správnymi orgánmi ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačne oporu v administratívnom spise. V priebehu správneho konania správny súd z administratívneho spisu zistil, že správne orgány postupovali v konaní v súčinnosti s účastníkmi konania, týmto poskytli dostatočný priestor na uplatnenie ich práv. Žiadne zásadné pochybenie v konaní pred správnymi orgánmi majúce za následok nezákonné rozhodnutie tak správny súd nezistil.
27. Správny súd poukazuje na Ústavným súdom Slovenskej republiky opakovane vyjadrený právny názor, že: „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníka konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu“. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať aj k spravodlivému výsledku. V podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú a formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou. Právny formalizmus v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi. Účelom správnej žaloby nemôže byť „len“ náprava výkladu ustanovení týkajúcich sa procesných práv účastníka konania v súvislosti so základnými zásadami správneho konania či inými súvisiacimi predpismi, ako to uvádza žalobca v replike. Úlohou správneho súdnictva je ochrana konkrétnych práv účastníkov konania dotknutých rozhodnutím, opatrením, iným zásahom alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky (a to tie, ktoré napĺňali predpoklad preskúmateľnosti - atribút konkrétnosti a vecnosti) vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.
29. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania nepriznal súd ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom
- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
- podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.